Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/132/2016 z 6. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 6. júna 2016, sp. zn. 13Cob/132/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5711210526.2 Krajský súd Žilina | 13Cob/132/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5711210526.2 | 2016-06-06 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 214 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. b) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 107 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82a7fdb9-cfb2-4ae9-bbb4-cfb411738acd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5711210526.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/132/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210526
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5711210526.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, so sídlom R. XX, XXX XX N. X, proti žalovanému v 1/ rade:
KANTOREX, s.r.o., so sídlom Sučianska 9881/49A, 036 08 Martin 8, IČO: 36 389 234, žalovanej v 2/
rade: V. C., posledne bytom C. X/X, XXX XX H. S., štátnej občianke SR, ktorá zomrela 23.4.2015, v
konaní o zaplatenie 3.509,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
v Martine č.k. 17Cb/180/2011-66 zo dňa 19.1.2012 v napadnutých výrokoch týkajúcich sa žalovanej v
2/ rade, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/180/2011-66 zo dňa 19.1.2012 v napadnutom výroku,
ktorým bola žaloba voči žalovanej v 2/ rade zamietnutá a v závislom výroku, ktorým sa žalovanej v 2/ rade
náhrada trov konania nepriznáva, z r u š u j e a konanie o zaplatenie 3.509,71 Eur s príslušenstvom
voči žalovanej v 2/ rade z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi
3.509,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3.094,91 Eur od 17.4.2011
do zaplatenia a 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 414,80 Eur od 16.5.2011 do zaplatenia, a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanej v 2/ rade zamietol. O trovách súdneho
konania rozhodol tak, že žalovaný v 1/ rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 543
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Mišuru,
advokáta, so sídlom N., R. XX. Žalovanej v 2/ rade náhrada trov prvostupňového konania nebola
priznaná. Okresný súd v odôvodnení, v súvislosti so skutkovým stavom mal preukázané, že podľa
hlásenia o škodovej udalosti poisťovne Allianz Slovenská poisťovňa vyplynulo, že dňa 26.8.2010 bola
vozidlom SCANIA R 420 CB, ev.č.: MT - 697 BV, spôsobená škoda na motorovom vozidle SCANIA,
ev.č.: 2Z2 4903, pričom vodičom bola V. C. - žalovaná v 2/ rade. O rozsahu poškodenia svedčila listina
označená ako zápis o poškodení motorového vozidla a tiež faktúra č. 10VN00490 na sumu 83.269,-
Sk. O výške spôsobenej škody svedčila aj listina a to Výpočet hodnoty vozidla a výšky škody. Z listiny
vyúčtovanie služieb likvidácie poistnej udalosti, ktorý zaslala Česká kancelária poisťovateľov Slovenskej
kancelárii poisťovateľov vyplynulo, že bolo poskytnuté poistné plnenie Českou kanceláriou poisťovateľov
vo výške 14.894,- Kč. Zo súhrnnej evidencie poistených vozidiel vyplynulo, že predmetné vozidlo
SCANIA, ev.č.: MT - 697 BV, nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za
škodu. Z oznámenia Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, adresovaného Slovenskej kancelárii
poisťovateľov, Bratislava, vyplynulo, že poistná zmluva na predmetné vozidlo bola stornovaná dňa
29.7.2010 pre nezaplatenie poistného. Z výpisov z účtov z S., a.s., N. bolo zrejmé, že kancelária
poisťovateľov poskytla plnenie v prospech Českej poisťovne, a.s., Praha. Z výziev na úhradu vyplýva,
že Slovenská kancelária poisťovateľov vyzvala žalovaného v 1) rade na plnenie v termíne do 15.5.2011,



výzvu si žalovaný v 1) rade prevzal dňa 20.4.2011. Žalovaná v 2) rade bola vyzvaná na plnenie v termíne
do 15.5.2011 a výzvu prevzala dňa 20.4.2011.

Okresný súd poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v platnom znení (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) v spojení s ust. § 427 ods. 1, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a skonštatoval, že z listiny Hlásenie
škodovej udalosti, ako aj zo Zápisu o poškodení motorového vozidla, vyúčtovania služby likvidácie, dňa
26.8.2010 bola motorovým vozidlom SCANIA ev.č.: MT - 697 BV, ktorého držiteľom je žalovaný v 1)
rade a ktoré šoférovala žalovaná v 2) rade, spôsobená škoda na vozidle SCANIA, ev.č.: 2Z2 4903.
