Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/167/2016 z 30. 5. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2016, sp. zn. 6Co/167/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1316203812.1
Krajský súd Bratislava | 6Co/167/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1316203812.1 | 2016-05-30 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/321bb4aa-eb82-499a-843b-992dab7f0854
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1316203812.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/167/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203812
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316203812.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: V. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. R.. Č.. XXXX/X, B.,
zast. advokátkou Mgr. et Mgr. Natáliou Buckovou, Školská ul. č. 852/16, Drahovce proti odporcovi: P. F.,
Z.. XX.XX.XXXX, B. P. R.. Č.. X, B., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 29. marca 2016, č. k. 14C/52/2016- 23, pomerom hlasov
3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa  m e n í   tak, že sa  n a r i a ď u j e  predbežné opatrenie
tohto znenia: Odporca je povinný zdržať sa:

- akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami - parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XX F.X T. Q. Q. Q.. Č.. XXXX umiestnenej na parcele č. XXXX/XXX - rodinný dom,
zapísaných na LV pre kat. úz. J. Č.. XXXX a to tak, že nie je oprávnený k jej predaju, zámene, nájmu,
darovaniu, zaťaženiu vecným bremenom, záložným právom, predkupným právom alebo akýmkoľvek
iným právom v prospech tretích osôb;
- akéhokoľvek nakladania s dodávkami služieb spojenými s užívaním vyššie uvedených nehnuteľností,
najmä, nie však výlučne, dodávky elektrickej energie, vody, plynu, telefonického pripojenia, televízneho
pripojenia a iných služieb spojených s užívaním vyššie uvedených nehnuteľností;
- akéhokoľvek fyzického zásahu spočívajúceho či už v stavebnej úprave, búraní, zmene alebo inom
zásahu do vyššie uvedených nehnuteľností;
- odhláseniu navrhovateľky a osôb, ktoré s ňou užívajú nehnuteľnosti z trvalého pobytu uvedeného na
adrese nehnuteľností;
- akéhokoľvek konania, ktorého následkom by bolo vysťahovanie navrhovateľky a členov jej rodiny z
nehnuteľností, do právoplatného skončenia veci samej.
Navrhovateľke sa ukladá, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na príslušný súd
žalobu vo veci samej - o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 13.04.2015 v zmysle jej dodatku z
30.06.2015, resp. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania o nariadenie predbežného opatrenia vo výške
256,74 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa táto domáhala uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa  akéhokoľvek nakladania
s vyššie označenými nehnuteľnosťami a to tak, že nie je oprávnený k jej predaju, zámene, nájmu,
darovaniu, zaťaženiu vecným bremenom, záložným právom, predkupným právom alebo akýmkoľvek
iným právom v prospech tretích osôb; akéhokoľvek nakladania s dodávkami služieb spojenými s
užívaním vyššie uvedených nehnuteľností, najmä, nie však výlučne, dodávky elektrickej energie, vody,
plynu, telefonického pripojenia, televízneho pripojenia a iných služieb spojených s užívaním vyššie
uvedených nehnuteľností; akéhokoľvek fyzického zásahu spočívajúceho či už v stavebnej úprave,
búraní, zmene alebo inom zásahu do vyššie uvedených nehnuteľností; odhláseniu navrhovateľky a osôb,



ktoré s ňou užívajú nehnuteľnosti z trvalého pobytu uvedeného na adrese nehnuteľností; akéhokoľvek
konania, ktorého následkom by bolo vysťahovanie navrhovateľky a členov jej rodiny z nehnuteľností.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia navrhovateľka  odôvodnila tým, že sa bez svojho pričinenia dostala do situácie, že nebola
schopná odporcovi splatiť pôžičku vo výške 800,- eur, pričom predmetný dlh mala voči odporcovi
vyrovnať tak, že dňa 13.04.2015 uzavrela ako predávajúca s odporcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností za kúpnu cenu 9.500,- eur. Ku kúpnej
zmluve bol dňa 30.06.2015 vyhotovený dodatok, na základe ktorého suma 8.200,- eur (časť kúpnej ceny)
bola vyplatená po častiach ku dňu 30.06.2015 a sumu 1.300,- eur mal kupujúci vyplatiť navrhovateľke
pri vyprataní a odovzdaní nehnuteľností a predložení dokladu o vyrovnaní odobratých médií. Pre prípad,
že navrhovateľka  nehnuteľnosti včas nevyprace a neodovzdá, bolo dohodnuté, že bude platiť poplatok
za užívanie nehnuteľností v sume 500,- eur  +  náklady za odobraté médiá. V prípade neuhradenia
poplatku za užívanie mal kupujúci právo na druhý deň od neuhradenia poplatku za užívanie vstúpiť do
priestorov a tieto vypratať na náklady navrhovateľky. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca sa jej vyhráža vysťahovaním a odhlásením (vrátane osôb,
ktoré s ňou užívajú nehnuteľnosti) z trvalého pobytu a tak jej bezprostredne hrozí nútené vysťahovanie.
