{"guid": "202180f4-f37b-4bb7-a146-5786e23ec6b9:135c1c38-179b-4d89-8954-4b0b2ba5d5c1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3515209969.2", "spisova_znacka": "6CoP/36/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/36/2018 z 28. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. októbra 2018, sp. zn. 6CoP/36/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3515209969.2", "identifikacne_cislo": "3515209969", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2018-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/135c1c38-179b-4d89-8954-4b0b2ba5d5c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3515209969.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3515209969.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3515209969.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/36/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515209969
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3515209969.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci navrhovateľa C. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., M. Marečka XXX/X, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné (ďalej aj „otec\")
O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. republika, Z. XX, XX X. B. S. Z., zastúpenému Mgr. Róbertom Kutišom,
LL.M., advokátom so sídlom Považská Bystrica, ul. Slovenských partizánov 1130/50, o zvýšenie
vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
10P/34/2015- 510 zo dňa 25. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e   .

II. Žiaden z účastníkov  n e m á    nárok na  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým ( v poradí druhým) rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu
Nové Mesto nad  Váhom č.k. 11C/127/2013-105 zo dňa 08.04.2014 v časti výživného tak, že zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa  zo sumy 95,- eur na 180,- eur mesačne, s účinnosťou
od 20.10.21015 do 31.12.2016 a od 01.01.2017 na sumu 200,- eur mesačne. Nedoplatok na splatnom
výživnom za obdobie od 20.10.2015 do 31.07.2017 vo výške 1 958,- eur otcovi uložil splácať v splátkach
po 40,- eur mesačne splatných 25- dňa v mesiaci k rukám matky, pod následkom straty výhody
splátok. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 01.08.2017 do 31.01.2018 vo výške 630,- eur
otcovi uložil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne k rukám navrhovateľa s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu 1 704,30 eur
(prekladateľské). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č.k. 11C/127/2013-105 zo dňa 08.04.2014, právoplatným dňa 08.07.2014 bol maloletý
C. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého
sumou 95,- mesačne s účinnosťou od 02.04.2013. Styk otca s maloletým C. nebol upravený. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že otec sa s navrhovateľom nestretáva a okrem hradenia výživného sa
nijakým iným spôsobom nepodieľa na výchove. Navrhovateľ je študentom Priemyselnej školy v Myjave.
Učí sa priemerne, aktívne sa venuje volejbalu. Má zdravotné komplikácie ohľadom zraku a dentálnej
hygieny. Matka v tom čase maloletého navrhovateľa zdokladovala výnimočné výdavky na zdravotnú
zubnú starostlivosť. Jeho zdravotný stav zodpovedá jeho športovým aktivitám. Pravidelne užíva výživové
doplnky a vitamíny. Navrhovateľ dosahuje výborné športové výkony, hráva za reprezentáciu,  pravidelne
sa zúčastňuje športových podujatí a sústredení, pričom nehrá na profesionálnej úrovni, teda z tejto
aktivity nemá žiaden finančný príjem, práve naopak, sú s tým spojené výnimočné výdavky a to
najmä výdavky spojené so športovým oblečením a pomôckami, výdavky na stravu a výdavky spojené



