{"guid": "1fd406b1-0f2e-4516-803f-36f4c3b65b7f:9411539c-785f-4939-bfcf-3160750d6e09", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8809208132.2", "spisova_znacka": "2Cob/21/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/21/2013 z 29. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. apríla 2013, sp. zn. 2Cob/21/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8809208132.2", "identifikacne_cislo": "8809208132", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-6", "nazov": "§ 261 ods. 6 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/116#paragraf-7", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-3", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9411539c-785f-4939-bfcf-3160750d6e09", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8809208132.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8809208132.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8809208132.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/21/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809208132
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8809208132.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr.
Milana Šebeňa a JUDr. Ireny Dobňákovej v právnej veci žalobcu: ASTA, a.s., Kamenná cesta 3, 010 88
Žilina, IČO: 36 391 590, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., J.
Goliana 16, Martin, IČO: 36 785 181, proti žalovanej: Y. X., pôvodne podnikateľke s miestom podnikania
X. K. XXX, IČO: 40 057 739, s ukončenou podnikateľskou činnosťou k 27. 3. 2012, bytom XXX XX X.
K. XXX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R. Štefánika 2465, Vranov nad
Topľou, o zaplatenie 13.744,30 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k. 11Cb/9/2010 - 319 zo dňa 2. 4. 2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.2.2013
č.k. 11 Cb/9/2010 - 384 zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. 11Cb/9/2010-384
zo dňa 27. 2. 2013 v napadnutej časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi

- istinu vo výške 5.735,46 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 % denne: zo sumy 608,33 eur
od 10. 4. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.135,54 eur od 10. 4. 2009 do zaplatenia,zo sumy 1.135,54 eur
od 10. 4. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.135,54 eur od 13. 5. 2009 do zaplatenia, zo sumy 245,- eur
od 10. 4. 2009 do zaplatenia, zo sumy  914,64 eur od 10. 4. 2009 do zaplatenia, zo sumy 457,32 eur
od 13. 5. 2009 do zaplatenia, zo sumy 8,48 eur od 2. 5. 2009 do zaplatenia, zo sumy 19,97 eur od 2.
5. 2009 do zaplatenia, zo sumy 10,40 eur od 12. 5. 2009 do zaplatenia, zo sumy 9,57 eur od 16. 6.
2009 do zaplatenia, zo sumy 5,54 eur od 25. 3. 2009 do zaplatenia, zo sumy 16,62 eur od 6. 5. 2009
do zaplatenia, zo sumy 32,97 eur od 12. 5. 2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

- istinu vo výške 8.008,84 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 % denne: zo sumy 1.135,54 eur
od 18. 6. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.135,54 eur od 6. 9. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.135,54 eur
od 6. 9. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.135,54 eur od 10. 9. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.135,54 eur
od 9. 10. 2009 do zaplatenia, zo sumy 457,32 eur od 18. 6. 2009 do zaplatenia, zo sumy 457,32 eur od
6. 9. 2009 do zaplatenia, zo sumy 457,32 eur od 6. 9. 2009 do zaplatenia, zo sumy 457,32 eur od 10.
9. 2009 do zaplatenia, zo sumy 457,32 eur od 9. 10. 2009 do zaplatenia, zo sumy 12,05 eur od 9. 7.
2009 do zaplatenia, zo sumy 13,83 eur od 31. 8. 2009 do zaplatenia, zo sumy 9,41 eur od 17. 9. 2009
do zaplatenia, zo sumy 9,25 eur od 14. 10. 2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť vtedajšiemu žalobcovi v
1. rade - IDEA-Košice, s.r.o. istinu vo výške 5.735,46 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1%
denne: zo sumy 608,33 eur od 10. 4. 2009, zo sumy 1.135,54 eur od 10. 4. 2009, zo sumy 1.135,54 eur



