{"guid": "2025b9cd-f001-4096-947e-84e76aa41ea7:815be78a-c70f-475c-a28d-d026fdece0f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6018200213.3", "spisova_znacka": "23S/56/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/56/2018 z 6. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. novembra 2018, sp. zn. 23S/56/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200213.3", "identifikacne_cislo": "6018200213", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Lucia Kostolanská", "sudca_id": 1334, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-kostolanska-1334", "datum_vydania": "2018-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/815be78a-c70f-475c-a28d-d026fdece0f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200213.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200213.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200213.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/56/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200213
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200213.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej
veci žalobcu: HOTEL PARTIZÁN, s. r. o., so sídlom Bystrá 108, Tále, 977 65 Brezno, IČO: 36 045 543,
právne zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava,
IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/007471/2018-243/1058 zo
dňa 29.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií SR č. MF/007471/2018-243/1058 zo dňa 29. januára
2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Úradu vládneho auditu Zvolen č.
16/10009/17/086 zo dňa 9. novembra 2017   z r u š u j e   a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, vo výške, ktorá bude vyčíslená v uznesení vydanom po právoplatnosti  tohto rozsudku, a to v lehote
15 dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca uzavrel Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku                        č.
Z2711023036501 zo dňa 10.05.2010 (ďalej aj len „Zmluva o poskytnutí NFP“ alebo „Zmluva“), v
znení dodatku č. 1 zo dňa 28.10.2011, dodatku č. 2 zo dňa 27.06.2011 a dodatku č. 3 zo dňa
08.12.2011, s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v zastúpení Sociálnou implementačnou
agentúrou. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku na
realizáciu projektu č. XXXXXXXXXXX - Predvídame zmeny investovaním, rozvojom a stabilizáciou
zamestnancov G. Z..

2. Úrad vládneho auditu Zvolen (orgán verejnej správy prvého stupňa) začal voči žalobcovi
administratívne konanie na základe podnetu Implementačnej agentúry Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny (právny nástupca Sociálnej implementačnej agentúry). Rozhodnutím č. 16/10009/17/086
zo dňa 09.11.2017 orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol, že žalobca sa dopustil správneho
deliktu porušenia finančnej disciplíny podľa  § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“ alebo „zákon č. 523/2004 Z.z.“), za čo žalobcovi
uložil sankciu podľa § 31 ods. 4 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to povinnosť odviesť
finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 36 697,33 Eur v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný účet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Pre prípad nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne bola uložená povinnosť zaplatiť penále vo výške



0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s
úhradou uloženého odvodu na špecifikovaný účet Úradu vládneho auditu.

3. Vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo konštatované, že Sociálna
implementačná agentúra vykonala v termíne od 19.07.2011 do 07.11.2013 administratívne kontroly
žiadostí o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230365202, 27110230365205, 27110230365208,
27110230365210, 27110230365212 a 27110230365214, vrátane príloh, v spoločnosti: HOTEL
PARTIZÁN, s. r. o., Bystrá 108, Tále, 977 65 Brezno, IČO: 36 045 543, ktorej bol v rokoch 2010 a
2012 poskytnutý nenávratný finančný príspevok na realizáciu projektu č. XXXXXXXXXXX - Predvídame
zmeny investovaním, rozvojom a stabilizáciou zamestnancov G. Z.. Projekt bol spolufinancovaný
na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Y zo dňa 10.05.2010, v
znení dodatku č. 1 zo dňa 28.10.2010, dodatku č. 2 zo dňa 27.06.2011 a dodatku č. 3 zo dňa
08.12.2011, uzatvorenej medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v zastúpení Sociálnou
implementačnou agentúrou a spoločnosťou HOTEL PARTIZÁN, s. r. o., Bystrá 108, Tále, 977 65 Brezno,
IČO: 36 045 543. Vykonanými administratívnymi kontrolami a po posúdení správnym orgánom bolo
zistené, že spoločnosť: HOTEL PARTIZÁN, s. r. o., Bystrá 108, Tále, 977 65 Brezno, IČO: 36 045 543,
časť poskytnutého finančného príspevku nepoužila na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných
na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených v čl. 14., bod 1., písm. c) a j)
Všeobecných zmluvných podmienok, čím porušila § 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy v spojení s čl. 2., bod 2.4. a čl. 3., bod 3.3. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku v znení dodatkov a čl. 1., bod 1. Všeobecných zmluvných podmienok.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia v podstate konštatoval, že v zmysle
čl. 16., bod 4.15. Všeobecných zmluvných podmienok prijímateľovi vznikne nárok na platbu pri systéme
zálohových platieb iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu (poskytnutie zálohovej platby
aj zúčtovanie zálohovej platby), a to až v momente schválenia žiadosti o platbu poskytovateľom, pričom
nárok prijímateľa na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne
o oprávnenosti výdavkov projektu.

5. Poskytovateľ nenávratného finančného príspevku bol povinný podľa čl. 16., bod 4.17. v spojení s
bodom 4.18. Všeobecných zmluvných podmienok, vykonať overenie podľa čl. 60 nariadenia Rady ES
č. 1083/2006 a čl. 13 nariadenia Komisie ES č. 1828/2006, ktoré zahrňuje administratívne overenie a v
prípade potreby overenie na mieste. Administratívne overenie teda bolo vykonané v zmysle uvedených
nariadení a nebola vykonaná administratívna kontrola v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„zákon č. 528/2008 Z.z.“ alebo „Zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES“).

6. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia popísal poskytnutie
nenávratného finančného príspevku v celkovej sume 135 089,88 Eur, na základe žiadostí o platbu a ďalej
výšku uznaných oprávnených výdavkov Sociálnou implementačnou agentúrou, na základe žiadostí o
zúčtovanie, predložených žalobcom. Ohľadne dôvodov krátenia výdavkov uviedol, že tieto sú popísané
v jednotlivých záznamoch z administratívnej kontroly. Z dôvodu, že Slovenská implementačná agentúra
neschválila výdavky v žiadostiach o zúčtovanie zálohovej platby v takom rozsahu, v akom boli zo strany
prijímateľa predložené, nárok na nenávratný finančný príspevok vznikol prijímateľovi/žalobcovi len v
takom rozsahu, v akom Slovenská implementačná agentúra rozhodla o oprávnenosti výdavkov (čl. 16.,
bod 4.15. Všeobecných zmluvných podmienok), t. j. z celkových oprávnených výdavkov v sume 103
411,94 Eur predstavujú prostriedky nenávratného finančného príspevku sumu                98 241,33 Eur (teda
95 %), zvyšok predstavujú vlastné zdroje prijímateľa príspevku. Prijímateľ tým, že časť poskytnutého
finančného príspevku v sume 36 697,33 Eur nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných
na realizáciu aktivít projektu a za splnenia stanovených podmienok, dopustil sa porušenia finančnej
disciplíny.

7. Kompetenciu na posudzovanie oprávnenosti výdavkov pri zúčtovaní zálohových platieb mala výlučne
Slovenská implementačná agentúra, ktorá ako jediná mohla rozhodnúť o vzniknutom nároku prijímateľa
na príslušnú platbu. O výške oprávnených výdavkov, ako aj o dôvodoch krátenia výdavkov, rozhodol v
rámci svojej právomoci poskytovateľ. Správny orgán nemôže rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov nad
rámec, ako ich stanovil poskytovateľ. V správnom konaní sa posudzovalo porušenie práv a povinností
zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny.



8. Námietky, ktoré boli vznesené žalobcom v priebehu administratívneho konania, orgán verejnej správy
vyhodnotil ako nedôvodné, so záverom, že došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

9. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: MF/007471/2018-243/1058 zo dňa 29.01.2018 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

10. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.

11. Uviedol, že administratívne kontroly neboli vykonané v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z., ale
v zmysle príslušných nariadení EÚ, pretože v čl. 3., bod 3.6. Zmluvy sú taxatívne vymenované
zákony, ktoré sa použijú na kontrolu a vládny audit použitia finančných prostriedkov, avšak zákon č.
528/2008 Z.z. sa medzi nimi nenachádza. Zo zmluvy nevyplýva, že by poskytovateľ mal prijímateľa
oboznámiť s výsledkami administratívnej kontroly. Zmluva v čl. 4., bod 4.1. a 4.2. upravuje vzájomnú
komunikáciu nielen písomnou formou, ale aj podporným spôsobom prostredníctvom ITMS. Napokon aj
účastník konania/žalobca potvrdil, že so závermi administratívnej kontroly sa práve takýmto spôsobom
oboznámil. Prijímateľom bola dňa 18.02.2015 doručená žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov,
avšak ani vo vzťahu k tejto žiadosti sa nevyjadril.

12. Prijímateľ/žalobca zmluvu podpísal a svojím podpisom zaručil, že text zmluvy si riadne a dôsledne
prečítal, jej obsahu a právnym účinkom porozumel, vzájomné prejavy sú mu dostatočne jasné, určité a
zrozumiteľné (čl. 6., bod 6.10. Zmluvy).

13. Žalovaný ďalej uviedol, že v administratívnom konaní sa neposudzuje oprávnenosť výdavkov, ale
porušenie povinností účastníka konania ako prijímateľa, upravenej v čl. 2., bod 2.4. a čl. 3., bod 3.3.
Zmluvy v spojení s čl. 1., bod 1. Všeobecných zmluvných podmienok, kde sa prijímateľ zaviazal použiť
poskytnutý nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na
realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených zmluvou. Keďže porušil túto podmienku,
došlo k porušeniu finančnej disciplíny.
14. V čase zaslania podnetu na začatie administratívneho konania Implementačnou agentúrou (právny
nástupca Sociálnej implementačnej agentúry) bol platný Pokyn ministerstva č. MF/012477/2016-243,
a podľa čl. 2. tohto pokynu sú podkladom pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a ďalšie relevantné skutočnosti, nevyhnutné pre
zdokumentovanie prípadov porušenia finančnej disciplíny v konaní o uložení sankcie podľa zákona
č. 523/2004 Z.z. V zmysle uvedeného je zrejmé, že nielen výsledky kontroly alebo vládneho auditu
podľa zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 502/2001 Z.z.“), resp. zákona
č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len
„zákon č. 357/2015“) alebo zákona č. 528/2008 Z.z., musia byť podkladom pre vydanie rozhodnutia
v správnom konaní. Pokiaľ podanie obsahuje dôkazy nevyhnutné pre zdokumentovanie porušenia
finančnej disciplíny, môžu byť aj tieto podkladom pre vydanie rozhodnutia.

15. Správnym orgánom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť, resp. možnosť
posudzovať dôvody a spôsob pre uznanie výdavkov, o ktorých neoprávnenosti rozhodol poskytovateľ,
nemôžu teda rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov nad rámec, ako ich stanovil poskytovateľ. Ak prijímateľ
nesúhlasí s dôvodmi krátenia výdavkov, má možnosť podľa čl. 6., bod 6.8. Zmluvy domáhať sa svojich
práv súdnou cestou.

