Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/31/2012 z 26. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. júna 2012, sp. zn. 4Cob/31/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7609215537.1 Krajský súd Košice | 4Cob/31/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7609215537.1 | 2012-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné spoločnosti Citované ustanovenia: § 544 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/633518dc-fa58-424d-a9f1-4e225604ee62 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7609215537.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/31/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609215537
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609215537.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu G.. V. U. a členov senátu D.. D. L. a
G.. Z. Z., v právnej veci žalobcu: A., s.r.o. Y., E. XX, M.: XX XXX XXX, zastúpeného G.. D. Y., advokátom,
D. XX, Y., proti žalovaným: 1. S., s.r.o. H. P. J., B. U. 2, M.: XX XXX XXX, 2. T. M., s.r.o., Y. XXX, M.: XX
XXX XXX, zastúpeného G.. D. H., advokátkou, G. 3, Y., M.: XX XXX XXX, o zaplatenie XX XXX,XX eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu H. P. J., č.k. XXCb/
XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi XX XXX,XX
eur s X,XX % úrokom z omeškania ročne od X.XX.XXXX do zaplatenia.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a vec vracia v zrušenom rozsahu súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
XX XXX,XX eur s X,XX % ročným úrokom z omeškania od X.XX.XXXX do zaplatenia a trovy konania
vo výške X XXX,XX eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 2. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu X XXX,XX eur z titulu zaplateného súdneho
poplatku za odpor, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že
žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o dielo č. XX-XXXX/OKNÁ, predmetom
ktorej bola dodávka a montáž plastových výplní na stavbe „X. park Y.“ v rozsahu ponukového rozpočtu
zhotoviteľa č. XX/XXXX. Na základe požiadavky žalovaného v 1. rade žalobca vykalkuloval práce naviac,
ktoré už neboli kryté predmetnou zmluvou a zaslal ich žalovanému v 1. rade. Tieto práce naviac spočívali
v dodaní drahších výplní otvorov okien a to namiesto plastových okien, okná hliníkové. Rozdiel tejto
ceny je predmetná uplatnená pohľadávka.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol skorším rozsudkom č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX,
ktorým žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v U., ako
odvolací súd uznesením č.k. XCob/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že úlohou
súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zistiť o aké práce naviac vo výške X XXX,XX eur bez I.
ide, ktoré uhradil investor - T. M., s.r.o. Y. žalovanému v 1. rade, či nešlo o predmetné naviac práce za
dielo, týkajúce sa výplní otvorov okien a dverí, ktoré realizoval žalobca a či zaplatením týchto naviac



prác od investora - žalovaného v 2. rade, sa žalovaní neobohatili na úkor žalobcu a ak za tieto naviac
práce prijal žalovaný v 1. rade odplatu od investora - žalovaného v 2. rade na úkor žalobcu, či nejde
o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej odvolací súd v tomto
zrušujúcom uznesení uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa listinným dôkazom - dohodou o urovnaní
z XX.X.XXXX, uzatvorenou medzi žalovaným v 1. rade ako generálnym dodávateľom diela „X. park
Y.“ a investorom ktorý je súčasne majiteľom diela - žalovaným v 2. rade. Podľa čl. II/X.X. tejto dohody
z XX.X.XXXX sa žalovaný v 2. rade zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade naviac práce vo výške X
XXX,XX eur bez I. do XX.X.XXXX. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude sa vysporiadať,
aké práce naviac vo výške X XXX,XX eur bez I. uhradil žalovaný v 2. rade ako investor žalovanému v
1. rade ako generálnemu dodávateľovi diela.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní na návrh žalobcu uznesením č.k. XXCb/XXX/XX-XXX zo dňa
XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX pripustil do konania na strane žalovaného
T. M., s.r.o. Y. XXX, M.: XX XXX XXX, ako žalovaného v 2. rade.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobca a žalovaný v
1. rade trvali na svojich doterajších prednesoch podaných v konaní. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nie je
v konaní pasívne legitimovaný, pretože so žalobcom nemal žiaden zmluvný vzťah, bol objednávateľom
a zároveň majiteľom diela a žalovaný v 1. rade bol generálnym dodávateľom a preto v zmluvnom vzťahu
bol žalobca iba so žalovaným v 2. rade. Žalobca bol subdodávateľom pre žalovaného v 2. rade, ale
zmluvný vzťah existoval iba medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Bola medzi nimi uzatvorená zmluva
o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému v 1. rade predmetné okná a dvere a
žalovaný v 1. rade sa zaviazal žalobcovi zaplatiť za túto dodávku. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nikto mu
neoznámil, že v dôsledku zmeny použitého materiálu okien dôjde k zvýšeniu ceny dodaných okien, preto
nemá žiaden dôvod platiť žalobcovi naviac za tieto okná, pretože s ním nemá žiaden zmluvný vzťah a
všetky finančné záväzky, ktoré pre neho vyplývali z predmetného diela má žalovaný v 2. rade uhradené.

