Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoE/38/2013 z 27. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. marca 2013, sp. zn. 5CoE/38/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5608207098.2 Krajský súd Žilina | 5CoE/38/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5608207098.2 | 2013-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/175562bd-96e8-4d81-9e84-be2671f6225d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5608207098.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608207098
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5608207098.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grosslingova 4, proti povinnému: Peter Matloň, s miestom podnikania Bobrovec 115, IČO:
43 588 875, pre vymoženie pohľadávky vo výške 333,27 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Y., V. XX, pod sp. zn. EX 9091/08,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 7Er/609/2008-38 zo
dňa 29.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a), ods. 2 ,
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 4 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tým,
že v danom prípade neexistuje platne uzatvorená rozhodcovská zmluva - doložka. Okresný súd po
zrušení uznesenia č. k. 7Er/609/2008-13 zo dňa 15.10.2010 odvolacím súdom opätovne preskúmal
zákonnosť vedenia exekúcie a zistil, že v danom prípade je daný dôvod na zastavenie exekúcie v
plnom rozsahu, nakoľko exekučný titul vydal orgán na to nepríslušný. Okresný súd konštatoval, že na
platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť, okrem iných, podmienku písomnej formy.
Písomná forma v danom prípade nie je splnená. Dlžníkovo vyhlásenie obsiahnuté v zmluve o úvere,
že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nie je dodržaním písomnej formy
tak, ako ho predpokladá § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nie je
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis dlžníka a veriteľa), ale len vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy, ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný
oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú
formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy oprávnený nepreukázal, nepredložil Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru podpísané oboma zmluvnými stranami. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie v predmetnej veci je absenciou písomnej formy založená na neplatnej rozhodcovskej
doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že tento vydal orgán na to
nepríslušný.

Nakoľko súdny exekútor v stanovenej lehote nevyčíslil trovy exekúcie, ani ich vynaloženie súdu
nepreukázal, okresný súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z nasledujúcich
dôvodov:

a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci,

b/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný,

c/ svojim postupom súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,

d/ súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie,

e/ rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K dôvodu uvedenému pod písm. a/ oprávnený uviedol, že súd nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou § 45 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) sa postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (§ 41 ods. 2 Exekučného
poriadku) metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Vzhľadom
na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, t. j. je ním viazaný rovnako, ako je viazaný
rozsudkom všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O.sp.).

Pokiaľ ide o dôvod uvedený pod písm. b/, oprávnený bližšie uvádza, že exekučný súd môže
pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania
realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania (§ 45 ods. l ZoRK).
Aj v takomto prípade je však exekučný súd pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu limitovaný
ústavne konformnou teleologickou interpretáciou § 40 a nasl. ZoRK, ktorá mu umožňuje nájsť hranice
jeho právomoci a odlíšiť sa tak od právomoci všeobecného súdu konajúceho o zrušení rozsudku
rozhodcovského súdu.

K dôvodu uvedenému pod písm. c/ oprávnený uviedol, že exekučný súd konal pri revízii rozsudku
rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, zásadu začatia konania
na návrh. Okresný súd nerešpektoval zásadu rovnosti účastníkov konania, nakoľko oprávnený mal v
konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne.
Toto odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho iným postavením - obchodnej spoločnosti
podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou
SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Oprávnený tvrdí,
že postupom exekučného súdu, ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo v rámci práva na
súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovností zbraní", zásady
kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. V danom
prípade okresný súd bez toho, aby akokoľvek vypočul žalobcu (oprávneného), rozhodol o jeho právnom
postavení (o jeho práve), a to výrokom o zastavení exekúcie. Oprávnený nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho
právnom postavení. Zároveň mal oprávnený za to, že exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil
akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením
judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania.

Vo vzťahu k dôvodu pod písm. d/ oprávnený poukázal na to, že exekučný súd v uznesení konštatuje
skutkové okolnosti, akoby v tom smere vykonal dokazovanie, avšak dokazovanie nevykonával a k
záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto
smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie.

