Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/5/2011 z 25. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. októbra 2011, sp. zn. 8Cob/5/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3108219203.1
Krajský súd Trenčín | 8Cob/5/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3108219203.1 | 2011-10-25 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78b0738a-190d-4fdf-a8cb-9e0fe56ec8ec
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3108219203.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/5/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108219203
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3108219203.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov
senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: Y. Y., miesto podnikania
W. XXX/XX, U., IČO: 37 650 386, zast. T.. P. W., advokátom, T. XX, X., proti žalovanému: EUROTIM
GmbH, s.r.o. so sídlom Bavlnárska 14, Trenčín, IČO 36 343 811, právne zastúpenému Y.. O. L.,
advokátom, Y. X., O., o zaplatenie 3.113,99 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného o
zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 36Cb/310/2009-89 zo dňa 27. októbra 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola vzájomná žaloba žalovaného
zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa  napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu a o vzájomnej žalobe
žalovaného  tak,  že  žalovanému  uložil   povinnosť  zaplatiť   žalobcovi  3.113,99 eur

s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 3.614 eur od 13.01.2008 do 21.05.2008 a zo sumy
3.113,99 eur od 22.05.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.291,01 eur, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 5.000 eur so 14,25%
ročným úrokom z omeškania od 15.09.2008 do zaplatenia zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobca
sa proti žalovanému domáha splnenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o dielo. Z predmetnej zmluvy
uzavretej dňa 21.08.2007, s miestom plnenia Kreierhoff GmbH, Ridderstrasse 30-32, D-48643 Ahaus,
Nemecko, vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ ju uzavreli v písomnej
forme, ich predmetom bol výkon predvýrobných a externých montážnych prác a v prípade potreby
aj výkon manuálnych prác s dohodou o predpokladaných termínoch začatia a ukončenia prác, so
zmluvne dohodnutou cenou. Vykonaným dokazovaním mal za nepochybne preukázané, že žalobca
vyúčtoval žalovanému dohodnutým spôsobom vo forme faktúry č. 6/2007 cenu za odpracované hodiny v
mieste dohodnutého plnenia za mesiac október 2007 v sume 3.614 eur. Žalovaný z tejto faktúry zaplatil
žalobcovi časť vo výške 500 eur. Zostatok neuhradenej ceny predstavuje 3.113,99 eur. S ohľadom na
zistené, súd prvého stupňa dospel k názoru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v
sume 3.113,99 eur, tento dlh žalovaného v zmysle čl. V. bod 5.3 zmluvy o dielo považoval za splatný
dňom, ktorý je uvedený vo faktúre. Žalovaného, ktorý je v omeškaní, zaviazal na zaplatenie dohodnutých
úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 1.291,01
eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 186,81 eur a v odmene advokáta za
poskytnuté právne služby vo výške 1.104,20 eur.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v časti výroku, ktorým bola
vzájomná žaloba zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 5.000 eur a
náhradu trov konania spojených s uplatnením vzájomného návrhu. Zároveň, aby zmenil výrok o náhrade
trov konania tak, že žalovanému (správne žalobcovi) sa náhrada trov konania nepriznáva. V odvolaní
uviedol, že on, žalovaný, vykonával práce pre nemeckú spoločnosť Kreierhoff GmbH. Táto spoločnosť
sa dostala do úpadku, a on pri uplatňovaní svojich pohľadávok u správcu   konkurznej   podstaty   zistil,
že žalobca v r. 2008 vykonával práce pre spoločnosť

Kreierhoff GmbH v rozpore so zmluvou o dielo a figuruje v zozname veriteľov tohto úpadcu. Je názoru,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nezobral do úvahy ním predložený list pod hlavičkou
správcu konkurznej podstaty ako verejnej osoby, na ktorú štát delegoval časť svojich právomocí, ale
prihliadol na list vedúceho dielne v spoločnosti úpadcu. V časti odvolania do výroku o trovách konania
poukazoval na to, že súd prvého stupňa mal dôsledne prihliadnuť na zásadu účelne vynaložených trov
konania. Zo skutočnosti, že žalobca býva vo U., zvolil si právneho zástupcu z X. a konanie sa viedlo
pred Okresným súdom v Trenčíne, nie je možné zvolený spôsob zastupovania považovať za primeraný
a účelne zdôvodnený. Je názoru, že ak nedal príčinu na podanie žaloby, uznal svoj dlh čo do vzniku, nie
však do výšky, súd prvého stupňa nemal žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
častiach potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že
čo sa týka doloženého zoznamu veriteľov úpadcu spoločnosti Kreierhoff GmbH, tento nijakým spôsobom
nepotvrdzuje, že žalobca uzatvoril nejakú zmluvu s obchodným partnerom žalovaného, ktorým bola
spoločnosť Kreierhoff GmbH. Túto skutočnosť nepotvrdzujú žiadne faktúry, naviac vedúci dielne tejto
spoločnosti G. J. v liste zo dňa 10.05.2010 potvrdil, že žalobca v uvedenej firme v rozhodnom čase od
decembra 2007 do konca roku 2008 nepracoval.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a že rozsudok prvostupňového súdu
je v napadnutých častiach potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a zistil, že prvostupňový súd vykonal
dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132
O.s.p., ale zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver.