Súd prvého stupňa zistil, že dňa XX.X.XXXX bola medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade
uzatvorená Dohoda o urovnaní, predmetom ktorej bola úprava všetkých sporných práv a povinností
vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o diele č. X/XXXXB uzatvorenou dňa
X.X.XXXX na predmet „X. park Y. - druhá etapa“ v znení dodatkov č. 1 a č. 2. Z tejto dohody o urovnaní
čl. 3 bod 3.4. vyplynulo, že žalovaný v 2. rade sa zaviazal uhradiť žalovanému v 1. rade dlžnú časť ceny
diela vo výške XX XXX,XX eur s I. do XX.X.XXXX a zároveň sa zaviazal zaplatiť uznané práce naviac vo
výške X XXX,XX eur bez I. do XX.X.XXXX. Na túto sumu mal žalovaný v 1. rade vystaviť pre žalovaného
v 2. rade osobitnú faktúru.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil tak, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená
zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa zistil z listinných dôkazov predložených žalovaným v 2. rade, že práce naviac vo
výške X XXX,XX eur bez DPH, ktorú žalovaný v 1. rade vyfakturoval žalovanému v 2. rade faktúrou
č. XXXXXXXX z XX.X.XXXX sa týkali realizácie striešky nad vstupom - NP, VS - prečerpávanie vody
a zábradlie - NP, oplotenie, doplnenie brány - NP. Predmetnú sumu X XXX,XX eur si žalovaný v 1.
rade so žalovaným v 2. rade vzájomne započítali na svoje vzájomné pohľadávky. Z faktúry č. XXXX/
XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorú žalobca zaslal žalovanému v 1. rade, rozdiel ceny predmetných okien
žalobca vyfakturoval žalovanému v 1. rade ako generálnemu dodávateľovi stavby potom, keď sa žalobca
nedohodol so žalovaným v 2. rade na zmene ceny okien. Toto tvrdenie vyplynulo z textu uvedeného
vo faktúre, že žalobca si uplatňoval rozdiel ceny na oknách najprv voči žalovanému v 2. rade, ktorý s
preplatením ceny okien nesúhlasil a tak si následne žalobca uplatnil tento rozdiel ceny u žalovaného
v 1. rade.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo na strane
žalovaného v 2. rade k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a to tým, že žalobca na diele
práce naviac vykonával, aj keď žalovaný v 1. rade dodatok k zmluve o diele odmietol podpísať, pretože



tieto drahšie okná by presahovali cenový rozpočet. Súd prvého stupňa mal za preukázané z výpovede
štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že zmenu materiálu zabudovaných okien sám odsúhlasil a
to z dôvodu lepšej kvality a odolnosti proti poveternostným podmienkam. Keďže tieto okná sú súčasťou
stavby žalovaného v 2. rade, ktorý je nielen investorom stavby, ale aj majiteľom tejto stavby - „X. park Y.“
a žalovaný v 2. rade nespochybňuje zmenu použitého drahšieho materiálu na zabudovaných oknách,
preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade sa obohatil na úkor žalobcu, ktorý tieto
okná dodal a zabudoval a preto je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu XX XXX,XX eur, ktorá
predstavuje rozdiel ceny okien, ktorú už žalobcovi uhradil čiastočne žalovaný v 1. rade. Súd prvého
stupňa preto zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie tejto sumy, pretože plnením bez právneho
dôvodu získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie.

