Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15S/8/2013 z 9. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 9. júla 2013, sp. zn. 15S/8/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4013200134.2 Krajský súd Nitra | 15S/8/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4013200134.2 | 2013-07-09 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82223695-303d-428c-8dc4-6869fce37f0a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4013200134.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/8/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200134
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4013200134.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Q. I., R. XX, K., zast. advokátkou JUDr.
Dagmar Danóciovou, Hodálova 2, Nitra, proti žalovanému: Obvodný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSUNR-2012-925-003 zo dňa 19.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2013 navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného
(bývalého Krajského stavebného úradu) č. KSUNR-2012-925-003 zo dňa 19.12.2012 ako aj Územné
rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 2648/2012-008-Ing.Wi zo dňa 10.09.2012 zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe poukázal na svoje postavenie ako účastníka konania, keďže je výlučným vlastníkom
parcely parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. B. X., ktorá je susednou parcelou k
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, k. ú. B. X., na ktorej bolo napadnutými rozhodnutiami rozhodnuté o
umiestnení stavby „rodinný dom“ na návrh navrhovateľa K. H., bytom K., O. XXX/XXXX. Žalobca svoj
nesúhlas s rozhodnutím a postupom žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa odôvodnil
najmä tým, že stavebný úrad sa vôbec nezaoberal a neskúmal skutočnosť, že umiestnením plánovanej
stavby rodinného domu na parc. č. XXXX/XX dochádza k porušeniu ústavnej zásady rovnosti pri
zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva formulovanú v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Povolením
umiestniť plánovanú stavbu rodinného domu vo vzdialenosti 2 m od spoločnej hranice, stavebný úrad
neodôvodnene zvýhodnil stavebníka, keďže takéto umiestnenie spôsobí znehodnotenie parcely žalobcu
pre účely výstavby rodinného domu kompaktného tvaru a štandardných rozmerov. Žalobca ako vlastník
susedného, nezastavaného pozemku, v prípade záujmu v budúcnosti postaviť na predmetnom pozemku
rodinný dom, bude nútený mať odstup 5 m od hranice spoločných pozemkov. Žalovaný počas konania
neskúmal vec v súvislostiach a konkrétnych okolnostiach a neprihliadol na nesúhlas žalobcu s pomerom
vzdialeností od hranice 5 m a 2 m v neprospech žalobcu. Naviac oba susedné pozemky sú bez
stavieb; preto je možné usporiadať vzťahy pri výstavbe nanovo a v súlade s ústavnou zásadou rovnosti
vlastníkov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže napadnuté
rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci s rešpektovaním procesných práv účastníkov



konania, rešpektovaním platných rozhodnutí a stanovísk príslušných orgánov. Po citovaní § 37 ods.
1, 2; § 39a stavebného zákona a § 6 ods. 1, 3, 4 vyhl. č. 532/2002 Z. z. zdôraznil, že novostavba
rodinného domu je situovaná na pozemku p. č. XXXX/XX, na ktorom bol pôvodný rodinný dom osadený
vo vzdialenosti 1 m od susedného pozemku p. č. XXXX/XX. V predmetnej lokalite sú stavby rodinných
domov umiestňované na severozápadnú stranu k hranici susedných parciel. Tak je umiestnená aj
predmetná stavba, pričom jej umiestnenie je vo vzdialenosti 2 m od susedného pozemku. Tým je
dodržaná vzdialenosť daná ustanovením § 6 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z. z. Žalovaný ďalej podotkol, že
žalobca nebral do úvahy ustanovenie § 6 ods. 4 vyhlášky, podľa ktorej možno v stiesnených územných
podmienkach vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí
stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od
spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal
rozhodnutie žalovaného ako aj postup žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil, že na základe návrhu navrhovateľa
K. H., bytom O. XXX/XX, K. ako stavebníka, vecne a miestne príslušný stavebný úrad Mesto Nitra
(ďalej stavebný úrad) oznámil pod č.: SP 2648/2012-002-Ing.Wi zo dňa 03.04.2012 začatie konania o
umiestnení stavby a zároveň nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Oznámenie bolo
doručované aj žalobcovi ako účastníkovi konania.

Podľa zápisnice z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa 23.04.2012 podal žalobca k
oznámeniu zo dňa 03.04.2012 písomné námietky (aj s ďalšími účastníkmi Q. J. a V. J.). Podľa oznámenia
stavebného úradu zo dňa 25.05.2012 na základe námietok bola dňa 10.05.2012 upravená a doplnená
projektová dokumentácia a nariadené nové ústne pojednávanie, na ktorom bola dňa 12.06.2012 spísaná
zápisnica.

