{"guid": "1fb72610-eb44-4150-907d-ae1dd22b40de:c3e78a1a-d181-4012-81e1-0011a0569938", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3615200503.4", "spisova_znacka": "19CoP/49/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/49/2016 z 7. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 7. septembra 2016, sp. zn. 19CoP/49/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3615200503.4", "identifikacne_cislo": "3615200503", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2016-09-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3e78a1a-d181-4012-81e1-0011a0569938", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3615200503.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3615200503.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3615200503.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/49/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615200503
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615200503.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. : B., nar.
XX.XX.XXXX, K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené P., deti rodičov matky I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
T. XXX/XX, zastúpenej V.. R. W. V., advokátkou so sídlom v B., K. X/B a otca G. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., O. T. XXXX/XX, zastúpeného Ing. R. M., bytom B., O. T. XXXX/XX, o nezhode rodičov a iné, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. apríla 2016, č. k. 4P/6/2015-507,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., IV., V.   p o t v r d z u j e .

Odvolanie otca proti odôvodneniu výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie                o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky o určenie, že maloletá B. bude
navštevovať E. školu R. V., B., so sídlom T. XXX/XX, XXX XX B.. Zamietol návrh matky o určenie, že
maloletá K. bude navštevovať Materskú školu T., so sídlom T. 43X/XX, XXX XX B.. Za otca maloletej
K. udelil súhlas na prihlásenie maloletej na plnenie povinnej školskej dochádzky od školského roku
2016/2017 v Základnej škole L. V., B., so sídlom T. XXX/XX, XXX XX B.. Zamietol vzájomný návrh otca zo
dňa 28.08.2015 , doručený súdu dňa 28.08.2015 označený ako Vzájomný návrh Porušenie zákonov pri
prestupe mal. detí K. a B. M. z jednej ZŠ s MŠ do druhej ZŠ a MŠ,  doplnený podaním zo dňa 13.03.2016,
doručeným súdu dňa 14.03.2016 označeným  ako Doplnenie údajov v zmysle uznesenia 4P/6/2015-345
zo dňa 02.03.2016, vydaného vyšším súdnym úradníkom JUDr. B. O., doplnený podaním zo dňa
18.04.2016, doručeným súdu dňa 18.04.2016  označeným ako Odpoveď na výzvu OS Partizánske zo
dňa 06.04.2016 a predloženie záverečného stanoviska v časti „ Súd nariaďuje riaditeľke ZŠ R. V. B..
B., spoločnému školskému úradu a zriaďovateľovi, tak ako to žiada aj ombudsman / príloha č. 2/ ,
aby vrátili mal. B. M. do pôvodnej ZŠ s MŠ O. T., XXX XX  B. k dátumu 01.09.2016 , t.j. v novom
školskom roku 2016/2017, nakoľko by nebolo v záujme dieťaťa vytrhnúť ho počas školského roku z
jeho nového kolektívu tak, ako to urobila uprostred školského roku matka a jej právna zástupkyňa“
a v časti o určenie , aby mal. K. zostala žiačkou ZŠ s MŠ O. T. , do ktorej stále patrí, ako to vo
svojich zisteniach potvrdil zriaďovateľ zamieta. Podanie otca zo dňa 28.08.2015 , doručené súdu dňa
28.08.2015 označené ako Vzájomný návrh  Porušenie zákonov pri prestupe mal. detí K. a B. M. z jednej
ZŠ s MŠ do druhej ZŠ a MŠ,  doplnené podaním zo dňa 13.03.2016, doručeným súdu dňa 14.03.2016
označeným  ako Doplnenie údajov v zmysle uznesenia 4P/6/2015-345 zo dňa 02.03.2016, vydaného
vyšším súdnym úradníkom JUDr. B. O., doplnené podaním zo dňa 18.04.2016,doručeným súdu dňa
18.04.2016, označeným ako Odpoveď na výzvu OS Partizánske zo dňa 06.04.2016 a predloženie
záverečného stanoviska  v častiach, v ktorých žiada , aby súd rozhodol o porušení zákonov pri prestupe
detí z jednej ZŠ s MŠ na inú ZŠ a MŠ, aby súd celú vec riešil z pohľadu porušenia všeobecných  zákonov,