Súd prvého stupňa žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, pretože v konaní bolo preukázané to, že
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nedošlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o dielo, preto žalobca
nemá nárok na doplatenie ceny za vykonané práce naviac od žalovaného v 1. rade, keďže žalovaný v
1. rade súhlasí len s fakturáciou ceny prác, ktoré boli zmluvne dohodnuté, teda súhlasil s úhradou ceny
za plastové okná a nie za vyššiu cenu okien hliníkových.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške X XXX,XX
eur a súdneho poplatku za odvolanie vo výške X XXX,XX eur a trovy právneho zastúpenia vo výške X
XXX,XX eur, ktoré pozostávajú z úkonov: prevzatie a príprava zastúpenia XXX,XX eur, režijný paušál
X,XX eur, žaloba XXX,XX eur a režijný paušál X,XX eur, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX - XXX,XX
eur a režijný paušál X,XX eur, náklady z pracovnej cesty X - XX.X.XXXX - Y. - H. P. J. a späť motorovým
vozidlom - X x XXX km = XXX km, spolu náklady XXX,XX eur, strata času na ceste X x X hod. = XXX,XX
eur, nocľah v hoteli z X.X.XXXX na XX.X.XXXX - XX,XX eur, účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX -
XXX,XX eur a režijný paušál X,XX eur, náklady pracovnej cesty Y. - H. P. J. a späť motorovým vozidlom
X x XXX km = XXX km - spolu náklady XXX,XX eur a strata času na ceste X x X hod. - XXX,XX eur,
odvolacie konanie - príprava a spracovanie dovolania XXX,XX eur a režijný paušál - X,XX eur, úkon na
rozšírenie žalobného návrhu XXX,XX eur a režijný paušál X,XX eur, vyjadrenie zaslané súdu na jeho
pokyn z X.X.XXXX - XXX,XX eur a režijný paušál X,XX eur, účasť na pojednávaní dňa X.XX.XXXX -
XXX,XX eur a režijný paušál X,XX eur, náklady pracovnej cesty Y. - H. P. J. a späť motorovým vozidlom X
x XXX km = XXX km - spolu náklady XXX,XX eur a strata času na ceste X x X hod. - XXX,XX eur, celkom
trovy právneho zastúpenia X XXX,XX eur a I. XX % X XXX,XX eur, spolu trovy právneho zastúpenia s
I. vo výške X XXX,XX eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade a to vo
výroku, ktorým bola žalovanému v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi XX XXX,XX eur s
príslušenstvom. Uviedol, že považuje tento rozsudok za nezákonný, pretože súd nerozhodol vecne
správne a rozsudok vôbec nevychádzal zo zisteného skutkového a právneho stavu a navyše je
nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa svoje právne závery o bezdôvodnom obohatení bližšie skutkovo
a právne neodôvodnil, len uviedol, že predmetné okná sú „súčasťou stavby žalovaného v 2. rade, ktorý
je aj majiteľ tejto stavby“. Len na základe tejto skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru ,že sa
žalovaný v 2. rade bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal
s obranou žalovaného v 2. rade a ním tvrdenými skutočnosťami a preto je z toho pohľadu rozsudok
nepreskúmateľný. Ďalej žalovaný v 2. rade v odvolaní uviedol, že skutkový stav veci je taký, že medzi
oboma žalovanými bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v 1. rade
vykonať pre žalovaného v 2. rade ako objednávateľa dielo „X. park Y. - druhá etapa“. Išlo o dodávku diela
na kľúč, kde sa žalovaný v 1. rade zaviazal zhotoviť pre žalovaného v 2. rade celé dielo tak, aby plnilo
svoj účel. V rámci tejto zmluvy o dielo mal žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ dodať žalovanému v 2. rade
ako objednávateľovi okrem iného aj plastové fasádne okná prízemia a poschodia stavebného objektu.
Pre žalovaného v 1. rade ako zhotoviteľa celého diela, dodával tieto okná žalobca ako subdodávateľ,
na základe osobitnej zmluvy o dielo. Podľa zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
sa žalobca zaviazal dodať žalovanému v 1. rade pôvodne plastové okná, ktoré mal žalovaný v 1. rade
zabudovať ako zhotoviteľ na predmetnom diele. Na kontrolnom dni diela došlo zo strany žalovaného v
prvom rade, so súhlasom projektanta aj so súhlasom žalobcu k zmene vyhotovenia okien z plastových
na hliníkové a žalovaný v 2. rade túto zmenu materiálu odsúhlasil. Znamená to, že žalovaný v 2. rade