Bolo preukázané, a to výpismi z evidencie poistených vozidiel, ako aj z oznámenia Allianz Slovenskej
poisťovne Bratislava, že na vozidle, ktorým bola spôsobená škoda, nebolo uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase
vzniku škody. Pokiaľ išlo o žalovanú v 2) rade, teda osobu, ktorá viedla motorové vozidlo, ktorým bola
spôsobená škoda v čase vzniku škodovej udalosti, tak podľa názoru okresného súdu nebolo možné
súčasne žalovať nárok na náhradu škody podľa § 420 a § 427 Občianskeho zákonníka a náhradu toho,
čo žalobca plnil za osobu bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) ods. 3, ods. 5, ods.
7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaná v 2) rade v tomto konaní podľa názoru okresného súdu nebola
pasívne legitimovaná ako vodič vzhľadom na predmet konania. Vodič vozidla, podľa ust. § 24 ods. 2
písm. b) a § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nie je osobou, ktorá je povinná uzavrieť poistnú zmluvu, tou
je len držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, osoba, na ktorú sa držba motorového
vozidla previedla, či vlastník motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľ. V osobitnej úprave, a to ust.
§ 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. je postavenie žalobcu ako poskytovateľa jasne vymedzené.
Súčasne z ust. § 24 ods. 7 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, kto je osobou povinnou nahradiť
poskytnuté plnenie a osobou oprávnenou toto plnenie požadovať. Ak žalobca ako osoba povinná podľa
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poskytla poistné plnenie za škodu poškodenému, nastúpilo
takzvané postihové právo žalobcu podľa § 24 ods. 7 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. proti tomu, kto
zodpovedá za škodu, v danom prípade však len proti žalovanému v 1) rade vo väzbe na osobitnú úpravu
zákona č. 381/2001 Z.z. ako voči tomu, kto bol súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, hoci mal
povinnosť poistenie uzavrieť. Nositeľom pasívnej legitimácie podľa názoru okresného súdu v danom
prípade bol teda len žalovaný v 1) rade, pretože podľa osobitnej úpravy danej zákonom č. 381/2001
Z.z. žalovaný v 1) rade bol osobou bez povinného poistenia zodpovednosti, ktorá zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná v 2) rade podľa záveru okresného súdu nebola
subjektom zodpovedajúcim voči žalobcovi podľa § 24 ods. 2 písm. b), ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z., ak sa jej netýkala povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola spôsobená v danom prípade škoda a ktorú
škodu nahradil z poisteného garančného fondu žalobca poškodenému. Na základe týchto záverov preto
okresný súd žalobu proti žalovanej v 2/ rade zamietol a na plnenie zaviazal len žalovaného v 1/ rade, a
to v rozsahu, v ktorom žalobca poskytol plnenie poškodenému z poistného garančného fondu.

Z predložených listín, a to zo dňa 16.3.2011 a 15.4.2011 bolo zrejmé, že žalobca žalovaného v 1) rade
vyzval na plnenie a poskytol lehotu na plnenie so sumou 3.094,91 Eur do 16.4.2011 a so sumou 414,80
Eur do 15.5.2011. I napriek tomu, že žalovaný v 1/ rade výzvy prevzal, plnenie neposkytol, a preto
žalobcovi prináležalo právo voči žalovanému v 1) rade na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil podľa ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a výška úrokov z omeškania bola uplatnená v súlade s Nariadením
Vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,25% ročne, a to zo sumy 3.094,91 Eur odo dňa 17.4.2011 do
zaplatenia, čo bol dátum nasledujúci po dátume, dokedy bol žalovaný v 1) rade vyzvaný splniť svoju
povinnosť a zo sumy 414,80 Eur odo dňa 16.5.2011 do zaplatenia, čo bol opätovne dátum nasledujúci po
dátume, dokedy bol žalovaný v 1/ rade vyzvaný splniť svoju povinnosť s úhradou tejto sumy. O trovách
prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi proti žalovanému
v 1/ rade priznal náhradu trov prvostupňového konania v zaplatenom súdnom poplatku v sume 210,50
Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 332,50 Eur. Žalovaná v 2/ rade bola vo vzťahu k žalobcovi
úspešná, a preto jej prislúchalo právo na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi. Zo spisu
vyplynulo, že žalovanej v 2/ rade preukázateľné trovy prvostupňového konania nevznikli, preto jej ich
náhrada nebola priznaná.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bola
žaloba voči žalovanej v 2/ rade zamietnutá a v závislom výroku, ktorým sa žalovanej náhrada trov



prvostupňového konania nepriznala. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a žiadal
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že žalobe žalobcu bude vyhovené v
plnom rozsahu, t.j. aj proti žalovanej v 2/ rade, resp. rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
bude zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Žalobca videl nesprávny právny záver okresného súdu
v nesprávnej interpretácii ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Okresný súd dospel k záveru, že
citované zákonné ustanovenie je postihové právo žalobcu, ktoré možno uplatniť len proti držiteľovi, resp.