aby „súd potvrdil, že pri prestupe mal. detí z jednej ZŠ s MŠ do druhej ZŠ a MŠ došlo k porušeniu týchto
nasledovných zákonov...., aby súd uznal za vinných z porušovania zákonov týchto ľudí a tieto inštitúcie...
odmietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 28 ods. 1, 2, § 35, § 36
ods. 1 veta prvá, druhá, čl. 5 veta prvá Zákona o rodine, § 135 ods. 2 O.s.p., § 19 ods. 1 - 3, § 20 ods.
2, 5, § 28 ods. 1, § 31 ods. 1, § 59 ods. 1, 2, 4, § 60 ods. 1 - 3, § 144 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z.
z. (školský zákon), § 80 písm. b), § 81 ods. 1, § 153 ods. 2, § 90, § 94 ods. 1, 2, § 41 ods. 2, 3, § 43
ods. 1, 2, § 79 ods. 1 O.s.p.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maloleté deti B. a K. boli uznesením Okresného súdu
Partizánske zo dňa 20.11.2014 č.k. 1P/155/2014-57 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 20.01.2015 č.k. 6CoP/3/2015-123 zverené do osobnej starostlivosti matky. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.01.2015. Na podklade tohto uznesenia je matka povinná vykonávať osobnú
starostlivosť o obe deti, najmä o ich výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin. Týmto rozhodnutím
však nebolo obmedzené právo otca maloletých detí tieto zastupovať. Konštatoval, že rozhodnutie o
zverení detí do starostlivosti jedného z rodičov nie je rozhodnutím obmedzujúcim práva druhého z
rodičov na zastupovanie maloletých detí. Napriek tomu, že deti sú zverené do osobnej starostlivosti len
jedného z rodičov, druhému z rodičov zostáva právo na ich zastupovanie zachované. V prípade, ak sa
má rozhodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, musia s takým rozhodnutím súhlasiť
obaja rodičia, pretože obaja sú nositeľmi rodičovských práv a povinností. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že matka chce, aby maloletá B. navštevovala Základnú školu L. V. B. a otec chce, aby
maloletá navštevovala Základnú školu s materskou školou O. T. Ďalej je z neho zrejmé, že matka chce,
aby maloletá K. navštevovala Materskú školu T. B. a otec chce, aby maloletá navštevovala Základnú
školu s materskou školou O. T.. Okrem toho matka chce, aby maloletá K. navštevovala od školského roku
2016/2017 Základnú školu L. V. B. a otec chce, aby navštevovala Základnú školu s materskou školou O.
T. Mal za nepochybné, že nezhoda rodičov vo vzťahu k maloletým deťom neustále je a spočíva v tom,
že sa rodičia nevedia dohodnúť, ktorú materskú školu má navštevovať a do ktorej základnej školy má
byť zapísaná mal. K. a ktorú základnú školu má navštevovať mal. B.. Matka už rozhodnutie týkajúce sa
mal. B. urobila a je nepochybné, že toto rozhodnutie je v rozpore s vôľou otca. Matka nemôže sama, bez
súhlasu otca, rozhodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí (§ 35 Zákona o rodine).
Takisto ale nemôže sama rozhodnúť ani o nepodstatných veciach, a to v prípade, ak s jej rozhodnutím
druhý z rodičov nesúhlasí (§ 36 Zákona o rodine). Mal. K. už tiež , v tomto prípade so súhlasom otca ,
navštevuje MŠ na O. T.. O tom, do ktorej ZŠ bude chodiť mal. K. sa rodičia nevedia dohodnúť.  Je teda
zrejmé, že rodičia sa na veciach starostlivosti o maloleté deti nedohodli.

4. Súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky o určenie, že maloletá B. bude navštevovať Základnú školu
R. V., B., so sídlom T. XXX/XX, B. zamietol s odôvodnením, že rozhodnutím riaditeľky Základnej školy
R. V. B. zo dňa 18.12.2014, číslo 5/2014/15-9 bola maloletá prijatá do druhého ročníka tejto základnej
školy od 02.02.2015. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 08.06.2015. Toto rozhodnutie je v
zmysle § 31 ods. 1 Školského zákona zároveň aj rozhodnutím o prestupe maloletej z pôvodnej základnej
školy. Pri posudzovaní nezhody rodičov vo vzťahu k maloletej B. tak vychádzal v zmysle § 135 veta
druhá O.s.p. aj z toho, že existuje právoplatné rozhodnutie riaditeľky Základnej školy R. V., ktorým bola
maloletá prijatá na základné vzdelávanie do Základnej školy R. V.. Nezhoda rodičov, ktorú základnú
školu má maloletá B. navštevovať bola tak vyriešená v inom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že maloletej sa na základnej škole darí, na novú školu sa adaptovala
bez problémov a dosahuje výborné vyučovacie výsledky. Škola sa nachádza v blízkosti jej súčasného
bydliska a v konaní nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné jej základnú školu v
súčasnosti meniť. Základnú školu v čase rozhodnutia súdu navštevuje už viac ako rok, preto už nie
je dôvod rozhodnúť o tom, že túto základnú školu bude navštevovať. Povinnosť navštevovať základnú
školu, na ktorú bola zapísaná vyplýva z právoplatného rozhodnutia riaditeľky školy zo dňa 18.12.2014,
č. 5/2014/15-9 a z § 20 ods. 5 veta druhá Školského zákona.

5. Súd prvej inštancie výrokom II. návrh matky o určenie, že maloletá K. bude navštevovať Materskú
školu T., so sídlom T. XXX/XX, B. zamietol. Dôvodil, že maloletá v súčasnosti navštevuje materskú školu
v Základnej škole s materskou školou O. T., kam bola riadne zapísaná. Do skončenia predprípravného
vzdelávania jej zostávalo menej ako 3 mesiace, od školského roku 2016/2017 bude plniť povinnú
školskú dochádzku. Nepovažoval za súladné so záujmami maloletej, aby sa v tak krátkom období



pred ukončením jej predprimárneho vzdelávania menilo jej výchovné zariadenie. Uviedol, že maloletá
od októbra 2015 navštevuje Materskú školu na O. T. a z výpovede matky vyplýva, že s adaptáciou
nemala problém. Dochádzanie do Materskej školy na O. T. matka dokáže zabezpečiť. Súd prvej inštancie
nepovažoval za vhodné a v záujme maloletej, aby maloletá tak krátko pred skončením predprimárneho
vzdelávania odišla z predškolského kolektívu, na ktorý si zvykla. Konštatoval, že zmena predškolského
zariadenia v tak krátkom čase pre začatím povinnej školskej dochádzky, by mohla skomplikovať jej
prípravu na začatie povinnej školskej dochádzky v prvom ročníku základnej školy. Keďže je v záujme
maloletej pokračovať v predprimárnom vzdelávaní v Základnej škole s materskou školou O. T., návrh
matky zamietol.

