Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/87/2018 z 2. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. júla 2019, sp. zn. 8Sa/87/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201263.1 Krajský súd Bratislava | 8Sa/87/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018201263.1 | 2019-07-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfe4150f-8a94-4379-8a8d-b04f121c083d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201263.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/87/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201263
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201263.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Z..
H. T. 821 07 Bratislava zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, 831
02 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júla 2018
vrátane prvostupňového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. mája 2018 o zamietnutí žiadosti
o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júla
2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
3. mája 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca si nárok na starobný dôchodok uplatnil žiadosťou spísanou dňa 17.01.2018 a o priznanie
starobného dôchodku požiadal od 11.01.2018. K žiadosti doložil potvrdenie Ministerstva obrany SR
zo dňa 09.01. 2015 o tom, že nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a do I. kategórie
funkcií má podľa dokladov z Vojenského archívu, centrálnej registratúry Trnava, zhodnotenú dobu
základnej služby vo vojenskej škole od 20.08.1978 do 29.08.1980, ďalšiu službu vo vojenskej škole
od 30.08.1980 do 30.09.1980 a dobu zamestnania vojaka z povolania od 01.10.1980 do 30.09.1993.
Podľa Rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava, zo dňa 13.10.1993, č.
XXXXXXXXXXXXXX, o priznaní výsluhového príspevku po dobu dvoch rokov od prepustenia zo
služobného pomeru, t.j. od 30.09.1993, vykonával v ozbrojených silách službu 15 rokov, 1 mesiac a 11
dní. Vojenský útvar 3853 Bratislava, v potvrdení o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby žalobcu zo dňa
30.09.1993, uviedol dobu celkom 15 rokov, 1 mesiac a 11 dní, do ktorej nezahrnul dobu od 01.09.1974
do 15.07.1978, počas ktorej bol žiakom Vojenského gymnázia. Žalobca bol podľa citovaného potvrdenia
zo služobného pomeru vojaka z povolania prepustený dňom 30.09.1993, na vlastnú žiadosť po splnení
záväzku, podľa ust. § 26 ods. 1 písm. f/ zák.č. 76/1959 Zb.
2. V odvolacom konaní Ministerstvo obrany SR listom č. ÚFZ BA-4-126/2018 zo dňa 13.06.2018
potvrdilo, že žalobca bol od 01.09.1974 do 15.07.1978 žiakom Vojenského gymnázia, od 20.08.1978
do 29.08.1980 vykonával základnú vojenskú službu v I. kategórii funkcií, od 30.08.1980 do 30.09.1980
počas štúdia na Vysokej vojenskej škole vykonával ďalšiu službu v I. kategórii funkcií a od 01.10.1980
do 30.09.1993 bol v služobnom pomere vojaka z povolania v I. kategórii funkcií. Všetky uvedené doklady
sú v dávkovom spise.
II.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie



3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2018 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej iba
„prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) zamietla podľa ust. § 65, § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 555/2007 Z.z. (ďalej len „ZSP“) a ust. § 21 ods. 1, § 132 ods. 1 a
§ 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku.
Podľa prílohy k rozhodnutiu zo dňa 03.05.2018 (osobného listu dôchodkového poistenia), žalobca má
obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok (dňa 11.01.2018) zhodnotené celkom
v rozsahu 15 835 dní, t.j. 43 rokov a 140 dní, z toho v I. kategórii funkcií 5 520 dní, t.j. 15 rokov a
46 dní (podľa potvrdení o vojenskej činnej službe, bez štúdia na vojenskom gymnáziu od 01.09.1974
do 15.07.197, hodnotené ako III. kategória). Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že poistenec má nárok
na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62
rokov veku poistenca podľa § 65 ods. 1 a 2 ZSP. Podľa ust. § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa ust. § 21 ods.
1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej
25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach. Podľa ust. §
174 ods. 1, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie
I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na
starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol 19
rokov v službe I. kategórie funkcií. Podľa ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., je podmienkou vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I.
alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Podľa ust. § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. ako
zamestnanie zaradené do I.(II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby
zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zák.č. 100/1988
Zb. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I.
pracovnej kategórie, uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zák.č. 100/1988 Zb. v znení zák.č. 235/1992
Zb. Žalobca získal v I. kategórii funkcií obdobie v rozsahu 15 rokov a 46 dní a jeho služobný pomer
vojaka z povolania nebol ukončený v súvislosti s racionalizačnými a organizačnými opatreniami, ani z
dôvodu zdravotného stavu, nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku
(56 rokov) mu podľa ust. § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., nevznikol. Žalobca ukončil
služobný pomer vojaka z povolania dňom 30.09.1993, tzn., že ho nevykonával ku dňu 31.12.1999, v
zmysle ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. Pretože žalobca nevykonával službu ku dňu 31.12.1999,
nesplnil tak ani podmienku ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., na vznik nároku na starobný dôchodok
vo zvýhodnenom veku aspoň 56 rokov. Zároveň žalobca ku dňu 11. januára 2018 nedovŕšil dôchodkový
vek ani podľa ust. § 65 ods. 2, § 65a ZSP, preto mu žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 17.01.2018
bola zamietnutá.

