Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/108/2018 z 29. 11. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2018, sp. zn. 5CoE/108/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4411221322.1
Krajský súd Nitra | 5CoE/108/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4411221322.1 | 2018-11-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a92bb8fe-c41d-4a95-8338-72da5ebe01fc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4411221322.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/108/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411221322
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4411221322.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, proti povinnému: L. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B., Q. XXXX/XX, o vymoženie sumy 337,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. októbra 2018, č. k. 13Er/1643/2011-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania                  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný
poriadok“) uznesením zo dňa 08. 10. 2018,     č. k. 13Er/1643/2011-40, zastavil exekúciu a oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom Exekútorského
úradu Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, náhradu trov exekúcie vo výške 52,42 eura do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 37 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, §
200 ods. 1, 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie bol dňa 23. 11. 2012 poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík,
Exekútorský úrad so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6. Dňa 09. 07. 2018 bol exekučnému
súdu doručený súdu návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. h)
Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor
si uplatnil trovy exekúcie vo výške 52,42 eura, ktoré si zároveň vyčíslil. Oprávnený s návrhom na
zastavenie exekúcie súhlasil.

4. V súvislosti so zastavením exekúcie súd prvej inštancie poznamenal, že pre rozhodovanie o
zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného v čase
rozhodovania. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného
v budúcnosti (teoretická zmena pomerov je daná vždy, nie je však možné dlhodobo očakávať, že
povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností). Podstatná je aktuálna nemajetnosť povinného. Zastavenie exekúcie pritom nie
je podmienené súhlasom oprávneného.



5. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť
poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 52,42 eura, ktoré pozostávajú z
odmeny podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom od 01. 01. 2009 (ďalej len „citovanej vyhlášky“) vo výške 33,19 eura + 20 % DPH - 6,64
eura + náhrada hotových výdavkov vo výške 10,49 eura. Exekučný súd žiadosti exekútora vyhovel v
celom rozsahu a priznal mu náhradu trov exekúcie vo výške 52,42 eura.

6.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby v
celom rozsahu vyhovel podanému odvolaniu tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
zamietne, alebo alternatívne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že pri tvrdenej nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať z
charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu
konania považuje za predčasné. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Vychádzajúc z judikatúry a právnej úpravy má za preukázané, že
právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha výlučne oprávnenému. Zákon
výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by
mohol nejaký získať. Takéto situácie rieši judikatúra v tom smere, že pre zastavenie exekúcie je potrebné
nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý
stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti.

6.2. V danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu
a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudnutie majetok, či už výkonom zamestnania,
podnikateľskej činnosti alebo inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo
oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého
súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Domnieva sa, že ani exekučný súd, ani súdny
exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. V súvislosti so záverom exekučného súdu o
nemajetnosti povinného dodal, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom
majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Taktiež uviedol, že v prípade, ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.

7. Ďalej poznamenal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné
a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území SR s tým, že výnimky umožňuje
len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej
sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného
poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia,
ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci alebo ako SZČO, zamestnávatelia,
samoplatitelia a pod., preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného
obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

8. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do
absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených
procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica)
a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil
svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v
exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom
by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací  podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.



10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia,
sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného
poistenia,.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie,
exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík
podal dňa 31. 10. 2011 na Okresný súd Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému L. M., nar. XX. XX. XXXX.. Exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 1110004355 zo
dňa 28. 02. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 10. 07. 2011. Okresný súd Nové Zámky poverením č.
5404 050976 zo dňa 14. 11. 2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana
Hrebíka. Dňa 09. 07. 2018 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako Žiadosť o
vydanie rozhodnutia o zastavení exekučného konania na základe podnetu, v ktorom uviedol, že zistil
nemajetnosť povinného, preto navrhol exekučnému súdu, aby predmetnú exekúciu zastavil s poukazom
na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak,
že zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 52,42 eura voči
oprávnenému.

13. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom,
že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce
vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej
veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor



koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v
exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora vybral  oprávnený. Súdnu exekúciu
riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií
v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len
zákonom vyžadovaných povinností.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie
pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá
sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov
zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť
povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez
návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno
v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný
exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený
podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže vykonaným
šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň
na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.

16. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení
rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne
pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

17. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť. V celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Nové
Zámky, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje. Pokiaľ ide
o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že povinný je fyzická osoba, u ktorej možno
predpokladať, že by mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo zákonných spôsobov
(dedením, darovaním, vznikom nároku na mzdu alebo iný príjem a pod.), odvolací súd konštatuje, že túto
skutočnosť nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku.
To, či v skutočnosti povinný niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej
situácii za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje ani
s námietkami oprávneného ohľadom toho, že predmetom vymáhania je verejné zdravotné poistenie,
pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si riadne poistné platia. V tomto smere
odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky nie je
časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo zároveň aj
dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má oprávnený možnosť opätovne
podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného
nezakladá prekážku res iudicata.

18. Iba relevantné tvrdenie oprávneného, že v skutočnosti existuje aktuálne  prítomný exekvovateľný
majetok povinného (nezistený súdnym exekútorom) je dôvodom, pre ktorý subjekty exekučného konania
prostriedkami exekučnej činnosti pokračujú v exekúcii sledujúc tak cieľ exekučného konania, ktorým
je vymoženie (spravidla) pohľadávky oprávneného. Cieľom exekučného konania  a exekúcie nie je
množenie trov exekúcie, prípadne udržiavanie „živej“ veci hoci podmienky pre splnenie cieľu exekúcie
absentujú. Inou otázkou, keďže normatívna úprava „starého“ exekučného konania nepozná „dotovanie“
trov exekúcie oprávneným, je vhodnosť legislatívnej úpravy, ktorá umožní oprávnenému preddavkovým
dotovaním trov exekúcie dosiahnuť udržanie behu exekúcie aj v situácii (síce aktuálnej nemajetnosti)
predpokladanej budúcej majetnosti povinného.

19. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil,
pričom správne konštatoval, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda že majetok



povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa
otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod
zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách
exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1  písm. h/
Exekučného poriadku (čo je daný prípad) o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2  vety
prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách
postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M
Cdo/13/2011).

20. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

21.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.3. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa        (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).