Poukázala na to, že odporca využil jej tieseň (§ 39a Obč. zák.), navrhol neprimeranú kúpnu cenu, keď
sa staršie domy v mestskej časti B. - J. pohybujú na realitnom trhu v takmer desaťnásobnej hodnote, a
zároveň navrhovateľku  dostal do situácie, kedy by sa platením nájomného za užívanie nehnuteľností
prehĺbil jej finančný nedostatok. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila
právny záujem na navrhovanom predbežnom opatrení. Uviedol, že bez ohľadu na dôvody prípadnej
neplatnosti predmetných zmlúv, môže navrhovateľka nehnuteľnosti riadne užívať za predpokladu plnenia
zmluvných povinností voči odporcovi, a to konkrétne platením nájomného, ktoré zahŕňa poplatok za
užívanie a platby za služby spojené s užívaním nehnuteľností. Navrhovateľka nepreukázala ani potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Samotné tvrdenia navrhovateľky o tom, že ich odporca
odpojí od služieb spojených s užívaním nehnuteľností neobstoja z dôvodu, že povinnosť platiť za
služby spojené s užívaním nehnuteľností má každý vlastník nehnuteľnosti a aj podľa čl. VI dodatku
ku kúpnej zmluve zo dňa 30.06.2015 je aj navrhovateľka povinná platiť náklady za odobraté médiá
(platby spojené s užívaním nehnuteľností). Rovnako podľa čl. VI dodatku v prípade, ak nehnuteľnosti
predávajúci (navrhovateľka) včas nevyprace a neodovzdá, zaväzuje sa platiť poplatok za užívanie. V
zmysle tohto dojednania navrhovateľke bezprostredne nehrozí nútené vysťahovanie, čím nie je dané ani
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka napokon nijako nepreukázala ani svoju
nepriaznivú finančnú situáciu. Rovnako nepreukázala, že by odporca mienil nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami, predajom, zámenou, nájmom, darovaním, zaťažením vecným bremenom, pričom
takúto skutočnosť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia netvrdí ani samotná navrhovateľka.
Navrhovateľke sa nepodarilo preukázať ani to, že by sa odporca snažil zasahovať do predmetných
nehnuteľností stavebnými úpravami. S poukazom na § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 253/1298 Z.z. o hlásení
pobytu občanov SR súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na užívacie právo navrhovateľky
(podľa článku VI dodatku kúpnej zmluvy) nemožno jej zrušiť trvalý pobyt. Súd prvého stupňa v dôvodoch
svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že pokiaľ si navrhovateľka plní svoj záväzok voči odporcovi, nie
je na základe čl. VI dodatku dôvod na odpojenie služieb spojených s užívaním nehnuteľností, na ktorých
užívanie je oprávnená. Navrhovateľke sa teda nepodarilo   osvedčiť skutočnosti uvedené v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, a preto súd jej návrh zamietol. O trovách konania predbežného
opatrenia  rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka.  Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie.  Uviedla, že do
situácie, v ktorej sa nachádza, sa dostala práve tým, že nedisponovala čiastkou, ktorá zodpovedá cca
1,5 mesačnému „nájomnému“, ktoré bolo dohodnuté s odporcom. Práve nemožnosť a neschopnosť
navrhovateľky jednorazovo uhradiť sumu vo výške 800,- eur, viedli navrhovateľku do situácie, kedy
sa odporcom nechala presvedčiť na podpísanie kúpnej zmluvy. Na základe tejto kúpnej zmluvy bolo
prevedené na odporcu vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom tieto nehnuteľnosti sú jediným
domovom a možnosťou bývania pre navrhovateľku  a jej manžela, ktorý spoločne s ňou domácnosť
obýva. Poukázala na § 39a Obč. zák.. Neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej určenia  sa bude domáhať
žalobou vo veci samej, je dôvodom na to, aby do tejto doby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Je
zrejmé, že osoba, ktorá nie je schopná splniť jednorazový záväzok vo výške 800,- eur, by bola schopná
plniť takmer rovnaký záväzok (platiť nájomné) vo výške 500,- eur mesačne + náklady na energie na
mesačnej báze. Odporca vzhľadom na skúsenosť s navrhovateľkou a jej neschopnosťou splniť relatívne



malý záväzok, musel vedieť o tom, že platby nájomného nebude navrhovateľka  schopná uhrádzať.