III.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2018 o odvolaní žalobcu
rozhodol tak, že toto v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie. Žalobca získal 15 rokov a 46 dní obdobia dôchodkového poistenia v I. kategórii funkcií a jeho
služobný pomer vojaka z povolania nebol ukončený v súvislosti s racionalizačnými a organizačnými
opatreniami a ani z dôvodu zdravotného stavu, čím nesplnil zákonné podmienky pre nárok na starobný
dôchodok, dovŕšením zníženého dôchodkového veku podľa ust. § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák.č.
100/1988 Zb. Žalobca nesplnil zároveň ani zákonnú podmienku podľa ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988
Zb., jeho služba vojaka z povolania netrvala ku dňu 31.12.1999, ale bola ukončená dňa 30.09.1993,
a tak mu nevznikol nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku dosiahnutia aspoň 56 rokov
(§ 174 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb.). Námietky nesprávneho výkladu cit. ustanovení vyhodnotil
žalovaný ako nedôvodné a uviedol, že nárok na starobný dôchodok žalobcovi nevznikol postupom
podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., keďže jeho služba v I. kategórii funkcií netrvala 19 rokov a
zároveň táto služba netrvala ani k 31.12.1999, pretože obe tieto zákonné podmienky musia byť splnené
súčasne. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rovnaký právny názor vyslovený Najvyšším súdom
SR v rozsudku sp.zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, podľa ktorého, predpokladom skoršieho vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., už od dovŕšenia veku 56 až 59
rokov, je nielen splnenie podmienky získania zamestnania (služby) zaradeného do I. pracovnej kategórie
v stanovenom rozsahu, ale podľa ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. aj splnenie podmienky, že také
zamestnanie (služba) trvalo do 31.12.1999. Za nedôvodnú žalovaný považoval aj argumentáciu žalobcu,



založenú na dobe štúdia na vojenskom gymnáziu od 01.09.1974 do 15.07.1978, ktorá mu správne
mala byť zhodnotená v I. kategórii funkcií a spochybňovanie hodnovernosti a správnosti potvrdení a
stanoviska Ministerstva obrany SR, o zaradení tejto doby štúdia do III. pracovnej kategórie a dodal,
že žalobca žiadnym hodnoverným dokladom (dôkazom) nepreukázal zaradenie tejto doby jeho štúdia
do I. kategórie funkcií. Poznamenal, že prvostupňový orgán hodnotil túto dobu služby správne v III.
pracovnej kategórii, v súlade so zákonom a postupom pri zisťovaní skutkového stavu podľa ust. § 196
ods. 7 ZSP, potvrdeniami a stanoviskom Ministerstva obrany SR zo dňa 26.01.2016, k započítaniu štúdia
na vojenských stredných odborných školách a vojenských gymnáziách v I. resp. II. kategórii funkcií. K
požiadavke žalobcu o ustanovenie súdneho znalca v odbore služobné právo žalovaný uviedol, že pojem
„služobné právo“ slovenský právny poriadok nepozná a zaradenie doby štúdia na vojenskom gymnáziu
do III. pracovnej kategórie jednoznačne vyplýva z dokladov Ministerstva obrany SR, nachádzajúcich
sa v spise. V závere odôvodnenia rozhodnutia zdôraznil, že žiadosť žalobcu o starobný dôchodok bola
správne zamietnutá pre nespĺňanie zákonných podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. a uzavrel, že po zhodnotení dôkazov v spisovej dokumentácii podľa ust.
§ 196 ods. 7 ZSP, dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.