komunikáciou s rodinou (internetové a mobilné služby). Matka počas konania predložila viaceré doklady
preukazujúce pravidelné výdavky so synom, pričom súd po ich preštudovaní zhodnotil, že aktuálne
výdavky sú minimálne 300,- eur mesačne. Poukázal na  svedeckú výpoveď trénera navrhovateľa, ktorý
uviedol, že reálne výdavky na navrhovateľa v súvislosti s volejbalom môžu byť 250,- eur až 300,-
eur mesačne. Podľa výpovede trénera 50,- eur sú výdavky spojené s cestovaním a dochádzkou s
nejakým drobným nákupom; minimálne jedenkrát do mesiaca býva sústredenie alebo kemp, čo môže
byť 50,- eur mesačne. Hráč typu navrhovateľa si musí kupovať podporné látky, čo môže byť 30,- eur
mesačne a má výdavky spojené s regeneráciou, čo môže byť tiež okolo 30,- eur mesačne. Potvrdil,
že  napríklad doplnky si kupujú hráči na jeden nákup, aby ušetrili, resp. dosiahli lepšiu cenu.  Okrem
toho s každým zrazom je potrebné mať aj výbavu takéhoto hráča, či už ide o špecifické oblečenie,
posilňovacie náradie, rôzne gumy, expandéry, potom sú to tenisky. Tieto výdavky môžu byť 50,- eur
až 100,- eur za mesiac. Potom sú tu jednorazové výdavky, a to napr. príspevok na dres, na turnaje,
kde sú pomerne vysoké výdavky, kde klub platí trénerov a cestovné, resp. štartovné, pričom hráč sa
podieľa na náklady spojených s ubytovaním a stravou. Tieto sumy sa pohybujú od 30,- eur až 40,- eur
za turnaj, ktoré bývajú cca 4 do roka. Matka navrhovateľa, s ktorou býva, žije v mestskom byte v Myjave
s nájomným 142,47 eur mesačne a dosahuje čistý príjem okolo 470,- eur mesačne. Je rozvedená,
bývalý manžel v rozhodnom období pracoval brigádnicky, mal jednu vyživovaciu povinnosť vo výške
180,- eur mesačne. Matka má z predchádzajúceho vzťahu jedného syna, ktorý je už zaopatrený, nežije
v súčasnosti s matkou. Okrem bežných výdavkov spláca dlh na zdravotnom poistení a spotrebný úver.
Matke finančne a osobne vypomáhajú jej rodičia. Podľa daňových priznaní čistý príjem otca za rok 2015
bol 18.681,- eur, t.j. 1.556,75 eur mesačne. Čistý príjem otca za rok 2016 bol 18.346,- eur, t.j. 1.528,83
eur mesačne. Čistý príjem otca v zmysle výplatných pások za rok 2017 je 21.638,57 eur. to je priemerne
1.803,21 eur mesačne. Otec vlastní dve osobné motorové vozidlá Peugeot 307 a Citröen C15 a rodinný
dom pozostávajúci zo šesťizbovej domácnosti, pričom ročné náklady predstavujú výšku 1.180,60 eur,
pričom otec poistné hradí mesačne a to vo výške 98,39 eur. Otec dostatočným spôsobom nevysvetlil,
aké poistenie platí a z akého poistného titulu. Otec má dva úvery, hypotekárny aj spotrebný úver. Je
ženatý, manželka pracuje ako opatrovateľka detí s nepravidelným príjmom, nemá žiadnu vyživovaciu
povinnosť. Okrem navrhovateľa otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť ani iné deti. Z dožiadania
súd zistil, že  manželka otca mala väčší príjem ako to deklaroval otec vo svojich podaniach. Z dožiadania
súd ďalej zistil, že otec hradí bežné výdavky spojené s bývaním tak ako na Slovensku. Podľa oficiálnej
stránky Ministerstva spravodlivosti FR ak by navrhovateľ žil vo Francúzsku, tak minimálne výživné sa
odvíja od príjmu otca, kde napr. pri príjme 1.500,- eur je výživné 130,- eur, pri príjme 1.800,- eur je
výživné 170,- eur. Ďalej z tohto výpisu súd zistil, že výška životného minima vo Francúzsku je 545,-
eur. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že rodičia maloletého nežijú v obdobných spoločenských
a rodinných podmienkach. Za porovnateľnú mieru životnej úrovne súd zobral aj príjem rodičov a výšku
životného minima (kým vo Francúzsku je výška životného minima 545,- eur mesačne, čo v porovnaní s
príjmom otca je  maximálne 35 % z príjmu, tak u matky životné minimum je cca 200,- eur mesačne, čo je
takmer 50 % z jej príjmu). Ak otec namietal pravosť pokladničných bločkov ohľadne nákupov potravín,
súd konštatuje, že tieto bločky súd nevzal do úvahy, nakoľko skutočnosť, že sa navrhovateľ ako človek
pravidelne stravuje, je nesporná skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať. Do úvahy treba vziať len
tú okolnosť, že navrhovateľ je aktívnym športovcom a jeho výdavky na stravu musia byť vyššie ako u
iného študujúceho dieťaťa, ktorý intenzívne nešportuje.