Zámerom odporcu nebolo uzavrieť vzájomne výhodný obchod, ale cieľavedome získať nehnuteľnosť
za nepatrnú hodnotu.  Navrhovateľke hrozí bezprostredná ujma tým, že odporca medzičasom naplnil
jej obavy a začal uskutočňovať kroky smerujúce k tomu, aby navrhovateľka  a členovia jej domácnosti
opustili nehnuteľnosti. V čase od podania návrhu do podania odvolania odporca pristúpil k odpojeniu
médií (voda, elektrina). To, že odporca mieni vysťahovať navrhovateľku  z nehnuteľností, dokazuje
aj skutok vykonaný dňa 03.04.2016, keď odporca vošiel do nehnuteľnosti, odpojil elektrické  vedenie
a nastriekal do domu neznámu chemickú látku, ktorá si vyžiadala ošetrenie navrhovateľky u lekára.
Rovnako oznámil navrhovateľke, že dá zbúrať strechu na dome a vyberie okná. Zbúraním strechy
sa vyhrážal už viackrát. Cieľom odporcu jednoznačne vyštvať navrhovateľku a členov jej domácnosti
z predmetných nehnuteľností. Iba nariadením predbežného opatrenia je možné eliminovať prípadné
zásahy odporcu.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214    ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie  je dôvodné.
V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci
samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.)
nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá  a
potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie
možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako
pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a
nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec
alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný stav.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že navrhovateľka mala voči odporcovi dlh vo výške 800,- eur, ktorý
nebola schopná vzhľadom na jej majetkové a zárobkové pomery jednorazovo vrátiť a preto súhlasila
s predajom jej nehnuteľností odporcovi za kúpnu cenu 9.500,- eur. Je nesporné, že táto kúpna cena
nedosahuje ani zlomok trhovej ceny obdobných nehnuteľností v danom mieste a čase; treba si uvedomiť,
že predmetom prevodu bol rodinný dom nachádzajúci sa v mestskej časti B. - J.. Zo skutočností
tvrdených navrhovateľkou, najmä okolností za ktorých došlo k prevodu nehnuteľností,  mal odvolací
súd za dostatočne osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana vo forme nariadenia
predbežného opatrenia. Inými slovami, platnosť uzavretej kúpnej zmluvy v znení jej dodatku bola za
daných okolností navrhovateľkou spochybnená. Rovnako mal odvolací súd za osvedčené, že príjem
navrhovateľky  vo výške 350,- eur brutto mesačne (viď pracovná zmluva č. l. 32) jej neumožňoval
platiť záväzky, ku ktorým sa zaviazala v predmetnej kúpnej zmluve. Ak navrhovateľka nebola schopná
vyrovnať dlh z pôžičky vo výške 800,- eur, muselo byť zrejmé, že z platu 350,- eur mesačne, nebude
schopná uhrádzať ani dohodnuté nájomné vo výške 500,- eur  + spotrebované energie, čo muselo
byť účastníkom pri uzatváraní kúpnej zmluvy zrejmé. Pokiaľ ide o samotný obsah kúpnej zmluvy z
13.04.2015, v čl. VI je uvedené, že dohoda o užívaní prevádzaných nehnuteľností bola uzavretá len do
konca februára 2016, kedy sa mal súčasne zrušiť navrhovateľke aj trvalý pobyt v nehnuteľnosti. Je teda
zrejmé, že navrhovateľka od uvedeného obdobia (február 2016) by v prípade platnosti predmetnej kúpnej
zmluvy užívala predané nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Zároveň bolo dohodnuté, že ak predmetné
nehnuteľnosti do februára 2016 navrhovateľka nevyprace a neodovzdá, zaväzuje sa platiť po 01.03.2016
poplatok za užívanie v sume 500,- eur + náklady za odobraté médiá. Dodatkom ku kúpnej zmluve z
30.06.2015 sa účastníci dohodli (zmenili čl. VI kúpnej zmluvy), že dohoda o práve navrhovateľky užívať
prevádzané nehnuteľnosti platí už len do konca októbra 2015, kedy sa jej zruší trvalý pobyt. V prípade,
ak nehnuteľností navrhovateľka včas do uvedeného času nevyprace a neodovzdá, zaväzuje sa platiť
po 31.10.2015 poplatok za užívanie v sume 500,- eur, ako i náklady za odobraté médiá. V prípade
neuhradenia poplatku za užívanie má kupujúci právo na druhý deň od neuhradenia vstúpiť do priestorov
nehnuteľnosti a tieto vypratať na náklady navrhovateľky do iných priestorov.
