Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/18/2013 z 26. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. februára 2013, sp. zn. 6CoP/18/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5312204374.1 Krajský súd Žilina | 6CoP/18/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5312204374.1 | 2013-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02eb9393-a823-4f8f-92c0-31ded5c2e3b0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5312204374.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/18/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312204374
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5312204374.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
C. O., nar. X.X.XXXX a J. O., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, deti rodičov: matka U. O., nar. X.XX.XXXX, bytom
R. č. X, a otec J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č. X, o určenie výživného a zverenie detí do osobnej
starostlivosti matky, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4P/37/2012-53
zo dňa 13. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zveril maloletého J. O., nar. XX.X.XXXX do
výchovy a starostlivosti matky U. O., ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v
bežných veciach, vo výroku, ktorým uložil otcovi J. O. platiť výživné na maloletého J. O. vo výške 50,- eur
mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 25.4.2012,
potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil zameškané výživné na maloletého J. O. za obdobie
od 25.4.2012 do 12.12.2012 vo výške 155,50 eur, vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým J. O.,
a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktoré neboli napadnuté odvolaním, zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi uložil podľa § 62 a § 65
ods. 1 Zákona o rodine povinnosť platiť na maloletú C. výživné vo výške 50,- eur mesačne k rukám
matky, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 25.4.2012. Povinnosť v rovnakej
výške bola uložená otcovi aj vo vzťahu k maloletému J.. Zameškané výživné na maloletú C. za obdobie
od 25.4.2012 do 12.12.2012 (8 mesiacov) vo výške 155,50 eur zaplatí otec matke maloletého dieťaťa v
pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej lehote.
Rovnako rozhodol okresný súd aj o zameškanom výživnom na maloletého J.. Napokon rozhodol okresný
súd o práve otca na styk s maloletým J. a maloletou C. každý piatok od 13.00 hod. do 17.00 hod. v
mieste bydliska otca bez prítomnosti matky, každý nepárny týždeň od 13.00 hod. v piatok do 14.00
hod. v nedeľu v mieste bydliska otca bez prítomnosti matky, každé nepárne Vianoce v čase od 13.00
hod. 24.12. do 15.00 hod. 25.12. v mieste bydliska otca v neprítomnosti matky, každú Veľkú noc od
Veľkonočného pondelka od 8.00 hod. do 15.00 hod. v mieste bydliska otca bez prítomnosti matky, každé
letné prázdniny prvé dva týždne v mesiaci júl, prvé dva týždne v mesiaci august v mieste bydliska otca



bez prítomnosti matky s tým, že matka pripraví deti na styk, privedie ich v stanovený čas do miesta
bydliska otca a matka si deti v stanovený čas z miesta bydliska otca po ukončení styku odvedie späť.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že náklady na výživu a starostlivosť o deti a náklady
na alikvotnú časť domácnosti predstavujú vyživovaciu povinnosť obidvoch rodičov k deťom. Na tejto
vyživovacej povinnosti sa musia podieľať obidvaja rodičia, nie len jeden rodič. Vyživovacia povinnosť
otca je vyššia z toho dôvodu, že osobne a celodenne sa o deti stará matka. Naturálnym spôsobom
hradí časť svojej vyživovacej povinnosti. To však neznamená, že by celú vyživovaciu povinnosť mal plniť
otec. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že v tomto štádiu konania, pri tejto vekovej kategórii detí a
pri príjmových možnostiach otca, bude primerané výživné zo strany otca vo výške 50,- eur na každé
z detí, bude zodpovedať ich potrebám a možnostiam otca s prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť
matky. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec strieda zamestnania, v konaní
nepreukázal, čo bolo príčinou rozviazania pracovného pomeru.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že otec nadmerne požíva alkohol, je
psychicky labilný, vyvoláva konflikty, čo negatívne dopadá na zdravý vývoj maloletých detí. Výsledkom
bolo, že matka opustila aj s deťmi spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do prideleného bytu. Súd
videl ako naliehavé upokojiť rodinné pomery, pretože kolízie rodičov majú negatívny dopad na zdravý
vývoj maloletých detí. Je taktiež potrebné, aby otec mal rovnaký prístup k obidvom deťom, aby
neuprednostňoval v prejavoch lásky syna pred dcérou, ktorá to veľmi citlivo vníma. Taktiež je potrebné,
aby si deti otec „nekupoval" a nenarúšal výchovnú autoritu matky a nespôsoboval dvojkoľajnosť s
výchovou matky. Otec by mal prestať požívať alkohol a v prítomnosti detí by mal byť pravdovravný,
zodpovedný za sľuby, ktoré dá. Je povinný rešpektovať dohody a súdne rozhodnutia. Deti musia mať pre
výchovu stanovené pevné pravidlá. Z uvedených dôvodov súd upravil styk otca s deťmi. Pri tomto styku
mal na pamäti aj styk maloletých detí so starými rodičmi z otcovej strany, s ktorými majú vytvorený veľmi
dobrý vzťah. Z toho dôvodu matka zabezpečí styk maloletých detí s otcom a starými rodičmi tak, že v
stanovený čas maloleté deti privedie do miesta bydliska otca a v súdom určený čas ich odtiaľ vyzdvihne.