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že naposledy bolo súdom určené výživné dňa 08.04.2014, teda takmer
pred štyrmi rokmi. Konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorý začal študovať
strednú školu a intenzívnejšie sa venuje volejbalu (trénuje v Myjave a v Novom Meste nad Váhom,
hrá za rôzne tímy), čomu zodpovedajú aj vyššie výdavky na stravu, cestovné a vreckové, ktoré sú
spojené najmä so zahraničnými turnajmi a sústredeniami. Taktiež je potrebné prihliadnuť aj na vek
navrhovateľa, ktorý okrem hradenia svojich základných životných potrieb má svoje vlastné záujmy
a  kamarátov, s čím možno očakávať samostatnejšie rozhodovanie vo veci nakladania s finančnými
prostriedkami. Tiež došlo k zmene pomerov aj strane otca, ktorý dosahoval v roku 2017 vyšší príjem
ako v roku 2015 a 2016. Do úvahy treba vziať aj zhoršenie pomerov na strane matky, ktorá už žije
sama (je rozvedená na základe rozsudku sp.zn.: 8Pc/14/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.07.2017), v súčasnosti dosahuje nižší príjem ako v minulosti v dôsledku zmeny zamestnania. Medzi
rodičmi bolo sporné, aké sú nevyhnutné výdavky na navrhovateľa, pričom otec sa neinfmuje u matky
ako sa peňažné prostriedky na maloletého spotrebovali. Z dokazovania nevyplynulo, že by otec nad
rámec bežného výživného matke maloletého poskytol akékoľvek iné peniaze na výživné, resp. po
dohode s matkou uhradil nejaké výnimočné výdavky alebo náklady (jednorazové poskytnutie 50,- eur



na vodičský preukaz súd nepovažoval za sumu, ktorú bolo potrebné vziať pri rozhodovaní do úvahy).
Celá osobná starostlivosť o navrhovateľa do jeho plnoletosti bola na pleciach matky, ktorá žije v horších
životných podmienkach a majetkových pomeroch ako otec, pričom otec súdu nijakým hodnoverným
spôsobom nevysvetlil a nezdokladoval, prečo má napr. dve motorové vozidlá, prečo vo Francúzsku
pracuje len za minimálnu mzdu, resp. prečo jeho manželka má len symbolický príjem. V tejto súvislosti
je potrebné konštatovať, že výživné na maloletého má prednosť pred výživným medzi manželmi. Ak
otec namietal, že jedno vozidlo je 25 - ročný vrak, ktorý slúži na prepravu materiálu a náradia a ďalšie
vozidlo na prepravu osôb, tak to evokuje dôvodnú domnienku, že otec dosahuje príjem aj mimo svojho
zamestnania, keďže je nelogické, aby ako zamestnanec bol povinný pre svojho zamestnávateľa voziť
svojím motorovým vozidlom náradie a materiál. Do úvahy súd vzal aj skutočnosť, že otec nezdeklaroval
svoje všetky príjmy, keď napríklad za mesiac august 2017 mal príjem len 706,44 eur mesačne a nijakým
spôsobom neargumentoval, z akých peňazí splácal svoje pravidelné výdavky, keď na druhej strane
tvrdí, že žije z výplaty na výplatu. Stanovenie výživného sa odvíja aj od názoru súdu, že podpora
mladého človeka v športe, ktorý reprezentuje Slovenskú republiku, je vo vzťahu k otcovi spravodlivá a
morálne správna, nakoľko otec má len jedno dieťa, je jeho právom podieľať sa na dobrých výsledkoch
svojho dieťaťa, a teda prvom rade treba vziať do úvahy potreby dieťaťa, ktorých úhrada sa odvíja od
životnej úrovne oboch rodičov a nielen od matematického výpočtu bežných ako aj výnimočných príjmov a
výdavkov. Ak sa dokáže uskromniť matka pri podpore svojho dieťaťa, toto je možné vyžadovať aj od otca
dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného sa výdavky navrhovateľa podstatne zvýšili,
vzhľadom na zmenu pomerov otca ako aj matky, súd zvýšil otcovi výživné na 180,- eur s účinnosťou od
20.10.2015, t.j. od podania návrhu do 31.12.2016 a od 01.01.2017 na sumu 200,- eur mesačne.  Keďže
počas konania navrhovateľ dosiahol vek plnoletosti, bolo potrebné rozdeliť nedoplatok na výživnom,
ktoré sa platí k rukám matky a k rukám navrhovateľa. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie
od 20.10.2015 do 31.07.2017 vo výške 1.958,- eur (33,- eur za obdobie od 20.10.2015 do 31.10.2015,
1.190,- eur za obdobie od novembra 2015 do decembra 2016 a 735,- eur za obdobie od januára 2017
do júla 2017) je otec povinný zaplatiť k rukám matky a nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od
augusta 2017 do  januára 2018 vo výške 630,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám navrhovateľa.

4. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 24 ods. 3, 4, 5,  § 62 ods. 1 až 6,  §
65 ods. 1,2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona o rodine.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
zamietol návrh na zvýšenie výživného. Uviedol, že súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie v smere
požadovanom odvolacím súdom v uznesení sp.zn. 6CoP/96/2016, ktorý nariadil, aby súd prvej inštancie
kvantifikoval reálne výdavky na zabezpečenie odôvodnených potreby dieťaťa a majetkové pomery oboch
rodičov. Zdôraznil, že pri výklade § 78 ods. 1 zákona o rodine sa musí vychádzať z podstatnej zmeny
pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Poukázal na to,
že už pri predchádzajúcej úprave výživného súdom sa navrhovateľ aktívne venoval volejbalu, už v tom
čase hral za reprezentáciu, teda intenzita, s ktorou sa navrhovateľ venuje volejbalu, sa od poslednej
úpravy výživného nezmenila; pomery na strane navrhovateľa čo do finančnej náročnosti jeho športovej
činnosti sa naopak výrazne zlepšili. V čase poslednej úpravy totiž znášal náklady na cestovanie,
sústredenia, turnaj, regeneráciu, výživové doplnky sám, v súčasnosti sú tieto v prevažnej časti
uhradenej klubom/reprezentáciou. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancii nevysporiadal. Taktiež
už pri predchádzajúcej úprave výživného bolo zohľadnené, že navrhovateľ začne navštevovať strednú
školu, teda boli zohľadnené s tým spojené výdavky. Matka navrhovateľa v tom čase bola slobodná,
nezamestnaná, od poslednej úpravy nedošlo k zhoršeniu jej pomerov, ale naopak. Po prevažnú
časť rozhodného obdobia dosahovala výrazne vyšší príjem než v čase poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti, náklady na bývanie a domácnosť zdieľala s manželom. Súd prvej inštancie opomenul riadne
preukazovať príjmy a majetkové pomery matky vrátane prídavkov na detí a iných dávok, príjmy a
majetkové pomery manžela matky, s týmito sa zaoberať a riadne vysporiadať. Odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie považoval za neodôvodnené, zmätočné. Matkou navrhovateľa predložené doklady
o výdavkoch reálne neumožňujú dopočítať sa k súdom uvádzanej sume nákladov na navrhovateľa
300,- eur mesačne s tým, že tieto boli namietané ako neakceptovateľné pre potreby dokazovania.
Daňové doklady neobsahovali povinné náležitosti,  jednotlivé úhrady boli uskutočňované rôznymi
platobnými kartami, pričom nebolo zistené, že by navrhovateľ alebo matka boli vlastníkmi týchto
kariet, úhrady cestovného boli uskutočňované v rôznych  tarifách (študent/obyčajné cestovné). Viaceré
doklady sú prepisované rukou matky navrhovateľa, pokladničné bločky preukazujú úhrady, robené
rôznou formou (hotovosť/karta) v niekoľko sekundových intervaloch, pokladničné bločky od spoločnosti