16. Žalovaný neuznal ani odvolaciu námietku, týkajúcu sa účinnosti dokumentu Systém finančného
riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, s tým, že ide o verejne prístupný dokument a jeho
záväznosť pre prijímateľa bola upravená v čl. 3., bod 3.6. Zmluvy, ako aj v úvodnej časti všeobecných
zmluvných podmienok.

17. Žalovaný zároveň neuznal ani odvolaciu námietku o potrebe aplikácie premlčania v zmysle
nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 zo dňa 18.12.1995 a nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 zo
dňa 11.07.2006, pretože tieto právne predpisy upravujú inštitút nezrovnalostí a za nezrovnalosť je možné



považovať porušenie, ktoré je, alebo by mohlo byť poškodením všeobecného rozpočtu Európskej únie.
Poskytovateľ ale v danom prípade v rámci administratívneho overenia časť deklarovaných výdavkov
neuznal za oprávnené a tieto výdavky nepredložil certifikačnému orgánu, preto sa nejedná o prostriedky
EÚ, ale štátneho rozpočtu SR.

18. K námietke o potrebe aplikácie Usmernenia RO č. N3/2007 žalovaný uviedol, že príjemca
sa podpisom zmluvy zaviazal použiť nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových
oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu, za splnenie podmienok stanovených zmluvou, a
to podľa čl. 3, bod 3.3. Zmluvy. Totožná povinnosť mu vyplývala aj z čl. 16., bod 4.16. Všeobecných
zmluvných podmienok, a to vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu uvádzať výlučne výdavky,
ktoré zodpovedali podmienkam ustanoveným v čl. 14. Všeobecných zmluvných podmienok. Podľa
čl. 5., bod 5.32. Zmluvy a bodu 4.2.1. Príručky pre prijímateľa DOP2009-SIP004, resp. bodu 2.2.1.
konsolidovaných znení Príručky, schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi
automatický nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v súlade s Usmernením
RO č. N3/2007. Prijímateľ bol teda povinný pri predkladaní zúčtovacích žiadostí o platbu zúčtovať len
výdavky, ktoré v tom čase spĺňali podmienky oprávnenosti podľa zmluvy, čiže aj v čase platných a
účinných aktualizácií Usmernenia RO č. N3/2007.

19. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa správne postupoval a vyhodnotil celý
skutkový stav, zaoberal sa všetkými dôkaznými prostriedkami a všetkými vyjadreniami prijímateľa/
žalobcu. Správny bol aj záver, že oprávnenie pre orgán verejnej správy vo veci konať bolo podľa čl. 3.,
bod 3.6. Zmluvy v nadväznosti na § 31 ods. 9 a 12 zákona č. 523/2004 Z.z. a § 4 ods. 4 zákona č.
357/2015 Z.z., v kompetencii prvostupňového orgánu.

20. Rozhodujúce bolo to, že prijímateľ príspevku nezúčtoval zálohové platby vo výške 100 % v lehote
najneskôr do 12 mesiacov odo dňa účinnosti Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a
Kohézneho fondu (ďalej aj „SFRŠFaKF“) na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0, podľa
bodu 4.8.2, písm. B/ - zálohové platby poskytnuté prijímateľovi pred dátumom účinnosti SFRŠFaKF
na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0 a nevrátil sumu nezaúčtovaného rozdielu najneskôr
do 7 kalendárnych dní od dokončenia uvedeného obdobia (12 mesiacov) platobnej jednotke podľa
bodu 4.8.2., písm. B/ - zálohové platby poskytnuté prijímateľovi pred dátumom účinnosti SFRŠFaKF na
programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0, napriek tomu, že plne súhlasil s obsahom zmluvy a jej
neoddeliteľných súčastí.

21. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 29.03.2018, sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia,
vyslovenia právneho názoru, že správne konanie má byť zastavené a zaviazať žalovaného, aby správne
konanie zastavil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

22. Žalobca správnu žalobu odôvodnil nasledujúcimi žalobnými námietkami:

23. Úrad vládneho auditu nemal právomoc vo veci konať a nebol oprávnený uložiť povinnosť odviesť
finančné prostriedky, pretože predmet správneho konania patrí do výlučnej právomoci všeobecného
súdu v rámci obchodnoprávnej žaloby a správny orgán tak nebol oprávnený rozhodovať o údajnom
(nepreukázanom) porušení zmluvného vzťahu.
24. Rozhodnutie žalovaného trpí vadami, a to v zmysle § 191 ods. 1 písm. a) - g) Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“).

25. Žalobca finančné prostriedky použil v súlade so zákonom a aj so Zmluvou. Poskytovateľ
nenávratného finančného príspevku Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa zaviazalo
poskytnúť finančné prostriedky na realizáciu projektu (objednalo si u žalobcu projekt  - zmluva o dielo)
prostredníctvom zálohovej platby. Následne, keď žalobca projekt zrealizoval a zaslal vyúčtovanie, tak
ministerstvo sa svojvoľne rozhodlo, že zrealizovaný projekt bol drahý a žalobca minul viac peňazí, ako
mal minúť, hoci ministerstvo dopredu poznalo a schválilo rozpočet. Následne ministerstvo postúpilo
Úradu vládneho auditu žiadosť o začatie správneho konania namiesto toho, aby sa obrátilo na
všeobecný súd, ktorý má riešiť spory vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku.



26. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov sú nedostatočne odôvodnené, pretože len
zopakovali nepodložené „predstavy“ o skutkovom stave a nedostatočne sa vysporiadali s námietkami
žalobcu.

27. Dôvodmi na zrušenie rozhodnutia sú:
- porušenie princípov správneho konania,
- neodôvodnené rozhodnutie,
- nesprávne právne posúdenie veci,
- neposúdenie námietok žalobcu, ktoré preukazujú nesprávnosť kontrolných zistení, a teda
neodôvodnenosť udelenia odvodu,
- žalovaný sa nezaoberal posúdením toho, či riadiaci orgán (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
SR) použil na právny vzťah správne usmernenie RO č. N3/2007, a teda či uviedol závery v záznamoch
z administratívnej kontroly v súlade so zmluvnou dokumentáciou,
- nezrozumiteľnosť odôvodnenia,
- žalovaný neodôvodnil udelenie odvodu a sankcie,
- žalovaný nezohľadnil prekluzívnu lehotu na udelenie odvodu a sankcie.

28. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkou týkajúcou sa aplikácie nesprávneho usmernenia
RO č. N3/2007. Do rozhodnutí boli prevzaté len závery z administratívnych kontrol, ktoré si orgány
verejnej správy oboch stupňov osvojili, hoci záznamy z administratívnych kontrol neboli žalobcovi
doručené a nemal možnosť sa k nim vyjadriť, čo aj namietal v priebehu administratívneho konania. S
týmito jeho námietkami sa orgány verejnej správy nedostatočne vysporiadali.

29. Z rozhodnutí nie je možné zistiť, ako boli posúdené námietky žalobcu, bola porušená zásada
nestranného hodnotenia výsledkov dokazovania, závery rozhodnutí nie sú dostatočne odôvodnené, v
dôsledku čoho sú rozhodnutia zmätočné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Orgány verejnej správy sa
nepokúsili o zistenie presného a úplného skutkového stavu veci.

30. Žalobca nevedel o administratívnych kontrolách a nebol oboznámený s ich výsledkami. Záznamy
z administratívnych kontrol mohli byť vyhotovené aj dodatočne a antidatované. Uvedené podozrenie
potvrdzuje aj to, že k začatiu správneho konania prišlo po viac ako 6 rokoch od údajného vyhotovenia
týchto záznamov z administratívnych kontrol a rovnako aj to, že žalobca nikdy nebol vyzvaný na to, aby
sa k záverom administratívnych kontrol vyjadril podľa § 24e ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z.

31. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobca nebol vyzvaný, aby sa k záverom administratívnych
kontrol vyjadril, čím mu boli upreté jeho procesné práva ešte pred začatím správneho konania, a teda tu
neboli naplnené podmienky na to, aby závery z administratívnych kontrol mohli byť použité pre vydanie
správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Uvedené dokazuje aj to, že v administratívnom spise
absentujú vyjadrenia žalobcu. Záznamy z administratívnych kontrol neboli spôsobilé byť podkladom pre
správne konanie práve z dôvodu, že žalobca nemal možnosť sa k nim vyjadriť.

32. Žalobca spochybnil všetky závery uvedené v záznamoch z administratívnych kontrol, avšak žalovaný
uviedol, že tieto námietky posudzovať nebude. Záznamy z administratívnych kontrol neboli vyhotovené
ako výsledok právomoci riadiacemu orgánu, ktorý mu dáva zákon, a teda ide výlučne o nepodložené
názory riadiaceho orgánu, preto nemôžu byť spôsobilým podkladom pre správne konanie a môžu byť
posúdené výlučne všeobecným súdom v zmysle bodu 6.8. Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku.

33. Záznamy z administratívnych kontrol sú nepoužiteľné, pretože nebol uvedený zákonný právny
rámec, v rámci ktorého boli vykonané.

34. Článok 3., bod 3.6. Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku uvádza, že finančné prostriedky
podliehajú kontrole, ale kontrola nebola vykonaná v tomto prípade na základe zákona, len na zmluvnom
základe, preto závery týchto kontrol nie sú pre žalobcu záväzné. Nemusel s nimi súhlasiť, sú to iba názory
zmluvnej strany, a preto riadiaci orgán mal svoje nároky uplatňovať v súdnom konaní pred všeobecným
súdom. Kontroly neboli výsledkom právomoci, ktoré by boli štátnemu orgán zverené Ústavou SR alebo
zákonom, a preto nemôžu byť podkladom správneho konania.



35. Správny orgán sa rozhodol suplovať všeobecný súd, pričom v zmysle bodu 6.8. Zmluvy o
nenávratnom finančnom príspevku môže zmluvné ustanovenia vykladať jedine všeobecný súd a o
každom rozpore vzniknutom z tejto zmluvy môže rozhodnúť výlučne všeobecný súd. Správny orgán nie
je oprávnený posudzovať samotnú zmluvu, pretože je oprávnený rozhodnúť výlučne na základe zistení
z kontrol vykonaných na základe zákona, pričom kontroly, ktoré neboli predmetom správneho konania,
neboli vykonané v súlade so zákonom.

36. Orgány verejnej správy sa nedostatočne zaoberali, resp. odmietli sa zaoberať námietkami ohľadne
nesprávnej aplikácie usmernenia RO č. N3/2007, pretože inak by museli konštatovať, že riadiaci orgán
nezúčtoval zálohovú platbu v rozsahu dohodnutom v zmluve, čím by sa administratívne konanie stalo
bezpredmetným.

