{"guid": "1fbe9999-acda-4bde-a869-86c5a56128fd:a11617f6-efed-4dc3-b31c-fc62ff89c857", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8411201781.1", "spisova_znacka": "19Co/69/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/69/2013 z 26. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. decembra 2013, sp. zn. 19Co/69/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8411201781.1", "identifikacne_cislo": "8411201781", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2013-12-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a11617f6-efed-4dc3-b31c-fc62ff89c857", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8411201781.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8411201781.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8411201781.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/69/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411201781
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411201781.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava,
IČO: 17 324 220 proti žalovanému K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., K.. J. X, v konaní o zaplatenie
12.779,66 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C/150/11-104
zo dňa 20.12.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Na konanie je miestne príslušný Okresný súd Kežmarok.

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu 1.stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a vyslovil, že účastníci    nemajú  právo na
náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na úhradu sumy
12.779,66 Eur s prísl. a trov konania.

Súd  prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenia § 420 ods. 1 OZ ustálil, že dňa
04.12.2003 žalobca ako leasingový prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako leasingovým nájomcom v
zmysle § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka leasingovú zmluvu číslo 36265. Predmetom zmluvy bol
finančný prenájom motorového vozidla Škoda Fabia 1.4 Classic, ktoré žalovaný prevzal dňa 04. 12. 2003
na základe protokolu o odovzdaní vozidla. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi počet a výšku splátok
podľa zmluvy. Žalovaný pri podpise zmluvy  uviedol žalobcu do omylu, čím sa neoprávnene obohatil.
Žalovaný bol uznaným vinným z trestného činu, ktorým žalobcovi bola spôsobená škoda vo výške
12.779,66 Eur. Išlo o trestný čin podvodu spolupáchateľstvom. Poškodená organizácia bola odkázaná
svojím nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Žalovaný počas konania uviedol, že nárok by relatívne mohol uznať len sčasti. Neprevzal žiadne
motorové vozidlo, lebo  v čase podpisu leasingovej zmluvy, toto bolo už zničené. Tvrdil, že bol odsúdený
v trestnom konaním spolu s inými osobami a tie sa výrazne podieľali na spáchaní celého skutku. Nebol
preto ochotný uhradiť žalovanú sumu, lebo bol použitý ako „biely kôň“.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca nepreukázal hodnovernými listinnými
dôkazmi, aby na základe leasingovej zmluvy niekomu inému uhradil sumu 12.779,66 Eur, t. j.
nepreukázal, aby uvedenú sumu poskytol alebo žalovanému, alebo niekomu inému na prefinancovanie
motorového vozidla.  Ustálil preto, že žalobca nevie preukázať hodnoverným spôsobom výšku škody
ako jeden zo základných atribútov predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. Pri uzavretí leasingovej



zmluvy na osobné motorové vozidlo podľa názoru súdu prvého stupňa išlo o nekalú činnosť viacerých
osôb, teda nie len žalovaného. Aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie žalovaného vyhodnotil tak, že žalovaný bol zneužitý, lebo mu bola sľúbená odmena.

Z vyššie uvedených preto súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal základné atribúty,
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

Výrok o trovách konania právne neodôvodnil a len konštatoval, že účastníci nemajú právo na ich
náhradu.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 12.779,66 Eur s príslušenstvom a priznať mu
trovy konania alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O. s. p. Poukázal na ustanovenie
§ 135 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd je okrem iného viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin.

Nesúhlasil s tvrdením súdu  prvého stupňa, že neboli preukázané podmienky vzniku zodpovednosti
za škodu. Škoda mu vznikla v podobe finančných prostriedkov určených na financovanie
motorového vozidla vo výške 12.779,66 Eur. Žalovaný bol uznaný vinným z trestného činu podvodu
spolupáchateľstvom, pritom rozhodnutie trestného súdu vychádzalo z existencie škody ako základného
znaku skutkovej podstaty. Ak teda súd  posúdil otázku škody rozdielne, zaťažil svoje konanie vadou,
ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolateľa úlohou súdu prvého stupňa
bolo zaviazať žalovaného na náhradu škody a nezisťovať, či škoda naozaj vznikla, lebo je viazaný
rozhodnutím trestného súdu.

