{"guid": "1fbaf5f0-b48b-4ef2-bd1b-58aae34b1258:691c2b4c-87ce-4dfa-bffd-10b3a71f7c46", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8313204459.1", "spisova_znacka": "21Co/164/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/164/2013 z 27. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. októbra 2013, sp. zn. 21Co/164/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8313204459.1", "identifikacne_cislo": "8313204459", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2013-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/691c2b4c-87ce-4dfa-bffd-10b3a71f7c46", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8313204459.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8313204459.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8313204459.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/164/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204459
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8313204459.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi P. Q.,
bytom V. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 192,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 5C/187/2013-19 zo dňa 18.07.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  sa rozsudok a vec sa  v r a c i a  prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len ,,prvostupňový súd“) návrh na plnenie z indosovanej  zmenky zamietol
s odôvodnením, že navrhovateľ  napriek výzve súdu nepredložil ,,právny titul, na základe ktorého bola
zmenka vystavená a vyplnená (zmluva  alebo iný)“. Preto  ,,nemal inú možnosť,  len tento návrh
zamietnuť, o čom bol navrhovateľ poučený“. Prvostupňový súd postupoval podľa  čl. 4  bod 4 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady  (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje  európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,nariadenie“, pozn. odvolacieho súdu).

Navrhovateľ v odvolaní navrhol zmeniť rozsudok a návrhu vyhovieť. Poukázal na  abstraktnosť
zmenkového záväzku a vytkol prvostupňovému súdu výzvu, ktorú nemal možnosť splniť, pretože
disponuje len zmenkou a nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky  a
vystaviteľom zmenky.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p., zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok; ďalej
len ,,O.s.p.“) a dospel k záveru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V predmetnej veci ide o uplatnenie práva zo zmenky. Zmenka je  cenným papierom o samostatnom
abstraktnom záväzku. Po indosácii zmenky nový majiteľ zmenky na to, aby uplatnil práva zo zmenky,
nie je odkázaný na preukazovanie skutočností súvisiacich s pôvodným právnym vzťahom, z ktorého
zmenka vznikla (porov. rozsudok NS SR  z 22.10.2008 č.k. 5Obo 3/2008).

Podľa § 17 zákona č.191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový ,,kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka“.

Prvostupňový súd bol preto nedôsledný, ak vyžadoval od navrhovateľa dôkazy, ktorými navrhovateľ
nedisponuje  a rozsudok  založil  výlučne na nepredložení dôkazu o podstate právneho vzťahu, z ktorého
zmenka vznikla.



V tomto smere  je odvolací dôvod opodstatnený. Odvolací súd sa však stotožňuje s prvostupňovým
súdom v tom, že relevanciu má otázka, či predmetná zmenka vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy. V tejto
otázke  zostal skutkový stav v rozpore s princípmi súkromného spotrebiteľského práva  nezistený.

Vzhľadom na to neboli splnené podmienky na iné ako  kasačné rozhodnutie, pretože  prvostupňový
súd pre nesprávne právne posúdenie veci (nepoužil správny predpis) nedostatočne zistil skutkový stav
(§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Odvolací súd z uvedeného dôvodu zrušil rozsudok a vec sa vracia
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu bude  inak  ako od navrhovateľa zadovážiť zmluvu, ktorá bola základom
pre vystavenie  zmenky. Číslo zmluvy je na zmenke. Zmluvu je možné zadovážiť viacerými spôsobmi,
najmä od pôvodného veriteľa (POHOTOVOSŤ, s.r.o.), od  odporcu, ale najhospodárnejšie zo spisu
z exekučného oddelenia. Zdá sa totiž, že predmetnému sporu predchádzalo exekučné konanie  na
základe rozhodcovského rozsudku založeného na rozhodcovskej doložke  upravenej v zmluve.

Ďalej bude úlohou prvostupňového súdu  zistiť, či vzťah, z ktorého vznikla zmenka, je  vzťahom medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Javí sa, že v  prípade, ak nejde o spotrebiteľskú zmluvu a súd nezistí
neplatnosť zmenky, nemal by existovať dôvod návrhu nevyhovieť  s tým, že prípadné právo odporcu
proti  pôvodnému veriteľovi na náhradu škody nie je  dotknuté.