Citované ustanovenia kúpnej zmluvy a jej dodatku (čl. VI) pôsobia veľmi chaoticky, keď na jednej strane
navrhovateľku oprávňujú byt užívať na základe dohody do konca októbra 2015 s tým, že bude povinná
platiť náklady spojené s užívaním - všetky poplatky a médiá, na druhej strane po zániku práva na užívanie
(po 31.10.2015) bude povinná platiť poplatok za užívanie v sume 500,- eur + náklady za odobraté média.
V prípade  ich nezaplatenia malo odporcovi vzniknúť právo vstúpiť do priestorov a tieto vypratať na
náklady navrhovateľky.
Tieto ustanovenia pôsobia zmätočne, pretože nie je zrejmé, aký vzťah bol medzi účastníkmi po
31.10.2015 dohodnutý, keď na jednej strane bola navrhovateľka povinná sa k tomuto dátumu vysťahovať
(t. j. zaniklo jej právo nehnuteľnosti užívať), na druhej strane v prípade užívania týchto nehnuteľností aj



po 31.10.2015, teda ich užívania bez právneho dôvodu, bola povinná naďalej platiť poplatok za užívanie
vo výške 500,- eur mesačne + náklady za odobraté médiá. Ak súd prvého stupňa z takto dohodnutého
užívania vyvodil existenciu ochrany navrhovateľky pred vysťahovaním s poukazom na ustanovenia o
ochrane nájomcu v nájomnom vzťahu (v prípade, ak bude riadne platiť dohodnuté nájomné), je takáto
ochrana prinajmenšom diskutabilná. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že navrhovateľka mala právo
nehnuteľnosti užívať len do októbra 2015  a iba do tohto obdobia možno uvažovať o uzavretí nájomného
vzťahu k nehnuteľnostiam a o ochrane navrhovateľky ako nájomcu. Po októbri 2015 navrhovateľke
užívacie právo zaniklo, bola povinná sa vysťahovať, malo dôjsť k odhláseniu jej trvalého pobytu a
teda od tohto okamihu, ak nehnuteľnosti užívala, užívala ich bez právneho dôvodu. Napriek tomu,
že jej zaniklo užívacie právo, bola naďalej povinná platiť poplatok za užívanie vo výške 500,- eur
mesačne + náklady za odobraté médiá. Takto dohodnutá úprava užívania predmetných nehnuteľností
navrhovateľkou je nejasná, a je diskutabilné, či aj v súčasnosti jej poskytuje právnu ochranu užívania
nehnuteľností aj v prípadoch, ak by poplatok za užívanie spolu s nákladmi za odobraté médiá uhrádzala
riadne. Nemožno sa preto stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľke nič nehrozí, ak
si bude riadne plniť dohodnuté záväzky z kúpnej zmluvy. Vyššie uvedené ustanovenia čl. VI kúpnej
zmluvy nezaručujú navrhovateľke ani ochranu pred svojvoľným vysťahovaním (vyprataním), keď táto
skutočnosť je ponechaná na vôli odporcu, teda bez rozhodnutia súdu, a to už druhým dňom po tom, čo
bude navrhovateľka v omeškaní s platením poplatku za užívanie a nákladov za odobraté energie.
