{"guid": "1fb93a64-ef09-44b2-989e-e4dc584efb71:a30f9d91-e7c4-4540-9acf-6375843d277e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3211205277.1", "spisova_znacka": "2CoE/66/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/66/2012 z 5. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. marca 2012, sp. zn. 2CoE/66/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3211205277.1", "identifikacne_cislo": "3211205277", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2012-03-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a30f9d91-e7c4-4540-9acf-6375843d277e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3211205277.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211205277.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211205277.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/66/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211205277
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211205277.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Astrová č. 2/A, IČO: 36432105, zastúpeného v konaní Advokátskou kanceláriou Máčaj a
Novák, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karpatská č. 18, proti povinnému: L. A., bytom N. D. N., A. C. č.
XXXX/XX o vymoženie 1.569,36 Eur s prísl, o odvolaní oprávneného 17.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušan Čerešňa,
so sídlom Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie
súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex.por., § 52 a nasl., § 53 ods. 1, 4
a 5 Obč. zák.,  § 35, § 40 písm. a), b), § 44 ods. 1 a 2, § 35, § 45 ods. 1, 2, 3  zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 159, § 268 O.s.p., na príslušné ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a  na príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom
na vykonanie exekúcie  podaným dňa 06.12.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. WHB/0111/0093, ktorý vydali dňa
30.09.2011 rozhodcovia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 7, ktorý mal nadobudnúť
vykonateľnosť dňa 06.11.2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému)
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo

2CoE/66/2012

výške spolu 1.569,36 Eur  s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil súdu dňa 12.12.2011 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Úverová zmluva, na základe ktorej bol oprávneným úver
poskytnutý povinnému, túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre
veľký počet spotrebiteľov. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej
dňa 19.12.2006 medzi pôvodným majiteľom pohľadávky a povinným, pričom sa na ňu vzťahuje režim
zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a podporne Obch.zák. Ustanovenia Obch.zák. však
v danom prípade nemožno použiť, pretože prednosť má špeciálna právna úprava - zákon č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis a tiež preto, že podľa
§ 54 ods. 1 Obč.zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zo zmluvy nevyplýva, že ide
o prípady v zmysle vyššie citovaného § 1 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských



úveroch, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Podľa článku
9 bod 9.2 zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a Poštovou bankou, a.s. sa zmluvné strany dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy o
úvere, vrátane sporov o jej výklad, platnosť a vznik sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní
pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ,
a.s. podľa jeho vnútorných predpisov, pričom sa tomuto rozhodnutiu podriadia s tým, že je konečné a
záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Súd zistil, že v Obchodných podmienkach
spoločnosti Poštová banka, a.s., je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle
§ 53 ods. 1 Obč.zák. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a, ako taká, je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Obč.zák. neplatná. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým
mravom, súd podľa § 44 ods. 2 Ex. por.  v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní ex offo zamietol  žiadosť  exekútora  o udelenie  poverenia  na  vykonanie  exekúcie,  a to  v  celom

2CoE/66/2012

rozsahu. Povinný, ako spotrebiteľ, prijal v rámci zmluvných podmienok, túto rozhodcovskú doložku,
preto nemožno konštatovať, že by si ju vyjednal. Je všeobecne známou skutočnosťou, že práve pri
formulárových typoch spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ, buď takýto typ zmluvy aj so všeobecnými
obchodnými podmienkami príjme alebo nie, nemá možnosť, aby si sám vyjednal podmienky takejto
zmluvy. Podľa rozhodcovskej doložky sa tak musí povinný, ako spotrebiteľ, v prípade sporov
vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu. Za týchto okolností, súd konštatoval, že
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného v zmysle § 52 ods. 1 Obč.zák. a
je preto v zmysle § 53 ods. 5 Obč.zák. neplatná.  S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2  Ex. por.
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu. Poukázal na ust. § 37 zák. č. 244/2002 Z.z., pričom je toho názoru, že účinky
rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať
rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade, by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Znamená to, že rozsudkom rozhodcovského súdu je
exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z § 159 ods. 2
O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.
To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu. V štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora exekučný súd nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ďalej uvádza, že z ust.
§ 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie
iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená, ako
neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie
je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ust. zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu
Národnej banky Slovenska. Je toho názoru, že nejde o žiadny nebankový