37. Zmluva o nenávratnom finančnom príspevku bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a jediný
základný právny rámec je ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. Nenávratný finančný
príspevok tak bol poskytnutý na základe zmluvného (záväzkového) vzťahu, v ktorom zmluvné strany
nevystupujú vo vzájomnej nadriadenosti alebo podriadenosti a samotná administratívna kontrola žiadosti
o platbu nie je z tohto pohľadu kontrolou samou o sebe, pretože vyjadruje iba názor riadiaceho orgánu
na určité výdavky. Riadiaci orgán tvrdil v zázname z administratívnej kontroly, že nenávratné finančné
príspevky neboli zúčtované na základe zmluvy, a naopak žalobca tvrdil, že boli zúčtované v plnej výške
v súlade so zmluvou, t. j. vznikol spor zo záväzkového vzťahu, ktorý mal v zmysle bodu 6.8. Zmluvy
o nenávratnom finančnom príspevku riešiť všeobecný súd. Tvrdenie zmluvnej strany nie je spôsobilé
byť podkladom pre vydanie správneho rozhodnutia. Pokiaľ všeobecný súd nerozhodne, že žalobca
nezúčtoval zálohu na základe a v medziach zmluvy, tak ani správny orgán nemôže rozhodnúť, že došlo
k porušeniu finančnej disciplíny.

38. Na zúčtovanie sa malo použiť usmernenie RO č. N3/2007 v aktualizácii č. 3.

39. Riadiaci orgán nemá právomoc posúdiť, či výdavky boli, alebo neboli použité v súlade so zmluvou,
nemôže teda jednostranne rozhodnúť, či a v akom rozsahu uzná výdavky projektu.

40. Žalobca neupiera riadiacemu orgánu právo tvrdiť, že niektoré výdavky sú neefektívne, ale mal
by najprv rozhodnúť všeobecný súd, či riadiaci orgán má, alebo nemá pravdu, až potom môže byť
vyvodzovaná zodpovednosť v rámci porušenia finančnej disciplíny. Neexistuje žiadne právoplatné
rozhodnutie riadiaceho orgánu alebo iného štátneho orgánu, alebo všeobecného súdu, ktoré by
uvádzalo, že žiadosti o platbu sú schválené iba v takom rozsahu, v akom to uvádza riadiaci orgán v
ITMS alebo v zázname z administratívnej kontroly.

41. Žalobca ďalej poukázal na programový manuál k výzve DOP2009, v ktorom sa v bode 1.1.2.6.
uvádza, že podrobnejšie ustanovenia o oprávnených alebo neoprávnených výdavkoch sú stanovené
metodickým usmernením v aktuálnom platnom znení k dátumu vyhlásenia výzvy.

42. V zmysle Metodického pokynu CKO č. 13 riadiaci orgán finančné limity definuje na úrovni výzvy
(str. 4, bod 11).

43. Usmernenie RO č. N3/2007 v aktualizácii č. 3 s účinnosťou od 18.12.2008, ktoré mal riadiaci
orgán aplikovať na výdavky, nestanovuje žiadne limity pre žiadne výdavky. Prvýkrát sa limity uvádzajú
v usmernení s účinnosťou od 04.03.2011, avšak ani táto aktualizácia neupravuje limity výdavkov, ktoré
sú predmetom záznamov z administratívnych kontrol.

44. Zo správy z vládneho auditu, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva (str. 74 - 75),
že sa odporúča neuplatňovať limity aktualizované až po výzve, zároveň bolo odporučené riadiacemu
orgánu vypracovať správnu analýzu k uvedenej otázke limitov. Pokiaľ by bolo usmernenie RO č.
N3/2007 aplikované výlučne v aktualizácii č. 3, boli by všetky výdavky posúdené riadiacim orgánom ako
oprávnené.

45. Riadiaci orgán neuviedol, na základe akej metodiky stanovil „objektívnu výšku limitov.“ Výška
výdavkov projektu bola navyše stanovená na základe výsledkov verejného obstarávania.



46. Odkaz na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, ako na základ pre oprávnenie riadiacemu orgánu na
vykonanie administratívnej kontroly, je v rozpore so znením nariadenia, aj s Ústavou SR.  Nariadenie
rieši práva a povinnosti Slovenskej republiky voči Európskej únii. Nariadenie uvádza len to, čo má
Slovenská republika ako členský štát zabezpečiť, ale samotná realizácia týchto povinností musí byť
riadiacim orgánom realizovaná cez platné právne predpisy a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Riadiaci orgán je
povinný zabezpečiť úlohy v zmysle nariadenia tak, že je povinný postupovať v súlade so zákonom, čo sa
v predmetom prípade nestalo. Nariadenie nedáva právomoc riadiacemu orgánu vykonať kontrolu, táto
právomoc mu môže byť zverená len zákonom podľa slovenského právneho poriadku. Nariadenie hovorí
výlučne o zodpovednosti orgánov verejnej moci voči Európskej únii, teda riadiaci orgán je zodpovedný
za vykonanie kontroly vo vzťahu k Európskej únii, avšak mu nariadenie nedáva právomoc vo vzťahu k
žalobcovi. Na realizáciu povinností uvedených v nariadení má vnútroštátna legislatíva vytvoriť právny
rámec na to, aby mohol správny orgán v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR napĺňať svoju zodpovednosť
podľa nariadenia.

47. Nesprávne bolo aplikovaná aj nariadenie Rady (ES) č. 1828/2006.

48. Z nariadení vyplýva len to, čo má riadiaci orgán (členský štát) spraviť, ale neuvádza, ako to má
spraviť. Zákonom č. 528/2008 Z.z. sa Slovenská republika rozhodla, že overenie výdavkov bude robiť
formou zmlúv uzavretých podľa zákona č. 513/1991 Zb., a teda riadiaci orgán v prvom kroku môže
vykonať overenie prostredníctvom zmluvného oprávnenia, v druhom kroku je povinný obrátiť sa na
všeobecný súd ako zmluvná strana podľa bodu 6.8. Zmluvy a nie na Úrad vládneho auditu, ktorý vo
veci nevykonal kontrolu.

49. Chýba základný podklad pre správne konanie, pretože mu nepredchádzala zákonom vykonaná
kontrola, o oprávnenosti vynaloženia výdavkov bol oprávnený rozhodnúť všeobecný súd.

50. Orgány verejnej správy neodôvodnili svoje závery, pretože neposudzovali oprávnenosť
vynaložených výdavkov. Riadiaci orgán, ani Sociálna implementačná agentúra, nemali právomoc
konštatovať neoprávnenie výdavkov, pretože táto právomoc patrí len všeobecnému súdu. O
nedostatočnosti záverov preskúmavaných rozhodnutí svedčí aj to, že sa odmietli zaoberať posúdením
aplikácie správnej verzie usmernenia RO č. N3/2007.

51. Orgány verejnej správy sa vôbec nezaoberali tým, či mal žalobca použiť finančné prostriedky nad
rámec oprávnenia. Chýba dokumentácia týkajúca sa začatia priebehu kontroly, z čoho vyplýva, že
kontrola nebola akýmkoľvek správnym orgánom nikdy vykonaná. Poukaz na čl. 2 Pokynu Ministerstva
financií SR č. MF/012477/2016-243 neobstojí, pretože správny orgán nepostupoval ani v rozsahu tohto
pokynu.

52. Riadiaci orgán nemá právomoc rozhodovať o oprávnenosti výdavkov, navyše nikdy nevydal
rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované, že výdavky neboli vyčerpané oprávnene. Sú vedené súdne
konania, v ktorých sa prijímatelia domáhajú zaplatenia finančných prostriedkov z dôvodu nezaplatenia
nenávratného finančného príspevku systémom refundácie, z čoho vyplýva, že je možné žalovať priamo
riadiaci orgán žalobou na plnenie, a to žalobou v zmysle Civilného sporového poriadku.

53. Správne orgány uvádzali v rozhodnutiach aj dokumenty, ktoré neboli súčasťou administratívneho
spisu, a to predovšetkým Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, verzia
7.0. Táto verzia navyše nadobudla účinnosť až po tom, ako bola vyhlásená výzva a podpísaná zmluva,
čiže tento dokument nemal byť aplikovaný v predmetnom administratívnom konaní. Ak by aj mal byť
aplikovaný, tak v zmysle bodu 4.8.2 písm. B), bod 9 je zrejmé, že nárok na vrátenie údajne nezúčtovanej
zálohovej platby sa premlčal.

54. Podľa žalobcu zásadné pre vyslovenie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí je to, že žalobca
nebol podľa § 24e ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. vyzvaný, aby sa vyjadril k záverom z administratívnej
kontroly, teda záznamy z administratívnej kontroly nemohli byť podkladom pre správne konanie,
záznamy z administratívnej kontroly mu neboli nikdy doručené, záznam z administratívnej kontroly
bol vyhotovený len ako zmluvné oprávnenie riadiaceho orgánu, čo svedčí o tom, že záznam nebol
vyhotovený na základe oprávnenia, ktoré by riadiacemu orgánu bolo zverené zákonom. Správny orgán
sa vôbec nezaoberal posúdením záverov uvedených v záznamoch z administratívnych kontrol. Ak sa



riadiaci orgán domnieval, že zálohová platba nebola zúčtovaná v celom rozsahu, tak sa mal obrátiť so
žalobou na všeobecný súd s tým, aby tento zaviazal žalobcu na vrátenie nespotrebovanej zálohovej
platby. Správne konanie bolo začaté v rozpore so zákonom a rozhodnutia boli vydané na základe
podkladov, ktoré nie sú spôsobilé byť podkladom pre správne konanie.

55. S poukazom na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/126/2013 žalobca ďalej
uviedol, že rozhodnutiam chýba vnútorná logika a konzistentnosť, rozhodnutia nedávajú odpovede na
námietky, ktoré boli vznesené v priebehu administratívneho konania a chýba im odôvodnenie, ktoré by
presvedčivo zdôvodnilo výrok rozhodnutia.

56. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že v odôvodnení správnou žalobou napadnutých
rozhodnutí je podrobne rozpísané vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli
vznesené v priebehu administratívneho konania. Vychádzali zo zásady materiálnej pravdy, pričom
preverili opodstatnenosť námietok žalobcu, ich vplyv na právne posúdenie veci a zaujali k nim
stanoviská.

57. V predmetnom prípade sa jednalo o spôsob poskytnutia nenávratného finančného príspevku
systémom zálohových platieb, kedy bola žalobcovi poskytnutá záloha bez preukázania výdavkov.
Žalobca bol následne povinný použiť poskytnutú zálohovú platbu v súlade s podmienkami zmluvy
a zaúčtovať ju prostredníctvom žiadosti o zaúčtovanie zálohovej platby, kedy preukazoval použitie
nenávratného finančného príspevku na konkrétne výdavky. Až v uvedenej fáze poskytovateľ overil
oprávnenosť nárokovaných výdavkov v súlade s čl. 16., bod 4.17. v spojení s bodom 4.18. Všeobecných
zmluvných podmienok, a tak rozhodol o nároku na platbu (čl. 16., bod 4.15. Všeobecných zmluvných
podmienok). Nenávratný finančný príspevok teda možno považovať za poskytnutý až v momente
schválenia žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby.