Ak však zmenka vznikla zo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzniká otázka, či zmenka  a jej
indosácia nadmerne nesťažili  ba dokonca či neznemožnili spotrebiteľovi presadiť vlastné spotrebiteľské
práva  vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (porov. rozsudok súdneho dvora  v spojených prípadoch
C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž  objektívne  znamená výrazné sťaženie práv vystaviteľa  zmenky
(napr. sťažené uplatňovanie  kauzálnych  námietok, prísna  lehota na námietky, právo veriteľa na
vyplnenie  blanko zmenky). Po indosácii zmenky sa právne postavenie vystaviteľa zmenky vzniknutej
zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje ak nie je priamo až znemožnené.

Konštatovať právny názor, ktorý očakáva vo svojich dôsledkoch navrhovateľ a to, aby sa nereflektovalo
na čl. 6 ods. 1 smernice  je  problematické. Inými slovami  povedané, odvolací súd odmieta názor, podľa
ktorého sa má odoprieť  spotrebiteľovi ochrana podľa unijného práva pred neprijateľnými podmienkami
len preto, že sa vymáha plnenie z indosovanej zmenky.

V obdobnej veci Okresného súdu Humenné (sp. zn. 18C 185/2013) sa napríklad  zistilo, že dodávateľ
spotrebiteľských úverov spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvou č 805700014 poskytla spotrebiteľský
úver 500,- Eur bez toho, aby zmluva obsahovala údaj  RPMN. Správne by sa preto nemali vymáhať
úroky ani poplatky (§ 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z.z., tiež uznesenie C-76/10). Exekúcia skončila pre
veriteľa neúspechom a bola vo veci 15Er 582/2011 zastavená. Po indosácii zmenky, ktorá vznikla z
tej istej  zmluvy navrhovateľ uplatňuje 1.015,13 Eur s úrokom 0,25% denne, čo predstavuje 91,25 %
p.a. a k 16.10.2013 (ku dňu rozhodnutia krajského súdu v uvedenej veci o prerušení konania) ide o
sumu 4.897,76 Eur.  Nemali by byť preto pochybnosti o  obchádzaní noriem spotrebiteľského práva na
presadenie zjavne neprimeraných zmluvných podmienok v rozpore  tak s vnútroštátnym právom, ako
aj normami unijného práva.

Navrhovateľ sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecnosti priznávané majiteľovi zmenky po jej
indosácii. Zdá sa, že za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1
smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“),
podľa ktorého sa členské štáty majú postarať o to , aby bol spotrebiteľ zbavený účinkov  neprijateľných
zmluvných podmienok a vo svetle uznesenia  súdneho dvora C-76/10 (POHOTOVOSŤ/Korčkovská)
aj plnenia  úrokov a poplatkov  pri neuvedení ročnej percentuálnej miery nákladov. Čl. 6 smernice je
treba považovať za ustanovenie rovné kogentným  ustanoveniam vnútroštátneho práva  a poskytovanie
ochrany  je treba naplniť v rovine pravidiel verejného poriadku, teda vždy za každých okolnosti (porov.
uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).

Zmenkové práva navrhovateľa môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými  právami odporcu a odvolací
súd z vlastnej činnosti pri prejednávaní obdobných prípadov nemôže vylúčiť prípadnú takúto  kolíziu
ani v predmetnej veci. Spotrebiteľské právo  vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva. Táto
skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť a zákaz jeho zneužitia.



V konfrontácii práva zo zmenky a prípadného práva spotrebiteľa veľmi výstižne argumentuje Ústavný
súd  ČR  vo veci IV.ÚS 457/10 ,, ...zo zásady lex specialis derogat generali v tomto případě vyplývá, že
zákaz zneužití práva je silnější, než dovolení dané právem. Jestliže právní norma určité chování dovoluje
a jiná je za předpokladu, že je ho ve výšeuvedeném smyslu zneužíváno, zakazuje, je takovéto chování
ve skutečnosti nikoli výkonem práva, ale protiprávním úkonem, čímž pojem zneužití práva přestává být
paradoxní (srov. Knapp, V.: Teorie práva. C. H. Beck, Praha, 1995, s. 184-185). Výkonu práva, který je
jeho zneužitím , tak soudy nemohou poskytnout ochranu, neboť by to bylo v rozporu nejen s § 3 OZ, ale
především čl. 36 Listin ( nález Ústavného súdu ČRIV.ÚS 457/10 ze dne 18. 7. 2013)

