Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoP/60/2011 z 20. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. decembra 2011, sp. zn. 9CoP/60/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4111203098.1 Krajský súd Nitra | 9CoP/60/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4111203098.1 | 2011-12-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1914daec-e546-4b3e-a73b-be14aae30c0e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4111203098.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/60/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111203098
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4111203098.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, vo veci starostlivosti súdu o v čase podania návrhu
maloletú T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú matkou T. I., nar. XX. XX. XXXX,
dieťa rodičov: matka T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., K. XXX/XX, toho času bytom B., X. 2 a otec
G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., X. XXX/XX, o návrhu matky a pôvodne maloletej T. I. na zvýšenie
výživného, o odvolaní pôvodne maloletej T. I., nar. XX. XX. XXXX proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 18. októbra 2011, č. k. 24P/41/2011-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k.
24P/50/2009-51 zo dňa 08.10.2009 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil jeho vyživovaciu
povinnosť na pôvodne maloletú T. I., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur
mesačne, počnúc dňom 01. 02. 2011, ktorú zaviazal otca platiť vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k
rukám t. č. plnoletej T. I., nar. XX. XX. XXXX. Zročné výživné otca za čas od 01. 02. 2011 do
31. 10. 2011 v sume 180 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur tak,
ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku
pod následkami straty výhody splátok. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia §
62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a zistený
skutkový stav. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. 24P/50/2009-51 zo dňa 08. 10.
2009 bola pôvodne maloletá T. I., nar. XX. XX. XXXX zverená do osobnej starostlivosti matke a otec
bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním súd prvého
stupňa dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej
úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov, ktoré
odôvodňovali zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, avšak nie v takej sume, akú požadovala matka v
konečnom návrhu. Zistil, že už plnoletá T. navštevuje od septembra 2010 odborné učilište, býva na
internáte, týždenne dochádza do miesta svojho bydliska, teda došlo k zvýšeniu výdavkov matky oproti
obdobiu, kedy dieťa navštevovalo základnú školu v mieste bydliska. U otca zaznamenal zvýšenie príjmu
a to zo sumy 996,88 eura na sumu 1.032,91 eura. Zároveň konštatoval, že otec má aj naďalej ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletej B.. Ďalej zistil, že otec sa nachádza v rozvodovom konaní, hradí všetky
výdavky týkajúce sa maloletej B., ale aj spoločnej domácnosti, v ktorej žije jeho súčasná manželka a jej
maloleté dieťa. U matky zistil zvýšenie príjmu zo sumy 217 eur mesačne, ktorá jej bola vyplácaná ako
dávka v nezamestnanosti, na sumu 302,82 eura mesačne v roku 2011, kedy sa matkin príjem znížil aj
oproti predchádzajúcemu roku z dôvodov, že už nezastupovala kolegyňu a tiež z dôvodu jej dlhodobejšej



práceneschopnosti. Okrem toho zistil, že matke odpadla vyživovacia povinnosť k už plnoletej dcére B..
Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na už plnoletú T. na sumu 120 eur mesačne, ktorú považoval v súčasnej dobe za
primeranú veku a odôvodneným potrebám už plnoletého dieťaťa, ale aj možnostiam a schopnostiam
oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu. K zvýšeniu výživného súd pristúpil od
mesiaca, v ktorom matka podala návrh, nakoľko už v tom čase bola preukázaná podstatná zmena
pomerov na strane účastníkov konania. Otcovi tak vzniklo zameškané výživné vo výške 180 eur (120
eur - 100 eur = 20 eur x 9 mesiacov), ktoré mu povolil splácať v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1
OSP v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur s prihliadnutím na jeho príjem, ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, vek dieťaťa a výšku zameškaného výživného. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním už plnoletá T., domáhajúc sa jeho
zmeny a zvýšenia výživného na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 01. 02. 2011. Namietala, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodila
tým, že v súčasnej dobe navštevuje internátnu školu a výživné vo výške 100 eur mesačne ani zďaleka
nepokryje jej základné potreby.

K odvolaniu už plnoletej T. sa písomne vyjadril otec, navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Namietal, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba necelých 2 rokov. Súhlasil, že
T. zmenila školu, ale dodal, že u neho sa majetkové pomery nezmenili. Práve naopak, poukázal
na zhoršenie majetkových pomerov, rozvodové konanie a neprispievanie súčasnej manželky na
domácnosť. Zdôraznil snahu o získanie maloletej B. do osobnej starostlivosti. Dodal, že navrhované
výživné by bolo pre neho likvidné. Už aj teraz určené výživné považoval za nevyhovujúce, ale odvolanie
nepodal. Žiadal o prihliadnutie na celkové pomery matky.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie už plnoletej T. nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho aj správny právny záver, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom tohto konania je návrh matky, v tom čase maloletého dieťaťa, o zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej T. I., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne.
V priebehu konania však T. I. nadobudla plnoletosť a na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX si
uplatnila nárok na zvýšenie výživného.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu



výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť (napr.
počas prípravy na budúce povolanie). Výživné na plnoleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia
súdneho konania (§ 77 ods. 1 veta druhá).

