{"guid": "1fc1d8e1-d0fe-48cb-ba36-cf206bcb2e1f:00477169-7dd5-4fb5-92ac-7f27807c2b00", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7708206141.1", "spisova_znacka": "13CoE/131/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/131/2015 z 27. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 27. septembra 2015, sp. zn. 13CoE/131/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7708206141.1", "identifikacne_cislo": "7708206141", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Vanca", "sudca_id": 1627, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-vanca-1627", "datum_vydania": "2015-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-r", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. r) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-r", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-36.odsek-5", "nazov": "§ 36 ods. 5 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-36.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-251.odsek-4", "nazov": "§ 251 ods. 4 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-251.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-251"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-36", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-251"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00477169-7dd5-4fb5-92ac-7f27807c2b00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7708206141.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7708206141.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7708206141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 13CoE/131/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7708206141\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7708206141.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: T., s.r.o., T. XX, F., IČO: XX XXX XXX, zastúpený\nspoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnej: H. R.,\nnar. X.X.XXXX, bytom W. U. č. XXX, o vymoženie 398,33 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred\nsúdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.11.2014, č.k. 6Er/206/2008-21, jednomyseľne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh na prerušenie konania  z a m i e t a.\n\nP o t v r d z u j e  uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie.\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 5.11.2014, č.k.\n6Er/206/2008-21 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi\nKrutému náhradu trov exekúcie nepriznal.\n\nV odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 28.5.2008 poveril súdneho exekútora\nJUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je\nrozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 9666/07 zo dňa 3.1.2008. Súd prvého stupňa vec právne posúdil\npodľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 57 ods. 2, § 58 ods.\n1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),\n§ 52 ods. 1 a 2 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),\npodľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a podľa §\n2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách. Súd uviedol, že medzi oprávneným\na povinnou bola uzatvorená dňa 11.7.2007 úverová zmluva č. 9031557. Súčasťou tejto zmluvy boli\nVšeobecné obchodné podmienky, v ktorých sa nachádzala rozhodcovská doložka. Podľa tejto doložky\nsa účastníci konania dohodli, že spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,\nvýklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto\núverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad\nalebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská\nrozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade\nrozhodcovské konanie malo byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to\njedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Ďalej súd uviedol,\nže predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda malo\nby sa jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami Obchodného\nzákonníka. Oprávnený poskytol povinnej na základe úverovej zmluvy dočasne finančné prostriedky,\npričom povinná sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za jeho poskytnutie.\nZ odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom nevyplynulo, že\n\npovinná konala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd preto považoval zmluvu\nuzatvorenú medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľskú zmluvu a na uvedený právny vzťah použil\nspotrebiteľské právne normy, t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník\na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ako ďalej súd\nuviedol, v spotrebiteľskom právnom vzťahu nesmú byť zmluvné podmienky dohodnuté v neprospech\nspotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami.\nNeprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho\nzákonníka neplatné. Súd prvého stupňa bol názoru, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej\nzaložil rozhodcovský súd svoju právomoc, nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento\nnemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ\nbol nútený tieto obchodné podmienky prijať ako celok alebo odmietnuť. Praktickým dôsledkom takto\nformulovanej rozhodcovskej doložky bola skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky\nodopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím táto doložka spôsobila značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej\nstrany. Takto koncipovanú rozhodcovskú doložku považoval súd za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5\nObčianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského\nsúdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže\nbyť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Na základe vyššie uvedených skutočností súd\nexekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi\nnepriznal, nakoľko si ich nevyčíslil.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací\nsúd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne,\naby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl.\n267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.\n\nV odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že\nnepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané\ndokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený podal\nodvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. teda pre odňatie\nmožnosti konať pred súdom z dôvodu, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania\n- osobitne oprávnenému- viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská\nk skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou\nzmluvnej podmienky.  Uviedol, že pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice\nRady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských veciach musela byť\ntáto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym\ndvorom Európskej únie. Oprávnený ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n18.4.2011, sp. zn. II ÚS 140/2010 a taktiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21.2.2013\nsp. zn. C- 472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai. V zmysle tohto rozsudku,\nv každom prípade musí vnútroštátny súd pri vykonávaní práva Únie dodržovať požiadavky na účinnú\nsúdnu ochranu práv, ktoré oprávnení vyvodzujú z práva Únie, tak ako je garantovaná čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie. K týmto požiadavkám patrí zásada kontradiktórnosti, o ktorej Súdny\ndvor rozhodol, že táto vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť\nsa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa\nprávo účastníka konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom na ktorých chce súd\nzaložiť svoje rozhodnutie  uplatňovanými ním ex offo. Zásada kontradiktórnosti však vo všeobecnosti\nzaväzuje vnútroštátny súd, ktorý v rámci preskúmania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej\npodmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili\nspôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Za nutné považoval\nkonštatovať, že činnosťou súdu nastalo ústavne neakceptovateľné porušenie práv, keď exekučný\nsúd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného\nkonania na neprijateľnú podmienku a dať im možnosť vyjadriť sa k nej, alebo k prípadnému stanovisku\npovinného. Rovnako bol názoru, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo\nveci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES v tom zmysle, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí\nspotrebiteľ riešiť spory s dodávateľom- ak tak navrhne dodávateľ - v rozhodcovskom konaní je podľa\n§ 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ neprijateľnou podmienkou, pretože pri prihliadnutí na relevantnú\njudikatúru Spolkového súdneho dvora v Nemecku a Ústavného súdu Českej republiky by nemohol\n\ndodržať jednu z podmienok acte clair, že výklad a správna aplikácia čl. 3 ods.1 smernice 93/13/ES\nmusia byť úplne zjavné, čo vyžaduje zohľadniť okrem jazykových verzií textu, používania terminológii\na právnych pojmov komunitárneho práva, vzatie na zreteľ odlišnosti interpretácie komunitárneho práva\naj ubezpečenie sa, že výklad vnútroštátneho súdu je rovnako zjavný ostatným súdom členských štátov.