Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/5/2013 z 27. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2014, sp. zn. 2S/5/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200043.1 Krajský súd Bratislava | 2S/5/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1013200043.1 | 2014-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13a4111e-e091-4c88-91b9-59fce273e0b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200043.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200043
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200043.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: S. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, okres I. H., zastúpený: JUDr. Diana Messingerová, advokátka,
Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: N.-PS-PK-
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
Č.p.: N.-PS-PK-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný
rozhodol o rozklade žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. XXX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
SR a Železničnej polície (ďalej aj len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru, pričom rozklad podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca
bol prvostupňovým rozhodnutím prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1
písm. e/ zákona, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu s tým, že jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia bola
skutočnosť, že žalobca v období od 26.05.2011 do 24.04.2012 po predchádzajúcej dohode s K. I. a I.
Q. najmenej v 50 prípadoch podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezených
vozidiel, pričom na tento účel vyhotovoval fiktívne kúpne zmluvy, na základe ktorých sa on alebo
jemu známe osoby stali vlastníkmi týchto vozidiel. Niektoré kúpne zmluvy žalobca vyhotovil na svoje
meno a tieto aj podpísal ako kupujúci. Ostatné zmluvy vyhotovil na rôzne jemu známe osoby. Tieto
zmluvy následne spoločne s čestným vyhlásením a inými dokladmi predkladal na Odbore pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie Obvodného úradu vo Veľkom Krtíši ako pravé a pravdivé. Žalobca
takto konal napriek tomu, že prihlasované vozidlá on ani ostatné osoby uvedené na fiktívnych kúpnych
zmluvách nikdy nevlastnili, nevideli, nevedeli o nich žiadne predošlé údaje a ani nikdy nebola za tieto
vozidlá vyplatená kúpna cena. Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Obvodného úradu vo
Veľkom Krtíši, po predložení týchto dokladov žalobcom, vydal na vozidlá rozhodnutie o uznaní typového
schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu EÚ. Na základe týchto rozhodnutí boli
vozidlá prihlásené do evidencie motorových vozidiel na rôznych okresných dopravných inšpektorátoch
v SR a následne odpredané tretím osobám. Žalobca vždy na každé vozidlo prijal od K. I. alebo I. Q.
hotovosť XXX,- alebo XXX,- eur určenú na poplatky spojené so zahájením konania o uznaní typového



schválenia ES, pričom tieto poplatky na jednotlivé vozidlo celkovo predstavovali sumu XXX,- eur. Zvyšok
si žalobca nechával pre vlastnú potrebu. Naviac podľa výpovede I. Q. za zahájenie konania u vozidiel
zn. Opel Astra Caravan a vozidlá zn. Kia Sportage alebo Sorento, u ktorých o zahájenie konania žalobca
požiadal, prevzal tento od neho v jednom prípade odmenu XX,- eur a v druhom prípade XXX,- eur.
Šetrením orgánov činných v trestnom konaní bolo zistené, že medzi vozidlami, ktoré žalobca takto
prihlásil, sa nachádzalo aj 11 vozidiel predtým odcudzených ich pôvodným majiteľom, na ktorých boli
pozmenené identifikačné znaky.

Žalobca sa domáhal zrušenia tak napadnutého ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na znenie § 241 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, § 225 ods. 1, 2 písm. c/,
3 zákona a tiež na čl. 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach,
ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru. Namietal, že prvostupňové
rozhodnutie je v rozpore s písomnými podkladmi obsiahnutými v spise. Dôvod prepustenia je uvedený
skutkový stav zadokumentovaný vo vyšetrovacom spise, pričom v rámci tohto skutkového stavu sa
mal dopustiť ako príslušník PZ spáchania trestného činu, s čím však nesúhlasí, nakoľko skutku sa
nedopustil ako príslušník PZ ale v dobe osobného voľna a tiež nedošlo k úmyselnému spáchaniu skutku.
Ako príslušník PZ, teda ako štátny orgán, sa nedopustil takého konania, aké je uvedené v odôvodnení
rozhodnutia, ako príslušník PZ nekonal protizákonne a preto je prvostupňové rozhodnutie nepravdivé.
Žalobcovi bolo vznesené obvinenie za činnosť nesúvisiacu s výkonom služobného pomeru a preto z
jeho strany ako príslušníka PZ nedošlo k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Ako
príslušník PZ sa teda nedopustil porušenia akýchkoľvek základných povinností, čo by malo za následok
jeho prepustenie.

Namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený dátum prerokovania vo výbore ZO OZP v SR a tiež
nesúhlasil s tvrdením, že návrh na jeho prepustenie bol predložený príslušnému odborovému orgánu,
ktorý k návrhu a jeho záverom nemal pripomienky. V spise nie je dôkaz o tom, že došlo k prerokovaniu
jeho prepustenia medzi služobným úradom a príslušným odborovým orgánom, absentuje dôkaz o
tom, kedy bol návrh na prerokovanie návrhu o jeho prepustení doručený príslušnému odborovému
orgánu, ktorým konkrétnym služobným úradom bol návrh predložený, absentuje tiež dôkaz kedy, kde,
s kým a s akým výsledkom príslušný odborový orgán prerokoval návrh na jeho prepustenie a v
spise sa nenachádza stanovisko odborového orgánu s prezenčnou listinou. V spise sa síce nachádza
stanovisko ZO OZP Veľký Krtíš zo dňa 24.07.2012, ale toto je podpísané len predsedom výboru a
chýba stanovisko ostatných členov výboru s prezenčnou listinou a čo je najpodstatnejšie, chýba doklad
o tom, že následne došlo k prerokovaniu návrhu prepustenia žalobcu medzi výborom a služobným
úradom. Žalobca je názoru, že pred doručením prepustenia sa neuskutočnilo stretnutie medzi zástupcom
služobného úradu a predsedom a podpredsedom výboru ZO OZP Veľký Krtíš. Odborovým orgánom
oprávneným konať v mene základnej organizácie je výbor ako kolektívny orgán, nie jeho predseda alebo
podpredseda výboru. Neprerokovanie prepustenia výborom ZO OZP vo Veľkom Krtíši, ale len podpis
samotného predsedu výboru bez podpisu podpredsedu výboru a bez poznania stanoviska ostatných
členov výboru alebo bez ich odporúčania, údajné prerokovanie prepustenia žalobcu len výborom ZO
OZP a následné neprerokovanie prepustenia príslušným odborovým orgánom a služobným úradom je
ignorácia postavenia a úlohy výboru ZO OZP ako kolektívneho orgánu vyplývajúceho zo stanov a zo
zákona.

V súvislosti s čl. 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia ministra vnútra č. 18/2008 uviedol, že v dobe osobného
voľna, ak policajt poruší toto nariadenie, môže byť prepustený len pre alkohol. U ostatných sa musí
dopustiť protiprávneho konania v priebehu služby, aby sa jednalo o porušenie služobnej prísahy. Žalobca
ďalej namietal porušenie § 243 ods. 2 zákona v tom, že nebola dodržaná 60 dňová lehota na rozhodnutie
o rozklade. Napadnuté rozhodnutie navyše nie je podpísané vlastnoručne a preto je neplatné.

Vo veci nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre platné skončenie služobného pomeru, ktorou je
predchádzajúce prerokovanie návrhu na prepustenie s príslušným odborovým orgánom podľa § 225
ods. 2 písm. c/ zákona, pričom skutku sa žalobca nedopustil ako príslušník PZ ale ako osoba v dobe
svojho osobného voľna v dobrej viere, že sa nedopúšťa žiadneho protiprávneho konania. Keďže je v
danom prípade stíhaný ako obvinený, malo byť postupované podľa § 46 zákona o dočasnom pozbavení
výkonu štátnej služby.



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
samostatnom personálnom konaní nezávisle na výsledku samostatného trestného konania alebo
samostatného konania o priestupku. V rámci personálneho konania sa nerieši otázka, či policajt spáchal
alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin. Každé porušenie zákona nemusí byť priestupkom alebo
trestným činom, ale dôležité je, či konkrétny subjekt porušil zákon. V danom prípade bolo konanie
žalobcu posudzované ako konanie v rozpore so služobnou prísahou policajta a nie ako konanie majúce
znaky trestného činu alebo priestupku.