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch
účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných
nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv.
valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže
opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa
na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle, ako i
všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní
o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného
stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty
jeho majetku, príp. výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. V opačnom prípade, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce
reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané
nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd prihliada
i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a rovnako tak berie do úvahy i
prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Podľa § 219 odsek 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust.
§ 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

V preskúmavanej veci bola vyživovacia povinnosť otca na už plnoletú T. naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Nitra, č. k. 24C/50/2009-51 zo dňa 08. 10. 2009, ktorým bola T. zverená do osobnej
starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. V tom čase
už plnoletá T. navštevovala deviaty ročník ZŠ a matka mala okrem nej vyživovaciu povinnosť aj k B.
I., nar. XX. XX. XXXX. V čase rozhodovania súdu bola matka evidovaná ako uchádzač o zamestnanie
a poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 217 eur mesačne. Otec dosahoval čistý mesačný
príjem 996,88 eura a okrem T. mal vyživovaciu povinnosť aj k maloletej B.. V súčasnej dobe už plnoletá



T. navštevuje Odborné učilište internátne v Mojmírovciach, čím došlo k zvýšeniu výdavkov matky na
zabezpečovanie jej starostlivosti. Matka sa od októbra 2009 zamestnala u súčasného zamestnávateľa, u
ktorého posledný príjem v dôsledku práceneschopnosti bol v sume 320 eur netto mesačne. Jej priemerný
mesačný príjem v roku 2011 bol 302,82 eura. Okrem zvýšenia príjmu došlo u matky k zmene pomerov
aj tým, že matke ubudla vyživovacia povinnosť voči B. I.. Aj u otca došlo k zmene pomerov prejavujúcej
sa miernym zvýšením príjmu na sumu 1.032,91 eura.

Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že je dôvodný záver súdu prvého stupňa,
že zistenej zmene pomerov zodpovedá zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči už plnoletej T. na
sumu 120 eur mesačne, zohľadňujúc pritom i tú skutočnosť, že otcovi sa od poslednej úpravy príjem
zvýšil len o sumu 36,03 eura a matke sa príjem zvýšil o sumu 85,82 eura, ako aj s prihliadnutím na
to, že matke ubudla vyživovacia povinnosť voči už plnoletej B. a otec má naďalej i ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči maloletej B.. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti
a schopnosti každého z rodičov, teda aj matky. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, sumu
120 eur mesačne považoval v súčasnej dobe za primeranú veku a odôvodneným potrebám už plnoletej
T., ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, pričom dodal, že matka už plnoletej
T. si svoju vyživovaciu povinnosť neplní formou osobnej starostlivosti počas týždňa, nakoľko T. je na
internáte, a teda môže zo svojho príjmu prispievať na výživu už plnoletej T. aj ona. Okrem toho na
uspokojovanie potrieb už plnoletej T. slúži i príspevok na dieťa. Výživné upravené na sumu 120 eur spolu
s výživným poskytovaným matkou a prídavkom na dieťa mesačne nielenže plne zodpovedá citovanej
zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovni detí a rodičov.

Rovnako tak počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti dňom 01. 02. 2011 zodpovedá ust. § 77 ods. 1
Zákona o rodine, keď k tomuto dňu preukázateľne existovala zmena pomerov. Okrem toho počiatok
zvýšenia vyživovacej povinnosti namietaný nebol. Keďže otec do doby rozhodovania súdu prvého stupňa
prispieval na dieťa len doposiaľ určeným výživným, za obdobie od 01. 02. 2011 do 18.10.2011 mu vznikol
dlh na výživnom vo výške 180 eur /(120 eur - 100 eur) x 9 mesiacov/. Pokiaľ súd prvého stupňa povolil
otcovi zročné výživné zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok, jeho rozhodnutie zodpovedá ust. § 160 ods. 1 OSP, keďže zohľadňuje zárobkové a
majetkové pomery otca, ako aj výšku zročného dlhu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, poukazujúc na dôvody
rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mohlo začať aj bez
návrhu a takýmto konaním je aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.