\nV súvislosti s uvedenou právnou argumentáciou poukázal na podstatné rozhodnutia európskych súdov\n(nemeckých a českých), z ktorých je zrejmé, že samotné podriadenie sa rozhodcovskému súdu na\nzáklade rozhodcovskej doložky nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán, pretože obe strany stoja pred rozhodcovským súdom v rovnakých pozíciách a ak je rozhodca\nvopred menovaný, je tu daná istota ohľadne rozhodujúcej osoby. Podľa oprávneného súd prvého stupňa\nrozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 41\nods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2  ZoRK postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné\npreskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu\nneprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských\nvzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Všeobecný súd, ktorý\nkoná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému\nkomplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť\nvykonať právo pre veriteľa. K takémuto konaniu navyše dochádza za situácie, kedy už exekučný súd\npreskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie\nje súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nerozhoduje o zrušení rozhodcovského\nrozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom\nvo vzájomnej žalobe. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť\nrozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Všeobecný\nsúd nie je povinný zaoberať sa skúmaním, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade\ns právnymi predpismi. Podľa jeho názoru musí exekučný súd nakladať s rozhodcovským rozsudkom\nrovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,\nktoré je exekučným titulom. Oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa                      § 109 ods. 1 písm. b/\nO.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že\nexekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo\nexekučného konania podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZoRK len na návrh účastníka konania a bez\nnávrhu je možné exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastaviť len v prípade nedostatkov zistených\nv rozhodcovskom konaní a nie v samotnom rozsudku rozhodcovského súdu. K odňatiu možnosti konať\npred súdom uviedol, že k nemu došlo tým, že podľa jeho názoru exekučný súd porušil okrem iného\nprincíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý\nsúdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinnou na\nstrane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinná mala zabezpečený výkon všetkých práv\na oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu\njeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.\nNamietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré\nboli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani\novplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú\npríležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu\nexekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a\nnútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného\nprostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Navyše\nexekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave - Smernici Rady 93/13/\nEHS - ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd podľa\nnázoru oprávneného nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce\nkonečné rozhodnutie. V podanom odvolaní tiež namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil\nskutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, a tým bola účastníkovi odňatá možnosť konať\npred súdom, resp. konanie má inú vadu, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnený\nuviedol, že exekučný súd vo veci nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom a účastníci nemali\nmožnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. V poslednom bode podaného odvolania namietal, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na to,\nže exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať\nlen to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku\nsúladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, ktorá je podľa názoru oprávneného platná. Dojednanie,\nktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory s dodávateľom\n\nbudú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy bola daná možnosť voľby medzi\nrozhodcovským a všeobecným súdom, pričom nešlo len o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú\nmožnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Oprávnený tiež nesúhlasil s posúdením Zmluvy o úvere ako\nzmluvy o spotrebnom úvere. Uviedol, že oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky\ndočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,\npričom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa\nvždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše aj strany zmluvy si v bode 19 Všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru dohodli, že všetky právne vzťahy medzi nimi vzniknuté sa budú spravovať\nObchodným zákonníkom. Podľa oprávneného Zmluvu o úvere nebolo možné podradiť pod právny režim\nzákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského\núveru vymedzený v § 2 písm. a/, b/ a § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že\npredmetom úverov poskytnutých oprávneným sú peňažné prostriedky a nie tovar alebo služby, preto\nzmluvy o úvere nemôžu ani obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch\na poukázal tiež na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie\núveru a poplatku za zaslanie upomienky. Uviedol, že tento úrok má sankčný charakter, že oprávnený pri\nposkytnutí úveru nevyžaduje žiadne zabezpečenie a výška úroku je primeraná vzhľadom na obchodné\nriziko oprávneného. Odvolávanie sa na dobré mravy  pri posudzovaní výšky úroku z omeškania nie je\ndôvodné v prípade, keď si povinný svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil.\n\nV návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o\nfungovaní EÚ oprávnený poukázal na viaceré nejasnosti právneho základu (smernice Rady 93/13/\nEHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) ako aj jeho interpretácie\nSúdnym dvorom Európskej únie a všeobecným súdom rozhodujúcim v exekučnom konaní. Poukázal\naj na rôznu jazykovú verziu bodu q/ ods. 1 Prílohy Smernice rady 93/13/EHS. Zároveň uviedol, že\nvzhľadom na požiadavky jednotnej aplikácie a jednotnej interpretácie úniového práva je potrebné text\núniového predpisu skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových verziách a vziať do úvahy skutočný\númysel zákonodarcu a cieľ samotného predpisu. Tvrdil, že súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal s\nvýkladovými pravidlami uvedenými v Smernice rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje\nrozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. Mal za to, že v danom prípade\nje nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor\nEurópskej únie. Navrhol, aby súd na základe § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie konane prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v\nnasledovnom znení:\n„1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods.1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov?\n\n2. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1\nprílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nvykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky\nspory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred\nstálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu\nmožno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá\nžalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca\nzmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na\nvšeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo\nvšak neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej\nje rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc\nrozhodcovského súdu?\n\n3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS\nzabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“\n\nPovinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.\n\nNa súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní\noprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie\nodvolaciemu súdu.\n\nKrajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej\nlehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Podľa obsahu odvolania odvolací\nsúd v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj\nvýrok o náhrade trov exekúcie. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie\noprávneného nie je dôvodné.\n\nOdvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 11.7.2007 zmluvu o úvere\nč. 9031557, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 199,16 eura, ktorý sa povinná\nzaviazala vrátiť v 12 mesačných splátkach po 32,53 eura zvýšený o poplatok vo výške 191,19 eura, t.j.\ncelkovú sumu 390,36 eura (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok\nStáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 3.1.2008,\nč. SR 9666/07, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2008 a vykonateľnosť dňa 24.1.2008.\n\nPokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací\nsúd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej\nvýnimky.\n\nEurópska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor\nEurópskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci\nnúteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym\nspôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,\nkde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol\nvydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon\nprávoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa\noboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú\npovahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v\nrozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci\nobdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu\nvyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,\naby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.\n\nPovinnosť exekučného súdu preskúmať exekučný titul vyplýva zo samotného Exekučného poriadku, kde\nexekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný\norgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný\nsú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.\n\nZ rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010\nvyplýva, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým\núčelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Oprávnenie\nexekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného\nkonania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj\nv iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom\nznení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení napr. vyplýva viacero\ndôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto\ndôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný\nsúd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez tohto, aby\nsa exekučný titul stal vykonateľným, alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že\nrozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo\nneúčinným, alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom\ndodatočne zaniklo, alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,\npre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pričom tento\n\nzákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného\ntitulu.\n\nZ uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu\nv ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na\nvykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už\nzačaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,\nako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).\n\nOprávnený v podanom odvolaní spochybnil, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je\nzmluvou spotrebiteľskou riadiacou sa zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom\nvychádzal z toho, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, a teda sa jedná o tzv. absolútny\nobchod.\n\nOdvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere č. 9031557 zo\ndňa 11.7.2007 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n\nV právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a\nto bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej\nosobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná\nlen vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských\nvzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva\nv širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková\nprávna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v\npraxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje\nObčiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také\nzmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s\nveľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na\nvopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej\nzmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej\nzmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo\nneprijatie návrhu.\n\nPodľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na\nzmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 Eur; ak je na rovnaký účel uzavretých\nviac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o\nspotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.\n\nPredmetnou zmluvou požičal oprávnený povinnej sumu 6.000,-Sk ( 199,16 eura). Podľa vyššie\nuvedeného ustanovenia nie je možné za úver považovať poskytnutie finančných prostriedkov do\nvýšky 200 eur. Vzhľadom na uvedené nemožno uvedenú zmluvu o úvere považovať za zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tak ako to uviedol\nsúd prvého stupňa, ale len za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto\nje na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva\nspotrebiteľa, teda smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a\n§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n\nK odvolacej námietke oprávneného, že súd zdanlivo na účely preskúmania podmienok pokračovania\nexekúcie podľa Exekučného poriadku dokazoval a pojednávanie nenariadil, odvolací súd uvádza,\nže v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v\nustanoveniach § 122 až 124 O.s.p.), postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne\nosvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa\noboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania, nemusí\nvykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.\n\nNa základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri\npreskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom, a teda aj s Ústavou Slovenskej republiky.\nPreto za neodôvodnený považuje aj návrh oprávneného prerušiť exekučné konanie podľa § 109 ods. 1\n\npísm. c/ O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe\nčl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako i Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie\nsúladu                § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\n\nPodľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa\npoužijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje\nsa však vždy uznesením.\n\nPodľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie\nnemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno\npodať návrh na obnovu exekučného konania.\n\nV zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne\nvylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa\nzákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. na exekučné\nkonanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený\n(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013).