K problematice zneužívání práva se Ústavní soud v minulosti již vyjádřil, když např. ve svém nálezu sp.
zn. Pl. 25/12 uvedl, že \"Podle článku 90 Ústavy České republiky \"soudy jsou povolány především k tomu,
aby zákonem stanoveným způsobem poskytovaly ochranu právům\". Vedení soudních sporů tohoto
typu, pojaté primárně nikoliv jako dovolávání se ochrany práv, nýbrž jako obchodní a podnikatelská
činnost produkující zisk, se ocitá na samé hraně institutu zneužití práva. Zákaz zneužití práva je uznáván
jako jeden ze základních principů fungování práva a plyne z ústavně zakotveného pojmu právní stát
(srov. Preambule Ústavy). Stejně tak ve věci sp. zn. I. ÚS 199/11 konstatoval, že \"netoleruje orgánům
veřejné moci a především obecným soudům přehnaně formalistický postup za použití v podstatě
sofistikovaného odůvodňování zřejmé nespravedlnosti\" (výše uvedené judikáty jsou dostupné na <http://
nalus.usoud.cz>).“

Odvolací súd nevidí najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru  a je si   vedomý prísnej
formálnosti zmenkového práva no nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku ktorej dochádza k
využitiu resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Samotná formálnosť
zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by súdy mali pri posudzovaní
obdobných prípadov vychádzať.  Je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy či inštitúty
sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov, umožňujúcich zabrániť vyššie naznačeným
postupom, je dôležité,  aby sa v aplikačnej praxi  hľadali také východiska, ktoré by zneužívaniu  práv
zabránili (porov. napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 29. 4. 2013 sp. zn. 9 Cmo 122/2013,
nález ÚS ČR IV.ÚS 457/10).
Zdá sa teda, že vnútroštátny inštitút zmenky je v spotrebiteľských veciach  euronekonformný a síce
sa nedostáva do kolízie s princípom ekvivalencie, no s princípom efektivity je v evidentnom rozpore
(nadmerne sťaženie  ochrany práv spotrebiteľa  hraničiace s jej úplným popretím). V tomto zmysle
treba zvážiť ochranu takému majiteľovi zmenky, ktorého výkon práva zo zmenky sa dostáva do
neprekonateľného rozporu s princípmi súkromného  práva. Inštitút odporujúci unijnému právu súd
neaplikuje (porov. rozsudok SD Simmenthal C 106/77).
V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný  ani historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne od
obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) uzákonil ich úplný
zákaz (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.). Indosácia zmenky je tiež v zjavnom rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie.
Navrhovateľ namieta aplikáciu nemeckého práva a judikatúry. Z obsahu odôvodnenia  však nevyplýva,
že by prvostupňový súd rozhodoval podľa nemeckého práva. Odkaz na rozsudok nemeckého súdu je v
rovine komparatívnej a je chvályhodné, ak sa porovnáva judikatúra  súdov rôznych členských štátov únie.
Prelomenie prísnej formálnosti zmenkového práva nemeckou judikatúrou je inšpiratívne aj z dôvodu
blízkosti princípov zmenkového práva (porov. rozsudok BGH, 25.2.1965 - II ZHR 191/62 Hamm).
Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blanko zmenke nezohľadňuje vyššie uvedené práva spotrebiteľa
a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej dohody o vyplňacom práve niet platnej zmenky (porov.
rozsudok NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Neplatnosť zmenky determinuje výsledok sporu. Súd sa
vyrovná  s ustanovením § 17 zmenkového zákona  a otázkou, či indosatar nekonal na škodu žalovanej,
v ktorom smere nemôže byť prehliadnuteľný údaj na zmenke  o zmluve, z ktorej zmenka vznikla.
Z uvedených dôvodov  prvostupňový súd správne reflektoval na spotrebiteľské právo aj napriek
indosovanej zmenke, no treba toto právo   v prípade zistenia spotrebiteľskej zmluvy aj náležite aplikovať
a uviesť skutočný dôvod odmietnutia ochrany indosatorovi.  Súd preto musí aplikovať ustanovenia § 3,
§ 53, § 54 OZ vo svetle čl. 6 ods. 1 smernice a judikatúry Súdneho dvora.
V ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) a rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/187/2013", "guid": "d7bfa375-0fde-4c75-a723-01f2b21c0a86:2dfc6c08-d999-45da-8164-f4eb3712ecde", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}