Podľa odvolateľa práve stav motorového vozidla bol pre uvedený trestný čin rozhodujúcim a išlo
o podvod v leasingových veciach. Konkrétne tým je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného a vznikom škody. Žalovaný si sám vybral motorové vozidlo, ktoré chce, aby bolo
spoločnosťou prefinancované. Žalovaný žiadal refinancovanie motorového vozidla, ktoré  v tej dobe
existovalo iba na papieri a neuhrádzal leasingové splátky. Žalovaný tak uviedol žalobcu do omylu nielen
tým, že predložil doklad o príjme, ktorý v tej dobe nepoberal, ale žiadal finančné prostriedky na motorové
vozidlo, ktoré v tej dobe bolo úplne zničené. Navyše je na vôli žalobcu, koho bude o náhradu škody
žalovať v prípade, ak škoda bola spôsobená viacerými osobami. Žalovaný má možnosť uplatniť si
regresne svoj nárok voči osobám ,ktoré spolu s ním škodu spôsobili.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný tak, že ani v odvolaní žalobca nepotvrdzuje vznik škody. Podané
odvolanie preto nemôže byť dôvodom ani na zmenu rozsudku, alebo jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvého stupňa. S napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu súhlasí.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. zistil, že odvolanie žalobcu je
dôvodné.

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti ( § 420 ods. 1, zákon č.
40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov, Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ ).



Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú :

a) porušenie právnych povinností ,

b) existencia škody,

c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d) zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom.
Táto protiprávnosť  môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. K porušenie právnej povinnosti môže dôjsť
buď protiprávnym konaním alebo opomenutím. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s
ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a
iných noriem, ktoré mal škodca zachovať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia
povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý
zisk.

Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Vzhľadom na to, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami
hlavnými a vedľajšími. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie sprostredkovaný.

Predchádzajúce zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú objektívny charakter
na rozdiel od zavinenia, ktoré má subjektívny charakter a znamená psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenia rozlišujeme úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre splnenie
podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.
Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Zodpovednosť podľa § 420 OZ je
zodpovednosťou všeobecnou.

V prejednávanom prípade súd  prvého stupňa predčasne rozhodol, keď zamietol žalobu, ktorou si
žalobca uplatňoval náhradu škody vzniknutú mu trestným činom žalovaného. Vzhľadom na to, že súd
je v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný, okrem iného aj tým, že bol spáchaný trestný
čin, je nepochybne preukázané, že škodu zavinil aj žalovaný. Predmetom tohto konania bolo, aby
žalobca preukázal výšku škody a aby súd o nej aj rozhodol. Z obsahu spisu napríklad vyplýva, že
žalobca predložil výpis z bežného účtu, podľa ktorého dňa 08.12.2013 poukázal sumu 300.300,- Sk.
Súd vo svojom rozsudku vôbec nevyhodnotil tento dôkaz. Preto jeho tvrdenie, že žalobca nepreukázal
výšku škody bez akéhokoľvek vyhodnotenia uvedeného dôkazu, nachádzajúceho sa v spise na č.l.
97, je prinajmenšom predčasné. Bez povšimnutia ostala aj obrana žalovaného v konaní, keď uviedol,
že skutočná škoda je nižšia ako uplatnená, a preto navrhoval, aby súd vykonaným dokazovaním zistil
rozsah skutočnej škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená. Súd vo svojom rozsudku nevyhodnotil ani tento
postoj žalovaného v konaní. Taktiež nebolo zhodnotené ani tvrdenie žalovaného zachytené do zápisnice
o pojednávaní zo dňa 10.07.2012, kde sa vyjadril, že jeho podiel na škode, ktorú uznal je vo výške cca
1.000 až 1.200 Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené je preto predčasné a nesprávne, keď súd prvého stupňa žalobu zamietol
v celom rozsahu bez toho, aby boli na to splnené zákonné dôvody. Aj ďalšie zhodnotenie súdu prvého
stupňa, že škoda bola spôsobená nekalou činnosťou viacerých osôb, teda nie len žalovaného, nemohlo
byť dôvodom zamietnutia žaloby voči žalovanému v celom rozsahu.



Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (§ 438 ods. 1 OZ).

V uvedenom ustanovení je vyjadrená zásada solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, čo znamená,
že viacerí škodcovia voči poškodenému zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Dôsledky takejto
zodpovednosti treba posudzovať podľa § 511 ods. 1 OZ, ktorý upravuje vzťah solidárnych dlžníkov voči
veriteľovi. Podľa tohto ustanovenia môže veriteľ požadovať celé plnenie, od ktoréhokoľvek solidárneho
dlžníka. Ak  splní dlh jeden z dlžníkov, povinnosť ostatných zanikne. Poškodený potom môže požadovať
náhradu škody v plnom rozsahu od ktoréhokoľvek škodcu, pričom má možnosť vybrať si toho, koho
považuje za finančne najzdatnejšieho a ktorý pravdepodobne bude schopný nahradiť celú škodu.

Solidárna zodpovednosť viacerých škodcov však nebráni ani tomu, aby poškodený požadoval náhradu
škody od všetkých spoločných škodcov spoločne. Pri solidárnej zodpovednosti, ak jeden z viacerých
škodcov nahradí celú škodu, povinnosť ostatných škodcov nahradiť škodu poškodenému zanikne. Tým
však nie je ešte vyriešená otázka vzájomného vyporiadania náhrad medzi tým, kto škodu nahradil, a
medzi ostatnými spoločnými škodcami. Toto vyporiadanie škody je už výrazom vnútorného vzťahu medzi
viacerými škodcami alebo solidárnymi dlžníkmi a nemá vplyv na ich vzťah k poškodenému. Táto otázka
je upravená v § 439 OZ.