od 10. 4. 2009, zo sumy 1.135,54 eur od 13. 5. 2009, zo sumy 245,- eur od 10. 4. 2009, zo sumy 914,64
eur od 10. 4. 2009, zo sumy 457,32 eur od 13. 5. 2009, zo sumy 8,48 eur od 2. 5. 2009, zo sumy 19,97
eur od 2. 5. 2009, zo sumy 10,40 eur od 12. 5. 2009, zo sumy 9,57 eur od 16. 6. 2009, zo sumy 5,54
eur od 25. 3. 2009, zo sumy 16,62 eur od 6. 5. 2009, zo sumy 32,97 eur od 12. 5. 2009, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Ďalším výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2. rade - ASTA, a.s.,  istinu vo výške
8.008,84 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 % denne: zo sumy 1.135,54 eur do 18. 6. 2009,
zo sumy 1.135,54 eur od 6. 9. 2009,  zo sumy 1.135,54 eur od 6. 9. 2009, zo sumy 1.135,54 eur od 10. 9.
2009, zo sumy 1.135,54 eur od 9. 10. 2009, zo sumy 457,32 eur od 18. 6. 2009, zo sumy 457,32 eur od
6. 9. 2009, zo sumy 457,32 eur od 6. 9. 2009, zo sumy 457,32 eur od 10. 9. 2009, zo sumy 457,32 eur
od 9. 10. 2009, zo sumy 12,05 eur od 9. 7. 2009, zo sumy 13,83 eur od 31. 8. 2009, zo sumy 9,41 eur
od 17. 9. 2009, zo sumy 9,25 eur od 14. 9. 2009, a to všetky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Samostatným výrokom určil, že  o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej samostatným uznesením.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobcovia v konaní od žalovanej uplatňujú nároky vyplývajúce
z uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov v Obchodnom centre na sídlisku Nad Jazerom
v Košiciach. Mal za preukázané, že žalovaná bola nájomcom predmetných nebytových priestorov v
čase od 14. 2. 2009 do 31. 10. 2009. Prenajímateľom (vlastníkom stavby) bola za čas od 14. 2.
2009 do 31. 5. 2009 spoločnosť IDEA-Košice, s.r.o. a od 1. 6. 2009 do 31. 10. 2009 žalobca v 2.
rade. Žalovanej bolo vyúčtované nájomné, servisné poplatky i náhrada nákladov za spotrebovanú
elektrickú energiu jednotlivými faktúrami vymenovanými v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Žalovaná nerealizovala ani čiastočnú úhradu uvedených faktúr, hoci v konaní nenamietala, že priestory
užívala a nenamietala ani povinnosť úhrady faktúr týkajúcich sa spotrebovanej elektrickej energie. Z
dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná uplatnila voči prenajímateľovi nárok na zľavu z nájomného. V
konaní nedoložila reklamáciu, či požiadavku ohľadom vád prenajatých priestorov spojenú s uplatnením
príslušných nárokov z toho plynúcich. Neurobila tak ani vo vzťahu k tým problémom, ktoré uviedla
v konaní týkajúcom sa stavebného dokončenia nebytových priestorov alebo spoločných priestorov v
nákupnom centre. Žalovaná potvrdila, že prenajatý priestor využívala na podnikateľské účely, a to na
zriadenie a prevádzku predajne. Neobstojí preto jej odvolávanie sa na to, že by priznanie uplatnených
nárokov malo odporovať zásadám poctivého obchodného styku. Ani tvrdenia žalovanej o potrebe
aplikácie zásad dobrých mravov nie sú dôvodné a nemôžu brániť vyhoveniu žalobe. Žalovaná sama
porušila závažným spôsobom svoju povinnosť, keď po celú dobu užívania nebytových priestorov
nezaplatila prenajímateľovi na nájomnom, či na náhradách spojených s užívaním nebytových priestorov,
vrátane spotrebovanej elektrickej energie, nič. Podľa zmluvy aj sama na vlastné náklady znášala
investície do prenajatých nebytových priestorov. Ani tvrdenia žalovanej, že nebol vybudovaný prechod
do obchodného domu TESCO a tým nemala byť dodržaná s ňou uzavretá dohoda, nemajú vplyv
na rozhodnutie vo veci.  Uzavretie takejto dohody nebolo v konaní medzi účastníkmi preukázané.
Žalobca síce potvrdil to, že chceli takýto prechod vybudovať,  o čom svedčí aj projektová dokumentácia,
ale zriadenie takéhoto prechodu nezáviselo len od žalobcu, ale od uzavretia dohody s uvedeným
obchodným domom. Preto žaloba o zaplatenie istiny je plne dôvodná a preto jej súd aj v celom rozsahu
vyhovel. Žalovaná je v omeškaní so splnením peňažných záväzkov. Uzavretá zmluva obsahuje aj
dohodu o výške úrokov z omeškania pre prípad omeškania peňažných povinností. Dohodnutá výška
úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne, t.j. 36,5 % ročne, nie je v rozpore s dobrými mravmi
a uplatňovanie tohto nároku nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Treba mať
na zreteli riadne a včasné plnenie prevzatých záväzkov a existenciu porušení týchto zásad treba
vyvodzovať v každom jednotlivom prípade z celého komplexu skutočností. Pre dohodu o úrokoch
z omeškania v obchodných stykoch platí zmluvná voľnosť. Dohoda a žiaden predpis ich výšku
neobmedzuje. Ak žalovaná od začiatku užívania nebytového priestoru za jeho užívanie žalobcom
nezaplatila nič, a to bez nejakého vážneho dôvodu, nebola prekážka ani pre to, aby súd priznal žalobcom
uplatňované úroky z omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr a
po dni nasledujúcom po ich splatnosti žalobcom vznikol nárok na úroky z omeškania.



Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Podľa jej názoru súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne
posúdil. Pri uzatváraní nájomnej zmluvy boli nepochybne porušené pravidla poctivého obchodného
styku, pretože žalovaná rokovala o uzavretí nájomnej zmluvy len telefonicky a k osobnému kontaktu
medzi povereným zástupcom žalobcu a ňou pred uzavretím zmluvy nedošlo. Žalovaná nemala možnosť
ovplyvniť ustanovenia zmluvy a ústne prísľuby neboli premietnuté do textu zmluvy a nakoniec ani tieto
ústne prísľuby, ktoré ju viedli k podpísaniu zmluvy, neboli dodržané. V dôsledku nedodržania prísľubov
zo strany žalobcu utrpela žalovaná finančné straty, čo však nemožno hodnotiť tak ako to vyhodnotil
súd prvého stupňa, keď zdôraznil, že z jej strany išlo o podnikateľské riziko. Aj keď v konaní nie je
sporným, že užívala nebytové priestory od 14. 2. 2009 do 31. 10. 2009, je pochybné, či vzhľadom
na namietané porušenie pravidiel obchodného styku je dojednanie týkajúce sa nájomného, servisného
poplatku, nájomného z obratu a úrokov z omeškania platné alebo nie. V prípade neplatnosti takýchto
zmluvných ustanovení by neexistoval ani právny dôvod na zaplatenie nájomného, ale len nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška by vzhľadom na vyjadrenia účastníkov bola iná ako
výška nájomného. Neexistoval by právny dôvod na zaplatenie servisného poplatku, ani neprimerane
vysokého úroku z omeškania. Podľa jej názoru sa súd nedostatočne vyporiadal s platnosťou nájomnej
zmluvy a nedostatočne sa vyporiadal aj s aktívnou legitimáciou žalobcov v 1. a 2. rade. Žiada preto,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie, alternatívne
rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa
21. 1. 2013 oznámil súdu, že dňom 31. 12. 2012 došlo k zániku spoločnosti IDEA-Košice s.r.o.. Jej
zlúčením so žalobcom v 2. rade došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a nástupníckou spoločnosťou
sa stala spoločnosť žalobcu v 2. rade. Táto spoločnosť ku dňu výmazu spoločnosti IDEA-Košice s.r.o.
z Obchodného registra, t.j. ku dňu 31. 12. 2012, sa stala zároveň nástupníckou organizáciou, ktorá
prevzala k tomuto dňu akékoľvek práva a všetky záväzky, hmotné a nehmotné veci, pohľadávky i
iné práva a peniazmi neoceniteľné hodnoty. Žiada preto, aby súd s touto nástupníckou organizáciou
pokračoval podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ako s nástupcom pôvodného žalobcu v 1. rade.

Uznesením 2Cob/43/2012 - 382 z 13.2.2013 Krajský súd v Prešove rozhodol o pokračovaní v konaní so
spoločnosťou ASTA, a.s. ako s právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti IDEA-Košice, s.r.o.. Zároveň
týmto uznesením odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na opravu zrejmej nesprávnosti výroku
rozhodnutia.

Súd prvého stupňa následne uznesením č. k. 11Cb/9/2010 - 384 z 27. 2. 2013 opravil výrok rozhodnutia
súdu prvého stupňa aj odstránením nedostatku, na ktorý poukazoval odvolací súd vo svojom uznesení z
13. 2. 2013 č. k. 2Cob/43/2012 - 382. Následne bola vec odvolaciemu súdu opätovne predložená súdom
prvého stupňa na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume odvolací súd dospel k záveru,
že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa zodpovedajúco aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyvodil vo
veci skutkový záver, ktorý napokon aj správne právne posúdil. Správne v posudzovanej právnej veci súd
prvého stupňa vychádzajúc z obsahu v písomnej forme uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov
ustálil, že žalovaná ako nájomca nebytových priestorov mala povinnosti z tejto zmluvy vyplývajúce,
týkajúce sa platenia dohodnutého nájomného za čas trvania nájmu, ale aj povinnosti týkajúce sa sankcii
spojených s omeškaním s plnením peňažných záväzkov.