58. Vo Všeobecných zmluvných podmienkach (čl. 16., bod 4.17. v spojení s bodom 4.18.) je upravená
povinnosť poskytovateľa vykonať overenie podľa nariadenia Rady (ES) č. 1083/2016 a nariadenia
Komisie (ES) č. 1828/2006. V záznamoch z administratívnych kontrol sa neuvádza, že sa administratívne
kontroly vykonávajú podľa zákona č. 528/2006 Z.z., preto je tvrdenie žalobcu ohľadne porušenia jeho
procesných práv spochybniteľné, pretože vlastnoručne podpísal zmluvu a súhlasil s ňou aj s jej prílohami,
ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Zo znenia zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok je
zrejmé, že zákon č. 528/2008 Z.z. sa na administratívne overenie žiadosti o zúčtovanie zálohovej
platby v tomto prípade nevzťahoval. Zmluva neupravovala povinnosť, ani spôsob, ako by mal byť
prijímateľ oboznámený s výsledkami administratívnej kontroly. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že vzájomná
komunikácia zmluvných strán sa mala realizovať nielen písomnou formou, ale aj podporným spôsobom
prostredníctvom ITMS. Napokon žalobca vo svojom vyjadrení dňa 10.10.2017 potvrdil, že so závermi
administratívnej kontroly sa oboznámil práve vyššie uvedeným spôsobom. Žalobcovi bola zaslaná aj
žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a ani na túto nezareagoval. Mal vedomosť o výkone kontroly
a vládneho auditu. Žalobca bol riadne uzrozumený s podmienkami uvedenými v zmluve, avšak zrejme
neporozumel zneniu jednotlivých článkov zmluvy a jej príloh. Ministerstvo ako správny orgán vychádzalo
z kontrolných zistení predložených Implementačnou agentúrou Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR. Kontrola bola vykonaná na základe zákonov uvedených v čl. 3., bod 3.6. Zmluvy, na ktoré
zmluva predmetným článkom odkazuje. Vo Všeobecných zmluvných podmienkach čl. 16., bod 4.17.
a 4.18. je uvedené aj overenie, ktoré sa vykonáva poskytovateľom pred schválením žiadosti o platbu,
kedy sa rozhoduje o nároku na príslušnú platbu. Ide o úpravu postupu zmluvných strán pri systéme
financovania kombinácie zálohových platieb a refundácie. Nenávratný finančný príspevok možno v
takomto prípade považovať za poskytnutý až po overení a schválení žiadosti o zúčtovanie zálohovej
platby zo strany poskytovateľa, pričom nárok na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v
akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov.

59. K aplikácii usmernenia RO č. N3/2007 žalovaný uviedol, že v zmluve je v čl. 5., bod 5.32. v spojení s
čl. 16., bod 4.15. Všeobecných zmluvných podmienok jednoznačne ustanovené, že prijímateľ má nárok
na vyplatenie príslušnej platby len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov,
pričom schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automatický nárok na uhradenie
výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť podľa usmernenia.



60. Zmluvné podmienky, práva a povinnosti poskytovateľa a žalobcu pri poskytnutí nenávratného
finančného príspevku upravovala zmluva uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 15
ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. a § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. (čl. 1., bod 1.3. Zmluvy). Podľa
čl. 3., bod 3.6. Zmluvy sa na ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny vzťahuje
režim upravený v predpisoch Európskeho spoločenstva a Slovenskej republiky, a to najmä v zákone č.
523/2004 Z.z. Z ustanovenia § 31 ods. 9 a 12 uvedeného zákona a z § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z.z.
o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyplýva, že o porušení finančnej disciplíny rozhoduje a sankcie za porušenie finančnej disciplíny ukladá
Úrad vládneho auditu. V konaní bolo preukázané porušenie zmluvných podmienok, ktorým došlo k
použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čo bolo kvalifikované ako porušenie finančnej
disciplíny. Z uvedeného je zrejmé, že Úrad vládneho auditu bol vo veci oprávnený konať a rozhodnúť.

61. Schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automatický nárok na uhradenie
výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v súlade s usmernením RO č. N3/2007. V zmysle
uvedeného žalobca bol povinný pri prekladaní zúčtovacích žiadostí o platbu zúčtovať výdavky, ktoré v
tom čase spĺňali podmienky oprávnenosti podľa zmluvy, čiže aj v čase platných a účinných aktualizácií
usmernenia RO č. N3/2007. Zákon č. 292/2014 Z.z. nebolo možné aplikovať na daný prípad, nakoľko
upravuje právne vzťahy pri poskytovaní príspevku v programovom období 2014 - 2020. Žalobcovi bol
poskytnutý príspevok v programovom období 2007 - 2013, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 528/2008 Z.z.

62. Poskytovateľ v rámci administratívneho overenia žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby časť
výdavkov žalobcu neuznal za oprávnené, preto žalobca na ponechanie nezaúčtovanej zálohovej platby
nemal nárok. Rozhodnutie o nároku na platbu v tomto prípade prináležalo výlučne poskytovateľovi v
zmysle čl. 16., bod 4.15. Všeobecných zmluvných podmienok. Žiaden iný orgán nemôže rozhodnúť o
oprávnenosti výdavkov nad rámec, ako ich stanovil poskytovateľ pri poskytnutí nenávratného finančného
príspevku.

63. Žalovaný sa k dôvodom krátenia, uvedených v zázname z administratívnej kontroly, nevyjadroval
z dôvodu, že správnemu orgánu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť, resp. možnosť
posudzovať dôvody a spôsob pre uznanie výdavkov, o ktorých neoprávnenosti rozhodol poskytovateľ,
a teda nemôže rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov nad rámec, ako ich pri poskytnutí stanovil
poskytovateľ, čo bolo v rozhodnutí odôvodnené.

64. V zmysle čl. 5., bod 5.32. Zmluvy a bod 4.2.1. Príručky pre prijímateľa DOP2009-SIP004,
resp. bod 2.2.1. Konsolidovaného znenia tejto príručky, žalobcovi nevznikol automatický nárok na
uhradenie výdavku, ak nepreukázal oprávnenosť výdavku v zmysle uvedeného usmernenia v znení jeho
neskorších aktualizácií. Žalobca sám dobrovoľne požiadal o poskytnutie príspevku a podpisom zmluvy
akceptoval všetky podmienky jeho poskytnutia. O podmienke oprávňujúcej poskytovateľa krátiť výdavky
podľa aktualizovaných znení predmetného usmernenia žalobca vedel a súhlasil s ňou.

65. Metodický pokyn CKO č. 13 nie je možné aplikovať, pretože výzva bola vyhlásená v roku 2009 a
metodický pokyn nadobudol účinnosť až 30.09.2011.

66. Správu z vládneho auditu č. A457, K2987 žalovaný nevzal do úvahy z dôvodu, že v správnom
konaní bolo posudzované porušenie povinností žalobcu, pričom audit bol vykonaný na Ministerstve
práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na Fonde sociálneho rozvoja, Sociálnej implementačnej agentúre a
na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho závery majú len odporúčací charakter.

67. Povinnosti vyplývajúce z príslušných nariadení EÚ boli implementované priamo do zmluvy, konkrétne
do čl. 16., bod 4.17. v spojení s bodom 4.18. Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré upravujú proces
vykonania kontroly predložených žiadostí o platbu formou overenia formálnej a vecnej správnosti žiadosti
o platbu, kedy poskytovateľ overuje okrem iného aj oprávnenosť predložených výdavkov.

68. Oprávnenie poskytovateľa na overenie oprávnenosti výdavkov a na rozhodnutie o nároku na platbu
vyplývalo poskytovateľovi priamo zo zmluvy, konkrétne z čl. 16., bod 4.15., 4.17. a 4.18. Všeobecných
zmluvných podmienok, preto sa zákon č. 528/2008 Z.z. na tento prípad nevzťahoval.



69. Z pokynu ministerstva financií jednoznačne vyplýva, že nielen výsledky kontroly alebo vládneho
auditu podľa zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite, resp. zákona č. 357/2015
Z.z. alebo zákona č. 528/2008 Z.z. musia byť podkladom pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní.
Pokiaľ podanie obsahuje dôkazy nevyhnutné pre zdokumentovanie porušenia finančnej disciplíny, môžu
byť aj tieto podkladom pre vydanie rozhodnutia. Podkladom teda nemusia byť len výsledky kontroly
alebo vládneho auditu.

70. Nie je v kompetencii správnych orgánov a ani súdu preverovať oprávnenosť výdavkov všetkých
prijímateľov, o ktorých neoprávnenosti rozhodol poskytovateľ pri poskytovaní nenávratného finančného
príspevku. Napriek tomu, že žalobca poukazoval na vedenie súdnych sporov, tak nepredložil žiadny
judikát, ktorý by jeho názor potvrdzoval.

71. SFRŠFaKF je dokument verejne prístupný. V zmysle Zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok
žalobca súhlasil, že v prípade jeho zmien poskytovateľ uverejní jeho nové znenie na svojich
internetových stránkach, pričom za vyjadrenie súhlasu so zmenou tohto dokumentu sa považuje
najmä konkludentný prejav vôle žalobcu. Bod 4.8.2. písm. B) SFRŠFaKF, verzia 7.0, určuje lehotu,
kedy bol žalobca povinný poskytnutú zálohu zúčtovať a nie lehotu pre uloženie sankcií za porušenie
finančnej disciplíny. Jedná sa o nezúčtovanú zálohové platby, t. j. prostriedky neschválené certifikačným
orgánom a porušenie finančnej disciplíny tvoria prostriedky Štátneho rozpočtu SR. Keďže sa nejedná o
nezrovnalosť s dopadom na všeobecný rozpočet EÚ, nie je možné posudzovať premlčaciu dobu konania
ani podľa nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 zo dňa 18.12.1995. Za dátum preukázaného
zistenia porušenia finančnej disciplíny sa považuje dátum, kedy poskytovateľ žalobcu oboznámil s
výškou nezúčtovanej časti poskytnutých zálohových platieb, čo bolo dňa 18.02.2015, teda lehota na
uloženie sankcie v zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. bola zachovaná.

72. Preskúmavané rozhodnutia tak žalovaný považoval za správne a žiadal, aby správny súd správnu
žalobu žalobcu zamietol.

73. V replike žalobca uviedol, že žalovaný ničím neodôvodňoval záver o tom, že nenávratný finančný
príspevok možno považovať za poskytnutý až momentom schválenia žiadosti o zúčtovanie zálohovej
platby. Zotrval na svojom tvrdení, že ak ide o posúdenie oprávnenosti vynaloženia výdavkov na základe
Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, tak ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah a tieto spory
môže rozhodnúť len všeobecný súd, čo sa doposiaľ v prejednávanej veci nestalo. Žalovaný neuviedol,
na základe čoho boli vykonané kontroly, čím potvrdil, že administratívne kontroly neboli vykonané na
základe právnych predpisov a ich závery nemôžu byť podkladom pre začatie správneho konania a pre
rozhodnutie v správnom konaní.

