Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/73/2013 z 26. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. augusta 2013, sp. zn. 17Co/73/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8409206800.1 Krajský súd Prešov | 17Co/73/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8409206800.1 | 2013-08-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15f4116d-9fc6-4aa1-b5ca-ed37e0e4ab5e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8409206800.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409206800
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8409206800.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ Ing. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Ľ. A. XXXX/XX,
XXX XX O. a 2/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. K. XXXX/XX, XXX XX O. - A. A., zastúpená M. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. K. XXXX/XX, XXX XX O. - A. A., proti žalovaným 1/ Prof. Ing. M. L., CSc.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. XX, XXXXX C. a 2/ Ing. I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX
XX C., obaja právne zastúpení JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom Floriánska 19, 040
01 Košice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov aj žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok č.k. 8C 135/2009 - 241 zo dňa 14.12.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu, ktorou sa žalobcovia na žalovaných domáhali
určenia, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý z nich v podiele 3/7 parcely
C - KN č. 139, k.ú. B. o výmere 770 m2, zapísané na LV č. XX, vedenom na Správe katastra C. a zároveň
parcely C - KN č. 133 v podiele každý v 1/4 o výmere 41,4 m2 v k.ú. B., vedenom na LV č. XX na Správe
katastra C., zamietol.

Ďalším výrokom žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 702,47 Eur v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. Výrok o trovách konania
odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151
ods. 8 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní proti výroku o trovách
konania, kedy prvostupňový súd nerozhodol o trovách konania v uplatnenej výške 2.279,74 Eur, ale
bez bližšieho odôvodnenia vychádzal zo skutočnosti, že im patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo
výške 702,47 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie aj žalobcovia, ktorí namietali
vyhodnotenie ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. prvostupňovým súdom. Namietali, že prvostupňový
súd vyhlásil rozsudok predčasne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozsudok je
nezrozumiteľný pre jeho nedostatočné odôvodnenie a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.



Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením §
214 ods. 1,2 O.s.p. a zistil, že prvostupňový súd sa počas svojho konania dopustil takých procesných
pochybení, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 O. s. p. ), a preto bolo
potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený na pojednávaní
dňa 14.12.2012. Tak, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania, okrem zamietavého výroku rozsudku
súdu prvého stupňa, bol vyhlásený aj výrok o trovách účastníkov konania, a to tak, že bolo vyhlásené, že
žalobcovia sú povinní nahradiť žalovaným trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške určenej
v písomnom vyhotovení rozsudku, a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Pri
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa výrok rozsudku súdu prvého stupňa zjavne líši od vyhláseného
rozhodnutia, keď prvostupňový súd rozhodol, že žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému v 1. rade
a žalovanému v 2. rade trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 702,47 Eur v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, bez akéhokoľvek zákonného dôvodu.

Aj keď vyhlásené rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje vo výroku o trovách konania presnú
sumu priznaných trov konania a trov právneho zastúpenia, čo procesný predpis ustanovení § 151
O.s.p. pripúšťa, rozhodnutie nesmie byť žiadnym spôsobom modifikované a ani menené, tak ako
sa to stalo v prejednávanej veci, keď oproti vyhlásenému výroku v písomnom znení napadnutého
rozsudku boli priznané trovy žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade (vyhlásené bolo len slovíčkom
„žalovaným“), pričom v písomnom vyhotovení rozhodnutia boli priznané len trovy právneho zastúpenia
a vo vyhlásenom rozhodnutí boli priznané „trovy konania a trovy právneho zastúpenia“. V písomnom
vyhotovení rozhodnutia opäť bolo rozhodnuté inak, a to tak, že tieto trovy sú žalobcovia povinní zaplatiť
do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a vo vyhlásenom rozhodnutí táto lehota
je „v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti“.

Je pravdou, že ide väčšinou len o formálne pochybenia pri písomnom vyhotovovaní napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, avšak vyhlásený rozsudok vrátane doslovného znenia výroku aj o
trovách konania, nesmie byť v písomnom vyhotovení rozsudku žiadnym spôsobom modifikovaný okrem
zákonom prípustného rozhodnutia v prípadne nevyčíslenia trov konania (§ 151 O.s.p.).

Uvedené bol dôvod, pre ktorý by odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nezrušil, ale
podľa § 164 O.s.p., ak by iné vážne vady v priebehu konania nenastali, vrátil by vec súdu prvého stupňa
na odstránenie takéhoto pochybenia.

Ďalej však odvolací súd skúmal námietky žalovaných a zistil, že prvostupňový súd pochybil aj pri aplikácii
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Vady rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré sa týkajú aplikácie § 157 ods. 2 O.s.p., sú porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, pričom toto právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem článku 46 a nasledujúcich Ústavy SR a
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj právne predpisy vo forme
zákonov. Naviac, podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, treba za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho



rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami účastníka konania. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti
súdu na druhej strane sa účastníkovi konania upiera právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom, a naviac, sa mu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania
a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. V odôvodnení
rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Ak rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., je
nepreskúmateľné.

