{"guid": "20181140-4da8-46af-9f6d-82e4e1f52520:4e9f1bad-27d7-49e2-ae44-dd7082d26067", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2212204584.1", "spisova_znacka": "11Co/471/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/471/2012 z 27. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. februára 2014, sp. zn. 11Co/471/2012, ECLI:SK:KSTT:2014:2212204584.1", "identifikacne_cislo": "2212204584", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ján Baláž", "sudca_id": 1290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-balaz-1290", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e9f1bad-27d7-49e2-ae44-dd7082d26067", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2212204584.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2212204584.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2212204584.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/471/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212204584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212204584.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Cetelem Slovensko, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO:
35 787 783, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o.,
Ventúrska č. 16, Bratislava, proti odporcovi: P. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. W. XXX, o 799,19 eur a
príslušenstvo, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. júla
2012 č. k. 4C/67/2012-46 v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v  napadnutej zamietajúcej                     časti                z
r u š u j e   a  vec mu   v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 637,47 eur a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 47,50 eur a
trovy právneho zastúpenia 141,79 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v mesačných splátkach
po 50 eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia a II. vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľ si uplatňoval svoj žalobný nárok na zaplatenie 799,19
eur a úroku z omeškania titulom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.10.2009, na
základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 637,47 eur. Prvostupňový súd po preskúmaní žiadosti
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 263249529368232 zo dňa 2.10.2009 mal za to, že chýba
presná špecifikácia pohľadávky odporcu, akým spôsobom vypočítal navrhovateľ dlžnú sumu, z akých
jednotlivých položiek pozostáva a kedy sa odporca dostal do omeškania a či uplatnená pohľadávka
obsahuje aj zmluvnú pokutu. Mal za to, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov podľa § 4 odsek 2 písmena i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Zmluva obsahuje len údaj o počte splátok, termíne splatnosti splátok, avšak absentuje
výška splátok istiny úveru, výška splátok úrokov z úveru a výška splátok iných poplatkov. V zmluve chýba
aj údaj o konečnej splatnosti úveru. Podľa § 4 odsek 3, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 2
písmena a, b, d až j, k, l poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda navrhovateľ má
právo požadovať od odporcu len reálne poskytnuté peňažné prostriedky. Vo všeobecných obchodných
podmienkach v záverečných ustanoveniach V. - 3 je dojednaná zmluvná pokuta. Podľa § 544 odsek 2 O.
z. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne           a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo
určený spôsob jej určenia, pričom na všeobecných obchodných podmienkach absentuje podpis odporcu
aj navrhovateľa. Z toho dôvodu súd mal za to, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k dojednaniu o
zmluvnej pokute v zákonom predpísanej písomnej forme v súlade s ust.  § 544 Občianskeho zákonníka.
Preto súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi skutočnú
výšku poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov vo výške 637,47 eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa
ako neopodstatnený zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa         § 142 ods. 1 O. s. p. a podľa
§ 160 ods. 1 O. s. p. povolil žalovanú pohľadávku odporkyni uhradiť v mesačných splátkach po 40 eur.



Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom lehote v zamietajúcej časti  odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa      § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v
časti trov konania je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4C/67/2012 je uloženie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 799,19 eur a príslušenstvo.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý v časti zaplatenia 161,72 eur a úroku z omeškania vo výške
9% zo sumy 788,84 eur od 1.10.2010 do zaplatenia.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/, ako aj podľa § 214 ods. 2    O. s. p.
v medziach odvolania celú vec (pretože od rozhodnutia vo veci samej, napadnutého ako celok, bolo
závislým aj rozhodnutie o trovách konania) a to bez pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v
napadnutej časti nemožno považovať za vecne správny.

Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov                      v občianskom
súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv                   a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam
iných osôb.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa čl. I § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí  musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.

Vada konania vymedzená v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (a inak aj ďalšia vada               z písmena
g/ rovnakého paragrafu, spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces. Ide o jedno zo základných práv, ktoré v podmienkach tuzemského právneho poriadku zaručujú
okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (tu por. oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Podľa judikatúry ESĽP (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), ÚS SR (nález z 12.
mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03), ale tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla
2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba pritom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky
vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého                     v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje



za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s
tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov
rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho
skutkovými zisteniami, ďalej prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú (pokiaľ vôbec takéto právne závery urobené boli) a napokon i len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.

Ak potom povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka, resp. so špecifikami konkrétnej veci); porušením príslušného práva účastníka konania na
jednej strane a zodpovedajúcej povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma tiež možnosť náležite
skutkovo, ale aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Pretože nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť
rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

Vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. je jednak to, ak súd prvého stupňa nezistil dostatočne
skutkový stav preto, že sa pri právnom posudzovaní neaplikoval ustanovenia zákona, dopadajúceho na
prejednávanú vec, ale i to, ak inak správne aplikované ustanovenie nesprávne vyložil (interpretoval),
v oboch prípadoch za súčasného splnenia podmienky, že dôsledkom takejto interpretácie bola
nesprávnosť či omyl v skutkových zisteniach, mylný záver o úplnosti alebo dostatočnosti podkladov pre
takéto zistenia, resp. tiež týkajúci sa toho, čo z tvrdení sporiacich sa účastníkov možno a čo naopak
nemožno považovať za preukázané.