6. Vo výroku III. rozsudku súd prvej inštancie udelil za otca maloletej K. súhlas na  prihlásenie maloletej
na plnenie povinnej školskej dochádzky od školského roku 2016/2017 v Základnej škole R. V., B., so
sídlom T. XXX/XX. Konštatoval, že v tejto časti ide o konanie o starostlivosti o maloleté dieťa, preto súd
nie je s poukazom na § 81 ods. 1 a § 153 ods. 2 O.s.p viazaný rozsahom návrhu. Dôvodil, že maloletá
má v súčasnosti bydlisko v spádovej oblasti Základnej školy L. V., B.. Býva od školy približne 300 metrov.
Do tej istej základnej školy je prihlásená aj maloletá B.. Je v záujme oboch maloletých detí, aby maloletá
K. bola zapísaná do rovnakej základnej školy ako maloletá B.. Matka tak nebude musieť zabezpečovať
odvoz každého z detí do inej základnej školy v inej časti mesta. Takisto je v záujme maloletej K., aby
navštevovala základnú školu čo najbližšie k miestu svojho bydliska, pretože sa tak skráti čas potrebný
na jej dochádzanie do školy. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že ZŠ s MŠ O. T., kam chce maloletú
zapísať otec, aj ZŠ  L. V., kam ju chce zapísať matka, sú rovnaké typy škôl zabezpečujúce rovnaký druh
vzdelávania. Súd prvej inštancie nemal za preukázaný žiaden dôvod pre  zápis  maloletej  K. do základnej
školy vzdialenejšej od jej súčasného bydliska. Prihliadal zároveň aj na správu zo psychologického
vyšetrenia maloletej K., z ktorej vyplýva, že maloletá chce navštevovať rovnakú základnú školu ako jej
sestra. Dôvody uvádzané otcom, pre ktoré by maloletá nemala byť prihlásená do ZŠ L. V., ale by mala
byť prihlásená do ZŠ s MŠ O. T. nepovažoval  za dôvody (najmä z dlhodobého hľadiska) v súlade so
záujmom maloletej. Pokiaľ otec uvádzal, že maloletá by mala pokračovať s deťmi, s ktorými chodí do
škôlky a na ktoré si zvykla, súd prvej inštancie uviedol, že je pravdou, že maloletá v súčasnosti navštevuje
škôlku na V. T. a je pravdepodobné, že si zvykla na ostatné deti a učiteľku,  na druhej strane však maloletá
navštevuje súčasnú škôlku len pol roka. S adaptáciou väčšie problémy nemala. Vyslovil predpoklad, že
aj v prípade nástupu do 1. ročníka základnej školy na V. T. by sa nestretla v triede len s deťmi, s ktorými
už chodila do škôlky, pretože v triede môžu byť aj deti, ktoré chodili do iných predškolských zariadení a
nepochybne sa zmení prostredie, aj triedna učiteľka. Tak v prípade nástupu do Základnej školy na V. T.,
ako aj nástupu do Základnej školy R. V. to bude pre maloletú zmena, s ktorou sa bude musieť vyporiadať.
Z  psychologického vyšetrenia maloletej zistil, že mal. K. chce chodiť do ZŠ R. V., kam chodí jej sestra
a kde bude mať aj kamarátku, ktorú pozná. Pri rozhodnutí  prihliadol aj na to, že je pre mal. K. lepšie a
výhodnejšie  (aj z praktických dôvodov), aby chodila na tú istú základnú školu ako aj jej staršia sestra,
pretože môžu do školy chodiť spolu, jej sestra môže na ňu dozrieť , môžu sa v priebehu vyučovania cez
prestávku stretnúť, môžu si požičať veci potrebné na vyučovanie, v prípade ochorenia sa môže staršia
sestra informovať na úlohy, ospravedlniť sestru a podobne. Prihliadal aj na to, že rozhodnutie o tom, ktoré
školské zariadenie bude dieťa navštevovať, nemôže nahrádzať rozhodnutie o zverení do starostlivosti
jedného z rodičov a o styku druhého rodiča s dieťaťom. Dôvod, že maloletá by navštevovala školu v
mieste bydliska otca nepovažoval za dostatočný dôvod pre rozhodnutie, aby maloletá  navštevovala
vzdialenejšie školské zariadenie od jej súčasného bydliska. K dôvodom nesúhlasu otca so zápisom na
ZŠ R. V. vyplývajúcim z jeho výpovede, keď uviedol, že odhliadnuc od toho, kde by deti chceli chodiť,
v prípade, že by boli na V. T., mal by aspoň každé ráno možnosť ich vidieť, keď pôjdu do zariadení
a takisto, keď by odchádzali zo školy, by mal možnosť ich stretnúť, nepovažoval za dôvodné s tým,
že súd v prvom rade musí brať zreteľ na záujem maloletých detí a nie na záujem otca. Dôvodil, že v
záujme detí nie je cestovať do školy 2 kilometre len preto, aby ich otec mohol vidieť a stretnúť sa s nimi ,
najmä ak môžu navštevovať školu vzdialenú od miesta ich bydliska cca 300 metrov. V tejto súvislosti
uviedol, že otec môže žiadať svoj styk s maloletými deťmi rozšíriť v osobitnom konaní. Rozhodnúť o
návšteve školských zariadení maloletých detí v mieste bližšom k bydlisku otca len z uvedených dôvodov
nepovažoval za opodstatnené. Dôvodil, že rozhodnúť o tom, ktorú základnú školu bude maloletá K.
navštevovať nemohol, pretože rozhodnutie o prijatí do základnej školy je právomocou riaditeľa základnej
školy (§ 60 Školského zákona), do ktorej súd zasahovať nemôže, preto nemohol určiť, ktorú školu bude
maloletá  navštevovať.  Môže len za druhého z rodičov dať súhlas na jej prihlásenie (zápis) na plnenie
povinnej školskej dochádzky do konkrétnej školy. O jej prijatí môže následne rozhodnúť riaditeľ školy.



