Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sd/61/2014 z 22. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. januára 2015, sp. zn. 1Sd/61/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014201055.1 Krajský súd Košice | 1Sd/61/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014201055.1 | 2015-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 250g ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95c5772a-c581-4045-8026-25c2c8b202c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014201055.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/61/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201055
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201055.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci
navrhovateľa Q. Z., trvale bytom Š. XXX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody N. - Š., Z. X,
N. - Š. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný
dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.07.2014 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.07.2014 č. XXX
XXX XXXX X podľa ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok
zo dňa 10. júla 2014. V dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods.
1 zákona dôvodila tým, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia,
pobočky Sociálnej poisťovne N. zo dňa 10. júla 2014 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom posúdenie jeho zdravotného stavu,
ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 10. júla 2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľovi dňa 20.08.2014.

Včas podaný opravným prostriedkom zo dňa 02.09.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.09.2014,
súdiac podľa obsahu opravného prostriedku sa navrhovateľ domáhal preskúmania vyššie uvedeného
rozhodnutia odporkyne. V dôvodoch svojho opravného prostriedku poukázal na to, aké má zdravotné
ťažkosti a súčasne namietal, že daný posudok nebol vypracovaný objektívne, čo priamo súvisí s čl. 15
ods. 1 a 2 hlava druhá, II. oddiel Ústavy Slovenskej republiky.

Odporkyňa k opravnému prostriedku navrhovateľa poukazujúc na dokazovanie vykonané v správnom,
ako aj súdnom preskúmacom konaní najmä na vo veci podané odborné posudky posudkovými lekármi
I. a II. stupňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným
prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu odporkyne posudkami posudkových lekárov I. a II. stupňa po vypočutí



navrhovateľa na pojednávaní dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať
úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a (250l ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery
poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8
zákona).



Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár
posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav,
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).

Navrhovateľ, v danom prípade svojou žiadosťou spísanou dňa 10. júla 2014, požiadal odporkyňu
o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 17.12.2013. Z obsahu administratívneho
dávkového spisu odporkyne a zdravotnej dokumentácie navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ podľa
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky N., zo dňa 10. júla
2014, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok, nie je invalidný
podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
len 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je nedeliteľnou
súčasťou navrhovateľom napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne
posúdil zdravotný stav navrhovateľa a zistené poškodenie zdravia u navrhovateľa zaradil podľa prílohy
č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Pretože zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa podľa záverov
posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ust. § 71 zákona
zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok navrhovateľa bola zamietnutá.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne hodnotený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky N., dňa 24. septembra 2014
a následne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, dňa 5. decembra
2014, pričom obaja posudkový lekári I., ako aj II. stupňa zotrvali na pôvodnom posudku zo dňa 10. júla
2014 s tým záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo jeho miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
a nie je teda viac ako 40 %.

Druhostupňový posudkový lekár v kontrolnom posudku zo dňa 5. decembra 2014 v posudkovom závere
uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa bol opakovane zhodnocovaný od roku 2008, naposledy v roku
2010, kedy pre pretrvávajúci zdravotný stav a z neho vyplývajúce postihnutie bola stanovená 25 % miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vyplývajúce z
ochorenia srdca. Dňa 10.07.2014 bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky N., zdravotný
stav navrhovateľa opätovne zhodnotený s tým, že bol konštatovaný u navrhovateľa naďalej stabilizovaný
zdravotný stav s hemodynamicky kompenzovanou ICHS po aortokoronárnom bypasse, ktorý naďalej
zdôvodňuje 25 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa. Pri poslednej
hospitalizácii vo O. v N. boli navrhovateľovi odstránené jazvy s početnými vyústeniami fistúl, ktoré
posudkovo nie sú významné, preto celkový zdravotný stav navrhovateľa nezdôvodňuje invaliditu, a preto
bola ponechaná naďalej 25 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na pojednávaní súdu navrhovateľ uviedol:
„ Chcem predložiť svoje vyjadrenie zo dňa 17.01.2015, ktoré sa zakladá so spisu súdu po jeho
oboznámení. Ja by som chcel ešte uviesť, že ja som dal žiadosť, aby prešetrili môj zdravotný stav,
pretože som operovaný na srdce. To sa nestalo. Žiadne vyšetrenie nebolo. Ja mám otvorený hrudník
osem rokov. Teraz 07.04. bude osem rokov. Ja som už napísal trikrát na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.“

Na otázku samosudcu navrhovateľ uviedol, že nemá žiadne novšie odborné vyšetrenia, bol vyšetrený
iba na srdce, nebol vyšetrený na vysoký tlak a dodal:
„Domnievam sa, že imunitný systém mám dole, čo mi dokazovali pri operácii vlani v N.. Potom mám
zápal celého hrudníka, preto žiadam, aby odborní lekári ma vyšetrili a ohodnotili, a keď oni mi povedia,
že som zdravý, tak nebudem ďalej pokračovať v súdnom konaní. Ja som na komisii u pána doktora
povedal, že ja som nebol vyšetrený tak, ako som žiadal. Podľa jeho slov som zdravý. Ja sa domnievam,
že pokiaľ by som bol zdravý, tak by mi dvakrát neoperovali hrudník a mám tú istú chorobu, pretože ďalej
mi to hnisá a steká.“

Na otázku samosudcu navrhovateľ uviedol, že toto povedal posudkovému lekárovi, keď bol u neho 5.
decembra 2014 a dodal:
„To je všetko, čo som chcel povedať. A trvám na tomto, čo som dnes podal.“



Ako z vyššie vykonaného dokazovania jednak v správnom a jednak v súdnom preskúmacom konaní
vyplýva, zdravotný stav navrhovateľa bol hodnotený posudkami posudkových lekárov I. a II. stupňa, ktoré
podľa názoru súdu dostatočne ozrejmili zdravotné poškodenie navrhovateľa, z ktorého jednoznačne
vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľa invaliditu nepodmieňuje a opačné tvrdenie
navrhovateľa výsledkom jeho odborných lekárskych vyšetrení nezodpovedá.

K námietkam navrhovateľa uvedeným v opravnom prostriedku, ako aj v podaní navrhovateľa nazvanom
vyjadrenie zo dňa 17.01.2015 a k prednesu navrhovateľa na pojednávaní, ktoré boli v podstate obdobné,
súd uvádza, že navrhovateľ ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, bol odborne
vyšetrený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky N. dňa 10. júla 2014, opakovane dňa
24. septembra 2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, dňa
5. decembra 2014, pričom títo nenavrhli ďalšie odborné vyšetrenie navrhovateľa, a preto súd nemajúc
dôvod pochybovať o odbornosti oboch posudkových lekárov I. a II. stupňa, mal za to, že ďalšie odborné
vyšetrenia navrhovateľa neboli potrebné.

Preto súd na základe vyššie uvedených posudkov posudkových lekárov I. a II. stupňa, ktoré boli vo
svojich záveroch zhodné, ustálil, že navrhovateľ pre priznanie požadovaného invalidného dôchodku
zákonom stanovenú zdravotnú podmienku invalidity nespĺňa, lebo nebolo u neho preukázané podstatné
zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by bolo čo do miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť viac ako 40 %.

Preto s ohľadom na zhodné výsledky dokazovania, keďže ani navrhovateľ v opravnom prostriedku
neuviedol žiadne také závažné okolnosti, ktoré by neboli posudkovými lekármi zohľadnené, súd musel
napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a vydané v súlade
so zákonom potvrdiť.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží, preto súd
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods.
2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.