V prejednávanej veci prvostupňový súd vyhlásil rozhodnutie, ktoré neodôvodnil podľa § 157 ods. 2
O.s.p., pretože okrem údajov, čoho sa žalobcovia domáhali a ako sa vyjadrili žalovaní, rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné. Prvostupňový súd nevysvetlil a nevyložil, aké skutočnosti mal
preukázané a ktoré nemal preukázané, absentuje skutkové zistenie dôležité pre ďalší logický postup
pri zdôvodňovaní rozhodnutia prvostupňového súdu. V rozhodnutí sa nenachádza ani stručný a jasný
výklad o tom, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal prípadne ďalšie dôkazy, neuviedol, ktoré skutočnosti má a ktoré nemá skutkovo
preukázané, neuviedol, ako k záveru o dôvodoch zamietnutia žaloby dospel, teda z akých dôkazov
podľa jeho názoru práve takýto záver vyplýva, ako tieto dôkazy a najmä ktoré hodnotil, najmä keď ide
o protichodné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje záver o skutkovom stave veci, teda nie je skutkové zistenie
premietnuté do tzv. skutkovej vety, ktorá stručne a výstižne vyjadruje zistený skutkový stav veci (§ 153
ods. 1 O.s.p.), ktorý je zase východiskom pre právne posúdenie veci.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia veci, absentuje v rozhodnutí súdu prvého stupňa výklad o tom, prečo
prvostupňový súd vychádzal z ust. § 80c O. s. p. a aké právne závery z celého dokazovania a právneho
posúdenia vyvodil vo vzťahu k tomuto ustanoveniu.

Odvolací súd upriamuje prvostupňový súd na to, že zákon zakazuje súdu, aby pri vyhotovovaní
rozhodnutia súdu prvého stupňa bol opisovaný spisový materiál. V ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. sú
nielenže obsiahnuté náležitosti úplného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, ale je stanovené aj
ich záväzné poradie, v akom majú byť v odôvodnení rozsudku obsiahnuté.

Rozhodnutie prvostupňového súdu a jeho dôvody a výklad však nie sú v súlade s citovaným
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa predstavuje opäť procesné pochybenie spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom a takéto
rozhodnutie nie je možné považovať za správne a treba ho vždy zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Naviac, aj pre prvostupňový súd, pokiaľ sa bude v ďalšom zaoberať opäť vecou samou a bude opätovne
vykonávať vo veci samej dôkazy, je potrebné tieto dôkazy vykonať zákonným spôsobom. O tom, akým
spôsobom prvostupňový súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci, svedčí obsah zápisníc, najmä
zápisnica z posledného pojednávania na č.l. 228 a nasl. súdneho spisu zo dňa 14.12.2012. Na tomto
pojednávaní prvostupňový súd vykonal dokazovanie tak, že oboznámil sa obsah spisu na č.l. 1 až
227 spisového materiálu. Ak prvostupňový súd týmto spôsobom mienil zhojiť nedostatok doposiaľ
vykonaných dôkazov pred prvostupňovým súdom listinami, tak ako to má na mysli ustanovenie § 129
O.s.p., tento postup v žiadnom prípade nie je správny, odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu a



týmto spôsobom nebol vykonaný zákonným spôsobom ani jeden listinný dôkaz, ktorý sa nachádza na
č.l. 1 až 227 spisového materiálu.

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p., sa dôkaz listinou totiž vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že dôkaz listinou sa vykoná tak, že táto listina sa priamo na
pojednávaní doslovne prečíta. Zaznamená sa prečítanie tejto listiny v zápisnici z pojednávania s tým,
že povinnosť súdu umožniť účastníkom konania sa k tejto listine vyjadriť. Pokiaľ sa oboznamuje obsah
listiny, vykonáva sa tak oboznámenie v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine, ktorá
je dôkazným prostriedkom, vyžadovala neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazu prečítaním listiny,
alebo ak to k dokazovaným skutočnostiam postačuje. V zápisnici o pojednávaní opäť musí byť presne
označené, ktorá listina bola oboznámená, resp. prečítaná. Aj oboznámenú listinu je potrebné predložiť
účastníkom konania, aby sa k nej mohli vyjadriť, namietať prípadne jej pravosť, alebo iné dôležité
skutočnosti. Opäť vyjadrenie musí súd zaznamenať v zápisnici o pojednávaní.

Vykonávanie dôkazu oboznámením sa s celým súdnym spisom od č.l. 1 až po č.l. 227 súdneho spisu je
nesprávne, pretože nie je možné preskúmať, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky zo spisu boli použité.
Nie každá listina, ktorá tvorí súčasť spisu, je spôsobilým dôkazným prostriedkom. K ani jednej listine
prvostupňový súd nevyzval účastníkov konania na vyjadrenie. Ak by prvostupňový súd chcel vykonať
dôkaz spisom v prejednávanej veci, je potrebné v takom prípade v zápisnice presne zaprotokolovať,
ktoré strany spisu, resp. názvy listín obsiahnuté v spise boli prečítané alebo oboznámené a opäť je
potrebné k nim získať stanovisko účastníkov konania.

Keďže prvostupňový súd ani nezistil riadne skutkový stav, keďže nemal zákonom stanoveným spôsobom
vykonané dokazovanie, nemohol vo veci ani zákonným spôsobom rozhodnúť, pretože prvostupňový súd
skutkové zistenia môže ustáliť len v prípade, pokiaľ budú podložené procesne správnym dokazovaním,
teda dokazovaním vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon.

Keďže prvostupňový súd nemal pre svoje právne závery žiadne podklady, rozhodnutie súdu prvého
stupňa je nesprávne, a preto s prihliadnutím na všetky dôvody, ktoré uviedol odvolací súd v tomto
zrušujúcom uznesení, viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, aby sa odvolací
súd zaoberal ďalšími námietkami účastníkov konania.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Bude úlohou prvostupňového súdu v prvom rade vykonať opätovne riadne dokazovanie zákonom
predpokladaným spôsobom, ustáliť skutkový stav a vo veci zákonným spôsobom aj rozhodnúť s tým, že
pri vyhlásení rozsudku musí výrok vyhláseného rozsudku byť totožný pri vyhlasovaní a pri písomnom
vyhotovení tohto rozsudku a dôvody vyhlásené pri odôvodňovaní rozhodnutia vo veci samej, musia byť
totožné s dôvodmi, ktoré budú v písomnom vyhotovení rozsudku.

V ďalšom konaní podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.