TESCO  obsahujú údaje o rôznych Clubb kartách, doklady pochádzajú z rokov 2012 až 2014, teda
z obdobia predchádzajúcej úpravy výživného. Medzi dokladmi boli napríklad aj bločky, uhradené v
rovnaký deň, medzi platbami je len niekoľko sekundový rozdiel (4 obedy s prílohami a 4 fľaše nápojov).
Medzi dokladmi boli aj potvrdenia, faktúry, vystavené na tretie osoby. Súd prvej inštancie neuviedol,
na základe akých údajov dospel k záveru, že aktuálne výdavky na syna sú minimálne 300,- eur
mesačne. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s preukázaním reálnych majetkových pomerov otca
a jeho možnosťami. Nezobral do úvahy nevyhnutné daňové a poplatkové povinnosti a iné výdavky
otca na život vo Francúzskej republike vo výške asi 1 600,- eur mesačne, ktoré v konaní jednoznačne
preukázal a z ktorých je zrejmé, že jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery neumožňujú zvýšenie
vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi v určenej výške. Poukázal na to, že suma životného minima
z príjmu matky 470,- eur ( o ktorom nevie, odkiaľ ho súd zistil) je 42,44 %, čo nepredstavuje takmer
50 % z jej príjmu. Súd prvej inštancie vychádzal z neoficiálnych informácií, nie z dokladov o výške
životného minima vo Francúzskej republike. Súd prvej inštancie nevysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové a právne argumenty otca  v tom smere, že finančné možnosti matky sa zlepšili, že na strane
navrhovateľa nedošlo k negatívnej zmene pomerov, že možnosti schopnosti a majetkové pomery otca
neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľa vyššou mierou, či navrhovateľ nie schopný sám sa
živiť, respektíve či je stále študentom, riadnu špecifikáciu mesačných výdavkov navrhovateľa a jeho
matky, dôkaz o tom, že matka navrhovateľa je opäť rozvedená. Pokiaľ ide o spôsob úhrady nedoplatku
na výživnom a o trovách konania, súd prvej inštancie rozhodoval na základe neúčinného právneho
predpisu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s výsledkami dožiadania, údaje z neho uvádzal len
selektívne. Súd prvej inštancie nariadil nedôvodné a zbytočné dožiadanie bez toho, aby uvážil budúcu
použiteľnosť ním požadovaných informácií, keď otec dobrovoľne znova poskytol francúzskym orgánom
všetky relevantné dokumenty, hoci tie už boli obsahom spisu (s výnimkou nových výplatných pások),
V súvislosti s tým namietal nesprávne posúdenie veci v časti náhrady trov konania štátu, vznik trov
konania v súvislosti s dožiadaním otec nijakým spôsobom nezavinil, čím je vylúčená aplikácia § 54  CSP.
Zavinenie totiž potrebné vykladať ako porušenie procesných povinností účastníka, ktoré majú vplyv na
plynulosť a hospodárnosť konania. Otec už pri iniciovaní dožiadania zo strany súdu namietal neúčelnosť
a nehospodárnosť dožiadania, podľa názoru otca dôvod tohto dožiadanie neexistoval. Namietal výšku
znalečného, priznaného prekladateľovi uznesením č.k. 10P/34/2015-328.

6. Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Matka v tom čase plnoletého navrhovateľa sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila tak, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za správne a žiadala, aby odvolací súd odvolanie zamietol. Tvrdenie otca
sú účelové a nepravdivé. Súd prvej inštancie správne zhodnotil skutkový stav a vyvodil záver, že došlo k
zmene pomerov na strane dieťaťa, najmä čo sa týka návštevy školy a hrania volejbale, ktorý má zvýšené
náklady. Otec dieťaťa vyberá z kontextu jednotlivé vety, ktoré dezinterpretuje. Je nespochybniteľné,
že maloletý hrá aktívne volejbal, reprezentuje SR na zahraničných podujatiach, s čím sú nepochybne
zvýšené náklady, hoci mu časť nákladov prepláca klub. Súdom určené výživné predstavuje výživné v
nevyhnutnej a minimálnej miere. Navrhovateľ v roku 2013 pôsobil vo volejbalovom klube v Myjave, z
ktorého v roku 2014 prestúpil do Nového Mesta nad Váhom (klub vzdialený 25 kilometrov), kde pôsobil aj
v roku 2015 za 2016. Náklady na jeho športovú činnosť vysoko prevyšujú sumu 200,- eur mesačne. Bez
podpory rodičov by nedokázala živiť seba ani navrhovateľa. Opätovne poukázala na to, že vzhľadom na
svoju aktivitu si navrhovateľ dá na obed aj 2 - 3 menu. Otec účelovo skresľuje skutočnosti, poukazuje
na svoje zlé finančné možnosti. Súd prvej inštancie správne porovnal možnosti a schopnosti matky a
otca vo vzťahu k osobnej výchove maloletého a finančným možnostiam rodičov.