IV.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 10.09.2018, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.07.2018 o zamietnutí odvolania vo veci
zamietnutia jeho žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 17.01.2018 prvostupňovým rozhodnutím zo
dňa 03.05.2018, žiadal zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. Namietal, že
napadnutým rozhodnutím bol v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ukrátený na svojich právach na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe, argumentujúc nehodnovernosťou dokumentu Ministerstva obrany
SR zo dňa 29.01.2016, považujúc ho za paušálny a obdobie štúdia žiakov na vojenských stredných
školách nehodnotiaci správne (reálne). Tento doklad nepovažoval za zákonný dôkaz, ktorý by vylučoval
žiakov vojenských stredných škôl z I. alebo II. kategórie funkcií a žiadal, aby súd doplnil dokazovanie
na preukázanie jeho tvrdení, že bol v činnej službe ako vojenská osoba od 15-tich rokov, počas
doby od 01.09.1974 do 15.07.1978, kedy bol žiakom Vojenského gymnázia Moravská Třebová, k
čomu doložil vojenskú knižku, maturitné vysvedčenie, čestné vyhlásenie dvoch svedkov dosvedčujúcich
stav a situáciu vo vojenských stredných školách v predmetnom čase. Súd žiadal o ich predvolanie a
vypočutie a súčasne žiadal o ustanovenie erudovaného súdneho znalca v odbore služobného práva.
V ďalšom obsahu žaloby uviedol prehľad určujúcich zákonov o zbraniach a strelive platných od roku
1949, ktoré sa vzťahovali aj na neho, ako vojenskú osobu v činnej službe, počnúc zákonom NZ ČSR
č. 162/1949 Zb. o zbraniach a strelive s vykonávacími vyhláškami, až po zákon č. 190/2003 Z.z. o
strelných zbraniach a strelive. Žalobca z uvedených právnych predpisov o zbraniach a strelive vyvodil
záver, že bol vojenskou osobou v činnej službe aj ako žiak, keďže mohol dostať strelnú zbraň a strelivo a
narábať s ňou. Konštatoval, že nie je možné porovnávať vojenské školy, akou je aj vojenské gymnázium
Jána M. ktoré absolvoval, s civilnými strednými školami a poukázal na to, že raz na týchto žiakov
vojenských gymnázií platia prísne vojenské právne normy a potom zas neplatia, čo podporil citáciou
čl. I. Ústavy SR o právnom štáte.
6. S názorom žalovaného žalobca nesúhlasil aj v tom, že celé štvorročné štúdium na vojenskom
gymnáziu nemožno považovať za výkon služby a že na vojenské školy sa vzťahujú „civilné zákony,“
pretože boli zakladané a kontrolované výlučne bývalým Ministerstvom národnej obrany ČSSR.
Vojenské gymnázium v Moravskej Třebovej nebolo zriadené podľa školského zákona č. 31/1953 Zb.,
ale rozkazom Ministerstva národnej obrany ČSSR č. 05/1969 zo dňa 25.05.1969 a priebeh služby a
hmotné zabezpečenie žiakov sa riadilo výlučne vojenskými právnymi predpismi. Uviedol, že Ministerstvo
obrany SR sa nesprávne domnieva, že aj na vojenské školy sa vzťahoval školský zákon č. 186/1960
Zb., resp. zák.č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zák.č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných
a stredných škôl, či zák.č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl a pod.
7. Žalobca taktiež tvrdil, že banícki učni mali už vo veku 15 rokov priznanú zvýhodnenú I. pracovnú
kategóriu a sklárski učni z Lednických Rovní II. pracovnú kategóriu, rozpísal ako v danom čase
prebiehalo vyučovanie na vojenských stredných odborných školách, čo museli žiaci vojenských škôl
s poukazom na príslušné zákony, ako napr. branný zákon č. 92/1949 Zb. vykonávať, pretože mali
pridelené osobné zbrane a už od 1. ročníka mali aj dozornú službu podľa § 11 zák.č. 76/1959 Zb., a
podľa študijného plánu pravidelne vykonávali odborný výcvik žiaka na pracoviskách (kasárne, vojenské
výcvikové priestory a pod.), teda v rovnakých podmienkach ako vojaci základnej vojenskej služby alebo
vojaci z povolania, zaradení v I. resp. II. kategórii funkcií, ktorí na nich dohliadali. Vojaci z povolania alebo



vojaci základnej služby slúžili v tých istých vojenských objektoch ako žiaci vojenských stredných škôl a
preto je možné aj štúdium na vojenskom gymnáziu považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132
ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ďalej poukázal na ust. § 1 vyhl. FMPaSV
č. 149/1988 Zb., že štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí sústavná príprava na budúce
povolanie, teda žiak vojenskej strednej školy a vojenského gymnázia sa v súlade s učebným plánom
tiež pripravoval na budúce povolanie vojaka z povolania a dodal, že v rezorte obrany neexistuje žiaden
rezortný zoznam preferovaných zamestnaní, vydaný bývalým Ministerstvom národnej obrany ČSSR.