2CoE/66/2012

subjekt mimo dohľadu národnej banky. Súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3 MCdo/11/1010. Na základe vyššie uvedeného, oprávnený navrhol, aby napadnuté uznesenie  v celom
rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
prípadne alternatívne, že napadnuté uznesenie v celom rozsahu zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

Odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože



je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. §
214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 19.12.2006 a je v korelácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch  a nebol zistený žiadny právne významný dôvod
na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto
odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého
základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Obč.zák. alebo Obch.zák., ako aj všetky
tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké

2CoE/66/2012

Účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je, po
uplynutí lehoty na plnenie, vykonateľný podľa osobitných predpisov.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Ex.por. v spojení s ust. §
45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. má povinnosť ex offo zaoberať sa exekučným titulom, t.j. z úradnej
povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Ex.por. tiež
spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp.
či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak exekučný titul bol vydaný
na základe spotrebiteľského úveru, ktorého dojednania musia byť v súlade s ust. § 53 ods. 1 Obč.zák.,
nemôžu obsahovať práva a povinnosti, ktoré nie sú v rovnováhe, a preto sú považované za nekalé
a sankcionované absolútnou neplatnosťou, v dôsledku čoho samotnému exekučnému titulu možno
odoprieť vykonateľnosť.

Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a/ zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Ex. por. a § 45 ods.
2 zák. č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok
z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne
je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Uvedený postup súdu je v súlade so zákonom, s ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z.z., ktorý umožňuje
za určitých podmienok odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor
oprávneného, že exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Ex.por. nie je oprávnený posudzovať
samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok exekučným titulom, resp.
samotný exekučný titul. Ak má exekučný súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na
plnenie, ktoré je charakterizované v ust. § 45 ods. 1 písm. c/, resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a/
alebo b/ zákona č. 244/2002 Z.z., nevyhnutne je potrebné vychádzať v prípade spotrebiteľského úveru
z úverovej zmluvy, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom.



2CoE/66/2012

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z, správne
súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2  Obč.zák. a smernice Rady 93/13/
EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje
takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a
povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (53
ods. 1 Obč.zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku správne považoval
súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá, ako prameň komunitárneho práva,
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu
zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu
zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Aj v prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky,
ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa javí ako absolútne
nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ, čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy
bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké
výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia Komisie nie sú
v súlade s viacerými zásadami  obsiahnutými  v odporúčaní  Komisie  98/257/ES  z  30. marca 1998
o  zásadách

2CoE/66/2012

platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto
odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie
spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na
všeobecných právnych zásadách. Aj súd prvého stupňa v súlade so všeobecnými poznatkami poukazuje
na to, že je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal
úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč.
zák. je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni
konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským
súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť
rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba
vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje
ako oprávnený spotrebiteľ.

Súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre



exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom ale, ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zák., pričom súd môže postupovať aj

2CoE/66/2012

podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zák., to znamená nad rámec zoznamu podmienok
uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zák.

Odvolací súd uzatvára, že odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
ani v jednej odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne
aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenia § 53, § 54 Obč.zák. a vykonal aj správny
výklad citovaných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok, ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Ex.por. a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2
Ex.por.).

Odvolací súd, na základe vyššie uvedeného, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bed28ae6-83d0-442e-8c62-0be947d221a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.322.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2016 z 14. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.322.2016.1"}, {"guid": "ussr:0701eb22-8539-4d64-a2d1-7452efa691c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 186/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/2013 z 19. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0701eb22-8539-4d64-a2d1-7452efa691c3"}]}