vlastníkovi vozidla zodpovednému za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, nie však napríklad
proti vodičovi, ktorý zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na to, že ust.
§ 427 Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti
podľa § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa
seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Žalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo dňa 27.09.1977, publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR pod č. R 29/1979, z ktorého je zrejmý vzájomný pomer medzi
zodpovednými osobami: ...„i keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá
prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 Občianskeho zákonníka), nie je tým vylúčená
zároveň zodpovednosť napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej
udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 Občianskeho zákonníka), pokiaľ nešlo
o prípad, kedy tieto osoby samy za škodu nezodpovedajú“. Žalovaná v 2/ rade sa ako vodič v
cestnej premávke správala v rozpore s ust. § 415 Občianskeho zákonníka a konkrétne boli porušené
ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení, podľa
ktorého existencia škody bola žalobcom preukázaná výpočtom hodnoty vozidla a výšky škody na vozidle
SCANIA, Ev.č.: 2Z2 4903, ako aj výpisom z účtu žalobcu o poskytnutom náhradnom poistnom plnení
z garančného fondu. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej v 2/ rade a vznikom škody bola
nepochybná, pretože keby žalovaná v 2/ rade dodržiavala dopravné predpisy, nedošlo by ku škode na
majetku poškodeného: LADOS, a.s., Česká republika. Žalovaná v 2/ rade ako vodič je v spore pasívne
legitimovaná a celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pretože
škodu spôsobila vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia
zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Aj za
žalovanú v 2/ rade žalobca musel plniť poškodenému z garančného fondu a má proti nej z tohto dôvodu
právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., takzvaný postih. Za spôsobenú škodu v
danom prípade zodpovedá tak žalovaný v 1/ rade, ako aj žalovaná v 2/ rade, a to spoločne a nerozdielne
v súlade s ust. § 438 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, taktiež bez ohľadu na zavinenie. Žalobca poukázal,
že tento záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutie pod sp. zn. 4Cdo 134/2009,
podľa ktorého ...„ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001
Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a
za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi“. Opačný záver, resp. záver,
ktorý urobil okresný súd, vedie k zbaveniu zodpovednosti vodiča za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti v prípade, keď prevádzkuje vozidlo bez poistenia zodpovednosti. Naopak, v prípade, keď
prevádzkuje vozidlo, na ktoré bolo uzatvorené poistenie, by za rovnakú škodu zodpovedal. Žalobca mal
za to, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s hmotno-právnou úpravou poistenia zodpovednosti a
taktiež s judikatúrou Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach. Žalobca zvýraznil, že obdobná právna
úprava je aj v Českej republike, keď v obdobnom prípade rozhodol Najvyšší súd ČR dňa 17.01.2008
pod sp. zn. 32Cdo 2837/2007, kedy vyslovil, že nielen prevádzkovateľ, ale aj vodič je zodpovedný za
vzniknutú škodu. V zmysle tohto súdneho rozhodnutia sa konštatovalo, že predmetné ustanovenie je
potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za
koho plnila. Bolo by proti zmyslu daného ustanovenia, keby postih nebol možný proti osobe, ktorá za
škodu zodpovedá na základe zavinenia. Opačný výklad by možnosť postihu neprimerane zúžil, pokiaľ
by mohlo byť postupované len v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej
zodpovednosti v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka alebo na základe všeobecnej zodpovednosti
podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná v 2/ rade, ktorá uviedla, že rozsudok
Okresného súdu v Martine v napadnutých výrokoch považuje za zákonný, objektívny, vychádzajúci
zo zisteného skutkového stavu veci. Zdôraznila, že ako vodič vozidla nie je osobou, ktorá je povinná
uzatvoriť poistnú zmluvu a takouto osobou je len prevádzkovateľ vozidla alebo jeho vlastník. Tieto osoby



sú osobami, u ktorých môže žalobca požadovať plnenie, a preto žalovaná v 2/ rade v predmetnom spore
nie je pasívne legitimovaná.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch viažucich sa k žalovanej
v 2/ rade zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.
