Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/110/2013 z 27. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. novembra 2013, sp. zn. 7Co/110/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8701899774.1 Krajský súd Prešov | 7Co/110/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8701899774.1 | 2013-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ace18541-31b6-47a9-82af-301a594f0e74 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8701899774.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/110/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8701899774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8701899774.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcov 1/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho vo B. W. č. XX a 2/ I. S., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej vo B. W. č. XX, právne zastúpených
advokátskou kanceláriou JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom v Poprade, na ul. Zdravotníckej č. 4373/6, proti
žalovanému V. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v V., na ul. L. W. č. XXXX/XX, právne zastúpenému
JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou so sídlom v Poprade, na ul. Okružnej č. 789/16, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 14.2.2013 č.k. 13 C 418/2001 - 414 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
podielu 1/2 k stavbe označenej ako garáž a dielňa so súp. č. XXX, postavenej na pozemku C-KN parcely
č. 546/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, zapísanej na Správe katastra Poprad na
LV č. XXX pre obec B. W., k. ú. B. W.. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je spor
vyplývajúci z ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.. Uvedené ustanovenie umožňuje rozhodnúť o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je za podmienky, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem na podaní určovacej žaloby je daný potrebou vyriešenia otázky určenia vlastníckeho
práva k 1/2 spornej nehnuteľnosti. Bez takéhoto určenia je právo žalobcov neisté.

Pôvodne na strane žalovanej ako žalovaní v 1. a 2. rade vystupovali B. V. a B. F.. V priebehu konania
svoje spoluvlastnícke podiely k spornej nehnuteľnosti previedli na žalovaného.

Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2012 právny zástupca žalobcov vzal žalobu čiastočne späť a to vo
vzťahu k spoluvlastníckemu podielu ku garáži a dielni vo veľkosti 1/2, pôvodne zapísanému na žalobkyňu
v 2. rade. Stalo sa tak preto, lebo žalobkyňa v 2. rade so súhlasom žalobcu v 1. rade previedla tento
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti v priebehu súdneho konania na syna Q. S.. V tejto
časti bolo preto konanie zastavené a to uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 3.10.2012 č.k. 13
C 418/2001 - 396. Predmetom konania tak zostal spoluvlastnícky podiel 1/2 zapísaný na žalovaného.



Pre vznik podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je
rozhodujúca dohoda o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budovanej nehnuteľnosti. Takáto dohoda
nemusí byť písomná a postačuje, ak je uzatvorená ústne alebo konkludentne. Obsah takejto dohody
musí byť určitý a zrozumiteľný v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade takáto
dohoda nemôže byť platná. Z dohody musí byť zrejmé, že účastníci takéhoto právneho úkonu sa aj s
prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli, skôr ako sa začalo so stavbou, na založení podielového
spoluvlastníctva k stavbe.

Žalovaný a ani jeho právni predchodcovia nepreukázali, aby došlo k dohode o vzniku spoluvlastníckych
vzťahov k nehnuteľnosti medzi žalobcami a nebohou Q. V., matkou žalobkyne v 2. rade a pôvodných
žalovaných v 1. a 2. rade. Nehnuteľnosti začali stavať žalobcovia ako manželia.

Čo sa týka kolaudačného rozhodnutia, jeho vydanie nemá za následok vznik podielového
spoluvlastníctva k stavbe. V stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí stavebný úrad určuje
záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby s cieľom zabezpečiť ochranu záujmov spoločnosti
pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek
na výstavbu atď. Z dedičského konania po nebohej Q. V. bolo zistené, že stavba tvoriaca predmet
tohto sporu nebola predmetom dedenia a preto z titulu dedenia nemohli pôvodní žalovaní ani žalobkyňa
v 2. rade nadobudnúť vlastnícke právo. Žalovaný a ani jeho právni predchodcovia sa preto nemohli
domnievať, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Toto presvedčenie nemohli nadobudnúť ani po tom, čo
boli zapísaní do katastra nehnuteľnosti ako spoluvlastníci nehnuteľnosti na základe rozhodnutia o
kolaudácii, resp. rozhodnutia o udelení súpisného čísla.

Za účelové sa považovali tvrdenia pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade o financovaní výstavby
nehnuteľnosti nebohou Q. V.. Zo svedeckých výpovedí R. S. a O. T. vyplynulo, že Q. V. nepoberala
vysoký invalidný dôchodok a invalidnou dôchodkyňou už bola pred začatím výstavby. Za správnu sa
nepovažovala ani argumentácia žalovaného, podľa ktorej stavba garáže je súčasťou rodinného domu.
Garáž je samostatnou stavbou s vlastným súpisným číslom. Oddelením garáže od rodinného domu táto
stavba nestráca svoj účel, na ktorý slúži a ide o vec v právnom zmysle slova.

Pokiaľ ide o investície do výstavby garáže tieto žalobcovia preukázali listinnými dôkazmi o nákladoch
vynaložených na výstavbu spornej nehnuteľnosti. Na výstavbu garáže sa použili tehly z búračky budovy
depa čo potvrdil svedok X. T. a aj pôvodne žalovaná v 2. rade. Z výpovede ďalšieho svedka X. S. bolo
zistené, že tehly žalobca v 1. rade získal za pomoc pri búraní depa. Tehál z búračky bolo cca 10.000 ks.

S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa mal za zistené, že nehnuteľnosť tvoriacu predmet sporu
postavili žalobcovia ako manželia v dôsledku čoho bolo potrebné ich žalobe vyhovieť.