Následne stavebný úrad svojím rozhodnutím č.: SP 2648/2012-008-Ing.Wi zo dňa 10.09.2012 podľa § 39
a 39a z. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vydal rozhodnutie
o umiestnení stavby „Rodinný dom“ parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie B. X..

Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie namietajúc najmä porušenie ústavnej
zásady rovnosti pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo
rovnakej veci a neodôvodnené zvýhodnenie stavebníka povolením umiestnenia plánovanej stavby vo
vzdialenosti 2 m od spoločnej hranice.

Žalobou napadnutým rozhodnutím č. KSUNR-2012-925-003 zo dňa 19.12.2012 Krajský stavebný úrad
v Nitre odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 10.09.2012 potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250 ods. 2, veta prvá OSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe
tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na
svojich právach.



Podľa § 32 písm. a/ stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité
záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je aj rozhodnutie o umiestnení
stavby.

Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú
sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas
platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a
stavebného zákona).

Podľa § 6 ods. 1, 3, 4 vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby
užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany
povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti,
ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť
medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa ods. 3.

Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutím a postupom žalovaného, resp. stavebného úradu bol ukrátený
na svojich právach porušením ustanovenia stavebného zákona, najmä § 37 ods. 2 a 3, podľa ktorých
stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné
prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad
s podkladmi podľa ods. 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,
protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v
územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia
účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore
so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Na konkrétnu otázku na ústnom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu odôvodňovala ukrátenie na
právach žalobcu tak, že pozemok žalobcu - orná pôda v intraviláne obce môže byť zastavaný a môže
byť použitý ako stavebný pozemok. Rozhodnutím o umiestnení stavby 14 x 27 m2 by došlo k zastavaniu
celého pozemku, čím by žalobca bol ukrátený tak, že by nemohol stavať rodinný dom vo vzdialenosti
bližšej ako 5 m s umiestnením okien z južnej strany.

Podľa § 250 ods. 2 OSP predpokladom aktívnej procesnej legitimácie žalobcu je okrem postavenia
účastníka správneho konania aj ukrátenie na jeho právach. Žalobca je teda aktívne legitimovanou
osobou na podanie žaloby vtedy, ak namieta nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bol na svojich právach
ukrátený. Súd z dôvodu skúmania aktívnej legitimácie žalobcu musel zisťovať, či rozhodnutie o
umiestnení predmetnej stavby ukrátilo žalobcu na jeho právach.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca bol účastníkom konania, keďže je vlastníkom parcely
č. XXXX/XX o výmere 722 m2 - orná pôda, ktorá susedí s parcelou č. XXXX/XX, na ktorej má byť
umiestnená stavba rodinného domu.



Rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza k reálnemu vybudovaniu stavby, keďže takéto
rozhodnutie je iba právnym základom pre ďalšie stavebné konanie.

Rozhodnutie o umiestnení stavby podľa názoru súdu nemôže narušiť vlastnícke právo žalobcu, preto
ten ako vlastník susediacej ornej pôdy nemôže byť účinkami rozhodnutia o umiestnení stavby žiadnym
spôsobom dotknutý, resp. „nemohol“ byť (§ 250 ods. 2 OSP) dotknutý. Až v následnom stupni
stavebného konania bude možné riešiť to, či sa predmetná stavba môže dotknúť vlastníckych práv
žalobcu.

Súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (III.ÚS 176/03, II.ÚS 22/02), podľa
ktorej z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba
priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia
o stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených
prípadoch), t. j. k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie týmto rozhodnutím reálne nemôže
dôjsť.

Úvahy žalobcu týkajúce sa možného budúceho zastavania jeho pozemku („ak budem mať záujem
v budúcnosti postaviť rodinný dom“) a teda možného budúceho narušenia jeho vlastníckych práv,
resp. neposkytovania rovnakej ochrany susediacich vlastníkov pozemkov sa týkajú možného využitia
nehnuteľnosti žalobcu v budúcnosti.

Žalobca ako nositeľ dôkazného bremena nepreukázal, že vydaním predmetného rozhodnutia o
umiestnení stavby bol na svojich právach ukrátený. Keďže mu týmto rozhodnutím nebola spôsobená
žiadna ujma, nedošlo k naplneniu jedného z predpokladov vyžadovaného občianskym súdnym
poriadkom pre úspech žalobcu v súdnom konaní (§ 247 ods. 1, § 250 ods. 2 OSP).

Z uvedeného dôvodu súd žalobu pre nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalobcu zamietol
považujúc za nadbytočné zaoberať sa vecnými dôvodmi žaloby.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca bol v konaní neúspešný.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde v 2
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).