8. Za nesprávny považoval žalobca výklad a aplikáciu ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., od
decembra 1999 novelizovaného zákonom č. 355/1999 Z.z., o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie,
a to pre nerešpektovanie ust. § 175g ods. 2 v zák.č. 355/1999 Z.z., ktoré odkazuje na použitie skorších
právnych predpisov. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný mal použiť zák.č. 59/1993 Z.z.,
ktorý posudzoval nároky z pracovných kategórií vzniknutých v roku 1993, a ako podmienku v ust. § 174
ods. 2 vyžadoval, aby služba v I. alebo v II. kategórii funkcií trvala k 31.12.1993, čo on splnil (službu
ukončil 30.09.1993).
9. Za nesprávne žalobca považoval aj posúdenie doby celého štvorročného stredoškolského štúdia
na Vojenskom gymnáziu Jana Žižku v Moravskej Třebovej v čase od 01.09.1974 do 19.08.1978 (t.j.
zaradenie do III. kategórie), správne podľa neho má byť do I. kategórie funkcií zaradené aj štúdium.
Uviedol, že hodnotenie vychádzalo z nepravdivých a nedostatočných informácií o aktívnej službe a
štúdiu na vojenskej škole od Ministerstva obrany SR, keďže tieto doklady ako listinný dôkaz v konaní
sú málo hodnoverné a žalovaný nemohol uniesť dôkazne bremeno svojich tvrdení. Prvostupňové
rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, nakoľko vo výroku nie je uvedený právny predpis a
rozhodnutie je nepresvedčivé, na základe čoho žiadal správny súd o vykonanie dokazovania, keďže
žiadne vykonané nebolo a o predvolanie navrhovaných svedkov. Napadnuté ako aj prvostupňové
rozhodnutie žiadal zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania.
10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zopakoval žalobné dôvody, pričom uviedol
že v I. kategórii funkcií odpracoval 19 rokov a 35 dní, s ukončením služby dňa 30.09.1993, dňa
11.01.2015 dosiahol vek 56 rokov a dodal, že tieto údaje nie sú spochybňované žalovaným. Ďalej
uviedol, že jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá iba z dôvodu, že služba mu netrvala
k 31.12.1999 a poukázal na nesprávny výklad a aplikáciu ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb.,
zavedeného zák.č. 355/1999 Zb. Doplnil, že ako žiak vojenského gymnázia sa pripravoval na výkon
profesie vojaka z povolania, vo vojenskej knižke mal uvedené že je vo vojenskej činnej službe a ako
žiaci vojenského gymnázia boli súčasťou štruktúr čsl. ľudovej armády, narábali so zbraňami a strelivom.
Štúdium na vojenskom gymnáziu teda treba považovať za službu, k čomu sa priklonil aj Krajský súd v
Prešove v rozsudku sp.zn. 6Sd/21/2016-56 zo dňa 14.09.2016. K tomu poukázal na ust. § 145j ods. 4
zák.č. 100/1988 Zb., podľa ktorého ďalšími druhmi služby v ozbrojených silách sa na účely sociálneho
zabezpečenia rozumejú: a/ ďalšia služba, b/ mimoriadna služba, c/ zvláštna služba, d/ osobné úkony pre
potrebu ozbrojených síl. Zákonodarca pojem služba síce presne neuvádza a môže to byť aj dozorná
služba, ktorú vykonávali žiaci vojenského gymnázia. Nesúhlasil so stanoviskom Ministerstva obrany SR,
podľa ktorého títo žiaci nevykonávali vojenskú činnú službu a ani žiadnu inú službu, lebo neboli vojaci,
t.j. neboli ozbrojení, pričom na porovnanie poukázal na baníckych a sklárskych učňov (fúkačov skla),
ktorí majú od 15 rokov priznanú I. resp. II. pracovnú kategóriu a tiež sa učili a prizerali, tak ako žiaci
vojenských gymnázií, ktorí sú zaradení iba do III. kategórie funkcií. Žalobca bol presvedčený, že všetky
dôkazy ktoré uviedol svedčia o tom, že títo žiaci vojenského gymnázia majú byť zaradení do I. kategórie
funkcií, pretože odo dňa nástupu do tejto školy sa na nich hľadelo ako na vojakov ČSĽA, podliehali
pod rezort a jurisdikciu Ministerstva národnej obrany ČSSR. Opakovane žiadal vykonať dokazovanie a
prizvať dvoch označených svedkov a ustanoviť súdneho znalca z odboru služobného práva.