§ 104 ods. 1, § 107 ods. 1 O.s.p. konanie proti žalovanej v 2/ rade zastavil. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 13Cob/150/2012-95 zo
dňa 03. októbra 2012, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/180/2011-66 zo dňa
19.1.2012 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanej v 2/ rade zamietnutá a v závislom
výroku, ktorým sa žalovanej v 2/ rade náhrada trov konania nepriznáva, potvrdený. Proti tomuto rozsudku
krajského súdu bolo pripustené dovolanie a súčasne sa žalovanej v 2/ rade náhrada trov odvolacieho
konania nepriznala. Výsledkom dovolacieho konania bolo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Obdo/30/2014 zo dňa 29. februára 2016, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 13Cob/150/2012-95 zo dňa 03. októbra 2012 zrušený a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie
konanie.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Po vrátení veci Krajskému súdu v Žiline bolo zistené, že súčasťou spisového materiálu je právoplatné
uznesenie Okresného súdu v Martine sp.zn. 17D/272/2015, Dnot 120/2015 zo dňa 27.10.2015,
právoplatné dňa 27.10.2015, podľa ktorého v tomto sporovom konaní vystupujúca žalovaná v 2/ rade
V. C., zomrela XX.XX.XXXX, pričom konanie v rámci dedičského konania bolo zastavené pre nepatrný
majetok, ktorý bol zanechaný zomrelou. Podľa uvedeného právoplatného dedičského rozhodnutia,
žalovaná v 2/ rade ako poručiteľka zanechala nepatrný majetok, ktorý sa vydal dcére poručiteľky, ktorá
sa postarala o jej pohreb, a to dcére V. T., rod. H., bytom O., D. XXX/X. Okresný súd v právoplatnom
uznesení sp.zn. 17D/272/2015, Dnot 120/2015 zo dňa 27.10.2015 uviedol, že žalovaná v 2/ rade ako
poručiteľka zanechala nepatrný majetok, preto okresný súd podľa § 175h ods. 2 O.s.p. konanie zastavil.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v 2/ rade zomrela, t.j. stratila spôsobilosť byť účastníkom
konania podľa § 7 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka v spojení s § 19 O.s.p., preto predmetný
zásadný nedostatok procesnej podmienky bez ďalšieho viedol k zrušeniu rozsudku okresného súdu
v napadnutých výrokových častiach týkajúcich sa žalovanej v 2/ rade a aj k zastaveniu konania voči
žalovanej v 2/ rade. Krajský súd uvádza, že podľa dedičského rozhodnutia žalovaná v 2/ rade ako
poručiteľka zanechala len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný dcére V. T., ktorá sa postarala
o jej pohreb. Osoba, ktorej bolo dedičstvo nepatrnej hodnoty vydané, podľa § 175h ods. 2 O.s.p. nie
je dedičom - právnym nástupcom poručiteľa, v danom prípade žalovanej v 2/ rade, keďže samotný
nepatrný majetok ani nepredstavuje dedičstvo, resp. jeho aktívum v užšom právnom slova zmysle. To
znamená, že do úvahy ani len hypoteticky neprichádza zodpovednosť takéhoto subjektu do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za dlhy poručiteľa podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v 2/
rade zomrela a ako subjekt právnych vzťahov zanikla bez právnych nástupcov a keďže v prebiehajúcom
konaní nie je možné pokračovať, krajský súd rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/180/2011-66
zo dňa 19.01.2012 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanej v 2/ rade zamietnutá a v
závislom výroku, ktorým sa žalovanej v 2/ rade náhrada trov konania nepriznáva, zrušil a konanie o
zaplatenie 3.509,71 Eur s príslušenstvom voči žalovanej v 2/ rade zastavil.

O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm.
c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo zastavené z dôvodu
zániku žalovanej v 2/ rade, resp. straty spôsobilosti žalovanej v 2/ rade byť účastníkom súdneho konania
bez právneho nástupcu. Tým bolo namieste pri rozhodovaní o trovách súdneho konania aplikovať ust. §
146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže za tohto stavu straty spôsobilosti žalovanej v 2/ rade byť účastníkom
konania potom je bezpredmetné skúmanie procesného zavinenia na takomto zastavení konania.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.