Práve priblíženými vadami podľa názoru odvolacieho súdu bol postihnutý aj napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej z prejednávanej veci. Bolo to tak preto, že súd prvého stupňa neprezentoval
svoje úvahy objektívne zrozumiteľne, a to tak              v časti zaujímania ním postoja k otázke bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie dojednania náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. i/  ZoSÚ
účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, t. j. 2.10.2009, ako aj z dôvodu
nenaplnenia zákonnej podmienky písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute.

Nebolo pochýb, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je uzavretá medzi podnikateľom a
spotrebiteľom a že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku
na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. O. z., ktorá má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy,
ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení
vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ
sám v predstihu, teda zjavne podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne.
Neboli žiadne pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ                       z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro).

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva
spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých
ustanovení zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa



nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s
ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú v smernicou považované za nekalé.
Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Čo sa týkalo vecnej námietky zamietnutia žaloby v časti požiadavky na zaplatenie zmluvnej pokuty mal
odvolací súd za to, že argument súdu prvého stupňa o nedodržaní zákonom vyžadovanej písomnej formy
dohody o zmluvnej pokute nie je dôvodný, pretože odporca v úverovej zmluve, ktorá mu bola predložená
na formulári okrem iného vzal  na vedomie - potvrdil podpisom, že  úverové podmienky spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO, a.s., vzal na vedomie a s týmito sa oboznámil. Vyžadovanie podpisov na
úverových podmienkach a vyvodzovanie z toho neplatnosť dojednania by bolo už prílišným formalizmom
a preto predmetnú argumentáciu prvostupňového súdu nebolo možné akceptovať.

Taktiež bolo potrebné uviesť k procesnej stránke veci, že z úpravy ustanoveniami       § 153
ods. 3 a  4 O. s. p. už k času rozhodovania rozsudkom súdu prvého stupňa (júl 2012) a i k času
rozhodovania odvolacieho súdu týmto rozhodnutím vyplýva, že už skôr existujúca možnosť súdu v
rozsudku, týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka
používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od
15. októbra 2008, tu por. tiež čl. I bod 72 a čl. IX zákona č. 384/2008 Z. z.) bola nahradená povinnosťou
vydať takéto rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky
a súčasne nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1. marca 2010, tu por. tiež čl. II bod 1
a čl. IV zákona č. 575/2009 Z. z.).

Takáto úprava je procesným vyjadrením obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od             1. marca
2010 v ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve, tu do tretice por. aj čl. I bod 3 ostatného
spomínaného zákona, novelizujúceho okrem O. s. p. aj O. z.), pričom jej špecifikom je, že na jej
základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom,
kde má základná požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet
(konania) tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe
alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je
rozhodné, či žalobu v takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie, ale len to,
že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v
prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa
za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti na
porušenie noriem spotrebiteľského práva reagovať aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere
eliminovania rizika výskytu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (v tejto súv. por.
najmä povinnosť dodávateľa zdržať sa používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch
s ostatnými spotrebiteľmi podľa § 53a ods. 1 O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa
takýmto určením dotknutého (ako ustanovením možnosti brojiť aj proti výroku o určení neprijateľnosti
a neplatnosti podmienky, ktorý by tu nebyť úpravy z ust. § 153 ods. 4 O. s. p. byť nemusel, tak i
ustanovením prípustnosti dovolania v takýchto prípadoch a umožnením tak osobe rozhodnutím dotknutej
toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho opravného prostriedku).

Aj v tejto veci bolo treba vzhľadom na súdom prvého stupňa konštatovanú bezpoplatkovosť a
bezúročnosť úveru, ako aj nedôvodnosť požadovania zmluvnej pokuty z hľadiska navrhovateľom
uplatňovaných žalobných nárokov vychádzajúcich zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
zo dňa 2.10.2009, ako aj všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie



spotrebiteľského úveru, ktoré dojednania v zmluve o úvere, resp. všeobecných podmienkach, z ktorých
vyvodzuje navrhovateľ odôvodnenosť svojho žalobného nároku a priznanie mu plnenia ako dodávateľovi
sú neplatnými z dôvodu ich neprijateľnosti práve z dôvodu, že by sa malo jednať o úver bezúročný a
bez poplatkov, ako aj bez sankcie za porušenie podmienok zmluvy, ktorá by oprávňovala  navrhovateľa
uplatniť si žalobný nárok titulom zmluvnej pokuty.

So zreteľom k existencii vady praktickej nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozsudku bude
potrebné vykonanie nového dokazovania v prvom stupni, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, než
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako celok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a de facto i h/ O.
s. p. (nielen pre odňatie účastníkom konania postupom súdu možnosti konať pred súdom, ale i pre
absentujúce  posúdenie veci po právnej stránke a z toho plynúce neúplné dokazovanie) zrušiť a podľa
odseku 2 cit. ust. vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v naznačenom smere doplniť dokazovanie i so zodpovedaním si
všetkých pre rozhodnutie relevantných otázok (majúc pritom na zreteli, že i skutkové podstaty neplatnosti
právnych úkonov zakotvené v O. z., ktoré platia pre právne úkony všeobecne, a teda aj pre spotrebiteľské
zmluvy), výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom rozhodnúť opätovne
o veci a podľa § 224 ods. 3 O. s. p. tiež o trovách tohto odvolacieho konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/67/2012", "guid": "30f1f543-03c5-40b4-b3ad-d83d756fc082:7574c895-623c-42ff-8ede-03e42d0aea88", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": []}