8. Otec dieťaťa namietal, že vyjadrenie k odvolaniu podala matka navrhovateľa, hoci navrhovateľ
už dosiahol plnoletosť, preto naň nie je možné procesne prihliadať. Rozsudok súdu prvej inštancie
považoval za protiprávny, súd rozhodoval aj o nároku navrhovateľa na výživné pre obdobie od plnoletosti
navrhovateľa, hoci navrhovateľ sa na pojednávaní dňa 11.01.2008 len pripojil k návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti do nadobudnutia plnoletosti, ale konanie o zvýšenie vyživovacej
povinnosti na obdobie po dosiahnutí plnoletosti neinicioval. Zopakoval svoje námietky, ktoré uviedol už
v odvolaní. Matka navrhovateľa nešpecifikovala údajnú účelovosť tvrdení otca alebo ich nepravdivosť.
Potvrdila, že došlo k zvýšenie mesačného príjmu z 350,- na 470,- eur, čo znamená, že došlo k pozitívnej
zmene jej pomerov. Skutočnosť, že jej s výživou navrhovateľa pomáhajú rodičia, nepreukázala. Od
vydania napadnutého rozhodnutia došlo na jeho strane k zmene zamestnávateľa, k zníženiu zákaziek,
čo sa negatívne prejavilo na jeho mesačnom príjme, ktorý v súčasnosti predstavuje 1546,67 eura.



9. Krajský súd, ako súd odvolací,  preskúmal vec v intenciách  ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a
66  zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).  Procesný postup
odvolacieho súdu vyplynul  z intertemporálnej úpravy v § 395 ods. 1 CMP, ktorým došlo k rekodifikácii
predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou  od 1. júla  2016.
V zmysle uvedenej   úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento  zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.  V zmysle ustanovenia  § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nebolo potrebné na prejednanie  odvolania osoby povinnej
výživným (otca)   nariaďovať pojednávanie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie  prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení  obmedziť  len na  skonštatovanie  správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na  zdôraznenie správnosti napadnutého  rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V danom prípade sa matka svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného na v tom čase mal. C. na
sumu 400,- eur mesačne, pričom o  vyživovacej povinnosti otca bola naposledy právoplatne rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11C/127/2013-105 zo dňa 08.04.2014,
právoplatným dňa 08.07. 2014 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 95,-
mesačne s účinnosťou od 02.04.2013. V priebehu prvoinštančného konania nadobudol C. R., nar.
XX.XX.XXXX, plnoletosť. Na pojednávaní dňa 11.01.2018 uviedol, že trvá na prejednaní celého nároku
( o zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany jeho otca bez vymedzenia časového rámca). Na základe
uvedeného súd prvej inštancie správne ďalej konal s navrhovateľom a  s jeho otcom ako s osobou,
povinnou podľa návrhu platiť výživné v zmysle §  156 CMP.

13. Vzhľadom k tomu, že od podania návrhu (20.10.2015) do 07.08.2017 bol navrhovateľ maloletý,
pričom obsahom odvolania otca navrhovateľa sú procesné i hmotnoprávne námietky vo vzťahu k celému
skúmanému obdobiu (teda i pred plnoletosťou navrhovateľa), odvolací súd prihliadol i na vyjadrenie
matky navrhovateľa k odvolaniu otca.