sa dohodol so žalovaným v 1. rade na zmene tohto diela a zároveň sa na tejto zmene diela dohodol
žalovaný v 1. rade so žalobcom. To vyplýva najmä z listu žalobcu adresovaného žalovanému v 1. rade
zo dňa X.X.XXXX, kde bola vykonaná kalkulácia takéhoto navýšenia ceny v dôsledku zmeny materiálu
a túto zmenu za žalovaného v 1. rade odsúhlasil M.. G.. Žalobca tieto okná dodal žalovanému v 1. rade
a tento ich prevzal bez námietok a zabudoval ich na diele, ktoré vykonával pre žalovaného v 2. rade.
Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci
nejde o žiadne naviac práce ani práce oddeliteľné od predmetu zmluvy, ale že v rámci tejto zmluvy došlo
k zmene použitého materiálu na výrobu plastových okien, preto navýšenie ceny dodávaných hliníkových
okien absolútne nemožno oddeliť od zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V
prejednávanej veci ide iba o doplatok ceny diela. Žalobcovi cenu diela zaplatil žalovaný v 1. rade, preto
aj doplatok ceny má žalobcovi uhradiť žalovaný v 1. rade, minimálne z titulu bezdôvodného obohatenia.
Pretože žalobca plnil žalovanému v 1. rade a následne žalovaný v 1. rade plnil žalovanému v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade ďalej namietal právne posúdenie veci, keďže súd prvého stupňa v odôvodnení
rozsudku neuviedol, ktorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedená v ustanovení § 451
ods. 2 písm. a), b), c) Občianskeho zákonníka, v danom prípade nastala. Pri bezdôvodnom obohatení v
každom prípade ide o určité plnenie inej osobe, čo vyplýva zo slova získaný „plnením“. Žalobca v tomto
prípade plnil výlučne žalovanému v 1. rade a preto len od žalovaného v 1. rade môže žiadať bezdôvodné
obohatenie. Je absolútne nerozhodné, že tieto okná boli zabudované na diele, ktoré vlastnícky patrí
žalovanému v 2. rade, pretože žalovaný v 2. rade bol v zmluvnom vzťahu len so žalovaným v 1. rade. Po
skončení diela bola medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade uzatvorená dohoda o urovnaní,
kde si usporiadali všetky svoje vzájomné nároky a aj keď žalovaný v 1. rade dodal žalovanému v 2. rade
okná v inom, v kvalitnejšom vyhotovení, medzi účastníkmi došlo k urovnaniu, nakoľko na tak rozsiahlom
a zložitom diele došlo k rôznym zmenám, týkajúcim sa zmien materiálov alebo prác, niektoré časti diela
dodal žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade aj v lacnejšom vyhotovení, preto medzi nimi došlo k
uzatvoreniu dohody o urovnaní. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že
žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietne, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom
Krajského súdu v U., ktorý rozhodol, že v prejednávanej veci ide o bezdôvodné obohatenie a preto
pokladá rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým žalobcovi priznal uplatnenú pohľadávku, za správne.
Vzhľadom k tomu, že spor bol prejednávaný na súde prvého stupňa dvakrát, nepovažuje žalobca
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za potrebné, žalobca nepredpokladá, že vrátenie
veci by vnieslo do sporu nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť právne posúdenie veci.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že sám odvolanie vo veci
nepodal a taktiež odvolanie nepodal žalobca, z čoho usudzuje, že žalobca rešpektuje rozhodnutie súdu
prvého stupňa a súhlasí s tým, že žalovaný v 1. rade nemá voči žalobcovi záväzok. Keďže žaloba voči
žalovanému v 1. rade bola v poslednom výroku zamietnutá, považuje žalovaný v 1. rade konanie voči
nemu za právoplatne ukončené. Napriek tomu žalovaný v 1. rade nepovažuje odvolanie žalovaného v
2. rade za dôvodné a za nedôvodné považuje aj jeho spochybňovanie dovtedajšieho konania súdov
v prejednávanej veci. Uviedol, že z dokazovania jasne vyplýva, že predmetom sumy X XXX,XX eur,
ktorá sa týkala naviac prác, ktoré uhradil žalovaný v 2. rade pre žalovaného v 1. rade, neboli v žiadnom
prípade okná. Štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní na súde
prvého stupňa dňa X.XX.XXXX v podstate povedal, že za zmenu okien nezaplatil. Bolo preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nedošlo k dohode o zmene zmluvy o dielo, preto žalovaný v
1. rade nemá povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku. Ďalej poukázal, okrem právnej roviny
tohto sporu, aj na rovinu dodržiavania zásad poctivosti v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže žalovaný v
1. rade na dodávku okien na dielo mal vybraného iného dodávateľa, ale na žiadosť žalovaného v 2. rade
pristúpil žalovaný v 1. rade na zmenu dodávateľa okien a dodávku okien nakoniec realizoval žalobca.
Uviedol, že konateľ žalovaného v 1. rade, M.. G. bol osobne prítomný pri tom, keď konateľ žalovaného
v 2. rade povedal, že dodávateľ okien bola jeho zodpovednosť a navýšenú cenu si vysporiada on sám
so žalobcom. Takto vypovedal na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa X.X.XXXX aj M.. G. G. a
M.. D. L., ktorí to potvrdili. Teda je úplne zrejmé, že ak sa zmení materiál z plastu na hliník, tak takáto
dodávka hliníkových okien je z hľadiska cenového v úplne inej vyššej úrovni ako dodávka plastových