V prípade, že styk otca s deťmi bude zo strany otca rešpektovaný, môže byť rozšírený, resp. pri
dohode obidvoch rodičov môže byť rozšírený aj nad rámec rozsudku, nie však mimo súhlas matky
maloletých detí. Pokiaľ otec maloletých detí bude svoje povinnosti porušovať, jeho styk s deťmi môže
byť obmedzený alebo v prípade negatívneho dopadu na vývoj detí aj úplne zrušený.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal, aby bol maloletý J.
zverený do jeho starostlivosti. Alkohol nepije, nakoľko sa ambulantne lieči. Celý rok 2012 pracoval a od
15.11.2012 sa zamestnal na Obecnom úrade v Skalitom. Maloletého J. od malička vychovával viac on,
nakoľko matka sa viac venovala maloletej C.. Sám maloletý J. sa vyjadril, že chce bývať s otcom.

Účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku o zverení maloletého J. do osobnej
starostlivosti matky a v závislom výroku o výživnom na maloletého J. v zmysle ustanovenia § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zameškanom výživnom na
maloletého J., a vo výroku o styku otca s maloletým J., krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. V nenapadnutých výrokoch ostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a zistil, že
rozhodnutie okresného súdu je v časti výrokov o zverení maloletého J. do starostlivosti matky a určení
výživného, ktoré je povinný platiť otec na jeho výživu, vecne správne.



Treba zdôrazniť, že ustanovenia Zákona o rodine (§ 24, § 25, § 36 ods. 1), dávajú rodičom, ktorí spolu
nežijú, možnosť dohodnúť sa o úprave ich rodičovských práv a povinností. Takáto dohoda rodičov sa
potom stane súčasťou súdneho rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd podľa uvedených
ustanovení Zákona o rodine. Otázku zverenia dieťaťa, výživného a úpravy styku treba posudzovať
veľmi starostlivo, pričom rozhodujúce budú tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (napr. jeho vek,
zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove, ekonomické pomery a pod.), ako aj pomery
na strane rodičov. Pri rozhodovaní sa musia súdy riadiť vždy záujmom dieťaťa. Je potrebné, aby súd
našiel vždy bezpečný podklad pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodičov a prostredia, v
ktorom rodičia žijú. Musí zistiť, aký majú rodičia vzťah k dieťaťu a ako sa o neho doteraz starali. Zistí tiež,
ako rodičia žijú, aké mali a majú zamestnanie, z akého prostredia pochádzajú, aký majú pomer k práci.

Pre zdravý vývoj dieťaťa je žiaduce, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť oboch rodičov, hoci títo
majú aktuálne problém nadviazať efektívnu komunikáciu. Matka sa o maloletého J. v súčasnosti stará,
zabezpečuje všetky jeho potreby, podľa predložených dôkazov má dieťa zabezpečené harmonické
prostredie pre svoj vývoj. Otec sám potvrdil, že sa lieči pre nadmerné požívanie alkoholu. Dokonca aj
maloletý J. sa na pojednávaní zmienil o tom, že otec býva opitý. Za takejto situácie mal krajský súd za to,
že matka zabezpečí lepšie osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré potrebuje stabilné a harmonické prostredie
pre jeho ďalší rast a dospievanie. Zverenie obidvoch maloletých detí do výchovy matky vytvára zároveň
predpoklad upevňovania súrodeneckých väzieb.

Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči
dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne
zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného
rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet
iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Aktuálne otec pracuje a z tohto dôvodu je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého J. sumou
50,- eur mesačne, tak ako to správne ustálil prvostupňový súd.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú
povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak, aby
jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia



- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti a presnosti.

Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o výrok o úprave styku otca s
maloletým J. a výrok o zameškanom výživnom na maloletého J., krajský súd zistil, že prvostupňový súd
sa horeuvedenými zákonnými kritériami na odôvodňovanie rozhodnutí neriadil.

V prvom rade je nutné pripomenúť, že výrok rozhodnutia súdu musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný
tak, aby bola možná realizácia jeho výkonu. V prípade rozhodnutia o styku rodiča s dieťaťom, musí by z
rozhodnutia zreteľný presný čas, kedy styk začína a kedy končí, musia v ňom byť vymedzené jednotlivé
obdobia, kedy prislúcha rodičovi právo stráviť čas s dieťaťom, ako aj presne určené povinnosti rodiča,
ktorý má dieťa v starostlivosti a ktorý musí pri uskutočnení styku poskytnúť súčinnosť (v podobe prípravy
dieťaťa, jeho odovzdania a prevzatia).

Takto vymedzené pravidlá však neboli v rozhodnutí súdu prvého stupňa dôsledne rešpektované, najmä
pokiaľ ide o vymedzenie období styku otca s maloletým J. počas letných prázdnin. Formulácia „prvé
dva týždne v mesiaci júl, prvé dva týždne v mesiaci august" totiž nedáva účastníkom konania jasnú
predstavu, kedy sa má styk začať a kedy skončiť. Týždeň spravidla začína pondelkom, z rozhodnutia
však nie je jasné, či začiatok stretnutí dieťaťa a otca začína týmto dňom, alebo sa má začať prvým dňom
letného mesiaca a končiť uplynutím 14. dňa daného mesiaca. Uvedené nejasnosti by mohli vytvárať pri
uskutočnení rozhodnutia rozdielne interpretácie a následne aj konflikty medzi rodičmi, čo nie je vzhľadom
na nutnosť rešpektovania záujmov dieťaťa potrebné. Odvolací súd sa tiež nestotožnil so spôsobom
vyjadrenia účasti matky na styku otca s dieťaťom, ktorý bol v rozhodnutí vyjadrený tak, že matka je
povinná dieťa priviesť do bydliska otca a následne si ho aj vyzdvihnúť. Nakoľko sa v danom prípade
jedná o realizáciu práva otca, ktorý týmto spôsobom sleduje aj svoj záujem, je vhodnejšie upraviť spôsob
začatia a ukončenia stretnutí otca a dieťaťa tak, že otec dieťa vyzdvihne u matky a následne ho tam
aj vráti.

Podľa názoru krajského súdu neboli v konaní tiež vyhodnotené všetky relevantné skutočnosti
odôvodňujúce určený rozsah styku otca s dieťaťom. Zo správy z psychologického vyšetrenia otca (č.
l. 47 spisu) totiž vyplýva, že u otca je prítomné agresívne správanie, nadmerná konzumácia alkoholu,
depresívnosť. Podľa správy vykazuje otec symptómy poruchy osobnosti. Z tohto dôvodu dáva krajský
súd okresnému súdu na zváženie prípadné ustanovenie znalca na posúdenie vhodnosti tak rozsiahleho
styku, ako to bolo ustálené napadnutým rozsudkom (nocovanie u otca). Pokiaľ by v konaní vznikli dôvody
pre reštriktívnu úpravu stretávania sa otca a syna, bude nutné v zmysle § 81 ods. 1 v nadväznosti na §
163 ods. 2 O.s.p. zvážiť zmenu rozhodnutia o styku aj vo vzťahu k maloletej C..

Pokiaľ ide o rozhodnutie o zameškanom výživnom na maloletého J., v tomto smere súd prvého stupňa
rozsudok nijako neodôvodnil. Nie je zrejmé, ako súd postupoval pri výpočte nedoplatku na výživnom,
či otcovi započítal nejaké platby výživného, ktorá skutočnosť úplne zmarila možnosť preskúmania
napadnutého rozhodnutia v danej časti.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v dotknutých výrokoch a vec
vrátil na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd odstráni nedôslednosti vo výroku o úprave styku otca s
maloletým J. a svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle kritérií podľa 157 ods. 2 O.s.p..

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.