7. Výrokom IV. rozsudku súd prvej inštancie vzájomný návrh otca v časti, v ktorej žiadal určiť, aby
mal. K. zostala žiačkou ZŠ s MŠ O. T. zamietol z dôvodu, že návrh matky, ktorým žiadala určiť, že
mal. K. bude navštevovať MŠ na T. ulici zamietol, v súčasnej dobe mal. K. do MŠ na O. T. chodí,
preto nie je žiaden dôvod, aby znovu rozhodoval o tom, že mal. K. má zostať žiačkou MŠ O. T. Z
dôvodov už uvedených v rozhodnutí súd  prvej inštancie rozhodol tak, že udelil  za otca mal. detí
súhlas k tomu, aby mal. K. bola prihlásená  na plnenie povinnej školskej dochádzky od školského roku
2016/2017 v ZŠ R. V.. Rozhodol tak aj z dôvodu, že otec vo svojom vzájomnom návrhu na výzvu súdu
jednoznačne označil ako účastníkov konania seba, matku maloletých detí a maloleté deti. Vzájomným
návrhom sa však domáha uloženia povinnosti riaditeľke ZŠ R. V., spoločnému školskému úradu a
zriaďovateľovi, aby vrátili maloletú B. do pôvodnej ZŠ s MŠ a aby mal. K. zostala žiačkou ZŠ s MŠ
O. T. Jeho návrh nesmeruje voči žiadnemu z účastníkov konania, ktorých za účastníkov označil. Ním
označení účastníci nie sú pasívne vecne legitimovaní. Keďže sa otec podaným  návrhom domáhal
uloženia povinnosti subjektom, ktoré neboli účastníkmi konania a tí, ktorých za účastníkov označil, nie sú
nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, uloženia ktorej sa domáha (nie sú pasívne vecne legitimovaní), súd
prvej inštancie jeho návrh v tejto časti (bez vecného preskúmania)  zamietol. Zároveň konštatoval, že
vzájomný návrh navrhovateľa nie je návrhom podľa § 176 O.s.p., o ktorom by súd mohol začať konanie
podľa § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu, pretože si ním neuplatňuje rodičovské práva podľa Zákona o
rodine, ale sa domáha uloženia povinnosti iným subjektom (správnym orgánom).

8. Výrokom V. rozsudku súd prvej inštancie odmietol podanie otca v častiach, v ktorých žiadal, aby súd
rozhodol o porušení zákonov pri prestupe detí z jednej ZŠ s MŠ na inú ZŠ s MŠ, aby súd celú vec riešil
z pohľadu porušenia všeobecných zákonov, aby „súd potvrdil, že pri prestupe mal. detí z jednej ZŠ s
MŠ do druhej ZŠ a MŠ došlo k porušeniu týchto nasledovných zákonov ...., aby súd uznal za vinných
z porušovania zákonov týchto ľudí a tieto inštitúcie ... V tejto časti považoval návrh otca za nejasný a
neurčitý a prípadné rozhodnutie vydané na jeho podklade za nevykonateľné s tým, že nie je z neho bez
pochybností zrejmé, čo ním otec maloletých detí sleduje a akého rozhodnutia sa domáha. Nie je z neho
zrejmé, akú povinnosť má súd uložiť a komu alebo či má rozhodnúť o tom, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je ( § 80 písm. b/, písm. c/ OSP). Konštatoval, že otca uznesením zo dňa 06.04.2016
č.k. 4P/6/2015-411 vyzval na písomné doplnenie jeho podania zo dňa 28.08.2015, doručeného súdu
dňa 28.08.2015 označeného ako Vzájomný návrh  Porušenie zákonov pri prestupe mal. detí K. a B. M.
z jednej ZŠ s MŠ do druhej ZŠ a MŠ,  doplneného podaním zo dňa 13.03.2016, doručeným súdu dňa
14.03.2016 označeným  ako Doplnenie údajov v zmysle uznesenia 4P/6/2015-345 zo dňa 02.03.2016,
vydaného vyšším súdnym úradníkom JUDr. B. O., v častiach, v ktorých žiada, aby súd rozhodol o
porušení zákonov pri prestupe detí z jednej ZŠ s MŠ na inú ZŠ a MŠ, aby súd celú vec riešil z pohľadu
porušenia všeobecných  zákonov, pričom v uznesení uviedol spôsob, ako má doplnenie urobiť a poučil
ho aj o následkoch nedoplnenia podania v určenej lehote. Otec maloletých detí napriek výzve svoje
podanie v určenej lehote v súlade s uznesením zo dňa 06.04.2016 č.k. 4P/6/2015-411 nedoplnil. V
časti uvedenej vo výroku V. rozsudku zostalo jeho podanie naďalej nejasné a nezrozumiteľné, výrok
rozhodnutia vo veci samej vydaný na jeho podklade by bol nevykonateľný a pre tieto nedostatky podania
nebolo možné v konaní pokračovať. Súd prvej inštancie preto v tejto časti  jeho podanie odmietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň uviedol aj tú skutočnosť, že pokiaľ ide o  námietky otca k
spôsobu začatia konania, konanie v tejto veci sa  začalo na podklade návrhu matky maloletých detí,
ktorý bol súdu doručený dňa 5.2.2015. Nie je pritom právne podstatné, že v tom čase sa už viedli na
tamojšom súde iné konania týkajúce sa účastníkov. Za právne podstatné nepovažoval ani označenie
návrhu spisovou značkou konania, ktoré už prebiehalo. Podanie matky posúdil podľa § 41 ods. 2 O.s.p.
podľa jeho obsahu, bez ohľadu na jeho označenie. Z podania matky vyplýva, že ide o nový návrh na
začatie konania, ktorým sa domáha rozhodnutia o nezhode rodičov, o ktorej sa konanie neviedlo (viedlo
sa konanie o zverenie do osobnej starostlivosti matky a o určenie výživného a o zmene predbežného
opatrenia). Návrh bol preto  pridelený náhodným výberom prostredníctvom elektronických prostriedkov
príslušnému zákonnému sudcovi a nekoná sa o ňom vo veci sp. zn. 1P/155/2014.