V.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení

11. Žalovaný k žalobe podanom vyjadrení zo dňa 18.02.2019 zrekapituloval priebeh administratívneho
konania a dôvody napadnutého rozhodnutia. K žalobným dôvodom poznamenal, že námietky sú
obsahom rovnaké ako v odvolaní, preto sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených
v napadnutom rozhodnutí a tiež rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktorý postupoval zákonne a
správne, v súlade so stanoviskom zo dňa 26.01.2016 a podkladmi z Ministerstva obrany SR zo
dňa 13.06.2018, v ktorých nebola zhodnotená doba štúdia na vojenskom gymnáziu od 01.09.1974 do
15.07.1978 v I. pracovnej kategórii. Vychádzal aj zo stanoviska Ministerstva obrany SR, zaslaného
Sociálnej poisťovni-ústredie listom zo dňa 26.01.2016 a uviedol, že štúdium na vojenských stredných
odborných školách a vojenských gymnáziách v I., resp. II. kategórii funkcií, sa nehodnotí ako výkon



vojenskej služby a žiaci nemohli byť vojakmi z povolania, prijatí do služobného pomeru mohli byť až
po vykonaní základnej vojenskej služby, a pre tieto dôvody nie je možné takéto štúdium hodnotiť na
účely dôchodkového zabezpečenia do I. resp. II. kategórie funkcií. Dodal, že oprávnenie zaraďovať
zamestnania (funkcie) do pracovných kategórií, patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe
rezortných zoznamov.
12. Námietka žalobcu, že bol prepustený podľa § 12 ods. 3 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. je nedôvodná,
keďže z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 13.10.1993 vyplýva jeho
prepustenie podľa § 26 ods. 1 písm. f/ zák.č. 361/1992 Zb. na vlastnú žiadosť, po splnení prevzatého
záväzku. Výklad a aplikácia ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. je v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR,
ako je aj rozsudok sp.zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, z ktorého vyplýva, že súčasne musia byť
splnené obe zákonné podmienky uvedené v ods. 1 aj v ods. 2 ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., čo
žalobca nesplnil, jeho služobný pomer v I. kategórii funkcií nebol v rozsahu 19 rokov služby, má iba 15
rokov a 46 dní zhodnotenej doby a službu skončil k 30.09.1993, tzn. že jeho služobný pomer netrval
ku dňu 31.12.1999. Žalovaný poukázal na to, že judikatúra, vrátane cit. rozsudku NS SR potvrdzuje
správnosť právneho výkladu ustanovenia § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. žalovaným, ktorý ak
by pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok postupoval inak, rozhodol by v rozpore so
zákonom. Opäť zdôraznil, že pojem služobné právo a ani znalec z takéhoto odboru v slovenskom
právnom poriadku (systéme) neexistuje.
VI.
Právne posúdenie

13. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu
(§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej
osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2
S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci
súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú
čiastočne dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie
žalovaného nie je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto
rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy,
rozhodujúcemu v prvom stupni, na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p. Vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p., nakoľko nezistil žiaden z
dôvodov daných ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V
súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 03.07.2019 nezúčastnili
účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá
veta S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.
14. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
17. Podľa § 65 ods. 1, 2 zák.č. 461/2003 Z. z., Zákon o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) poistenec
má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový
vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8 § 65a a § 274
neustanovuje inak.
18. Podľa § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa zachovávajú.



19. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení
predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, v danom prípade podľa zákona č.
100/1988 Zb.
20. Podľa § 175 zák.č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31.12.2003),
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie
funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
21. Podľa § 26 ods. 1 písm. f/ zák.č. 76/1959 Zb., o služobných pomeroch vojakov v znení neskorších
predpisov, prepustenie zo služobného pomeru vojaka z povolania je na vlastnú žiadosť po splnení
prevzatého záväzku.
22. Žalobca bol v služobnom pomere vojaka z povolania, ktorý ukončil podľa ust. § 26 ods. 1 písm. f/
zák.č. 76/1959 Zb. dňa 30.09.1993, k tomuto dňu má zhodnotenú dobu v rozsahu 15 rokov a 46 dní v
I. kategórii funkcií (osobný list DP) podľa ust. § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb.
23. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba služby vojakov z povolania zaradená do I.
(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona. Služba zaradená do
I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v §
14 ods. 2 písm. b/ až h/.
24. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až
l/ alebo
e/ 60 rokov.
25. Podľa § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., má vojak z povolania nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
26. Podľa § 12 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb., je rozhodným obdobím obdobie desiatich po sebe
nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, (písm. d) v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti
s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise,
ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo (písm. e) v ktorom bol občan
prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a/ preto, že natrvalo
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ju nesmel
vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania, alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo pre
dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné
obdobie.
27. Podľa § 174 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., občan ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56
rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne
9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v §
14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.
28. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.
decembru 1999.
29. Podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zák.č. 100/1988 Zb., sú do I. pracovnej kategórie zaradené
zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové
práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich, pôsobením škodlivých
fyzikálnych a chemických vplyvov, a to písm. a/ zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod
zemou v hlbinných baniach, b/ ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných
baniach, c/ zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d/ zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e/
zamestnania členov posádok námorných lodí, f/ zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a
zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g/ zamestnania kesonárov a



potápačov, h/ zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením
pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe
cyklotrónu a výskumného reaktoru, i/ zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi
a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j/ zamestnanie v baníctve vykonávané
pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne
nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín,
žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické
spracovanie alebo na spracovanie tavením, k/ zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí
a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických
surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú
pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého
skla, l/ zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
VII.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).
31. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom
pripojeného administratívneho (dávkového) spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou
žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 17.01.2018, s potvrdením Ministerstva obrany SR listom č. ÚFZ
BA-4-126/2018 zo dňa 13.06.2018 o oznámení údajov z podkladov Vojenského archívu Trnava, pre
konanie o nároku na dôchodkovú dávku žalobcu a ďalšími dokladmi uvedenými na str. 1 a 2 rozsudku
v časti Administratívne konanie. Ďalej súd vychádzal z príslušnej rozhodovacej činnosti a judikatúry
Najvyššieho súdu SR, a to z rozhodnutí sp. zn. 9So/3/2012 z 27.02.2013; sp.zn. 9So/77/2012 z
29.05.2013; sp. zn. 7So/71/2012 z 29.05.2013; sp. zn. 1So/91/2014 z 28.04.2014, sp. zn. 9So/143/2011
z 26.09.2012 a sp. zn. 1So/95/2015 z 25.04.2017.
32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca po dovŕšení 59 rokov veku požiadal žiadosťou zo dňa
17.01.2018 o priznanie starobného dôchodku od 11.01.2018, z dôvodu výkonu zamestnania (služby)
zaradeného do I. kategórie funkcií. Služobný pomer vojaka z povolania absolvoval v rozsahu 15
rokov a 46 dní, vrátane základnej vojenskej služby, ukončil ho dňa 30.09.1993 na vlastnú žiadosť, po
splnení prevzatého záväzku v zmysle § 26 ods. 1, písm. f/ zákona č. 76/1959 Zb. o služobných pomeroch
vojakov. Podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava, č. 65101023560706
zo dňa 13.10.1993 o priznaní výsluhového príspevku po dobu 2 rokov od prepustenia zo služby, poberal
výsluhový príspevok. Z podkladov Vojenského archívu - Centrálnej registratúry Trnava, potvrdených
listom Ministerstva obrany SR zo dňa 13.06.2018 a zo dňa 09.01.2015 (prilož. k žiadosti), ako
aj z potvrdenia o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby Vojenského útvaru 3853 Bratislava zo dňa
30.09.1993 vyplýva, že v I. kategórii funkcií vykonával počas štúdia na Vysokej vojenskej škole Vyškov
od 20.08.1978 do 29.08.1980 základnú vojenskú službu a od 30.08.1980 do 30.09.1980 ďalšiu službu.
V čase od 01.10.1980 do 30.09.1993 bol v I. kategórii funkcií v služobnom pomere vojaka z povolania.
Z obsahu uvedených podkladov však nevyplýva, že štúdium na vojenskom gymnáziu od 01.09.1974 do
15.07.1978 je zaradené do výkonu vojenskej činnej služby, potvrdenia Ministerstva obrany SR pri údaji,
že žalobca bol od 01.09.1974 do 15.07.1978 žiakom vojenského gymnázia, neuvádzajú zaradenie do
kategórií vôbec. Dobu v I. kategórii funkcií má žalobca zhodnotenú v rozsahu 15 rokov a 46 dní.
