Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/98/2017 z 4. 12. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 4. decembra 2017, sp. zn. 5To/98/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6253013515.2 Krajský súd Banská Bystrica | 5To/98/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6253013515.2 | 2017-12-04 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1784f7ef-7571-46de-94b8-fc5d1178f95e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6253013515.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/98/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6253013515
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6253013515.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., o odvolaní obžalovaného G. P. proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/90/2016 z 25.05.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.
decembra 2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného G. P. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný G. P. uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zák., ktorý spáchal tak, že

od 13.04.2007 doposiaľ vo B. a na iných presne nezistených miestach si neplnil vyživovaciu povinnosť
voči svojim deťom H. P., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. 01.XX.XXXX, od 13.04.2007 do 22.10.2014
si neplnil vyživovaciu povinnosť na syna G. P., nar. XX.XX.XXXX a od 13.04.2007 do 02.12.2015
neplnil vyživovaciu povinnosť na syna X. P., nar. XX.XX.XXXX, rozsah vyživovacej povinnosti mu bol
určený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 12.04.2007 sp. zn. 6P/11/2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť 15.05.2007 vo výške 681,- Sk (22,50 Eur) na každé maloleté dieťa počnúc od 01.04.2005
do 25. dňa v mesiaci predom k rukám matky detí H. L., nar. XX.XX.XXXX, za uvedené obdobie dlhuje
obžalovaný na výživnom pre synov G. P. a X. P. čiastku 4.385,37 Eur a na maloletého syna H. P. a O. P.
dlhuje čiastku 5.433,- Eur na výživnom, vyživovaciu povinnosť si neplní naďalej a k vyhláseniu rozsudku
dlhuje pre svoje štyri deti čiastku 9.818,37 Eur.

O treste rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.
odsudzuje obžalovaného na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu 30 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné v sume 9.818,37 Eur.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd konal voči obžalovanému ako voči ušlému,
pretože nebolo možné mu doručiť súdnu zásielku, a to ani prostredníctvom polície.



Skutočnosť, že si obžalovaný neplní výživné na svoje maloleté deti, mal okresný súd za preukázané
predovšetkým z usvedčujúcej výpovede H. L. (matky detí), ako aj z vyjadrení obžalovaného - ešte ako
obvineného v prípravnom konaní z 22.09.2016 (okrem iného priznal svoju vinu, potvrdil, že žije asi 10
rokov ako bezdomovec, nikde nepracuje, ani nepoberá žiadnu sociálnu dávku, ani si nepamätá, kedy
poslal na deti nejaké peniaze a pod.).

S poukazom aj na ďalšie dôkazy mal potom okresný súd za preukázané, že obžalovaný si úmyselne
neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania (to
znamená po dlhší čas) a tak sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.
b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.).

Pri ukladaní trestu a jeho výmery obžalovanému súd prihliadol okrem iného na to, že: obžalovaný
sa v minulosti dostal v dvoch prípadoch do rozporu s Trestným zákonom, pričom pri uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/1/2012 zo
17.04.2013 sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil; obžalovanému na druhej strane
poľahčovalo, že sa k trestnej činnosti doznal a túto úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.); napriek
tomu, že obžalovaný má s H. L. 4 maloleté deti, o tieto sa nestará, ani nezaujíma a neplní si na ne
vyživovaciu povinnosť.

Prvostupňový súd potom zvážil, že v rámci ukladania trestu obžalovanému pri použití zákonnej trestnej
sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. (1 až 5 rokov odňatia slobody) bude obžalovanému primerané uložiť
trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého je možné podmienečne odložiť na skúšobnú
dobu 30 mesiacov.

Okresný súd zároveň uložil obžalovanému v priebehu skúšobnej doby povinnosti, ktoré sú uvedené vo
výroku napadnutého rozsudku o treste.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný G. P., prostredníctvom ustanoveného obhajcu, v zákonnej
lehote odvolanie a navrhol, aby po zrušení napadnutého rozsudku bola vec vrátená okresnému súdu na
nové konanie a rozhodnutie, alebo aby po zrušení napadnutého rozsudku bol obžalovaný spod obžaloby
oslobodený.

Obhajoba argumentovala najmä tým, že: samotný fakt, že súdu nie je známy pobyt obžalovaného, v
jeho osobe ide o bezdomovca, nie je tu daná snaha obžalovaného G. P. vyhýbať sa trestnému konaniu
a teda aj postup ako v konaní proti ušlému v zmysle § 358 Tr. por.; obžalovaný sa ocitol v životnej
situácii, kedy objektívne nedokázal zabezpečiť peňažné prostriedky, čo jednak viedlo k neschopnosti
plniť si vyživovaciu povinnosť a zároveň aj k strate jeho domova; je potrebné vychádzať zo sociálnej,
majetkovej a finančnej situácie obžalovaného a dokazovaním náležite objasniť aj dôvody, ktoré sa o
túto jeho situáciu pričinili; obhajoba má za to, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nie je
pokrytý jeho zavinením.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie obžalovaného G.
P. nie je dôvodné a toto treba zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Okresný súd dôvodne postupoval proti obžalovanému ako proti ušlému (§ 358 a nasl. Tr. por.), lebo
s poukazom na skutočnosti, ktoré okresný súd vykonal (snaha zabezpečiť prítomnosť obžalovaného
dostupnými prostriedkami, vrátane polície), skutočne možno mať za to, že obžalovaný sa skrýva pred
trestným konaním, čo je dôvodom pre vykonanie konania proti nemu ako proti ušlému.

K argumentácii okresného súdu treba dodať, že podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (v
znení neskorších predpisov), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy



životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Z vykonaného dokazovania, vrátane postoja obžalovaného k stíhanej trestnej činnosti možno usúdiť, že
obžalovaný si skutočne po dlhšiu dobu úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje 4 maloleté
deti a tak sa dopustil už označeného prečinu zanedbania povinnej výživy.

Pokiaľ ide o obžalovanému uložený trest odňatia slobody, s podmienečným odkladom jeho výkonu
a uložením dvoch povinností (zaplatiť v priebehu skúšobnej doby zameškané výživné a zamestnať
sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie), tak tu možno konštatovať, že predovšetkým s
ohľadom na dĺžku páchania trestnej činnosti ide o trest skôr mierny ako primeraný. Keďže však odvolanie
nebolo podané v neprospech obžalovaného, nemožno uvažovať o eventuálnom sprísňovaní trestu a
okresným súdom uložený trest treba považovať za zákonne akceptovateľný.

Z vyššie uvedených dôvodov bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu považovaný v zásade
za akceptovateľný, odvolanie v prospech obžalovaného G. P. za nedôvodné a ako také bolo potom
zamietnuté podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.