74. Žalobca sa so závermi administratívnej kontroly neoboznámil, pretože hoci mal prístup do ITMS, tak
v danom čase nemal vedomosť o tom, že ide o akékoľvek závery z administratívnej kontroly. Správne
orgány sú povinné oznámiť začiatok a koniec výkonu kontroly a sú povinné o výsledkoch kontroly
účastníka riadne oboznámiť predpísaným spôsobom, čo sa v danom prípade nestalo. Kontrola bola
vykonaná v predmetnom prípade iba ako oprávnenie zmluvnej strany, a teda výsledky takejto kontroly
nie sú spôsobilým podkladom pre správne konanie, ale iba ako podklad pre zmluvnú stranu na to, aby
mohla iniciovať obchodnoprávny spor na všeobecnom súde.

75. V administratívnom konaní nebolo preukázané, že žalobca skutočne finančnú disciplínu porušil.
Správny orgán bol povinný preveriť, či poskytovateľ posúdil dôvody a spôsob uznania výdavkov,
pretože iba tak by mohol zistiť, či došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Žalovaný sa odmietol zaoberať
posúdením oprávnenosti výdavkov, čím sa dopustil konania v rozpore so Správnym poriadkom a
oprávnenými záujmami žalobcu. Žalovaný sa teda mohol zaoberať posúdením bodu 5.23. Zmluvy o
nenávratnom finančnom príspevku, ale nemohol sa zaoberať posúdením oprávnenosti výdavkov. Takýto
selektívny prístup je v rozpore s úlohou správneho orgánu a princípom dobrej verejnej správy. Žalovaný
neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by vyplývalo oprávnenie pre
poskytovateľa prijať záver o oprávnenosti výdavkov.

76. Žalovaný nepriamo potvrdil slová žalobcu, že v prípade nenávratného finančného príspevku pri
systéme zálohových platieb neupravuje priamo zákon, ale zmluva. Keďže poskytnutie nenávratného



finančného príspevku je aj podľa názoru žalovaného zmluvným vzťahom, nie je možné si jednotlivé
nároky vynucovať prostredníctvom správneho konania.

77. Sám žalovaný potvrdil, že oprávnenie pre overenie oprávnenosti výdavkov vyplývalo pre
poskytovateľa zo zmluvy, a teda že zákon č. 528/2008 Z.z. sa neaplikoval. Týmto samotný žalovaný
potvrdil, že administratívna kontrola nebola zákonnou kontrolou.

78. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 31 ods. 10 zákona č. 523/2007 Z.z. s tým, že odkaz v tomto
ustanovení odkazuje na zákon č. 528/2008 Z.z. Preto ak žalovaný tvrdí, že nedostal podnet na základe
kontroly vykonanej podľa tohto zákona, tak nemal vo veci vôbec konať.
79. Žalovaný zrejme nepozná svoje oprávnenia, pretože tvrdí, že kontrola nebola vykonaná na základe
zákona a následne tvrdí, že aj takáto kontrola môže byť podkladom pre správne konanie. Ide o konanie
v rozpore s platnými právnymi predpismi a Ústavou SR, konkrétne s čl. 2 ods. 2. Kontrola vykonaná
mimo zákonného rámca nemôže byť kvalifikovaným podnetom pre začatie administratívneho konania.

80. Žalobca ďalej ešte zdôvodnil potrebu aplikácie premlčania obsiahnutého v nariadení Rady (ES,
EURATOM) č. 2988/95 zo dňa 18.12.1995. Zdôraznil, že podľa nariadenia je premlčacia doba štyri
roky od vzniku nezrovnalostí, čiže od momentu, kedy poskytovateľ údajne rozhodol o neoprávnenosti
výdavkov a podľa zákona č. 523/2004 Z.z. je premlčacia doba päť rokov od preukázaného porušenia
finančnej disciplíny. Ide o dva odlišné momenty, pričom nariadenie má prednosť, a teda premlčanie podľa
zákona č. 523/2004 Z.z. nemá opodstatnenie. Aby žalovaný mohol kvalifikovane obhájiť svoje tvrdenie,
tak musí uviesť dátum, kedy údajne prišlo k rozhodnutiu o neoprávnenosti výdavkov, a teda moment,
kedy bola spáchaná nezrovnalosť podľa jeho názoru.

81. Nezrovnalosť vznikla najneskôr v čase podpísania záznamu z administratívnej kontroly, a teda
uplynula lehota na začatie správneho konania. Poskytovateľ nenávratného finančného príspevku vedel
už v roku 2012, že výdavky nie sú schválené a podľa jeho názoru prišlo k porušeniu finančnej disciplíny,
čiže správne konanie nemalo byť ani začaté.

82. Správny orgán sa odmietol zaoberať tým, či boli, alebo neboli výdavky posúdené správne, teda
v súlade so zmluvou, preto ani nemohol rozhodnúť o tom, že prišlo k porušeniu finančnej disciplíny.
Odmietol sa zaoberať zároveň aj tým, či kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalobca v
podstate nemal inú možnosť, ako vyvrátiť záver poskytovateľa nenávratného finančného príspevku, ako
vyjadriť svoj nesúhlas v administratívnom konaní.

83. V duplike žalovaný uviedol, že zotrváva na podanom vyjadrení k správnej žalobe.  Zopakoval,
že právomoc na vykonanie kontroly nevyplývala zo zákona, ale priamo z podmienok zmluvy. V
záznamoch z administratívnych kontrol sa neuvádza, že tieto boli vykonané podľa zákona č. 528/2008
Z.z. Zmluva neupravovala povinnosť ani spôsob, akým by mal byť prijímateľ oboznámený s výsledkami
administratívnej kontroly. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku kontrolám, keďže zmluva v čl. 4., bod 4.1.
a 4.2. upravuje vzájomnú komunikáciu nielen písomnou formou, ale aj podporným spôsobom ITMS.
Administratívne kontroly neboli správnym konaním a záznamy z nich neboli rozhodnutiami. Výstupom z
administratívnych kontrol žiadostí o platbu sú záznamy, ktoré informujú prijímateľa o výške oprávnených
a neoprávnených výdavkov v jednotlivých žiadostiach o platbu a zdôvodňujú postup poskytovateľa pri
posudzovaní oprávnenosti výdavkov. Podstatou veci bola skutočnosť, že žalobca nezúčtovaný rozdiel
sumy poskytnutých zálohových platieb a schválených zúčtovaných zálohových platieb použil nad rámec
oprávnenia určený zmluvou a tento rozdiel na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov
nevrátil. Žalovaný, ani orgán verejnej správy 1. stupňa, nemohli žalobcu upovedomiť o administratívnych
kontrolách, pretože tieto boli vykonané Sociálnou implementačnou agentúrou a správne konanie ako
samostatný úsek začalo až ako následok porušenia finančnej disciplíny.

84. Podkladom pre vydanie rozhodnutí v správnom konaní nemusia byť len výsledky kontroly alebo
vládneho auditu, ale môžu to byť aj podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a ďalšie relevantné
skutočnosti.

85. Oprávnenie pre orgány verejnej správy na rozhodovanie v danej veci, teda ich právomoc, vyplýva
nielen zo zmluvy, ale aj o zákonov č. 528/2008 Z.z. a č. 523/2004 Z.z. Zmluva nemá len obchodnoprávny



charakter, ale má aj charakter verejnoprávnej zmluvy. V tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/34/2017 zo dňa 23.08.2017, v zmysle ktorého zmluva o nenávratnom
finančnom príspevku nie je typickou obchodnoprávnou zmluvou, ale ide o zmluvu s verejnoprávnym
charakterom.

86. Porušenie finančnej disciplíny sa týkalo nezúčtovaných zálohových platieb. Lehotu pre uloženie
sankcie jednoznačne určuje § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z. Za dátum preukázaného zistenia
porušenia finančnej disciplíny možno považovať dátum, kedy poskytovateľ oboznámil žalobcu s výškou
nezúčtovanej časti poskytnutých zálohových platieb, čo bolo dňa 18.02.2015 - dátumom doručenia
žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Lehota na uloženie sankcie teda neuplynula.

87. Žalovaný zopakoval, že rozhodovanie o nároku na platbu prináleží výlučne len poskytovateľovi a
žiadny orgán verejnej správy nemôže rozhodnúť o oprávnenosti výdavku nad rámec, ako ho stanovil
poskytovateľ. Preto v rámci správneho konania neboli posudzované dôvody krátenia výdavkov, ale
porušenie podmienok zmluvy v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny.

88. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP na deň 17.10.2018.
Z dôvodu náhlej prekážky na strane povereného zástupcu  žalovaného, ktorá zabránila jeho účasti na
nariadenom súdom pojednávaní, správny súd odročil pojednávanie na 07.11.2018.

89. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie
žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) a ods. 3 písm.
a) SSP zrušil a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie
konanie.  Správny súd nezistil dôvod na aplikáciu                § 195 a § 196 SSP.

90. Režim poskytovania prostriedkov z účelovo určených fondov Európskej únie je upravený Zákonom
o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES. Táto právna úprava nadväzuje na nariadenie Rady
(ES) č. 1083/2006  zo dňa 11.07.2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom
fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1260/1999 (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006“) a nariadenie Komisie
(ES) č. 1828/2006 zo dňa 08.12.2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES)
č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (ďalej len „nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006“).

91. Podľa § 1 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; tento zákon upravuje v oblasti
systému riadenia a kontroly prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie  a prostriedkov
štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej
únie (ďalej len \"pomoc\") a prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho
rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie (ďalej
len \"podpora\") pre programové obdobie 2007 - 2013 a poskytovanie podpory podľa osobitného predpisu
a v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (ďalej len \"ochrana finančných záujmov\")
a) postavenie a právomoc
1. vlády Slovenskej republiky (ďalej len \"vláda\"),
2. ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
3. samosprávnych krajov,
b) práva a povinnosti
1. prijímateľa,
2. žiadateľa; žiadateľom je na účely tohto zákona osoba, ktorá žiada o poskytnutie pomoci alebo podpory
do uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len \"zmluva\") s riadiacim
orgánom alebo do rozhodnutia o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1, alebo do rozhodnutia orgánu
podľa osobitného predpisu,
3. partnera; partnerom je na účely tohto zákona osoba, ktorá sa spolupodieľa na príprave projektu so
žiadateľom a ktorá sa spolupodieľa na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy uzavretej podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka; v rámci operačného programu Cezhraničná spolupráca Slovenská
republika - Česká republika je partnerom prijímateľ okrem vedúceho prijímateľa,



4. inej osoby,
c) konanie o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku,
d) kontrolu projektu.

92. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; riadiaci orgán je ústredný
orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu
ustanoveného osobitným predpisom.

93. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; riadiaci orgán plní úlohy
podľa osobitného predpisu. 30a)

94. Poznámka 30a) odkazuje na čl. 60 nariadenia (ES) č. 1083/2006 a čl. 59 nariadenia (ES) č.
1198/2006.

95. Podľa § 7 ods.3  Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; riadiaci orgán splnomocní
vládou určený sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh.

96. Podľa § 7 ods. 6 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; radiaci orgán je oprávnený
pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky 32a) v
postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory.

97. Poznámka 32a) odkazuje napríklad na čl. 2 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1083/2006 v platnom znení,
na čl. 3 písm. q) nariadenia (ES) č. 1198/2006.

98. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; pomoc a podpora
sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v konaní o
žiadosti. Ak je prijímateľ a riadiaci orgán tá istá osoba, pomoc a podpora sa poskytuje na základe
rozhodnutia o schválení žiadosti, ktoré vydáva štatutárny orgán riadiaceho orgánu; zmluva so žiadateľom
podľa § 15 sa v tomto prípade neuzatvára.

99. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; na poskytnutie pomoci
a podpory nie je právny nárok.

100. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; pomoc a podpora sa
poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

101. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; riadiaci orgán zašle
žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy, ak bola žiadosť schválená v konaní podľa § 14. V návrhu na
uzavretie zmluvy riadiaci orgán určí žiadateľovi lehotu na prijatie návrhu. Návrh na uzavretie zmluvy
zaniká dňom uplynutia lehoty, ktorá bola v návrhu na uzavretie zmluvy určená na jeho prijatie alebo
doručením prejavu riadiacemu orgánu o odmietnutí návrhu na uzavretie zmluvy od žiadateľa.

102. Podľa § 15 ods. 4 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES;  zmluva upravuje práva
a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory.

103. Zo  Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES vyplýva, že riadiaci orgán vyhlási výzvu
na podávanie žiadostí o pomoc a podporu (§13 tohto zákona).  V nasledujúcom konaní  sa preveria
podané žiadosti o pomoc a podporu a riadiaci orgán rozhodne o schválení alebo neschválení žiadostí
(§14 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES). Úspešným žiadateľom sa následne pomoc
a podpora poskytujú na základe zmluvy, ktorá sa uzatvára ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka. Z vyššie citovaných ustanovení  Zákona o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov ES je zrejmé, že tvorba obsahu zmluvy, ako nepomenovanej zmluvy podľa Obchodného
zákonníka,  je determinovaná právnym predpisom verejného práva, pretože samotný Zákon o pomoci
a podpore poskytovanej z fondov ES zasahuje do náležitostí a obsahu tejto zmluvy.

104.  Aj samotný charakter prostriedkov, ktoré sú poskytované prostredníctvom tejto právnej úpravy,
určuje osobitný charakter zmluvy a aj celého zmluvného vzťahu. Poskytovateľovi pomoci a podpory
napríklad z ustanovenia § 7 ods. 6 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES vyplýva



jedno zo zásadných oprávnení, ktoré  určuje osobitný charakter zmluvného vzťahu, a to oprávnenie
pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo pre jeho časť, ak zistí nedostatky v
postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci alebo podpory. Toto oprávnenie riadiaceho orgánu
zabezpečuje plnenie úloh a cieľov, ktoré sú stanovené pre hospodárenie s prostriedkami ES, konkrétne
napr. v  nariadení Rady (ES) č. 1083/2006 alebo v nariadení Komisie (ES) č. 1828/2006.

105. Zmluvy o poskytovaní pomoci a podpory sú svojím obsahom často komplikované zmluvy s
prísnymi podmienkami. Každý prijímateľ pomoci a podpory, na ktorú nie je právny nárok a poskytuje
sa len za splnenia konkrétnych stanovených podmienok, si musí byť vedomý toho, že podpisom
zmluvy sa zaväzuje akceptovať  povinnosti a častokrát prísnu úpravu vzájomných vzťahov, čo je dané
predovšetkým tým, že ide o prijatie verejných prostriedkov, za hospodárenie s ktorými je Slovenská
republika ako členský štát zodpovedná Európskej únii.

106.  Z článku 6, bod 6.3 Zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj
Všeobecné zmluvné podmienky. Rovnako aj z článku 5., bod 5.20  zmluvy vyplýva, že vzájomné práva
povinností strán  sa spravujú Všeobecnými zmluvnými podmienkami. Všeobecné zmluvné podmienky
v čl. 12 upravujú KONTROLU/AUDIT/OVEROVANIE NA MESTE. Z článku 12., bod 5, písm. a)
Všeobecných zmluvných podmienok vyplýva, že  poskytovateľ (riadiaci orgán) a ním poverené osoby
sú oprávnené na výkon kontroly/auditu/overovania na mieste. Oprávnenie pre riadiaci orgán na výkon
kontroly má pritom právny základ v Zákone o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES (§ 24b a
nasl.), a rovnako aj v nariadení Rady (ES) č. 1083/2006 (čl.60).

107. Právomoc riadiaceho orgánu na vykonanie kontroly na základe zákonného zmocnenia
nespochybňoval ani žalobca (prednes na pojednávaní dňa 07.11.2018).  Žalobca vyjadril nesúhlas s
realizáciou kontrolných oprávnení riadiaceho orgánu na základe zmluvných ustanovení.

108.  Z vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že riadiaci orgán je na základe zákona oprávnený na
výkon kontroly ohľadne čerpania a použitia prostriedkov poskytovaných v prejednávanom  prípade na
základe Zmluvy o poskytnutí NFP. Aj táto skutočnosť spôsobuje, že právny vzťah medzi poskytovateľom
príspevku a jeho príjemcom nie je „klasickým“ obchodnoprávnym vzťahom a neobstoja tvrdenia žalobcu,
že poskytovateľ príspevku - riadiaci orgán poskytol finančné prostriedky na realizáciu projektu, teda si
u žalobcu ako príjemcu nenávratného finančného príspevku objednal dielo. Dôležité je, ako už bolo
vyššie uvedené, že prostriedky podpory a pomoci z fondov EÚ, aj prostriedky zo štátneho rozpočtu SR,
ktoré predstavujú spoluúčasť pri poskytovaní pomoci a podpory z fondov EÚ, sú verejnými finančnými
prostriedkami a na ich poskytnutie nie je právny nárok.

109. Pokiaľ ide o vyvodzovanie zodpovednosti za hospodárenie s verejným prostriedkami, v minulosti
boli oprávnené rozhodovať v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami zo
zahraničia, poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
a prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia prostriedkov zo
zahraničia a ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami
zo zahraničia a prostriedkami štátneho rozpočtu, správy finančnej kontroly v režime zákona 440/2000
Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov a zákona č. 502/2001  Z. z. o  finančnej
kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

110. Zákonom č. 357/2015 Z. z.  o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Úrad vládneho auditu, ktorý podľa § 4 ods. 4 tohto zákona:
a) vykonáva vládny audit podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,
b) rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo
zahraničia poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto
finančných prostriedkov,
c) ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami
zo zahraničia poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto
finančných prostriedkov,
d) rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami
poskytnutými ako podiel zaplatenej dane v rozsahu podľa osobitného predpisu,



e) ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami
poskytnutými ako podiel zaplatenej dane, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,
f) poskytuje súčinnosť ministerstvu financií pri výkone jeho pôsobnosti podľa § 3,
g) hodnotí kvalitu vykonávania finančnej kontroly a vnútorného auditu,
h) plní ďalšie úlohy neuvedené v písmenách a) až g), ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

111. Z citovaného ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. je zrejmé, že Úrad vládneho auditu ako orgán
verejnej správy 1. stupňa mal právomoc na vyvodenie zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny a
na ukladanie a vymáhanie sankcií. A zároveň v zmysle skôr uvedeného, vzťah poskytovateľa a príjemcu
má verejnoprávny charakter. Správny súd sa preto nestotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že vo
veci bola daná výlučná právomoc všeobecného súdu v rámci obchodnoprávneho sporu.

112. Žalobca tvrdil, že  kontrola mohla a aj mala byť vykonaná len na základe Zákona o pomoci a
podpore z fondov ES a v zmysle § 24e ods. 2 tohto zákona mal byť vyzvaný na vyjadrenie k záznamom
z administratívnych kontrol. Žalovaný oproti tomu tvrdil, že overovanie bolo vykonané podľa čl. 16,
bod 4.17 a 4.18 Všeobecných zmluvných podmienok, a teda v zmysle čl. 60 nariadenia Rady (ES) č.
1083/2006 a čl. 13 nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006. Podľa žalovaného sa Zákon o pomoci a
podpore z fondov ES na prejednávanú vec neaplikoval a ani nevzťahoval, pretože v Zmluve o poskytnutí
NFP a ani vo Všeobecných zmluvných podmienkach naň nebol odkaz. O záveroch kontrol sa mal
žalobca oboznámiť cez ITMS.

113. Podľa čl. 60 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006; riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a
vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia, a najmä za:
a) zabezpečenie, aby sa operácie vyberali na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na
operačný program a aby dodržiavali uplatniteľné predpisy Spoločenstva a vnútroštátne predpisy počas
celého obdobia vykonávania;
b) overenie toho, že spolufinancované produkty sa dodajú a spolufinancované služby sa poskytnú,
a za overenie, že výdavky na operácie vykázané prijímateľmi sa skutočne vynaložili a sú v súlade
s predpismi Spoločenstva a vnútroštátnymi predpismi; preverovanie jednotlivých operácií na mieste
sa môže vykonávať na vzorke v súlade s podrobnými predpismi, ktoré má Komisia prijať v súlade s
postupom uvedeným v článku 103 ods. 3;
c) zabezpečenie systému na zaznamenávanie a uchovávanie účtovných záznamov o každej operácii
v rámci operačného programu v elektronickej podobe a za zabezpečenie zberu údajov o vykonávaní,
ktoré sú potrebné na finančné riadenie, monitorovanie, preverovanie, audity a hodnotenie;
d) zabezpečenie, aby prijímatelia a iné orgány zapojené do vykonávania operácií viedli buď samostatný
účtovný systém, alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s operáciou, tak
aby neboli dotknuté vnútroštátne účtovné pravidlá;
e) zabezpečenie, aby sa hodnotenia operačných programov uvedené v článku 48 ods. 3 vykonávali v
súlade s článkom 47;
f) stanovenie postupov na zabezpečenie toho, aby sa všetky dokumenty týkajúce sa výdavkov a
auditov požadovaných na zabezpečenie primeranej kontroly priebehu programu uchovávali v súlade s
požiadavkami článku 90;
g) zabezpečenie, aby certifikačný orgán dostal na účely certifikácie všetky potrebné informácie o
postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami;
h) usmerňovanie práce monitorovacieho výboru a poskytovanie mu dokumentov, ktoré umožňujú
monitorovať kvalitu vykonávania operačného programu z hľadiska konkrétnych cieľov;
i) zostavenie a po schválení monitorovacím výborom predloženie výročnej záverečnej správy o
vykonávaní Komisii;
j) zabezpečenie dodržiavania požiadaviek na informovanie a publicitu ustanovených v článku 69;
k) poskytovanie Komisii informácií, ktoré jej umožnia posúdiť veľké projekty.

114. Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 a vykonávacie nariadenie k nemu obsahujú všeobecnú úpravu
Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu, základný
mechanizmus poskytovania prostriedkov z nich, úlohy certifikačných, riadiacich a sprostredkovateľských
orgánov, základný mechanizmus operačných programov, povinnosti členských štátov vo vzťahu k
Európskej komisii, a podobne. Nariadenia upravujú mechanizmus poskytovania pomoci a podpory z
fondov ES v rámci operačných programov členským štátom a následne poskytovanie prostriedkov z
operačných programov v rámci vnútroštátneho prostredia členských štátov. Právna úprava nariadení



je v časti týkajúcej sa zabezpečenia kontroly čerpania verejných prostriedkov prijímateľom v rámci
určitého Operačného programu len všeobecná a v jednotlivých  členských štátoch je zabezpečená
konkrétnym spôsobom, cez konkrétnu právnu úpravu.  Aj v zmysle bodu 62 úvodných ustanovení
nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 členské štáty by mali prijať primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo
správne fungovanie ich systému  riadenia a kontroly. V podmienkach Slovenskej republiky upravuje
pravidlá pre poskytovanie pomoci a podpory z fondov ES a aj mechanizmus kontrolných procesov Zákon
o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES.

115. Zákonnú kompetenciu riadiaceho orgánu na výkon kontroly teda nemožno spochybniť, čo vyplýva
aj z prechádzajúcich bodov tohto rozhodnutia. Neobstojí ale tvrdenie žalovaného, že v predmetnom
prípade nebola riadiacim orgánom realizovaná administratívna kontrola v zmysle Zákona o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov ES, ale overovanie v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a
nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006.  Je nepochybné, že tento vnútroštátny právny predpis sa na
právny vzťah žalobcu a riadiaceho orgánu vzťahuje, bez ohľadu na to, či bol vymedzený v Zmluve o
poskytnutí NFP alebo Všeobecných zmluvných podmienkach, alebo nie. Samotný Zákon o poskytovaní
pomoci a podpory z fondov ES  pri vymedzovaní administratívnej kontroly odkazuje na nariadenia.

116.  Podľa § 24c Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES;  administratívna kontrola
8a) je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené
kontrolovaným subjektom.

117. Poznámka 8a) odkazuje na: Napríklad čl. 60 nariadenia (ES) č. 1083/2006 v platnom znení, čl. 13
nariadenia (ES) č. 1828/2006 v znení nariadenia (ES) č. 846/2009.

118. Z uvedeného je zrejmé, že výkon administratívnej kontroly je realizácia povinnosti uloženej v
nariadeniach, upravujúcich poskytovanie pomoci a podpory z fondov ES, v podmienkach Slovenskej
republiky. Navyše, samotný sprostredkovateľský orgán v podnete na začatie konania o uložení sankcie
argumentuje Zákonom o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES, orgán verejnej správy 1. stupňa
vo výroku svojho rozhodnutia uvádza, že u žalobcu boli vykonané administratívne kontroly a ohľadne
kontrolných zistení odkazuje na záznamy z administratívnych kontrol žiadostí o zúčtovanie zálohových
platieb.

119. V súvislosti s výkonom administratívnej kontroly a jej závermi je dôležité aj ustanovenie § 24e
Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES.

120. Podľa § 24e ods. 1 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; z administratívnej
kontroly vypracuje riadiaci orgán záznam, ktorý obsahuje
a) označenie riadiaceho orgánu, ktorý administratívnu kontrolu vykonal,
b) mená a priezviská zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali,
c) označenie kontrolovaného subjektu,
d) miesto a čas vykonania administratívnej kontroly,
e) závery administratívnej kontroly a opis zistených nedostatkov,
f) zoznam dokladov a iných písomnosti vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly,
g) dátum vyhotovenia záznamu,
h) podpisy zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali.
121.  Podľa § 24e ods. 2 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES; ak sa na základe
záverov administratívnej kontroly má začať konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,
riadiaci orgán vyžaduje od kontrolovaného subjektu v lehote určenej riadiacim orgánom písomné
vyjadrenie k záverom administratívnej kontroly; k záznamu sa priložia doklady a iné písomnosti
vzťahujúce sa k predmetu administratívnej kontroly.

122. V prejednávanej veci žalobca namietal, že s výsledkami administratívnych kontrol nebol
oboznámený. Žalovaný tieto námietky neuznal za opodstatnené so zdôvodnením, že neboli vykonávané
administratívne kontroly v režime Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES, ale overovanie
v zmysle nariadení ES.

123. Vykonávanie overovania riadiacim orgánom, ako dodržanie povinnosti  uloženej riadiacemu orgánu
vyššie uvedenými nariadeniami, je vo vnútroštátnych podmienkach realizované, pri poskytovaní pomoci



a podpory z fondov ES, cestou administratívnych kontrol, čo správny súd zdôvodnil v predchádzajúcich
bodoch tohto rozhodnutia. Preto sa potom na prejednávanú vec vzťahovalo aj ustanovenie § 24e ods. 2
Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES a riadiaci orgán bol povinný oboznámiť žalobcu
ako kontrolovaný subjekt s výsledkami administratívnych kontrol a mal mu dať možnosť vyjadriť sa k
výsledkom administratívnych kontrol. Splnenie tohto postupu je základným predpokladom pre vedenie
administratívneho konania pre porušenie finančnej disciplíny.

124. Z administratívneho spisu vyplýva, že orgány verejnej správy oboch stupňov sa zisťovaním a
dodržania postupu podľa § 24e ods. 2 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES nezaoberali
so zdôvodnením, že administratívna kontrola nebola vykonávaná, pričom tento záver vyhodnotil správny
súd za nesprávny  (v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia).

125. V súvislosti s tým, či žalobca bol oboznámený s výsledkami administratívnych kontrol žalovaný
uviedol, že napokon bol oboznámený cez ITMS.

126. Zo Všeobecných zmluvných podmienok vyplýva, že ITMS je IT monitorovací systém, ktorý
zabezpečuje evidenciu údajov o Národnom strategickom referenčnom rámci, všetkých operačných
programoch, projektoch, overeniach, kontrolách a auditoch za účelom efektívneho a transparentného
monitorovania všetkých procesov spojených s implementáciou štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu.

127. Z bodu 4.2 Zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva, že zmluvné strany sa zaväzujú používať ako
podporný spôsob k písomnej komunikácii súčasne aj ITMS, pokiaľ Poskytovateľ neurčí pre použitie ITMS
prechodné obdobie.

128. Z ustanovenia zmluvy je zrejmé, že forma komunikácie ITMS sa má využívať ako podporná ku
písomnej komunikácii. Z administratívneho spisu a ani z prednesov účastníkov konania na pojednávaní
pred správnym súdom, nebolo možné úplne a preukázateľne zistiť, čo obsahuje ITMS vo vzťahu ku
konkrétnemu prijímateľovi NFP. Nebolo preukázané, že by žalobca cez tento spôsob komunikácie
(aj keď podporný) bol oboznámený s výsledkami administratívnych kontrol (záznamy spolu s inými
písomnosťami vzťahujúcimi sa na administratívne kontroly) a bol mu daný priestor na vyjadrenie k
týmto výsledkom.  Orgány verejnej správy oboch stupňov sa tak s námietkami žalobcu o tom, že
nebol dodržaný procesný postup  pri oboznámení sa s výsledkami kontrolných zistení, nezaoberali
dostatočne. Nimi prednesená argumentácia neobstojí z dôvodu, že v prejednávanej veci boli vykonávané
administratívne kontroly žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb v režime Zákona o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov ES, preto mal byť dodržaný aj postup podľa § 24e ods. 2 tohto zákona.

129. Ako právny základ podania podnetu na začatie konania o uloženie sankcie za porušenie finančnej
disciplíny sprostredkovateľský orgán v podnete uviedol ustanovenie § 28 ods. 8 Zákona o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov ES a § 31 ods. 10 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
s tým, že v danom prípade malo dôjsť konaním žalobcu najmä k porušeniu § 31 ods. 1 písm. b), c), f)
a n) tohto zákona.

130. Vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa je uvedené, že Sociálna implementačná
agentúra vykonala administratívne kontroly žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb a bolo zistené, že
žalobca ako prijímateľ NFP nepoužil časť NFP na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok č.
14 bod 1, písm. c) a j) Všeobecných zmluvných podmienok, čím porušil § 19 ods. 6 Zákona č. 523/2004
Z. z. v spojení s čl. 2, bod 2.4 a čl. 3, bod 3.3 Zmluvy o poskytnutí NFP v znení dodatkov  a čl. 1, bod
1 Všeobecných zmluvných podmienok. Tým malo dôjsť k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov
podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona č. 523/2004 Z. z., a preto bola žalobcovi uložená sankcia podľa §
31 ods. 4 tohto zákona.

131. Podľa 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (zákon č. 523/2004 Z. z.);
verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi. Prostriedky
štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno
použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci okrem úhrady



tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov
Slovenskej republiky a Európskej únie.

132. Podľa § 31 ods. 1 Zákona č. 523/2004 Z. z. ; porušením finančnej disciplíny je
a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,
b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov,
c) neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,
d) neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo
osobitného zákona, 42aa)
e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,
f) prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5,
g) umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,
h) konanie v rozpore s § 15 až 18,
i) použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore
s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,
j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, 21)
k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,
l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami
určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,
m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom
verejnej správy,
n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

133. Podľa § 31 ods. 4 Zákona č. 523/2004 Z. z. ; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm.
b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej
došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia
finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za
každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane.
Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm.
c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly
alebo vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie
finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného
auditu, najneskôr do začatia vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.

134. Z podnetu, na základe ktorého bolo začaté administratívne konanie, nevyplýva jednoznačne akým
spôsobom sa mal žalobca dopustiť porušenia svojich povinností a akých konkrétnych povinností. Oproti
podnetu orgán verejnej správy 1. stupňa vo výroku aj v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že došlo
k porušeniu čl. 14 bod 1, písm. c) a j) Všeobecných zmluvných podmienok, čím  žalobca porušil § 19
ods. 6 Zákona č. 523/2004           Z. z.,  v spojení s čl. 2 bod 2.4 a čl. 3 bod 3.3 Zmluvy o NFP v
znení dodatkov  a čl. 1 bod 1. Všeobecných zmluvných podmienok. V odôvodnení svojho rozhodnutia
ale zároveň argumentuje porušením čl. 16, bod 4.10 Všeobecných zmluvných podmienok v spojení s
bodom 4.8.2. Systém zálohových platieb, písm. B) SFRŠFaKF, programové obdobie 2007-2013, verzia
7.0. Odvoláva sa zároveň na vykonané administratívne kontroly v období  od 19.07.2011-7.11.2013 s
tým, že dôvody krátenia výdavkov sú popísané v jednotlivých záznamoch.