33. Z obsahu dávkového spisu súd ďalej zistil, že žalobca v období od 01.09.1974 do 15.07.1978, t.j.
1449 dní, študoval na vojenskom gymnáziu Jána Žišku v Moravskej Třebovej. Podľa osobného listu DP
do 19.08.1978, tvoriaceho prílohu k prvostupňovému rozhodnutiu, je táto doba pre nárok na starobný
dôchodok zhodnotená ako doba štúdia (R), t.j. v III. ktg. funkcií.
34. Žalobca sa ale v presvedčení o správnosti zaradenia doby štúdia na vojenskom gymnáziu do
I. kategórie funkcií, domáhal tohto zaradenia množstvom priložených dokladov o priebehu štúdia
na vojenskom gymnáziu, poukazom na množstvo právnych predpisov upravujúcich „oblasť výkonu
vojenskej činnosti“ a dožadoval sa dokazovania s prizvaním znalca služobného práva. Súd v súlade



s konštatovaním žalovaného uvádza, že odvetvie služobného práva v zozname znalcov a tlmočníkov
neexistuje, čím logicky znalci služobného práva v zozname zapísaní byť nemôžu, keďže takéto právne
odvetvie v slovenskom právnom poriadku nie je. Príslušným na odborné posúdenie veci v tejto oblasti
je rezort Ministerstva obrany SR, ktoré svoje vyjadrenie v tejto veci už poskytlo.
35. Súd tiež zistil, že žalobca v rozpore so skutkovým stavom zisteným z napadnutých rozhodnutí a v
rozpore s priloženým osobným listom dôchodkového poistenia k rozhodnutiu zo dňa 03.05.2018, na
strane 2 žaloby a tiež na strane 2 odvolania uviedol, že dobu zaradenú v I. kategórii funkcií má v
rozsahu 19 rokov a 35 dní. Túto nesprávnosť však žalovaný nepostrehol, v odvolacom konaní sa ňou
vôbec nezaoberal a nerozporoval ju ani vo svojom vyjadrení k žalobe, čím žalobcu zanechal v omyle
o správnosti tohto údaja, o čom svedčí jeho konštatovanie v žalobe a aj v odvolaní, že medzi stranami
niet pochýb o správnosti doby služby 19 rokov a 35 dní v I. kategórii funkcií, teda vrátane doby štúdia
na vojenskom gymnáziu v rozsahu 1449 dní.
36. V súvislosti s námietkou diskriminácie osôb, ktoré ukončili služobný pomer pred 31.12.1999, dáva
odvolací súd žalobcovi do pozornosti rozsudok sp. zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom
Najvyšší súd SR konštatoval, že „Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre
všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k
žalobcovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej
situácii." Námietku o diskriminácii nie je možné akceptovať aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by
vo vecne totožných prípadoch žalovaný alebo príslušné súdy rozhodli inak.
37. Súd na podporu uvedeného poukazuje vo vzťahu k preskúmavanej veci na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 9So/146/2016 zo dňa 25.04.2018, v ktorom dospel k právnemu názoru: „bez ohľadu na
počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka
upravená v ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorou je podmienka, že služba I. alebo II. kategórie
funkcií musia trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených
podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (tiež rozsudky NS SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009
a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015).“
38. Aj z rozsudku NS SR sp.zn. 1So/69/2014 z 29.09.2015 vyplýva, že obe zákonné podmienky
uvedené v ods. 1 aj v ods. 2 podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne, čo žalobca
nesplnil, pretože jeho služobný pomer netrval k 31.12.1999 ale len k 30.09.1993. Jeho služobný pomer
v I. kategórii funkcií nebol ani v rozsahu 19 rokov a 35 dní služby, zhodnotenej doby má iba 15
rokov a 46 dní.
39. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho
aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je
potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť
účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa
jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych
orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie
prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu
opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy
nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia)
preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a
ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho akt
orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich
práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny
akt obstáť.
40. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa na zistený skutkový stav aplikuje konkrétna právna
norma a vyvodzujú sa právne závery. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné stručne a jasne vyložiť,
ktoré skutočnosti mal správny orgán preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní nároku
spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Správny orgán
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia.
41. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák.č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v



celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí
ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu
lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

42. Z výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia ako aj z obsahu dávkového spisu je nesporné,
že vznik nároku na starobný dôchodok posudzovala Sociálna poisťovňa-ústredie podľa ust. § 65, § 274
ods. 1 ZSP a § 21 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 174 zák.č. 100/1988 Zb. Je nesporné, že ho musela
posudzovať a posudzovala aj podľa ust. § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb., ktoré ale vo výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia absentuje, pričom ide o podstatné ustanovenie, keďže je prepojené
s ďalšími ustanoveniami § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., podľa ktorých Sociálna
poisťovňa postupovala.