Podmienka ustanovená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona bola splnená, keďže v spise sa nachádza
súhlasné stanovisko výboru ZO OZP č. 919-1 vo Veľkom Krtíši, pričom nadriadený nemá žiadnu
možnosť činnosť odborového orgánu ovplyvňovať. Ak by aj nadriadený vopred návrh na prepustenie
žalobcu neprerokoval s príslušným odborovým orgánom, takáto okolnosť by nemala vplyv na platnosť
a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

K námietke žalobcu, že skutku sa dopustil v dobe osobného voľna, žalovaný uviedol, že policajt je podľa
§ 48 ods. 3 písm. g/ zákona povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by
mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

V súvislosti s lehotou 60 dní uviedol, že žalobca bol vyzvaný na doplnenie rozkladu a zároveň bol
upovedomený, že lehota na vybavenie rozkladu bude v dôsledku tohto predĺžená. Navyše ide o lehotu
poriadkovú a jej uplynutím nezanikajú práva ani povinnosti účastníka konania. Napadnuté rozhodnutie
má všetky zákonné náležitosti a toto bolo aj v súlade so zákonom doručené.
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov a pre súd je
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalobca nespochybnil
objektívne zistený skutkový stav a nevyvrátil dôvody vedúce k jeho prepustenie zo služobného pomeru
PZ.

Žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní nad rámec dôvodov uplatnených v žalobe zdôraznila, že
pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom by správny orgán
mal prihliadať na osobu policajta a na všetky súvisiace okolnosti. Žalobca konal v čase svojho osobného
voľna a napokon sa tiež stal poškodeným, keďže bol konaním spoluobžalovaných uvedený do omylu.
Pri výkone štátnej služby sa nikdy nedopustil žiadnych previnení, nebol disciplinárne potrestaný a vždy
si riadne plnil svoje povinnosti. V napadnutom rozhodnutí absentuje úvaha žalovaného preukazujúca
naplnenie podmienky, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl.
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade
so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti.



Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR
č. 579 zo dňa 03.08.2012 bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona zo služobného
pomeru príslušníka PZ s tým, že jeho služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 194 ods. 3
zákona). Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm.
e/ zákona bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento
dôvod zakladala bolo to, že žalobca v období od 26.05.2011 do 24.04.2012 po predchádzajúcej dohode
s K. I. a I. Q. najmenej v 50 prípadoch podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo
dovezených vozidiel, pričom na tento účel vyhotovoval fiktívne kúpne zmluvy, na základe ktorých sa on
alebo jemu známe osoby stali vlastníkmi týchto vozidiel. Niektoré kúpne zmluvy žalobca vyhotovil na
svoje meno a tieto aj podpísal ako kupujúci. Ostatné zmluvy vyhotovil na rôzne jemu známe osoby. Tieto
zmluvy následne spoločne s čestným vyhlásením a inými dokladmi predkladal na Odbore pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie Obvodného úradu vo Veľkom Krtíši ako pravé a pravdivé. Žalobca
takto konal napriek tomu, že prihlasované vozidlá on ani ostatné osoby uvedené na fiktívnych kúpnych
zmluvách nikdy nevlastnili, nevideli, nevedeli o nich žiadne predošlé údaje a ani nikdy nebola za tieto
vozidlá vyplatená kúpna cena. Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Obvodného úradu vo
Veľkom Krtíši, po predložení týchto dokladov žalobcom, vydal na vozidlá rozhodnutie o uznaní typového
schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu EÚ. Na základe týchto rozhodnutí boli
vozidlá prihlásené do evidencie motorových vozidiel na rôznych okresných dopravných inšpektorátoch
v SR a následne odpredané tretím osobám. Žalobca vždy na každé vozidlo prijal od Petra I. alebo I. Q.
hotovosť XXX,- alebo XXX,- eur určenú na poplatky spojené so zahájením konania o uznaní typového
schválenia ES, pričom tieto poplatky na jednotlivé vozidlo celkovo predstavovali sumu XXX,- eur. Zvyšok
si žalobca nechával pre vlastnú potrebu. Naviac podľa výpovede Viktora Ozanka za zahájenie konania u
vozidiel zn. Opel Astra Caravan a vozidlá zn. Kia Sportage alebo Sorento, u ktorých o zahájenie konania
žalobca požiadal, prevzal tento od neho v jednom prípade odmenu XX,- eur a v druhom prípade XXX,-
eur. I. orgánov činných v trestnom konaní bolo zistené, že medzi vozidlami, ktoré žalobca takto prihlásil,
sa nachádzalo aj 11 vozidiel predtým odcudzených ich pôvodným majiteľom, na ktorých boli pozmenené
identifikačné znaky.