\n\nOkrem uvedeného odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá\nnepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či\nv konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (napr. podľa\nrozsudku Súdneho dvora Pannon C- 243/08 vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,\nako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo\nmožné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú. Tiež rozsudok Súdneho dvora\nFreiburger Kommunalbauten C-237/02.).\n\nSo zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci (rozsudok Súdneho dvora Asturcom\nC- 40/08) sa odvolací súd ďalej zaoberal otázkou, či predmetná rozhodcovská doložka predstavuje\nhrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Totiž pokiaľ\noprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,\nje exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na\nzáklade uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011). Zároveň má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej\nrozhodcovskej doložky.\n\nV posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 17 Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru (ďalej len „Podmienky). Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto\nzmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:\n\na/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so\nsídlom Trnavská cesta 70, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri\nOkresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na\nrozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského\nsúdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,\nb/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa\npríslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).\n\nZmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie\nakéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad\nalebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto\nrozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde\nbola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s\nvnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.\n\nPodľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy\nnesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").\n\nPodľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené\nv spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n\nPodľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky\nuvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej\nrozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.\n\nObčiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil\naj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s\ndodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné\nvyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky\nzákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda\ncharakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito\nneprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie\n§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a\nObčianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na\nktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.\n\nNič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom\nkonaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura\nscripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,\nktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým\nje spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa\nustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať\nexistenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere\nkonštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť\ntohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany\npráv spotrebiteľa.\n\nV tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm. q)\nbodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná\nsmernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné\nso zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany\nspotrebiteľa. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v § 53 ods. 4 písm. r) OZ upravená\nprísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto\nznenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.\n\nPrvostupňový súd odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne\nnevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné\nrozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.\n\nO doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,\nak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale\n\nak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený\nnezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu\npre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu\nvšeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.\n\nUstanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a\nsúkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa\npodrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej\npodmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že\nspotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným\nsúdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť\npodrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval\nv zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je\ndojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa\nnekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.\n\nSpotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdal práva na účinnú\nprocesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v\npodmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská\ndoložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v § 53 ods. 2 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho\nzákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.\n\nOkrem uvedeného, rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre\nnedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 ZoRK, lebo nie je obsiahnutá\nv dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné\npodmienky poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané\nzmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možné považovať za\nrozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom\nkonaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a\nformálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).\n\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná\nrozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez\nprávomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej\nzmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené\npodmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\n\nK námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací\nsúd uvádza, že prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to\naj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v\nrozpore so zákonom tak ako je uvedené vyššie, v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s §\n45 ZoRK, bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Vada rozhodcovského rozsudku spočívajúca\nv jeho nespôsobilosti byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom konania, ktorú nemožno\nodstrániť a pre ktorú musí byť exekúcia zastavená.\n\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania\nzamietol a napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol\nv súlade so zákonnou úpravou, ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\na účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní\núspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/206/2008", "guid": "f8b2839c-8cb9-4976-b2a6-4194cca89b28:0a6556df-f126-4db3-a1f9-effb5f7e04c9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:50c89a83-7b86-4f5d-8f91-e6f546c4b156", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 355, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c89a83-7b86-4f5d-8f91-e6f546c4b156"}, {"guid": "ussr:188c8765-2718-4841-8f84-4bb537cb3747", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2010 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:188c8765-2718-4841-8f84-4bb537cb3747"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "587b1786-7717-4f5c-b40e-975c3283508e:027f0f3c-c745-4421-8526-d0964c821132", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/206/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6Er/206/2008 z 30. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2016-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/587b1786-7717-4f5c-b40e-975c3283508e:027f0f3c-c745-4421-8526-d0964c821132"}], "citovane_v": []}