Predmetom odvolacieho konania je mimo trov konania zmluvná pokuta, ktorú si žalovaný uplatnil
vzájomným návrhom.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Preskúmaním článku VIII bod 8.4 zmluvy o dielo, uzatvorenej 21.08.2007, odvolací súd zistil, že zmluvná
pokuta bola dojednaná pre prípad, že zhotoviteľ (žalobca) sa zaviazal ako SZČO nepodpísať 2 roky
zmluvu s obchodným partnerom objednávateľa (žalovaným) s tým, že v prípade nedodržania podmienky
zhotoviteľ zaplatí zmluvnú pokutu 5.000 - 8.000 eur.



Občiansky zákonník (§ 544 ods. 1, 2 Obč. zák.) pre platnosť zmluvnej pokuty jednoznačne predpokladá
nielen presné určenie oprávnenej a povinnej osoby, ale aj jednoznačné a nesporné určenie výšky
pokuty, alebo určený spôsob jej určenia. Odvolací súd je názoru, že z dojednania čl. VIII. bod 8.4 ....
zaplatí zmluvnú pokutu 5.000 - 8.000 eur, nemožno vyvodiť záver o jednoznačnom a nesporne určenom
spôsobe jej určenia. V danom prípade totiž nejde o určenie výšky pokuty pevnou sumou, lebo táto je
podmienená rozsahom od 5.000 do 8.000 eur. Uvedené dojednanie je teda neurčité, lebo ponecháva
možnosť uplatňovať zmluvnú pokutu buď najnižšou alebo najvyššou sumou. Pre platnosť dohody o
výške zmluvnej pokuty je nevyhnutná jednoznačnosť a nespornosť určenia jej výšky alebo určeného
spôsobu jej určenia tak, aby nebolo pochybností o tom, v akej výške je účastník, ktorý poruší zmluvnú
povinnosť, povinný zaplatiť zmluvnú pokutu oprávnenému účastníkovi.

Podľa § 37 ods. 1, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené považuje dohodu o zmluvnej pokute za absolútne neplatný
právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., lebo jeho obsah je neurčitý v tom,  že  použitím  rozpätia
zmluvnej   pokuty   od 5.000 - 8.000 eur   dáva   oprávnenému

subjektu možnosť pri porušení zmluvnej povinnosti si ju svojvoľne uplatniť v uvedenom rozpätí (5.000,
6.000, 7.000, 8.000 eur). Z neplatného právneho úkonu žalovanému nevzniklo právo uplatňovať si proti
žalobcovi zmluvnú pokutu, preto uvedenú skutočnosť považoval za dôvod zamietnutia vzájomného
návrhu a nezaoberal sa zistením, či žalobca porušil zmluvnú povinnosť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia vzájomného návrhu, aj keď z dôvodu iného
právneho posúdenia, je vecne správne a preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho odvolací súd potvrdil.

Odvolací súd ďalej preskúmal napadnutý výrok o náhrade trov konania. Žalovaný ako odvolací dôvod
uviedol neúčelne vynaložené trovy žalobcu z dôvodu, že na zastupovanie si zvolil advokáta z X., hoci
býva vo U. a spor sa vedie pred Okresným súdom v Trenčíne. Tiež  dôvodil skutočnosťou, že nedal
príčinu na podanie žaloby, lebo svoj dlh voči žalobcovi uznal do výšky 95%.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, ktorá
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov
konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva.

V danej veci odvolací súd sa s posúdením účelnosti trov konania súdom prvého stupňa stotožnil.
Zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva, že zastupovanie účastníka advokátom je viazané na
územnom princípe, preto námietku voľby advokáta z X. považoval odvolací súd za nedôvodnú. Za
právne nevýznamné považoval tvrdenia o nezadaní príčiny na začatie konania zo strany žalovaného
a uznanie základu sporu. Žalobca bol v konaní plne úspešný a súd prvého stupňa mu priznal náhradu
účelne vynaložených trov konania, a to: titulom súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia (odmenu,
paušálne náhrady a náhradu za stratu času), mimo cestovných náhrad vo výške 37,70 eur. Trovy vo
výške 1.291,01 eur, ktoré v konaní vznikli žalobcovi, považuje aj odvolací súd za účelne vynaložené, a
preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. Úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, lebo napriek ich uplatneniu vo vyjadrení k odvolaniu, právny zástupca žalobcu v zákonnej lehote
podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil ich výšku.



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.