Uvedené konanie žalobca ani nespochybňoval, skutkový stav teda ani nebol sporný. Návrh na
prepustenie žalobcu spolu so zadováženými dôkazmi bol predložený ministrovi vnútra SR, ktorý je
jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia uvedený v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona a jediný oprávnený
rozhodnúť o prepustení z uvedeného dôvodu. Personálny rozkaz bol vydaný dňa 03.08.2012 a služobný
pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle § 194 ods. 3 zákona, a to dňom doručenia
personálneho rozkazu. Žalobca proti personálnemu rozkazu podal rozklad, ktorý bol zamietnutý žalobou
napadnutým rozhodnutím.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú
prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak,
aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.
Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.



Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 238 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 241 ods. 1 prvá veta zák. č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Podľa § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu žalobcom namietaných zákonných ustanovení a konanie
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo vykonané v súlade so zákonom. Žalovaný tiež
rešpektoval zásadu zákonnosti, zásadu materiálnej pravdy, princíp rovnosti zbraní a princíp nezneužitia
uváženia. Správne orgány náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky
potrebné podklady.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na množstvo rozhodnutí všeobecných súdov ako aj Ústavného
súdu SR potvrdzujúcich zákonnosť jeho postupu a rozhodnutia. Faktom je, že posúdenie otázky
závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia
žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho
orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných
povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá
mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na
základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia.

V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods.
1 zákona). Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238
ods. 4 zákona) a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení
žalobou napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný v súlade s platnou
právnou úpravou (§ 233 zákona) vykonal prešetrenie veci. Dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil
v súlade so zákonom považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí a spáchanie
protiprávneho konania žalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal.

Z pohľadu žalobcu ide neprimerané opatrenie (rozhodnutie), keďže nekonal ako príslušník PZ ale v dobe
osobného voľna a nemal v úmysle niekoho poškodiť. K tomuto súd dodáva, že ak mal žalobca za jedno
vozidlo odmenu od 3 do 8 eur (v dvoch prípadoch malo ísť o vyššie sumy), nemožno určite hovoriť, že by
u neho došlo k veľkému prospechu, ba dokonca mohol byť aj poškodený, ako to sám tvrdil. Nič to však
nemení na skutočnosti, že vykonával protiprávnu činnosť pomerne dlhé obdobie (cca 1 rok) a to ako
príslušník PZ, pretože týmto bol aj v dobe osobného voľna. Policajt je totiž povinný v štátnej službe ako
aj mimo nej zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor (§
48 ods. 3 písm. g/ zákona). Navyše všetky zúčastnené osoby vedeli, že žalobca je príslušníkom PZ. Aj
súd je síce názoru, že rozhodnutie je pre žalobcu prísne, ale nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom.

Poukazovanie žalobcu na to, že neboli brané do úvahy výsledky jeho doterajšej služobnej činnosti
v PZ, nie je namieste. Je potrebné konštatovať, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je
základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo
vyplýva priamo z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona. Svoju profesionálnu anamnézu žalobca sám negoval
svojím protiprávnym konaním. Aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť



ospravedlnením pre protiprávne konanie spáchané policajtom. Zákon dokonca v ustanovení § 192 ods.
1 písm. e/ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy.

Žalovaný v samostatnom personálnom konaní nerozhodoval o tom, či sa žalobca dopustil niektorého
z priestupkov uvedených v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo
trestného činu podľa Trestného zákona. Je potrebné uviesť, že zákonné predpoklady prepustenia musia
byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania
alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne
dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Príslušný nadriadený policajta nerieši otázku, či
tento spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin (napr. rozsudky NS SR sp. zn. Sž-o-NS
53/03, sp. zn. 6 Sž 120/03, sp. zn. 6 Sž 13/01, sp. zn. 7 Sž 86/02, sp. zn. 7 Sž 34/02, sp. zn. 7 Sž
107/2001, sp. zn. 6 Sž 62/03, sp. zn. 7 Sž 158/2001, sp. zn. 7 Sž 50/02, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn.
6 Sžo 118/2008, sp. zn. 6 Sžo 272/2008, sp. zn. 6 Sžo 92/2008).

Žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je v dostatočnom
rozsahu odôvodnené tak, ako to ukladá § 241 ods. 3 zákona. Žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými
relevantnými námietkami, na ktoré žalobca v podanom rozklade poukazoval. Žalovaný v rozhodnutí
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje
na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. IV. ÚS
112/05, I. ÚS 117/05, I ÚS 141/09-12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali
odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka
konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 150/03-41
zo dňa 27.08.2003).

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať
zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok
(vymedzených práve žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor
napr. ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp. zn. 6 Sžo 84/2007, 6 Sžo 98/2008, 1 Sžo 33/2008,
2 Sžo 5/2009, 8 Sžo 547/2009).

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe
vymedzený. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva
z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých
preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady
predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým
musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods.
3 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov a rešpektujúc koncentračnú zásadu uplatňujúcu sa v správnom súdnictve sa súd
nezaoberal dôvodmi doplnenými až na pojednávaní.

Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či
správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa
v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné,
najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho
konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému
správny orgán dospel.

Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade spočíva v tom, že žalobca nebol čestným
a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v rozpore s postavením príslušníka PZ za účelom zadováženia
finančného prospechu, hoc aj malého, preukázateľne vykonával protiprávnu činnosť popísanú vyššie.



Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a
disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca svojím konaním zvlášť hrubým
spôsobom porušil základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zákona.

K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí okrem iného aj povinnosť plniť
svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu
dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v
súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo
štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor
a dodržiavať služobnú disciplínu.

Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní
služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v
PZ. Ako príslušník PZ bol povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi prepismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Je nezlučiteľné s
dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj
napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa
uvedeného konania dopustil. Každý príslušník PZ má v porovnaní s iným občanom väčšiu zodpovednosť
za svoje konanie vyplývajúce z jeho profesie a svojím správaním ma byť vzorom iným občanom.

Podľa § 225 ods. 2 písm. c/ zákona, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom
návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť
hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti.

Podľa § 250 ods. 2 zákona, právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je
neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

Z uvedeného vyplýva, že ak § 225 zákona neobsahuje tzv. doložku sankcie neplatnosti, aj napriek tej
skutočnosti, že odborový orgán sa v stanovenej lehote nevyjadrí k predloženému návrhu, nebráni to
prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Ak by aj nadriadený vopred neprerokoval
návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, išlo by síce o porušenie uvedeného ustanovenia
zákona, ktoré však nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť personálneho rozkazu.

Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona bola v danom prípade dodržaná tým, že
návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bol pred vydaním personálneho
rozkazu vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom (ZO OZP v SR č. 919-1 vo Veľkom Krtíši),
ktorý sa k nemu v zákonnej lehote súhlasne vyjadril. Výhrady žalobcu k činnosti odborového orgánu sa
síce javia ako dôvodné, avšak žalovaný zákonný postup dodržal. Žalovaný nemá možnosť ovplyvňovať
činnosť odborového orgánu a keď si tento nedôsledne plní svoje povinnosti a nechráni záujmy členov,
je to vec aktivity samotných členov, aby bola na príslušnej úrovni zjednaná náprava.

Podľa § 244 zákona, proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad.
O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto
rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

V súvislosti s lehotou 60 dní na rozhodnutie o rozklade treba uviesť, že žalobca bol vyzvaný na doplnenie
rozkladu a zároveň bol upovedomený, že lehota na vybavenie rozkladu bude v dôsledku tohto predĺžená.
Navyše ide o lehotu poriadkovú a jej uplynutím nezanikajú práva ani povinnosti účastníka konania.
Napadnuté rozhodnutie má všetky zákonné náležitosti a toto bolo aj v súlade so zákonom v odpise
doručené.



Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má
svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v
spoločnosti. Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby,
ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, a s tým spojené vyššie nároky
na činnosť príslušníkov PZ. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona
v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu
porušenia služobnej prísahy žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Hromadný výskyt určitého
protispoločenského konania totiž musí vyvolať náležitú odozvu, či už vo forme novej právnej regulácie
vzťahov, alebo využívaním prísnejších opatrení, ktoré platný predpis dáva k dispozícii.

Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých
konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto
sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti
na plnení funkcii štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne,
dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť
a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak prirodzeným je
očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci
služby, ale aj mimo nej tak, ako sa k tomu zaviazali.

Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k
záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu
nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade
zásadne nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.