Pokiaľ ide o trovy konania o týchto sa rozhodlo podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval, aby odvolací súd po zopakovaní a
doplnení dokazovania vo veci rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Ako dôvod
uviedol, že žalobcovia si odvodili svoje vlastnícke právo od spracovania stavby. To ale nie je možné
nakoľko spracovaním vzniká nová vec za podmienky, že sa musí spracovať existujúca cudzia vec.
Táto podmienka splnená nebola, pretože žiadna cudzia vec pred samotnou výstavbou neexistovala.
Nepravdivé je i tvrdenie žalobcov, podľa ktorého si garáž postavili sami. V roku 1985 žila ešte matka
žalobkyne v 2. rade a pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade. V tom čase nebohá Q. V. spolu so žalobkyňou
v 2. rade boli vedené ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti, na ktorej sa stavba realizovala. Q. V.
požiadala žalobcu v 1. rade a to vzhľadom na jej vek, aby vybavil všetky právne dokumenty na povolenie
stavby garáže a dielne. Výstavbu garáže a dielne realizoval žalobca v 1. rade spolu s manželom pôvodne
žalovanej v 2. rade. Manžel pôvodne žalovanej v 2. rade pritom zabezpečil všetok stavebný materiál



použitý na výstavbu garáže a dielne. Svedok X. T. potvrdil, že sa podieľal na zhotovení strechy, o čo ho
požiadala nebohá Q. V.. Okrem toho žalobcovia v priebehu konania previedli svoj spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti na syna Q. S.. Týmto prevodom došlo k strate vecnej legitimácie , ktorej následkom
malo byť zamietnutie žaloby.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Právne bezvýznamným je poukaz žalovaného na právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, ktorého sa
žalobcovia domáhali titulom spracovania.

Podstatné náležitosti žaloby upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1. Žaloba,
vychádzajúc z tohto ustanovenia, musí obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa žalobcovia dovolávajú a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobcovia
domáhajú. Žalobcovia teda nemajú povinnosť podať právnu charakteristiku uplatneného nároku.
Právnou kvalifikáciou navyše súd nie je viazaný a môže ju posúdiť i inak. Z obsahu žaloby a spisu
vyplýva, že žalobcovia svoj nárok na určení vlastníckeho práva odvodzujú od výstavby nehnuteľnosti
nimi realizovanej.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k veci je i vytvorenie novej veci. Ide o originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý spočíva v tom, že právo vlastníka sa neodvodzuje od
žiadneho právneho predchodcu.

Hoci v čase výstavby nehnuteľnosti pozemok pod ňou sa nachádzajúci patril do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne v 2. rade a nebohej Q. V., táto okolnosť nie je dôkazom potvrdzujúcim vznik
podielového spoluvlastníctva k stavbe. Už Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. účinný od 1.1.1951 v
ustanovení § 25 upustil od zásady, podľa ktorej stavba je súčasťou pozemku. Rovnako v súčasnosti
platný a účinný Občiansky zákonník v ustanovení § 120 ods. 2 nepovažuje stavby za súčasť pozemku.
Nie je teda vylúčené, aby vlastnícky režim k stavbe bol odlišný od vlastníckeho režimu k pozemku.

Pôvodne žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sú právnymi predchodcami žalovaného, na pojednávaní konanom
dňa 1.10.2009 popreli, aby sa zúčastňovali stavebných prác na stavbe spornej nehnuteľnosti. Pôvodne
žalovaná v 2. rade dokonca prehlásila, že sa necíti byť vlastníčkou stavby, nakoľko ju nestavala. Sporná
nehnuteľnosť nebola prejednaná ani v dedičskom konaní po Q. V. zomrelej dňa XX.X.XXXX. V čase
prejednania dedičstva sporná nehnuteľnosť stála zhruba 10 rokov a nikto zo zúčastnených dedičov,
teda ani právni predchodcovia žalovaného, nenamietal nezaradenie garáže a dielne do dedičstva
po poručiteľke Q. V.. Takéto správanie sa dedičov je dôkazom podporujúcim tvrdenia žalobcov o
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej výstavbou. Za dôkaz opaku sa nedá považovať ani
výsluch svedka X. T.. Tento svedok sa totiž k spôsobu užívania stavby a ani k tomu, komu táto stavba
patrí vyjadriť nevedel.



Tvrdenie o existencii spoluvlastníckeho práva k stavbe garáže a dielne je tvrdením žalovaného, resp.
jeho právnych predchodcov. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá
O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúc z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

Žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia v priebehu konania nepredložili hodnoverné dôkazy
preukazujúce ich tvrdenia o existencii spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti tvoriacej predmet
konania.

Nedôvodnou je i argumentácia spochybňujúca aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na vedenie sporu. Na
syna žalobcov bol prevedený iba spoluvlastnícky podiel pôvodne zapísaný na žalobkyňu v 2. rade a v
tejto časti došlo v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby k zastaveniu konania. Žalobcovia sú preto
i naďalej oprávnení domáhať sa určenia svojho bezpodielového spoluvlastníctva k podielu v terajšej
dobe vedenému na mene žalovaného. Bez takéhoto určenia nemôžu byť zapísaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci tohto podielu v dôsledku čoho nebudú môcť realizovať jedno z vlastníckych oprávnení
a to oprávnenie nakladať s vecou ( § 123 Občianskeho zákonníka). Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vyplývajúci z ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. je daný požiadavkou zosúladenia
stavu faktického zo stavom právnym.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a
ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého
ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej , ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách odvolacieho konania z dôvodu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne
súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.