okien. Žalovaný v 1. rade ešte uviedol, že nerozumie tvrdeniu žalovaného v 2. rade v tom, že bezdôvodné
obohatenie vzniklo na strane žalovaného v 1. rade. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods.1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

Proti rozsudku nepodal odvolanie žalobca ani žalovaný v 1. rade, preto posledný výrok rozsudku súdu
prvého stupňa o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť a nebol preto
predmetom preskúmavania v tomto odvolacom konaní.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia
v napadnutej časti a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného v 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, z toho čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky, vzniknutej pri
vykonávaní diela a pre jej právne posúdenie ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho
zákonníka je potrebné ustáliť, či žalobca predmetné okná podľa zmluvy zo dňa XX.X.XXXX pre
žalovaného v 1. rade iba dodal a do diela - „X. park Y. - druhá etapa“ vo vlastníctve žalovaného v 2.
rade, ich zabudoval žalovaný v 1. rade, ako to tvrdí v odvolaní žalovaný v 2. rade, alebo či žalobca
tieto okná, okrem dodávky, aj do diela namontoval. Z obsahu predmetnej zmluvy o dielo z jej článku M./
X.X. vyplýva, že predmetom plnenia zo strany žalobcu pre žalovaného v 1. rade je „dodávka a montáž
plastových výplní otvorov na stavbe X. park Y.“. Z článku IV/X.X. zmluvy o dielo vyplýva, že termín
plnenia je - zahájenie montáže - XX. týždeň roku XXXX, doba montáže XX pracovných dní. Znamená
to, že žalobca nedodal okná pre žalovaného v 1. rade bez montáže, pretože v tom prípade by medzi
nimi nevznikla zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, ale vznikla by kúpna zmluva podľa
§ 409 Občianskeho zákonníka, pre platnosť ktorej sa predpokladá dodávka tovaru bez montáže. Keďže
žalobca mal predmetné okná dodať a ich aj namontovať na dielo, uzatvoril so žalovaným v 1. rade
zmluvu o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka.

Toto má podstatný význam pre posúdenie, či bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu vzniklo
žalovanému v 1. rade alebo žalovanému v 2. rade. Ak by bol žalovaný v 1. rade kupujúcim týchto okien
od žalobcu a žalovaný v 1. rade by tieto okná do diela vo vlastníctve žalovaného v 2. rade namontoval,



bezdôvodné obohatenie súvisiace s dodaním okien z drahšieho materiálu, by vzniklo žalovanému v 1.
rade, ako kupujúcemu. Keďže medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bol zmluvný vzťah zo zmluvy o
dielo, nie z kúpnej zmluvy, preto bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu mohlo vzniknúť žalovanému
v 1. rade aj žalovanému v 2. rade.

