Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/844/2014 z 18. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 18. októbra 2016, sp. zn. 3Co/844/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7113230827.1 Krajský súd Košice | 3Co/844/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:7113230827.1 | 2016-10-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50e14b03-843d-4ab3-b978-44610bbf954b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7113230827.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/844/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113230827
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113230827.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej
a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: G. U. X. X..H..E.., so
sídlom W., O. X, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., U. X, v konaní o
zaplatenie 1.302,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo 16. mája 2014, č. k. 25C/70/2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania.

Sporovým stranám sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.302,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
199,63 Eur od 12.11.2010 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 543,58
Eur od 12.12.2010 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 559,47 Eur od
12.1.2011 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 70,00 Eur počnúc mesiacom
jún 2014 do zaplatenia, najneskoršie vždy do 28. dňa v mesiaci, pod následkami straty výhody splátok.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a s prihliadnutím na finančnú situáciu žalovanej, ktorej jediným príjmom je
starobný dôchodok vo výške 240,00 Eur mesačne, pričom manžel je rovnako starobným dôchodcom s
dôchodkom 430,00 Eur, prihliadnuc aj na nevyhnutné výdavky spojené so zdravotným stavom žalovanej
i nákladmi na bývanie, súd mal za to, že u žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
spočívajúce v okolnostiach na jej strane, odôvodňujúce nepriznanie vzniknutých trov žalobcovi. Preto o
trovách konania rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona s tým, že žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

3. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. a žiada, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti čo do trov
konania zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 244,13 Eur. Je
toho názoru, že súd napriek tomu, že správne zistil skutkový stav veci, vo svojom rozhodnutí v časti
rozhodovania o trovách konania rozhodol nesprávne. Správnym právnym posúdením veci by totiž na
základe vykonaného dokazovania musel žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznať náhradu trov
konania v celom rozsahu, t.j. v sume 244,13 Eur, tak ako si ich žalobca uplatnil v žalobnom návrhu.
Súd o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej rozhodol na základe ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a ako
dôvod uviedol, že žalovaná je poberateľkou starobného dôchodku, taktiež aj jej manžel, prihliadnuc na
výdavky žalovanej spojené so zdravotným stavom a nákladmi na bývanie, preto dospel k záveru, že



u žalovanej sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca vyvinul maximálnu snahu, ktorú od
neho je možné spravodlivo požadovať, aby sa so žalovanou dohodol na uhradení dlžnej pohľadávky
tak, aby to nebolo na ujmu žalovanej. V snahe o urovnanie sporu mimosúdnou cestou žalobca vyzýval
žalovanú na zaplatenie pohľadávky telefonicky, ako aj formou písomných výziev, na ktoré žalovaná
nijako nereagovala. Žalobcovi tak za účelom nepremlčania svojho nároku, ktorého dôvodnosť bola
potvrdená napadnutým rozhodnutím, neostávalo nič iné, len si uplatniť právo na zaplatenie peňažnej
pohľadávky zákonným spôsobom v súdnom konaní. Žalovaná sama svojim správaním (nezaplatením
splatných faktúr za poskytnuté služby aj napriek písomným výzvam) dala príčinu na podanie žalobného
návrhu voči nej v súdnom konaní. Žalobca bol voči žalovanej v celom rozsahu úspešný, z tohto dôvodu
považuje žalobca nepriznanie náhrady trov konania za nespravodlivé, minimálne čo do náhrady trov
konania za zaplatený súdny poplatok, ktorý žalobca musel v tomto súdnom konaní zaplatiť, ak si chcel
zachovať svoj preukázateľný nárok voči žalovanej. Odvolateľ poukázal na judikát Najvyššieho súdu
SR, R 34/1982, v zmysle ktorého „Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa
na § 150 O.s.p. nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho
dopad rozhodovania v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.“ Žalobca je toho názoru, že správnym
zhodnotením veci a správnou aplikáciou právnych predpisov by súd musel dospieť k záveru, že žalobcovi
ako plne úspešnému účastníkovi konania vo vzťahu k žalovanej prináleží na základe ust. § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania vo výške 244,13 Eur, ktoré pozostávajú
z uhradeného súdneho poplatku za konanie vo výške 78,00 Eur a trov právneho zastúpenia v sume
166,13 Eur za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
(prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh) tak, ako sú vyčíslené v žalobnom návrhu. Na základe
uvedených skutočností žiada, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1).

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) preskúmal odvolanie žalobcu spolu s konaním súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok v
napadnutom výroku o trovách konania potvrdil (§ 387 CSP).

7. Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť
(§ 367 ods. 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Odvolacie námietky žalobcu nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku a nie sú ani
spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech žalobcu.

9. Okresný súd výrok o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami odôvodnil aplikáciou §
150 O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016.

10. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie)
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

11. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

12. Odvolací súd konštatuje, že aj v prípade výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou podľa § 142 ods. 1 O.s.p., mohol súd prvej inštancie použiť ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p..

13. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádzala do úvahy v
prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie trov konania, avšak súd došiel k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.



Muselo však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach na strane účastníkov.

14. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu,
a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane sporu.

15. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť na
odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolnosti konkrétnej veci.

16. Odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, je toho názoru, že aj napriek tomu, že žalobca v
predmetnom konaní má nárok na náhradu trov konania, bol daný dôvod pre aplikáciu § 150 O.s.p. na
nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade sú dané
s prihliadnutím na sociálne a majetkové pomery žalovanej, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok
vo výške 240,00 Eur mesačne, pričom manžel je rovnako starobným dôchodcom s dôchodkom 430,00
Eur, prihliadnuc aj na nevyhnutné výdavky spojené so zdravotným stavom žalovanej i nákladmi na
bývanie.

17. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli,
preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.