9. Proti rozsudku vo výroku III., IV. a proti odôvodneniu rozhodnutia vo výroku V. podal v zákonnom
stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí.

10. Otec nesúhlasil s udelením súhlasu na prihlásenie maloletej K. na plnenie povinnej školskej
dochádzky v Základnej škole R. V., B., so sídlom T. XXX/XX B.. Dôvodil, že rozsudok mal byť vydaný pred
zápisom maloletej K. do školy. Súdu prvej inštancie vytýkal, že rozhodol bez návrhu, nakoľko matka sa
doplnením petitu návrhu domáhala: „ Súd určuje, že maloletá K. M., nar. XX.XX.XXXX bude navštevovať



Základnú školu R. V., B., so sídlom T. XXX/XX, XXXXX B., SR.“ Návrh v zmysle podaného petitu sa
nezhoduje s rozsudkom vo výrokovej časti III. Návrh matky považoval za nereálny z dôvodu, že súd
nemôže určiť, ktorú ZŠ bude maloletá K. navštevovať. Na to je oprávnený správny orgán, t. j. škola
so svojím riaditeľom. Vo výroku III. rozhodol preto bez návrhu. Poukazoval na to, že súd nemôže ani
jednému z rodičov odobrať rodičovské práva a povinnosti uvedené v § 28 Zákona o rodine. Vyslovil
názor, že súd prvej inštancie mal preto návrh zamietnuť.

11. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie s odôvodnením, že proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka JUDr. B. O. zo dňa 02.03.2016 bolo podané odvolanie, ktorým
bolo jeho rozhodnutie zrušené. Iné dôvody odvolania neuviedol.

12. Odvolanie otca zároveň smerovalo aj proti odôvodneniu výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie.
V podanom odvolaní uviedol: „odôvodnenie je z prevažnej väčšiny opísané z jednotlivých podaní bez
časového rozlíšenia, bez súvislostí, bez nadväzností, je nejasné, nezrozumiteľné.“

13. V podanom odvolaní otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušil a aby: „nariadil OS B.: 1/ aby zistil skutkový stav porušenia zákonov pri prestupe mal. detí B.
a K. M. z jednej ZŠ s MŠ do inej ZŠ a MŠ, 2/ aby rešpektoval OS Partizánske upozornenie prokurátora,
aby počkal na odstránenie porušení zákonov účastníkmi konania, správnymi úradmi, riaditeľkou ZŠ R.
V., Spoločného školského úradu B. a W. B., 3/ aby sa OS B. zaoberal Metodickým usmernením MŠ SR
zo dňa 10.11.2013, ktorý bol zaslaný školským ombudsmanom, 4/ aby sudkyňa JUDr. Z. nelegalizovala
porušenie zákonov matkou, jej právnou zástupkyňou, správnymi orgánmi prostredníctvom súdu, 5/ aby
OS Partizánske nemaril rozhodnutia štátnych orgánov tým, že sa ku nim nechce vyjadriť, 6/ aby sa OS
zaoberal krivou výpoveďou, krivým svedectvom, nepravdivými lekárskymi správami, lebo táto predmetná
vec 4P/6/2015 bola vyňatá z veci 1P/155/2014, a to ešte v rozpore s OSP 7/ aby sa OS zaoberal
vylúčením bodu 5 z petitu návrhu, ktorý bol uznesením 2P/20/2015-34, zo dňa 03.02.2015 sudcom Mgr.
M., B.. vylúčený na iné konanie a do dnešného dňa ho nikto neriešil, 8/ aby OS riešil Vzájomný návrh,
ktorý podal odporca a ktorý OS neoprávnene zamietol, 9/ aby voči tým, ktorý porušili zákon, OS vyvodil
patričné dôsledky.“
14. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, navrhla potvrdenie napadnutého
rozsudku.

15. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť.

16.  Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky poukazoval na tú skutočnosť, že opatrovník maloletej
doposiaľ vo všetkých veciach konal neobjektívne a diskriminačne. Nevadilo mu, že už v minulosti matka
so svojou zástupkyňou a riaditeľkou školy vytrhli maloletú B. a K. zo ZŠ a MŠ bez súhlasu otca v rozpore
so zákonom. Poukazoval na to, že prostredníctvom opatrovníčky maloletej vyzval matku, oznámil jej, že
sa zúčastní zápisu maloletej K. na ZŠ s MŠ O. T., kde chodila do materskej školy. V súlade so zákonom
predložil potrebné doklady k zápisu, navrhol riaditeľovi školy, aby maloletá zostala ešte jeden rok v
materskej škole na ZŠ s MŠ O. T., ktorú v tej dobe navštevovala, nakoľko narodila sa dňa 22.08.2010 a
keby sa narodila o 10 dní neskôr, povinná školská dochádzka v nasledujúcom školskom roku by sa jej už
netýkala. Maloletá prežívala a prežíva ťažké obdobie, je na ňu kladená veľká psychická záťaž, a nemôže
sa vyrovnať s tým, že jej rodičia žijú oddelene. Odložený nástup môže pre ňu znamenať progresívne
obdobie najmä v emocionálnej oblasti. Žiadal, aby odvolací súd preveril skutočnosť o nezákonnom
prijatí maloletej B. do ZŠ R. V., B.. ďalej žiadal, aby odvolací súd zistil skutočnosť o neskorom podaní
plnomocenstva JUDr. W. V., vyvodil z toho dôsledky, nebral do úvahy žiadne jej podania a konania v
predmetnej veci. Žiadal, aby odvolací súd nebral do úvahy správy a vyjadrenia kolíznej opatrovníčky Ing.
Z. z dôvodu, že táto nie je účastníčkou konania. Žiadal, aby odvolací súd preveril a vydal rozhodnutie
o neplatnosti všetkých konaní vedených pod sp. zn. 1P/155/2014, 2P/20/2015, 1P/30/2015, 4P/6/2015
a rozhodol o zastavení všetkých konaní.

17. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že ako zákonný zástupca maloletej K., za
účelom splnenia ústavnej a zákonnej povinnosti plniť povinnú školskú dochádzku dieťaťom, prihlásila
maloletú K. na plnenie povinnej školskej dochádzky v Základnej škole R. V., T. XXX/XX, B.. Uviedla, že
táto škola bola v súlade s § 20 ods. 5 Školského zákona spádovou školou dieťaťa, a to vzhľadom na
trvalý pobyt maloletej K. v tomto školskom obvode. Zdôraznila, že sa zároveň jedná o školu, ktorú si



vybrala maloletá, čo vyplýva zo správy zo psychologickej konzultácie zo dňa 14.04.2016, vyhotovenej
PhDr. G. B., pričom súd je v zmysle § 38 ods. 1 CMP povinný prihliadnuť na jej názor. Zastávala
názor, že z vyjadrenia otca je zrejmé koho najlepší záujem otec od počiatku konania sleduje. Napriek
tomu, že maloletá dosiahla vek a školskú spôsobilosť na plnenie povinnej školskej dochádzky, neváha
navrhnúť odklad školskej dochádzky, a to iba s tým cieľom, aby dosiahol umiestnenie dieťaťa do ním
navrhovaného školského zariadenia. Týmto postojom otec odkryl, čo je jeho prioritným záujmom v
konaní, a to „docieliť svoje“ na úkor najlepšieho záujmu dieťaťa. Zároveň uviedla, že v konaní bola
od počiatku riadne zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Vyslovila predpoklad, že pokiaľ by
otec bol v konaní rovnako zastúpený advokátom, vyhol by sa podávaniu zbytočných a zmätočných
vzájomných návrhov, pripravených jeho splnomocneným zástupcom.

18. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch III., IV. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť a odvolanie otca proti odôvodneniu výroku V. rozsudku podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

19. Nakoľko ostatné výroky neboli odvolaním dotknuté, rozsudok v zostávajúcej časti podľa § 367 ods.
2 CSP nadobudol právoplatnosť.

20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a námietky, ktoré boli v odvolaní otcom
proti výrokom III. a IV. rozsudku vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré
by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd
osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva:
21. Podľa § 35 Zákona o rodine,  ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

22. Podľa § 19 ods. 1, 3 zák. č. 245/2008 Z. z. nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej
dochádzky. Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď
dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „školský zákon“)
a o doplnení niektorých zákonov, zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej
školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len \"zápis\").