K dôvodu odvolania uvedenému pod písmenom e) oprávnený poukázal na ustanovenie § 45 ods.
1 a 2 ZoRK, z ktorého vyplýva, v akom rozsahu je exekučný súd oprávnený vykonať preskúmanie
exekučného titulu. Exekučný súd si však podľa ľubovôle okruh prieskumu exekučného titulu svojvoľne
rozšíril aj na otázky, ktoré nie je oprávnený v exekučnom konaní riešiť. V exekučnom konaní súd skúmal
dodržiavanie ustanovení o ochrane práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ ZoRK), skúmal platnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) ZoRK) a skúmal, či sa rozhodcovská zmluva vzťahovala aj
na vec, ktorá bola rozhodcovským súdom prejednávaná (§ 40 ods. 1 písm. d/ ZoRK). Navyše súd pri



tomto protiprávnom prieskume dospel k záveru, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený ďalej
poukázal, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Povinnému poskytol finančné prostriedky na účel podnikania. Vzhľadom na túto skutočnosť sa
na povinného nemôže vzťahovať ochrana, ktorú právny poriadok poskytuje spotrebiteľovi. Oprávnený
zotrvával na legitimite exekučného titulu oprávneného a preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Oprávnený alternatívne navrhoval, aby súd prerušil konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudicálne otázky Súdnemu dvoru EÚ.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa okresného súdu odvolaniu
oprávneného nemienila vyhovieť a predložila v zmysle § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods.
1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu zrušil
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V predmetnej veci bolo zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 26.6.2007 zistené, že povinný - dlžník bol
v nej identifikovaný nielen rodným číslom, ale aj IČO-m. Okresný súd uznesením č. k. 7Er/609/2008-13
zastavil exekúciu v časti vymáhania 0,25 % úroku z omeškania denne zo sumy 325,30 eur od 17.3.2008
do zaplatenia, nakoľko dospel k záveru, že z označenia účastníkov zmluvy je nesporné, že táto bola
uzavretá medzi podnikateľmi za účelom poskytnutia úveru. Dojednané úroky z omeškania však nemožno
považovať za primerané a sú v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Odvolací súd na
odvolanie oprávneného uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že konštatovanie okresného súdu, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi podnikateľmi za účelom
poskytnutia úveru bolo predčasné, nakoľko zmluva nebola v spise pripojená a navyše okresný súd v
tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Bolo potrebné preskúmať, či povinný konal pri uzatváraní
zmluvy v rámci predmetu jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preskúmať teda účel
poskytnutia peňažných prostriedkov, súvis poskytnutého úveru s podnikaním dlžníka.

Okresný súd však následne vydal uznesenie č. k. 7Er/609/2008-38 zo dňa 29.10.2012 bez toho, aby v
zmysle pokynov odvolacieho súdu ustálil, či povinný konal pri uzatvorení zmluvy o úvere ako podnikateľ
a teda, či sa v danom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský, zastavil exekúciu v celom rozsahu, pretože
dospel k záveru, že v danom prípade exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so
zákonom, pretože bol vydaný orgánom, ktorý odvodil svoju právomoc rozhodovať spor medzi účastníkmi
na základe neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd je však toho názoru, že práve posúdenie povahy právneho vzťahu medzi účastníkmi
má vplyv na ďalší postup exekučného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, v ktorom riešil, či je
potrebné rozlišovať v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní
vylučuje skúmanie nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, práve skutočnosť, či
sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho
vzťahu. Najvyšší súd dospel k záveru, že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než
spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú
účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal
zrušenia rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci
rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa premieta klasická rímska právna
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení



v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia
strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo
spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí. Už v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 Najvyšší
súd Slovenskej republiky uviedol, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To
znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania - spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť
rozhodcovskú zmluvu podľa úpravy zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať platnosť a existenciu rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
konštatovať príslušný právny následok preukázaného rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

Aby teda exekučný súd mohol posudzovať právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť daný spor, bude
potrebné, aby najskôr ustáli povahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným. Je potrebné
zdôrazniť, že označenie dlžníka v zmluve o úvere zároveň rodným číslom, ako aj identifikačným číslom
podnikateľa ešte neznamená, že úver bol dlžníkovi poskytnutý v súvislosti s jeho podnikateľskou
činnosťou, avšak uvedené skutkové zistenie nemožno vykladať ani tak, že ide o spotrebiteľský právny
vzťah. Okresný súd preto v ďalšom konaní sa zameria doplnenie skutkových zistení v naznačenom
smere a na základe zistených skutočností posúdi, či sú v danom prípade dôvody na čiastočné alebo
úplné zastavenie exekúcie.

Odvolací súd vzhľadom na nevyhnutnosť vyriešiť základnú otázku - otázku povahy vzťahu medzi
účastníkmi, sa už ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal a rovnako ani nerozhodoval
o návrhu oprávneného na prerušenie konania, o ktorom rozhodne okresný súd.

O trovách odvolacieho konania odvolací sú nerozhodoval s poukazom na § 224 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.