Ak teda žalobca v predmetnom konaní požaduje náhradu škody iba voči žalovanému, napriek tomu, že
v trestnom konaní boli uznaní vinnými z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom aj ďalšie osoby,
nič nebráni žalobcovi domáhať sa náhrady škody iba voči žalovanému v tomto konaní.  Neobstojí preto
záver súdu, že pri uzatváraní leasingovej zmluvy išlo o nekalú činnosť viacerých osôb, teda nie len
žalovaného.

K odvolacím námietkam odvolací súd ešte uvádza, že nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že v
tomto konaní úlohou nebolo zisťovať, či škoda naozaj vznikla, lebo je súd viazaný rozhodnutím trestného
súdu. Ak by bola škoda preukázaná náležite už v trestnom konaní, v rámci adhézneho konania by o nej
mohol rozhodnúť už trestný sud. Keďže sa tak nestalo, nárok žalobcu na náhradu škody bol odkázaný
na konanie vo veciach občianskoprávnych. V tomto predmetom konaní preto je úlohou žalobcu riadne
preukázať výšku škody. Iba po jej preukázaní bude možné vo veci správne rozhodnúť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvého stupňa postupom podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a postupom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude náležite zistiť výšku škody uplatnenej v tomto konaní a úlohou žalobcu
bude súdu navrhnúť dôkazy na preukázanie výšky škody a až následne súd rozhodne o nároku žalobcu.
Svoje rozhodnutie súd  bude musieť náležite odôvodniť tak, aby toto zodpovedalo ustanoveniu § 157
ods. 2 O.s.p.

Zo spisu vyplýva, že žalovaný svojím podaním zo dňa 02.05.2012, ktoré je v spise zažurnalizované pod
č.l. 63 až 64 požiadal v zmysle ustanovenia § 138 O.s.p. o oslobodenie od súdnych poplatkov, o čom
zatiaľ súd prvého stupňa nerozhodol.

Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o tomto návrhu žalovaného.

Žalovaný v podaní zo dňa 02.05.2012 namietal aj miestnu príslušnosť Okresného súdu Kežmarok z
dôvodu, že aj keď má trvalý pobyt v obvode uvedeného okresného súdu na adrese D. XXXX/XX,
minimálne 1 a pol roka sa na uvedenej adrese pravidelne nezdržiava, ale zdržiava sa v P.. Je preto
založená miestna príslušnosť Okresného súdu Trnava. S poukazom na ustanovenie § 85 ods. 1 O.s.p.



všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má bydlisko alebo v obvode ktorého sa zdržiava.
Žalovaný sa v súčasnosti zdržiava trvalo, nie prechodne, v obvode Okresného súdu Trnava. Na novej
adrese síce nemá hlásený trvalý pobyt, ale toto nie je rozhodujúce ale je rozhodujúci úmysel občana
trvale sa v určitom mieste zdržovať.

Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd v
obvode ktorého sa zdržuje ( § 85 ods. 1 O.s.p.).

Uvedené ustanovenie špecifikuje, ktorý súd je všeobecným súdom občana. Aj keď v uvedenom
ustanovení sa používa termín bydlisko, a nie pojem trvalý pobyt, je potrebné rozlišovať tieto samostatné
pojmy. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa zdržiava na rôznych adresách. Napríklad na doručenke
súdneho doručovateľa, ktorá bola dňa 19.04.2012 žalovanému doručená, adresa žalovaného je na ul.
L. XX, P.. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 02.05.2012 uvádza inú adresu svojho údajne dlhodobého
pobytu, a to na ul. K..J. X, G.. Z uvedeného sa teda dá usúdiť, že žalovaný mení adresy svojho pobytu,
teda nepreukázal, aby mal trvalé bydlisko na niektorej adrese, tak aby bolo možné miestnu príslušnosť
súdu v predmetnej veci určiť inak, ako podľa miesta trvalého bydliska žalovaného na ulici D. XXXX/XX
v T.. Nebol preto dôvod, považovať Okresný súd Kežmarok za súd nie miestne príslušný.

V zmysle ustanovenia § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh
smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Keďže predmetná vec nie je vecou, ktorá v zmysle ustanovenia § 88 O.s.p. by mala byť riešená v
tzv. výlučnej miestnej príslušnosti, odvolací súd vzhľadom na námietku miestnej príslušnosti vznesenú
žalovaným pri prvom jeho úkone rozhodol tak, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd
Kežmarok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}