Podľa názoru odvolacieho súdu takto nejasne formulované užívacie práva navrhovateľky k predmetným
nehnuteľnostiam  za obdobie po 31.10.2015 s možnosťou jej vypratania zo strany odporcu bez
rozhodnutia súdu a hneď na druhý deň omeškania s platením poplatku za užívanie, navyše ktorého
výšku nie je navrhovateľka, vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti uhrádzať, sú dôvodom na
dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania formou nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací
súd má za to, že je namieste do právoplatného skončenia veci samej, predmetom ktorej bude
posúdenie platnosti kúpnej zmluvy resp. určenie vlastníckeho práva, nariadiť navrhované predbežné
opatrenie v záujme zachovania súčasného právneho stavu, ktorého zmena by mohla vyvolať negatívne
dopady na navrhovateľku a členov jej domácnosti. Na druhej strane nariadené predbežné opatrenie
neobmedzí odporcu v jeho majetkových právach natoľko, že by mu mohla vzniknúť škoda väčšieho
rozsahu. V prípade úspechu odporcu v konaní vo veci samej mu zostane zachované vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú v súčasnej dobe jediným bydliskom navrhovateľky a členov jej
domácnosti a vznikne mu právo domáhať sa ich vypratania, ako i právo požadovať od navrhovateľky
a členov jej domácnosti náhradu za ich užívanie, ktoré v súčasnosti užívajú bez právneho dôvodu. V
prípade neúspechu odporcu vo veci samej zostane navrhovateľke zachované vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam, a táto bude povinná odporcovi vrátiť všetko, čo vynaložil na tieto nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd poukazuje na to, že hrozba
nakladania s nehnuteľnosťami v prospech tretích osôb, možnosť vysťahovania navrhovateľky a členov
jej domácnosti, ako i možnosť odhlásenia navrhovateľky z trvalého pobytu je daná samotným textom
zmluvy, ktorá navrhovateľke nezabezpečuje nerušené užívacie práva k nehnuteľnostiam, ani ochranu
pred vysťahovaním. Práve naopak, možnosť vysťahovania je zverená samotnému odporcovi už v
prípade, keď sa navrhovateľka omešká s platením poplatku za užívanie o jeden deň. Nie je správny
ani názor súdu prvého stupňa, že navrhovateľke nehrozí zo strany odporcu odhlásenie z trvalého
pobytu, keď podľa zmluvy navrhovateľke užívacie právo zaniklo k 31.10.2015 a navyše podľa zmluvy
mal byť trvalý pobyt navrhovateľke do konca októbra 2015 zrušený. Všetky tieto skutočnosti bolo
potrebné  vyhodnotiť s ohľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktoré
predbežne osvedčujú záver, že táto mohla byť uzavretá v tiesni a finančnej závislosti navrhovateľky.
Bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosti vyplývajúce z pripojeného Záznamu o podaní
oznámenia podľa § 59 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z neho vyplýva, že odporca dňa
03.04.2016 v čase približne o 20.30 hod. prerušil elektrické vedenie na rodinnom dome na adrese H.
R.. Č.. X V. B., kde býva navrhovateľka s manželom a synom. Po tom, ako v dome vypla elektrika,
syn navrhovateľky otvoril vchodové dvere a pred nimi stál odporca, ktorý nastriekal do bytu neznámu
chemickú látku. Odporca po nastriekaní látky do domu povedal „konečná“ a z dvora odišiel, pričom s ním
boli dvaja muži, pravdepodobne jeho kamaráti a mali so sebou rebrík, s ktorým pravdepodobne vyliezli
na strechu a odpojili elektriku. Navrhovateľku z predmetnej chemickej látky začali štípať oči, nemohla
dýchať, napínalo ju na zvracanie a bolo na nej vidieť, že má psychický šok. Preto privolali políciu a
sanitku, ktorá navrhovateľku previezla na ošetrenie do nemocnice. V čase približne o 15.00 hod. dňa
03.04.2016 sa im odporca taktiež vyhrážal, že ich odtiaľ vysťahuje, že v pondelok budú mať veci na ulici.
Z lekárskej správy zo dňa 03.04.2016 vyplynulo, že navrhovateľka bola privezená rýchlou zdravotnou
pomocou do nemocnice potom, čo sa nadýchala neznámej látky, ktorú im niekto nastriekal úmyselne



do bytu, začala mať pálenie očí, tváre a na hrudníku.  Aj tieto skutočnosti osvedčujú danosť potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania formou navrhovaného predbežného opatrenia.
Z toho vyplýva, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného
opatrenia. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.
O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej navrhovateľke. Trovy konania
pozostávajú z poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur a z trov
právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, odvolanie) po 66,- eur      (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm./), g/ vyhl. č.
655/2004 Z.z.), + 3 x 8,58 eur rež. paušál, spolu 223,74 eur (3 x 66 eur + 3 x 8,58 eur).  Trovy tak spolu
predstavujú sumu 256,74 eur (223,74 eur + 33 eur súdny poplatok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.