24. Podľa § 20 ods. 5 zák. č. 245/2008 Z.z. žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v
školskom obvode (§ 8 ods. 1 zák.č. 596/2003 Z.z.), v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len \"spádová škola\"),
ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú
dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

25. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rodičia maloletej K. a B. nežijú
v spoločnej domácnosti. Uznesením zo dňa 20.11.2014 č. k. 1P/155/2014-57 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.01.2015 č. k. 6CoP/3/2015-123 súd prvej inštancie nariadil
predbežné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s
maloletými, ako aj jeho vyživovaciu povinnosť, do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy práv
a povinností k maloletým deťom. Je nepochybné, že vzťahy medzi rodičmi sú vyhrotené do takej miery,
že títo nie sú schopní medzi sebou sa dohodnúť a spolupracovať v otázke starostlivosti o maloleté deti,
a to aj ohľadne návštevy školy, predškolského zariadenia a pod.. Maloletá K. dňa 22.08.2016 dovŕšila 6
rokov veku a od 1. septembra 2016 bola povinná nastúpiť na povinnú školskú dochádzku, pričom rodičia
neboli schopní sa dohodnúť na konkrétnej základnej škole, kde by mala byť maloletá zapísaná. Matka
maloletej preferovala zápis na povinnú školskú dochádzku do Základnej školy R. V., so sídlom T. XXX/
XX v B.. Otec preferoval Základnú školu O. T.



26. Právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa patrí zásadne obom rodičom. Pokiaľ sa však títo
nedohodnú v podstatnej otázke  súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností týkajúcej sa
osoby mal. dieťaťa  je namieste, aby na návrh jedného z rodičov (či oboch) rozhodol súd o tom, čo je
v najlepšom záujme dieťaťa. Keďže v preskúmavanej veci je nesporné, že rodičia navzájom vyslovili
každý svoj nesúhlas so započatím plnenia  povinnej školskej dochádzky mal. K., na tej - ktorej základnej
škole preferovanej jednotlivo každým z rodičov, sú dané podmienky pre postup podľa ust. § 35 Zákona o
rodine, pretože niet sporu o tom, že otázka vzdelávania dieťaťa a plnenia si povinnej školskej dochádzky
je vecou podstatnou.

27. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie zastáva názor, že z
hľadiska prioritného a určujúceho cieľa  v tomto konaní, ktorým je nepochybne záujem maloletej K., je pre
maloletú vhodnejšia k plneniu si jej povinnej školskej dochádzky práve základná škola zvolená matkou.
Podstata otcovej požiadavky spočíva v zjednodušení, v častejšom stretávaní sa otca s maloletou K..
Toto kritérium nemôže byť pre rozhodnutie určujúcim. Otec častejší kontakt s maloletou môže docieliť
rozšírením jeho styku. Prínos vyplývajúci z uvedenej skutočnosti je pritom neporovnateľne menší ako
prínos s návštevou matkou preferovanej školy. Škola preferovaná matkou je bližšie k súčasnému
bydlisku matky, ktorej bola maloletá K. predbežným opatrením zverená do starostlivosti. Návšteva tejto
školy je v záujme maloletej aj z dôvodu, že z praktického hľadiska poskytuje vyšší komfort pre maloletú z
hľadiska dochádzky, ktorá vzhľadom na vzdialenosť od bydliska maloletej je bezproblémovejšia. Matkou
preferovanú školu navštevuje aj sestra maloletej K., a to maloletá B., ktorá môže byť takto svojej sestre
pri dochádzke do školy, ako aj v škole, nápomocná. Medzi maloletou K. a maloletou B. sú pozitívne
citové väzby. Maloletá K. sama prejavila záujem navštevovať základnú školu, ktorú navštevuje sestra
B., ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z vyjadrení maloletej. Zo správy z psychiatrickej konzultácie
PhDr. B. zo dňa 14. apríla 2016 vyplýva, že maloletá K. je s momentálnou rodinnou situáciou dobre
vysporiadaná, u matky je spokojná, na návštevy k otcovi sa teší. Na priamu otázku, do ktorej ZŠ by chcela
chodiť, spontánne uviedla: „ ... tam, kde chodí B., lebo tam mám kamarátku Y. a bola by som s ňou celý
deň.. .“ Maloletá K. sama preferuje návštevu ZŠ v blízkosti terajšieho bydliska, t. j. ZŠ na T., B.. O tom,
že maloletá sa dokáže bez problémov adaptovať v ZŠ v mieste svojho súčasného bydliska nasvedčuje
aj tá skutočnosť, že veľmi dobre prebiehal  adaptačný pobyt maloletej v MŠ T., B., ktorá skutočnosť
vyplýva zo správy tejto materskej školy zo dňa 26.02.2015. Niet pochýb, že maloletá K. vzhľadom k
svojim adaptačným schopnostiam a komunikačným zručnostiam sa dokáže prispôsobiť novej situácii a
pomerne rýchlo sa adaptovať na prostredie a kontakty v škole preferovanej matkou, ktorú navštevuje
sestra B., ako aj kamarátka. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je tu žiadny racionálny dôvod, pre ktorý
by maloletá K. túto školu nemala navštevovať. Jedná sa o rovnaké typy škôl, ktoré zabezpečujú rovnaký
druh vzdelávania. Pre zdravý vývin dieťaťa je dôležitá stabilita sociálneho prostredia a vzťahov, určitá
pravidelnosť a pocit bezpečia. Tým, že maloletá má bydlisko v blízkosti Základnej školy R. V., so sídlom
na T. ulici v B., aj z hľadiska praktických dôvodov je v záujme maloletej K. návšteva tejto školy. Aj napriek
uvedenému je potrebné, aby obaja rodičia boli maloletej K. nápomocní. Poskytli jej podporu pri zvládnutí
situácie, ktorá je u každého dieťaťa pri nástupe do 1. ročníka základnej školy výraznou zmenou v jeho
živote, a aby túto situáciu nespájali so vzájomnými konfliktami. Nie je totiž v záujme maloletej, aby rodičia
neschopnosťou dohodnúť sa, hájili si svoje záujmy a k skutočným potrebám ich spoločného dieťaťa by
prejavili malú empatiu.

