{"guid": "1fcaf6c1-1ecc-4b4d-a87a-71b5148f831a:4eabe88f-b421-446c-8214-0a5964568224", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7513205117.3", "spisova_znacka": "11Co/95/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/95/2016 z 1. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 1. novembra 2016, sp. zn. 11Co/95/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7513205117.3", "identifikacne_cislo": "7513205117", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2016-11-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4eabe88f-b421-446c-8214-0a5964568224", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7513205117.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7513205117.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7513205117.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/95/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205117
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513205117.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu E. E., B..T..Y.., so sídlom
W., W. M. XXXX/XX, N. V., Č. T., IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej X. D., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/
XXX, M., o zaplatenie 420 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/275/2013-98 z 26.10.2015
Okresného súdu Košice- okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.

2.  Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil peňažnú pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu a žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná 4.10.2010 na zmenkovú sumu 420 €, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % od 29.1.2011. V texte zmenky bol poňatý záväzok žalovanej
zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu
vistazmenkou a je opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Žalobca
predložil zmenku k zaplateniu, z čoho žalovaná ako vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatila.  Na preukázanie
svojich tvrdení predložil súdu ako jediný dôkaz zmenku.

3.  Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine
o predloženú zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti pre posúdenie jeho nároku
a nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd preto vyzval žalobcu vzorovým tlačivom „B“ - žiadosť o doplnenie
alebo opravu návrhu, vydaným podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia 1.10.2014, aby súdu v určenej lehote
doplnil svoj návrh a skutkovo vymedzil a opísal vznik záväzkového vzťahu medzi žalovanou a právnym
predchodcom žalobcu, najmä predložil zmluvu, preukázal skutočnú výšku poskytnutých peňazí, akú
celkovú výšku žalovaná a kedy realizovala poslednú úhradu.

4.  Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním z 29.10.2014 v ktorom uviedol, že poskytol súdu dostatočne
jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové informácie boli
prenesené do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu netreba nič opraviť alebo doplniť. Uviedol



že disponuje len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol
predložiť súdu. Žiadne iné listinné dôkazy preto súdu prvej inštancie nepredložil.

5. Súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, na základe ktorých mal  preukázané,
že žalovaná vystavila v prospech spoločnosti W. B..T..Y.. dňa 4.10.2010  v K. zmenku na zmenkovú
sumu 420 € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 29.1.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrená doložkou „na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola prevedená
indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

6. Z úradnej činnosti bolo súdu známe, že spoločnosť W. B..T..Y.. poskytovala úvery fyzickým osobám
- spotrebiteľom a za tým účelom uzatvárala s nimi úverové zmluvy na vopred pripravenom formulári.
Nároky z týchto úverov zabezpečovala  zmenkou.

7. Z vyššie uvedených dôvodov právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou W. B..T..Y.. a žalovanou
považoval za spotrebiteľský, a preto naň aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva, pričom mal za
to, že povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani indosovaním zmenky. Uplatnený nárok
posúdil v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa.
8. Súd uviedol, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský úver, preto vec treba posúdiť nielen podľa
zmenkového a šekového zákona, ako to žiada žalobca, ale aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z., resp.
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa národného aj európskeho práva
sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv, preto aj nárok spotrebiteľa bude posúdený
prednostne podľa spotrebiteľského práva.

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca v predmetnej veci  predložil iba zmenku ako jediný
listinný dôkaz, na základe ktorého sa domáha pohľadávky, špecifikovanej v petite návrhu. Žalobca ale
nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz. Za tejto situácie bol súd oprávnený skúmať dôvodnosť
uplatneného nároku a jeho výšky, a za tým účelom požadovať od žalobcu, aby svoje tvrdenia preukázal.
Keďže žalobca neoznačil ani nepredložil iné dôkazy ohľadom dôvodnosti základu i výšky uplatnenej
pohľadávky ani po tom, ako bol na to súdom vyzvaný,  a zmenka v mimozmenkovom konaní nie je dôkaz,
konštatoval, že nemohol posúdiť ani to,  či v prejednávanej veci boli splnené hmotnoprávne podmienky
podľa  zákona č. 258/2001 Z.z., resp. zákona č. 129/2010 Z.z. a či  zmluvné podmienky, upravené v
zmluve so žalovanou zodpovedajú všeobecným korektívom na ochranu spotrebiteľa, resp. nie sú s nimi
v rozpore.

10. Súd napokon dospel k záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a žalobu zamietol.

11. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanej trovy konania nevznikli resp. nepodala návrh na ich
náhradu, preto súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/  a f/ O.s.p. a
navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu
trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, pričom
strany takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených stranami a
vykonať len dôkazy navrhnuté stranami. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto
neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie
vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami v zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanom spore súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté
vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči
zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter
žalovanej ako spotrebiteľky, pričom žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu



a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého
žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sama žalovaná,
tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaná vznesie námietky, je na nej, aby ich oprávnenosť
preukázala. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a nie je možné ho preniesť na žalobcu.

13. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm.
a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.11.2016 o 13.20  hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 27.10.2016 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

16. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a  rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby je záver
súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tento záver súdu vychádza z ustanovení O.s.p.,
účinného v čase rozhodovania súdu, upravujúcich tzv. dôkaznú povinnosť účastníka konania (strany
sporu).

19. Odvolací súd sa týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere
poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

20. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich
tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej
neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto
sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.
účinného v čase rozhodovania súdu).

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu a k odvolacím námietkám žalobcu
odvolací súd uvádza:

22. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Účastníci (strany sporu)
sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú
v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj



listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný
listinný dôkaz prvopis zmenky, súd podľa čl. 4 bod 4  Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré
poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v
lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré je uvedené v
prílohe II tohto Nariadenia. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je síce písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán.

23. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno, ale je aj
nevyhnutne potrebné posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke. Žalobca, pokiaľ chce byť
úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z
dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie veci v rozkaznom konaní, jeho návrh súd prejednal
v konaní sporovom, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre
absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok žalobcu. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna
zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie
svojho nároku predložiť listinné dôkazy.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak uložil žalobcovi
doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a predložiť súdu doplňujúce informácie a
dokumenty a za tým účelom správne podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia zaslal žalobcovi tlačivo „B“.

25. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na základe
ním predloženej zmenky, nie je dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal
vydať rozsudok, preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má
preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

26. Keďže žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci
rozhodnúť na základe predloženej zmenky, ako jediného predloženého dôkazu. Správne preto súd návrh
žalobcu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v zmysle ust. § 101 ods.1
a § 120 ods. 1 O.s.p. Takáto možnosť zároveň vyplýva aj z ust. čl. 4 bod 4 Nariadenia.

27. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že súd žalobu zamietol výlučne z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, keďže zmenka ako jediný dôkaz nepreukazuje v
tomto konaní tvrdenia žalobcu.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú preto odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené,
nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na
náhradu trov konania. Úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e  j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/275/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}