Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/144/2014 z 19. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. júla 2015, sp. zn. 18Co/144/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8113231414.1 Krajský súd Prešov | 18Co/144/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8113231414.1 | 2015-07-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc479651-860e-4138-af4b-73b60c07c57f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113231414.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/144/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231414 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113231414.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO 35 792 752, zastúpeného AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXXX/X, XXX XX N., štátnemu občanovi I. republiky, za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, o.z., Sofijská 13, 040 01 Košice, IČO 42 247 268, zastúpenéh advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.960,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k. 16C 316/2013-43 z 3.4.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, trovách konania vedľajšieho účastníka a trovách konania účastníkov konania. Priznáva náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 99,33 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta v Košiciach v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 807,61 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 807,61 eur od 30.1.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 108,42 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh nebol dôvodný v celom rozsahu. Úver, ktorý bol poskytnutý, sa čerpal žalovaný pre vlastnú potrebu, aj keď sa pri podpise zmluvy o úvere žalovanému zdalo, že úrok z úveru, ktorý je žiadaný je privysoký. Aj keď žalovaný akceptoval podmienky, za ktorých žalobca poskytol úver, nebol to však dôvod preto, aby súd, ktorý konal vo veci nepodrobil kontrole dojednania, za ktorý bol úver poskytnutý z úradnej povinnosti. Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že za podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý pri výške úrokovej sadzby ide o civilnoprávnu úžeru. Poskytnutý úver pri úrokovej sadzbe 80,24 % ročne je úrokom, ktorý nie je akceptovateľný. Aj keď právne predpisy neurčujú do akej výšky je možné dohodnúť úroky, neznamená to, že by výška úrokov z úveru nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti ako príklad uviedol aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 3Cdon 51/96 z 30.9.1998. Neprimerané úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám a právnym princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je nebankovou spoločnosťou, ktorý aj zo všeobecnej praxe konajúci súd má vedomosť, že vstupuje do zmluvných vzťahov s osobami, ktoré nie sú bonitné, a preto nedostanú úvery v bankách a predstavujú istú mieru rizika návratnosti takéhoto úveru. Preto je potrebné vychádzať aj z týchto poznatkov vo vzťahu k neprimeranosti úveru. Aj keď súdna prax nie je jednotná, ktorá výška úveru je taká, ktorá prekračuje hranicu, ktorá zodpovedá dobrým mravom, vymenoval viaceré rozhodnutia odvolacích súdov aj Najvyššieho súdu SR, kde ide o výšku úverov nad 25,60 % ročne. Preto úrok, ktorý bol dohodnutý v danom prípade vo výške 80,24 eur posúdil ako úrok v rozpore s dobrými mravmi a nárok v tejto časti zamietol. Výrok o trávach konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní uviedol, že namieta závery súdu prvého stupňa o rozpore výšky úrokov s dobrými mravmi a porovnávanie úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov takýto záver a postup súdu nemá oporu v zákone, ale je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretej zmluvy. V čase, kedy bola zmluva so žalovaným uzavretá existovala právna úprava zákona č. 258/2001 Z.z. o maximálnej hranici tejto odplaty za poskytnutý úver, teda úrokov sadzby z úveru. Maximálna hranica bola 77,76 %. Je preto nesporné, že výška odplaty nepresahuje túto hranicu. Považuje ju za primeranú, zákonnú. Tým sa súd prvého stupňa dopustil aj porušenia Čl. 2 Ústavy SR a povinnosti súdu rozhodovať na základe zákona. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, vyhovieť návrhu aj v prevyšujúcej časti, resp. zrušiť vec a vrátiť ju na ďalšie konanie. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania účastníkov a náhrade trov vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, rovnako ma výhrady vzhľadom k tomu, že bolo potrebné v danej veci posudzovať nárok podľa § 142 ods. 2 a 3 O.s.p. a nie podľa § 141 ods. 1 O.s.p.. Z hľadiska výsledku konania nemá toto oporu v zákone, okrem toho vedľajší účastník nemal vzťah k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadnym spôsobom. Úspech alebo neúspech nemá a v prípade, že by aj bol súd prvého stupňa použil tieto ustanovenia o úspechu vo veci, potom je potrebné brať do úvahy, že je možné priznať len účelne vynaložené trovy a je teda potrebné prihliadať na charakter vedľajšieho účastníka, ktoré bolo Občianske združenie, ktoré vstúpilo do konania na strane žalovaného, ako združenie, ktoré poskytuje zastúpenie a právnu pomoc spotrebiteľom a preto by bolo vhodné, aby sa takéto združenie na základe personálneho substrátu aj samo zastupovalo a nie je potrebné, aby ho zastupoval v konaní advokát, ktorý následne si vyčísli aj trovy konania v podobe trov právneho zastúpenia. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý uviedol, že bol uvedený v zmluve so žalovaným zo strany žalobcu nesprávny údaj o RPMN. Skutočná výška bola 89,73 % a bola vypočítaná nižšia výška v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, aké dôsledky má uvádzanie nepravdivých, nepresných, či neúplných údajov a v tejto súvislosti citoval ustanovenie § 5 zákona č. 250/2007 Zb., Čl. 4 ods. 1, 2 Smernice 87/102. Takéto konanie možno potom považovať na nečestné konanie a v rozpore s pravidla dobrých mravov a obchádzajúce zákon a je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 3 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, čo je považované za odbornú starostlivosť, popretie dobrých mravov a konanie žalobcu so zlým úmyslom. Rovnako citoval ust. § 265 Obchodného zákonníka a pokiaľ sa žalobca bránil maximálnou výškou odplaty za poskytnutý úver v súvislosti s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z., je potrebné vychádzať z akých údajov sa vychádzalo v čase tejto právnej úpravy, keďže sa zbierali informácie a dáta od takých subjektov, ktoré poskytovali spotrebiteľské úvery, ktoré niekoľko stonásobne prevyšovali priemerné úroky poskytované bankami. Preto ani tento údaj nie je možné relevantne prijať ako správne ustanovenie hranice. Preto navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,33 eur za jeden úkon právnej služby a t.j. vyjadrenie k odvolaniu zo hodnoty spolu podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Zb. Hodnota jedného právneho úkonu je 91,29 eur a k tomu bol priznaný a režijný paušál vo výške 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu potom trovy konania predstavovali sumu 99,33 eur. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel aj k správnym právnym záverom. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Odvolacou námietkou vo veci samej zo stany žalobcu bola okolnosť nesprávneho právneho posúdenia rozhodnutého zmluvného úroku z úveru v danom právnom vzťahu so žalovanou. Odvolateľ uvádzal, že neprekročil maximálnu mieru, ktorá bola v čase uzatvárania tohto úveru dovolená s poukazom na to, že táto maximálna úroková sadzba mohla byť až 74,40 %. Túto hranicu žalobca neprekročil, preto nemožno hovoriť o rozpore s dobrými s mravmi, rozpor so zákonom. Naopak, vedľajší účastník argumentoval okolnosťami platnosti vtedy platného vládneho nariadenia, ktoré upravovala maximálne úrokové miery pri poskytnutých úveroch a okolnosť, že súd je povinný aj z úradnej moci sa zaoberať výškou tejto úrokovej sadzby a porušením zákonných ustanovení, najmä pokiaľ išlo o dobré mravy a následnú neplatnosť takýchto právnych úkonov. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní náhradu trov konania nežiadal, odvolací súd mu žiadne nepriznal. Vedľajší účastník si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia. Keďže v tomto konania argumentácia vedľajšieho účastníka bola dôvodná a bola akceptovaná zo strany odvolacieho súdu má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby. Preto priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za podané odvolanie a z hodnoty sporu išlo o výšku odvolacích trov za jeden úkon právnej služby 91,29 eur. K tomu priznal aj náhradu režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Spolu priznal náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi, ako trovy právnej pomoci vo výške 99,33 eur. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.