43. Prvostupňové rozhodnutie nie je v súlade s ust. § 209 ZSP ani v časti jeho odôvodnenia, keďže v
ňom chýbajú úvahy a hodnotenie skutkového stavu podľa vo výroku aplikovaných ust. zák.č. 461/2003 Z.
z., a zák.č. 100/1988 Zb. Sociálna poisťovňa sa dôsledne nezaoberala otázkou odôvodnenia posúdenia
doby trvania služby v I. kategórii funkcií a to z pohľadu ust. § 174 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 14 ods.
2 písm. b/ až l/ zák.č. 100/1988 Zb., t.j. či žalobca splnil podmienku potrebnej doby služby v I. kategórii
funkcií podľa ust. § 174 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb., a uspokojila sa iba so skonštatovaním
doby 15 rokov a 46 dní, bez úvahy o splnení týchto podmienok. Tiež neuviedla o aké zamestnanie zo
sylabu ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ zák.č. 100/1988 Zb. v rámci zákonného výpočtu ide. V citácii ust.
§ 174 zák.č. 100/1988 Zb., je pri zdôvodnení toho, že zamestnanie žalobcu zaradené do I. pracovnej
kategórie netrvalo k 31.12.1999 citovaný ods. 1 namiesto ods. 2 a z uvedeného nesprávneho znenia si
potom žalobca nesprávne, ako uviedol v žalobe a aj vo vyjadrení vybral len to, že mu bola jeho žiadosť
o starobný dôchodok zamietnutá výlučne z dôvodu, že služba v I. kategórii mu netrvala k 31.12.1999.
44. Nie je úlohou správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu verejnej správy nahrádzať
činnosť týchto orgánov pri zisťovaní skutočného stavu veci ani dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia.
45. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým zrušil
podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a
nepreskúmateľnosti výroku i odôvodnenia rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
46. V ďalšom konaní prvostupňový orgán doplní dokazovanie v tom smere, či štúdium na vojenskom
gymnáziu možno považovať podľa ust. § 132 ods. 1 písm. b/ za ostatnú vojenskú službu, resp. od
ktorého ročníka je možné zaradiť toto štúdium do I. kategórii funkcií a za tým účelom si zaobstará
stanovisko od príslušného osobitného orgánu sociálneho zabezpečenia, prípadne iného orgánu verejnej
správy a vo veci opätovne rozhodne a v rozhodnutí dostatočne objasní z akého dôvodu a na základe
akých správnych úvah dospela Sociálna poisťovňa k záveru, že žalobca nezískal potrebné obdobie
dôchodkového poistenia v I. kategórii funkcií (ani zo štúdia na vojenskom gymnáziu) v rozsahu
zakladajúcom nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.
47. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky nesporne vyplýva,
že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní
skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým, teda súdom, ktorý by uskutočňoval dokazovanie, ale
je súdom, ktorý napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy preskúmava z hľadiska ich zákonnosti,
ktorý zásadne posudzuje právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, čo vyplýva napr. z rozsudku NS SR sp.zn. 6Sžo/472/2009 zo dňa 28.09.2010, ako aj
uznesenia ÚS SR pod sp.zn. IV.ÚS 101/2010. Zmyslom konania v správnom súdnictve tak nie je
vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Správny súd najmä v konaní
o všeobecnej správnej žalobe vykonáva predovšetkým kontrolu rozhodovacej činnosti orgánov verejnej
správy; skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci dostatočne a či na základe takto
zisteného skutkového stavu rozhodol v súlade so zákonom. Správny súd vychádza zo skutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného, je od
žalovaného dôvodné požadovať, aby sa v novom rozhodnutí podrobne skutkovo a právne vysporiadal s
vyššie uvedenými skutočnosťami, a to tak, aby bolo žalobcovi umožnené riadne sa oboznámiť s dôvodmi
a aplikáciou právnych predpisov vydaného rozhodnutia žalovaného.



48. Žalovaný bude v novom konaní postupovať v naznačenom smere, opätovne posúdi nárok žalobcu na
priznanie starobného dôchodku a podrobne odôvodní akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval a ako použil správnu úvahu.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1
písm. d/, e/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť
a pre nedostatok dôvodov ako aj nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu
100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na základe rozhodnutia, vydaného vyšším súdnym úradníkom
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).