Pri posudzovaní vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade z
bezdôvodného obohatenia v tomto konaní, odvolací súd poukazuje na ustanovenia §§ 536 až 565
Obchodného zákonníka, v ktorých je upravená zmluva o dielo a jednotlivé práva a povinnosti zmluvných
strán. Ustanovenie § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje spôsob vyporiadania bezdôvodného
obohatenia medzi objednávateľom diela a zhotoviteľom diela, ak objednávateľ diela je aj vlastníkom
diela. Podľa tohto zákonného ustanovenia je objednávateľ diela povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo
sa zhotoviteľ zhotovením veci obohatil a to vtedy, ak zhotovenú vec - dielo, už nemožno vzhľadom
na jej povahu vrátiť zhotoviteľovi. V prejednávanej veci nastala obdobná situácia, že vlastník diela,
ktorej subdodávky zhotovoval žalobca pre žalovaného v 1. rade, namontovanie hliníkových okien do
stavby „X. park Y. - druhá etapa“, nie je objednávateľom diela, ale investorom celého diela a tým
subjektom je žalovaný v 2. rade. Teda, ak žalobca namontoval drahšie okná do diela vo vlastníctve
žalovaného v 2. rade, žalovaný v 2. rade toto plnenie prijal a preukázateľne za tieto drahšie okná
nezaplatil ani žalovanému v 1. rade ani žalobcovi, vzniklo na strane žalovaného v 2. rade bezdôvodné
obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca plnil z neplatného právneho
úkonu a to na základe ústnej dohody medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade.
Išlo o neplatný právny úkon z toho dôvodu, že podľa dohody žalobcu a žalovaného v 1. rade v článku
XX/XX.X predmetnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, pre zmenu
diela sa vyžadoval písomný dodatok k zmluve o dielo, ktorý uzatvorený nebol. Znamená to, že zmena
použitého materiálu na okná na diele nastala iba na základe ústnej dohody všetkých troch účastníkov
konania, bez uzatvorenia riadneho písomného dodatku o dielo. Ústna dohoda o zmene predmetného
diela bola v konaní preukázaná z výpovedí konateľa žalovaného v 1. rade M.. D. L., M.. G. G., ktorý
bol stavbyvedúcim na stavbe a svedka M.. I. V., pracovníka žalovaného v 2. rade, ako to vyplýva z ich
výpovedí na pojednávaní dňa X.X.XXXX na súde prvého stupňa. Vyplynulo to aj z výpovede štatutárneho
zástupcu žalovaného v 2. rade Dr. P. C. na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa X.XX.XXXX.
Znamená to, že žalobca zmenu použitého materiálu na výrobu okien neuskutočnil svojvoľne, ale so
súhlasom žalovaného v 1. rade aj žalovaného v 2. rade, po vzájomnej dohode týchto troch účastníkov
výstavby diela „X. park Y. - druhá etapa“.

Odvolací súd preto analogicky ustanovenie § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka aplikoval na
bezdôvodné obohatenie zo strany vlastníka diela. Vychádzal z toho, že súd pri rozhodovaní musí
zabezpečiť, aby výklad a aplikácia zákona smerovali k spravodlivému výsledku. Právo musí byť
predovšetkým nástrojom spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania, nielen
súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formálne aplikované bez ohľadu na zmysel, účel
toho-ktorého právom chráneného záujmu. V prejednávanej veci je zmyslom a účelom ustanovenia §
451 o bezdôvodnom obohatení to, aby ten kto získal bezdôvodné obohatenie ho vydal tomu, na úkor
koho ho získal. Na základe toho odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil, že
žalovaný v 2. rade ako vlastník stavby, prijatím plnenia - drahších okien ako bolo dohodnuté v písomnej
zmluve o diele, na základe ústnej dohody všetkých účastníkov konania, získal bezdôvodné obohatenie.
Získal ho na úkor žalobcu, pretože v konaní nebolo sporné, že žalobcovi túto vyššiu cenu diela nezaplatil
ani žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade a taktiež žalovaný v 2. rade ju nezaplatil ani pre žalovaného
v 1. rade, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu. Tým je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu a vecná
pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní.