14. Na základe návrhu matky a následne samotného navrhovateľa bolo teda úlohou súdu prvej inštancie
posúdiť, či od posledného rozhodnutia o  úprave vyživovacej povinnosti otca došlo v zmysle § 78 ods. 1,
3 zákona o rodine k podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o
výživnom zo strany otca. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že s poukazom na ustanovenie § 78
ods. 1 zákona o rodine nemôže byť úlohou súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť povinného
voči oprávnenému a tým revidovať predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom, ktorá revízia je podľa
ustálenej súdnej praxe neprípustná.

15. Odvolacie námietky otca čo do veci samej smerujú proti tomu, že súd nedostatočne zistil osobné,
zárobkové a majetkové pomery rodičov navrhovateľa, potreby a výdavky navrhovateľa s tým, že
rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľný a zmätočný,

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne
napríklad vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo
k zmene pomerov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a
závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba
a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové



pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti otca
k navrhovateľovi vychádzal z popísaných kritérií. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo
nesporne preukázané, že v danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa
i jeho rodičov, ktorá zmena odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného. Navrhovateľ síce
stále navštevuje strednú školu, venuje sa aktívne volejbalu a býva s matkou, rovnako ako pri poslednej
úprave výživného (čo zdôrazňoval povinný),  avšak vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného
uplynuli viac ako 4 roky, je nesporné, že navrhovateľ je vekovo starší, vyspelejší a jeho potreby vo
všeobecnosti zodpovedajú potrebám dospelého človeka (napokon nadobudol v priebehu konania i
plnoletosť). V súvislosti s nákladmi navrhovateľa na stravu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že je všeobecne známym faktom, že navrhovateľ ako človek, sa stravovať musí, ktorú
skutočnosť dokazovať netreba a  nie ani povinnosťou navrhovateľa, resp. jeho matky uchovávať si všetky
doklady, týkajúce sa nákupu potravín, resp. stravy, čo napokon pri bežnom hospodárení fyzicky ani
nie je možné (nie je možné oddeliť napr. pri bežnom nákupe potravín osobitne potraviny spotrebované
len a výlučne  navrhovateľom a potraviny spotrebované len a výlučne ostatnými členmi spoločnej
domácnosti). Medzi účastníkmi taktiež nebolo sporné, že navrhovateľ sa aktívne venuje aeróbnemu
športu (volejbalu), čo nepochybne znamená vyššiu spotrebu energie (všeobecne známa skutočnosť) s
čím sú nepochybne spojené vyššie náklady na jeho stravu, hoci čo i len v minimálnej miere. Pokiaľ ide o
náklady navrhovateľa v súvislosti so športom, ktorému sa venuje, a ktoré mal odvolateľ za nepreukázané
listinami, odvolací súd dáva do pozornosti, že listina nie je jediným prípustným dôkazným prostriedkom
civilného sporového konania (§ 187 CSP). V konaní bolo výsluchom svedka, trénera navrhovateľa,
zistené, že bežné náklady na hráča, akým je i navrhovateľ, sa vo všeobecnosti pohybujú okolo 300,- eur
mesačne, pričom otec navrhovateľa neponúkol dôkaz o  tom, že by tomu  tak v prípade navrhovateľa
nebolo a jeho argumenty zostali len v rovine subjektívnych tvrdení. Odvolací súd zdôrazňuje, že v
ust. § 78 ods. 3 zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné
zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov v priebehu času ( tu viac ako 4 roky), čo je objektívna
okolnosť, ktorá aj sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd prvej inštancie správne
uviedol, že k zmene pomerov došlo i na strane matky navrhovateľa, s ktorou tento žije v spoločnej
domácnosti, ktorá dosahuje vyšší príjem (zhruba 470,- eur netto mesačne) oproti predchádzajúcej
úprave výživného ( nezamestnaná, predtým príjem 350,- eur mesačne). Výška príjmu matky vyplýva z
výplatných pások, oboznámených na pojednávaní dňa 25.01.2018 a v tomto smere je námietka otca
nedôvodná. V rozhodnom období bola vydatá, manžel pracoval len brigádnicky, čo vyplýva z lustrácie zo
Sociálnej poisťovne, s ktorou boli  účastníci oboznámení na pojednávaní dňa 25.01.2018. V súčasnosti je
už rozvedená a žije len s navrhovateľom v mestskom prenajatom byte za nájomné 142,47 eur mesačne
a hradí splátky spotrebného úveru. Na strane otca došlo taktiež k zmene pomerov. Pri poslednej úprave
výživného žil a pracoval vo Francúzsku, kde dosahoval príjem priemerne 1 452,12 eur netto, z ktorého
platil ešte daň a poistné na zdravotné poistenie; v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný čistý príjem v
rozmedzí od 1 500,- do 1 800,- eur (ako napokon sám uvádza i v odvolaní, konkrétne uvádza naposledy
sumu 1546,67 eur), z ktorého platí povinné odvody, čo rovnako ako u matky navrhovateľa predstavuje
mierne zvýšenie príjmu. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy je ženatý, jeho manželka dosahuje
nepravidelný príjem, okrem navrhovateľa nemá vyživovaciu povinnosť. Býva v rodinnom dome s ročnými
nákladmi 1 180,60 eur, má dve staršie motorové vozidlá, platí hypotekárny a spotrebný úver.  Na strane