Kontraktačný proces smerujúci k založeniu vzťahu podľa zákonom vyžadovanej písomnej formy zmluvy
(§ 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov) bol zavŕšený podpisom zmluvy
zmluvnými stranami, teda aj žalovanej ako nájomcu nebytových priestorov. To, aký priebeh a obsah,
či formu (vrátane telefonických hovorov) mali jednania žalovanej s osobami oprávnenými vystupovať
za prenajímateľa, by mohlo mať vplyv prípadne na výklad takých formulácii v texte písomnej zmluvy,
ktoré by boli nejednoznačné (§ 266 ods. 3 Obch. zák.). V predmetnej veci však o takúto situáciu
nejde. Prejavy vôle oboch konajúcich strán sú vyjadrené v písomnej podobe zmluvy tak zrozumiteľne
a jednoznačne, že ani podľa odvolacieho súdu nevzbudzuje pochybnosti o úmysle účastníkov zmluvy
uzavrieť zmluvu práve s takým obsahom, aký zmluva zachytáva. Žalovaná, vtedy podnikateľka, v rámci
kontraktačného procesu bola rovnocenným partnerom pre prenajímateľa. Obsah zmluvy, ba ani obsah
ďalších dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, vrátane obsahu uplatnených odvolacích dôvodov, nesvedčí
záveru o neplatnosti zmluvy (zmluva má náležitosti dané ust. § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. - čo
žalovaná ani nenamieta, či nespochybňuje), ba ani tomu, že by obsah zmluvy nezodpovedal úmyslu
konajúcich strán. Ak zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy, potom je relevantné to, čo bolo do tejto
písomnej podoby zmluvy zachytené ako výsledok predchádzajúcich jednaní zmluvných strán, vrátane
toho, čo si zmluvy prejednali aj vo forme telefonického kontaktu. Zmluva určite, jasne a zrozumiteľne
obsahuje údaje o predmete i účele nájmu, o výške a splatnosti nájomného i spôsobe jeho platenia.
Na jej platnosť nemôže vplývať ani to, aký bol prípadne obsah jednaní, ktoré predchádzali uzavretiu
zmluvy, pretože kontraktačný proces bol zavŕšený práve obsahom takejto zmluvy, o ktorú uplatňuje
nároky v tomto konaní žalobca. Obsah jednaní, ktoré predchádzali zavŕšeniu kontraktačného procesu
podpisom zmluvy, nemôže byť v predmetnej veci vyhodnotený tak, že by mal vplyv na platnosť samotnej
zmluvy. Žalovaná nepochybne podľa uzavretej zmluvy užívala nebytové priestory od 14. 2. 2009 do
31. 10. 2009, čo ani nenamieta v podanom odvolaní. Za uvedené obdobie nezaplatila prenajímateľovi
žiadnu sumu. Súd prvého stupňa správne teda vyvodil záver o povinnosti zaplatiť dohodnuté nájomné a
odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa aj s jeho rozhodnutím v tej časti, pokiaľ posudzoval
aj dohodnutú výšku úroku z omeškania. Odvolacie námietky týkajúce sa nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcov nie sú bližšie v podanom odvolaní konkretizované. Každopádne prenajímateľom nebytových
priestorov bol vlastník týchto nebytových priestorov a súd prvého stupňa rešpektujúc aj stav, ktorý založili
svojimi vzťahmi pôvodní žalobcovia, akceptoval zodpovedajúco vykonaným dôkazom aj pri formulácii
vyhovujúceho rozsudočného výroku (keď rozdeľoval priznané nájomné, či úroky z omeškania s tým
súvisiace pre pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade).

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s
opravným uznesením potvrdil.

Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím upravil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným
uznesením po skončení konania vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Za takéhoto stavu odvolací súd pri
aplikácii § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval ani o náhrade trov odvolacieho konania, pretože aj o týchto
rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cb/9/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "759ccbb0-0e93-4679-86d1-648105d4abb1:ca2d9b85-4993-4c2c-a8ad-9bf8541ec8d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/9/2010", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/9/2010 z 14. 5. 2010", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2010-05-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/759ccbb0-0e93-4679-86d1-648105d4abb1:ca2d9b85-4993-4c2c-a8ad-9bf8541ec8d8"}], "citovane_v": []}