135. Z výroku a z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa tak nie je možné
jednoznačne zistiť, akým konkrétnym konaním sa žalobca mal dopustiť porušenia finančnej disciplíny,
aké konkrétne povinnosti mal porušiť a pod akú skutkovú podstatu bolo toto porušenie subsumované.
Aj keď podstatnou a záväznou časťou rozhodnutia orgánu verejnej správy je výrok rozhodnutia, s
výrokom musí korešpondovať aj odôvodnenie rozhodnutia, inak rozhodnutie  je postihnuté vadou
zmätočnosti a nezrozumiteľnosti. V prejednávanom prípade z výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy
1. stupňa, z jeho  odôvodnenia, z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a písomností nachádzajúcich
sa v administratívnom spise, nie je možné jednoznačne určiť konanie, ktorým  a kedy sa mal žalobca
dopustiť porušenia finančnej disciplíny a aké konkrétne povinnosti mal porušiť. Nie je zrejmé, či sa mal
porušenia svojich povinností dopustiť tým, že neoprávnene vynaložil finančné prostriedky z NFP, alebo
vyúčtoval neoprávnené  výdavky, alebo tým, že nesplnil povinnosť vrátiť finančné prostriedky v lehote



6 mesiacov potom, čo výdavky neboli uznané za oprávnené (v zmysle povinnosti, ktorá mu vyplývala
zo zmluvy a z Všeobecných zmluvných podmienok - čl. 16 ods. 4, bod 4.5), alebo či žalobca nesplnil
povinnosť zúčtovať zálohové platby na základe povinnosti vyplývajúcej zo SFRŠFaKF na programové
obdobie 2007-2013, verzia 7.0 (ohľadne zúčtovania a vrátenia finančných prostriedkov), alebo či došlo k
posudzovaniu konania žalobcu aj na základe Usmernenia Ministerstva financií č. 16/2008. V prípade, že
jednotlivé ustanovenia zmluvy a ostatných dokumentov upravujúcich zmluvný vzťah na seba nadväzujú,
musí byť zrejmé, aký je medzi nimi vzťah a na základe ktorých ustanovení sa vyvodzuje zodpovednosť
za porušenie finančnej disciplíny.

136.  Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je všeobecne
koncipované a samo o sebe k právnej kvalifikácia určitého konkrétneho konania ako porušenia finančnej
disciplíny nepostačuje. Takéto vymedzenie zohľadňuje to, že dopustiť sa porušenia finančnej disciplíny
poskytnutím alebo použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, sa môže početná skupina
rôznorodých subjektov, pre ktoré oprávnenia a povinnosti pri disponovaní s verejnými prostriedkami
vyplývajú z príslušných (rôznych) právnych predpisov, prípadne zo zmlúv, na základe ktorých sú verejné
prostriedky poskytované. Pre úplnú právnu kvalifikáciu sa preto k ustanoveniu § 31 ods. 1 písm. b)
Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyžaduje aj uvedenie tohto právneho predpisu, resp.
aj nadväzujúcej zmluvy (na základe ktorej sú verejné finančné prostriedky poskytované), z ktorého pre
zodpovednú osobu vyplýva oprávnenie pre nakladanie s verejnými prostriedkami, a aj rámec oprávnenia.

137. Podľa § 31 ods. 12 Zákona č. 523/2004 Z. z.; ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa
riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.  Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu
sa vzťahuje osobitný predpis. Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou
uzatvorenou podľa osobitného predpisu, za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále
sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.

138.  Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku; o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých
známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to
ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí verejnou vyhláškou.

139.  Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

140.  Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

141.  Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

142.  Z ustanovenia § 18 ods. 2 Správneho poriadku vyplývala pre orgán verejnej správy 1.
stupňa povinnosť oboznámiť žalobcu ako účastníka konania so začatím správneho konania. Z
administratívneho spisu vyplýva, že túto povinnosť si Úrad vládneho auditu splnil písomnosťou č.
UVA-259/2017 - 2 zo dňa 08.09.2017, v ktorej len poukázal na to, že boli vykonané administratívne
kontroly žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb, že zo záznamov z administratívnych kontrol vyplýva,
že časť z NFP nebola použitá na oprávnené výdavky v súlade s podmienkami zmluvy, čím poskytnutý
finančný prostriedok nebol zúčtovaný v plnej výške, došlo tak k použitiu verejných prostriedkov nad
rámec oprávnenia, čím došlo k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov v zmysle § 31 ods. 1 písm.
b) Zákona č. 523/2004 Z. z. Zároveň sa v oznámení uvádza, že ako dôkazy budú použité záznamy z
administratívnych kontrol. Žalobca bol poučený o jeho právach odkazom na ustanovenia                 § 18 -
§ 45 Správneho poriadku a citovaním ustanovenia § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Z administratívneho
spisu nevyplýva, že by oznámenie obsahovalo prílohy.

143.  Vo vzťahu k vyššie vytýkaným nedostatkom k vymedzeniu skutku je zrejmé, že aj samotné
oznámenie o začatí administratívneho konania bolo nedostatočné, pretože z neho nie je zrejmé, čoho



konkrétne sa mal žalobca dopustiť - akým konaním a kedy mal porušiť finančnú disciplínu. V oznámení
o začatí administratívneho konania nie je zadefinované porušenie tých povinností, ktoré boli následne
uvedené v rozhodnutí orgánu verejnej správy        1. stupňa a aj v rozhodnutí žalovaného.

144.  Keďže nebolo v konaní pred správnym súdom  preukázané, že by žalobca bol oboznámený s
výsledkami administratívnych kontrol riadiacim orgánom v zmysle § 24e               ods. 2 Zákona o
pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES a nebolo preukázané, že bol dostatočne oboznámený s
predmetom administratívneho konania v oznámení o jeho začatí orgánom verejnej správy 1. stupňa,
došlo k porušeniu procesných práv žalobcu. Konkrétne k porušeniu práva na obhajobu a práva na
navrhovanie dôkazov na obranu svojich tvrdení, pretože nebolo zrejmé, čo konkrétne je žalobcovi
vytýkané. Tieto nedostatky v postupe orgánov verejnej správy napokon vyústili aj do zmätočného a
nepreskúmateľného rozhodnutia o uložení sankcie.

145.  Je nepochybné, že právne vzťahy, ktoré vznikajú pri poskytovaní verejných prostriedkov a pri
hospodárení s nimi, sú svojim obsahom komplikované zmluvné vzťahy a v priebehu ich trvania dochádza
k zmenám predpisov, ktoré ich regulujú. Ani táto skutočnosť ale nemôže byť prekážkou toho, aby orgán,
ktorý vyvodzuje zodpovednosť za porušenie povinností, jednoznačne a preskúmateľným spôsobom
uviedol, za aké konanie ukladá sankciu, s uvedením jednoznačnej právnej kvalifikácie. Neobstojí ani
tvrdenie žalovaného, že nie je oprávnený posudzovať oprávnenosť výdavkov, pretože toto oprávnenie
prislúcha riadiacemu  orgánu. Aj keď kritéria oprávnenosti výdavkov nastavuje riadiaci orgán a hodnotí
ich dodržiavanie, orgán verejnej správy vyvodzujúci zodpovednosť musí skúmať, či došlo k porušeniu
finančnej disciplíny a pre prípad uloženia sankcie musí mať toto porušenie preukázané. Ukladanie
sankcie nie je možné oddeliť od konštatovania porušenia povinnosti, za ktorú sa sankcia ukladá.
Nemožno si prisvojiť len kompetenciu na uloženie sankcie bez toho, aby bolo skúmané a preukázané
aj porušenie povinností, za ktoré sa sankcia ukladá.  Subjekt, ktorému je sankcia ukladaná, má právo
byť oboznámený s tým, za čo je sankcionovaný. Jednoznačné vymedzenie porušenia povinností, ako aj
konania, ktorým malo k porušeniu dôjsť, a aj časového okamihu porušenia povinností, je nezanedbateľné
pre zachovanie práv účastníka konania súvisiacich s jeho obhajobou, ďalej preto, aby nedochádzalo
k opätovnému potrestaniu za to isté konanie (dodržanie zásady ne bis in idem), ako aj pre posúdenie
zachovania zákonom stanovenej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za porušenie povinností.

146. Orgán verejnej správy 1. stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie
preskúmateľným spôsobom neodôvodnil, pričom tieto nedostatky neodstránil ani žalovaný v rozhodnutí
o odvolaní žalobcu.

147. Žalobné námietky týkajúce sa premlčania oprávnenia na vyvodenie zodpovednosti za
porušenie finančnej disciplíny nebolo možné jednoznačne posúdiť predovšetkým pre zmätočnosť a
nepreskúmateľnosť rozhodnutí, z ktorých nebolo zrejmé akým konaním a kedy mal žalobca porušiť
finančnú disciplínu. Zodpovedanie týchto otázok by bolo pri nejednoznačnom zadefinovaní časového
okamihu posudzovaného konania žalobcu predčasné.

148. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánu verejnej správy 1. stupňa  opätovne sa zaoberať
podnetom sprostredkovateľského orgánu na vyvodenie zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny
s tým, že dôsledne zistí, či bol žalobca cez ITMS oboznámený s výsledkom administratívnych kontrol a
vyzvaný na vyjadrenie sa k nim v zmysle § 24b              ods. 2 Zákona o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov ES (ak dôjde k záveru, že oboznámenie cez ITMS postačovalo, musí uviesť a zabezpečiť do
administratívneho spisu dôkaz) a následne oboznámi žalobcu so začatím administratívneho konania s
jednoznačným popisom konania, ktorým sa mal dopustiť porušenia finančnej disciplíny. Aj rozhodnutie
o vyvodení zodpovednosti nemôže byť abstraktné, ale musí z neho vyplývať, čoho konkrétne sa mal
žalobca dopustiť. V prípade, že orgán verejnej správy 1. stupňa opätovne pristúpi k uloženiu sankcie
za porušenie finančnej disciplíny, vo výroku rozhodnutia je povinný preskúmateľným spôsobom popísať
skutok - akým konkrétnym konaním a kedy sa mal žalobca dopustiť porušenia finančnej disciplíny, a
uviesť, ako toto konanie právne posúdil, pričom výroku rozhodnutia musí zodpovedať aj odôvodnenie
rozhodnutia. Keďže v priebehu zmluvného vzťahu dochádza k zmene a aktualizácii usmernení a ďalších
predpisov, ktoré určujú pravidlá hospodárenia s prostriedkami NFP, je potrebné presne uviesť, v akom
znení je príslušný predpis aplikovaný a z čoho orgán verejnej správy odvodzuje aplikáciu predpisu v
danom konkrétnom znení.



149. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania v celom rozsahu,  v zmysle § 167 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

150. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,         § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok               (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť            a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}