všetkých účastníkov konania potom i podľa názoru odvolacieho súdu došlo k takej zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje  zvýšenie výživného tak, ako ho určil súd prvej inštancie.

18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca, týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia rozsudku,  súd
prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami
účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Podrobne sa
zaoberal príjmami a  výdavkami matky navrhovateľa, nákladmi na jeho výživu a príjmami a výdavkami
otca, vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru,
že odôvodneným potrebám navrhovateľa, príjmovým schopnostiam matky na jednej strane, ale aj
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom  otca na druhej strane, zodpovedá zvýšená
vyživovacia povinnosť otca po 180,- eur s účinnosťou od 20.10.2015 do 31.12.2016 a od 01.01.2017 po
200,- eur mesačne. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne objasňujúce (§ 220 ods.
2- 4 CSP)   skutkový a právny základ  rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné
právo účastníkov na spravodlivý súdny proces.

19. Vyhodnotiac všetky tieto okolnosti, nemožno záveru  súdu prvej inštancie o tom, že otec je
vzhľadom k zákonom stanoveným rozhodujúcim kritériám spôsobilým plniť si vyživovaciu povinnosť k
navrhovateľovi v určenej výške, z hľadiska jeho správnosti nič vytknúť. V odvolacom konaní otec ako
osoba povinná výživou neuviedol žiadne nové skutkové či právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

20. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené správne určil i výšku zameškaného splatného
výživného, ktoré povolil otcovi splácať v určených splátkach v súlade s § 232 ods. 3 CSP (hoci zrejme
v dôsledku chyby v písaní uviedol § 160 ods. 1 OSP; uvedené však nemalo na vecnú správnosť tejto
časti rozhodnutia žiadny vplyv). Správne ďalej rozhodol o povinnosti otca nahradiť trovy konania štátu
podľa § 54 CMP v súvislosti s dožiadaním a prekladom listín. Vzhľadom na negatívny postoj otca v
priebehu celého   konania, bolo vykonanie dožiadania dôvodné, pričom otec v konaní na preukázanie
svojich skutkových tvrdení predkladal množstvo listín vo francúzskom jazyku, bez ich prekladu,  a v tomto
smere odvolacia námietka otca o tom, že trovy prekladu nezavinil, neobstojí.  Taktiež súd prvej inštancie
správne nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov (§ 52 CMP). Skutočnosť, že
súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 OSP nemala na vecnú správnosť
výroku o trovách konania žiadny vplyv, a preto odvolací súd na túto odvolaciu námietku otca neprihliadal.

21. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností  dospel odvolací  súd k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie  je vecne správne, preto ho  podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

22. Odvolací súd  rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52  v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak,
že žiaden z účastníkov  nemá  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa ro zhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)    (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/34/2015", "guid": "fbfe5629-0e81-4bc2-99b7-272636f0ed5b:4da01f8f-fa82-4dbc-a3f0-76d7e8b7c8c8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}