Výšku samotného bezdôvodného obohatenia v tomto konaní na súde prvého stupňa ani v odvolacom
konaní žalovaný v 2. rade nenamietal, preto odvolací súd, ktorý podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a preto ani nepreskúmaval oprávnenosť
samotnej výšky uplatnenej pohľadávky.

K namietanému právnemu posúdeniu uplatneného nároku súdom prvého stupňa inak, ako ho uplatnil
žalobca v žalobe, odvolací súd uvádza, že otázka právneho posúdenia uplatneného nároku žalobcu v



súdnom konaní je úlohou súdu a nie účastníka konania a preto nie je pre konanie rozhodujúce, ako
žalobca v žalobe právne posúdi uplatnenú peňažnú pohľadávku - či titulom doplatenia ceny diela alebo
titulom bezdôvodného obohatenia. Podstatné je, že žalobca v žalobe uplatnil pohľadávku po skutkovej
stránke a to za nezaplatené dodané a namontované okná z drahšieho materiálu, oproti dohodnutému
materiálu v písomnej zmluve o diele. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie žalovaného v
2. rade, že žalobca predmetnú pohľadávku neuplatnil ako bezdôvodné obohatenie a preto súd nemohol
žalovaného v 2. rade zaviazať zaplatiť žalobcovi XX XXX,XX eur titulom bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia zaviazal žalovaného v 2. rade a preto podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil
rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi XX XXX,XX eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania, ako vecne správny.

Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách konania, pretože súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania
nedostatočne odôvodnil, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné v tom, že vo výroku napadnutého
rozsudku uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania X XXX,XX eur, avšak
z odôvodnenia tohto výroku o trovách konania vyplýva, že súd priznal žalobcovi trovy konania spolu vo
výške X XXX,XX, čiže v inej výške v akej tieto trovy súd prvého stupňa priznal vo výroku napadnutého
rozsudku. Taktiež z odôvodnenia tohto výroku nevyplýva, ktorý z účastníkov konania je povinný zaplatiť
žalobcovi trovy konania X XXX,XX eur - súdny poplatok za návrh a X XXX,XX eur - súdny poplatok za
odvolanie a trovy právneho zastúpenia X XXX,XX eur.

Odvolací súd zrušil aj druhý výrok napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania, ktorým uložil
žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade X XXX,XX eur z
titulu zaplateného súdneho poplatku za odpor, pretože v tejto časti, súd prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu. V odôvodnení tohto výroku súd prvého stupňa neuviedol, prečo zaviazal jedného žalovaného,
aby zaplatil trovy konania druhému žalovanému. V rozsudku, ktorým súd rozhodne o predmete konania
vo veci samej, rozhodne o trovách konania podľa § 142 Občianskeho súdneho poriadku podľa úspechu
toho-ktorého účastníka konania, alebo podľa pomeru úspechu účastníkov konania. Súd môže teda
rozhodnúť o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania, ktorí stoja v súdnom konaní na opačných
stranách sporu, teda môže rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy konania jednému účastníkovi na
strane žalobcu oproti druhému účastníkovi na strane žalovaného, alebo opačne. Nemôže však zaviazať
účastníkov konania, ktorí stoja na jednej strane, aby si navzájom nahradili trovy konania, pretože títo
účastníci nie sú protistranami súdneho konania a výsledok konania nie je pre jedného z nich úspechom a
pre druhého neúspechom navzájom. Súd prvého stupňa preto v rozpore s týmto princípom rozhodovania
o náhrade trov konania v rozsudku vo veci samej, zaviazal jedného žalovaného nahradiť trovy konania
druhému žalovanému. Odvolací súd preto tento výrok rozsudku zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h)
Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude podľa § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s
ustanovením § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť o trovách konania na súde prvého stupňa medzi účastníkmi
konania a toto rozhodnutie riadne odôvodniť podľa § 157 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods.
O.s.p.

Podľa § 224 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o trovách
konania rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania, keďže odvolací súd zrušil výroky rozhodnutia
súdu prvého stupňa o trovách konania.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.