28. Pokiaľ otec v podanom odvolaní dôvodí tým, že súd prvej inštancie rozhodol bez návrhu, nakoľko
matka maloletej sa domáhala určenia, že maloletá K. bude navštevovať základnú školu, ktorú matka
preferuje a tento jej návrh sa nezhoduje s výrokom III. napadnutého rozsudku, odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že ak je petit návrhu (žaloby) presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší ust. §
218 ods. 1 CSP, alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom výroku
rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ (žalobca) domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako
bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom (žalobou) na znenie výroku rozhodnutia
nie je pri tom viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd samozrejme musí dbať, aby vyjadroval (z
obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal. V danej veci je nepochybné, že matka
maloletej K. vzhľadom na nezhodu rodičov, v tom na ktorej základnej škole si má maloletá plniť povinnú
školskú dochádzku sa domáhala udelenia súhlasu na prihlásenie maloletej K. na ňou preferovanú
školu súdom za otca maloletej. Uvedené možno vyvodiť aj zo samotného návrhu, v ktorom na č. l. 2
spisu uviedla: „vzhľadom k nesúhlasu odporcu s prehlásením maloletých detí do inej základnej, resp.
materskej školy v rámci mesta B., v snahe navrhovateľky predísť ďalšiemu zvyšovaniu napätia vo vzťahu
medzi účastníkmi konania a s poukazom na ust. § 35 Zákona o rodine ...“ Aj zo zápisnice o pojednávaní



zo dňa 04.09.2015 na č. l. 256 spisu matka uvádza: „... Ja som sa formou SMS snažila s otcom hľadať
riešenie, kvôli tomu, že deti sú tam spokojné, ale on stále trvá na tom, že majú chodiť na V. T., ...“
Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 22.03.2016 č.l. 401 spisu, právna zástupkyňa matky
uviedla: „ ...o dva týždne sa bude konať zápis do prvého ročníka, maloletá K. M. by mala nastúpiť do
prvého ročníka povinnej školskej dochádzky a vzhľadom na prebiehajúce konanie nie je možné očakávať
dohodu rodičov a je potrebné, aby súd rozhodol aj o otázke, ktorú ZŠ bude navštevovať aj maloletá K..“.
V danom prípade je nepochybné, že z obsahového hľadiska súd prvej inštancie pri formulácii výroku
rozhodnutia nepochybil.

29. Pokiaľ odvolanie otca smerovalo proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol jeho
vzájomný návrh v časti zamietnutý, v ktorej žiadal určiť, aby maloletá K. zostala žiačkou ZŠ s MŠ O. T.,
a to len s odôvodnením, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka JUDr. B. O. zo dňa 02.03.2016
bolo podané odvolanie, ktorým bolo jeho rozhodnutie zrušené, jeho odvolací dôvod nie je dôvodný.
Vzájomný návrh otca v uvedenej časti bol zamietnutý nie z dôvodu, že by bol návrh neurčitý, nejasný,
ale z dôvodu, že návrh sa v predmetnej časti stal bezdôvodným. V čase rozhodovania súdu prvého
stupňa maloletá K. navštevovala Materskú školu na O. T., súd prvej inštancie návrh matky o určenie, že
maloletá K. bude navštevovať Materskú školu na T. v B., zamietol. V tomto výroku rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť, a preto nebol žiaden dôvod, aby súd opakovane rozhodol o tom,
že maloletá má zostať žiačkou Materskej školy na O. T.. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so
skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý správne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že otec
si neuplatňuje rodičovské práva podľa Zákona o rodine, ale domáha sa uloženia povinnosti subjektom,
ktoré neboli účastníkmi konania, keď sa domáha uloženia povinnosti riaditeľke ZŠ R. V., Spoločnému
školskému úradu a zriaďovateľovi, aby vrátili maloletú B. do pôvodnej ZŠ s MŠ a aby maloletá K. zostala
žiačkou ZŠ s MŠ O. T.. Aj napriek správnym dôvodom zamietnutia vzájomného nároku otca v tejto časti,
odvolací súd považuje k odvolacej námietke otca za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že i napriek
tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 02.03.2016, č. k. 4P/6/2015-345 vydané vyšším súdnym
úradníkom bolo podľa § 374 ods. 4 O.s.p. zrušené v dôsledku podaného odvolania otcom, v zmysle
cit. zák. ust. uznesením zo dňa 06.04.2016, č. k. 4P/6/2015-411, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
08.04.2016, opätovne rozhodol sudca, ktorý otca vyzval na doplnenie jeho vzájomného návrhu a na
odstránenie vád.

30. Z uvedených dôvodov, keďže odvolacie námietky otca neboli spôsobilé spochybniť správnosť
napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., ako vecne
správny potvrdil.

31. Z obsahu odvolania otca vyplýva, že podaným odvolaním napadol zároveň dôvody rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorými súd odôvodnil výrok V. svojho rozsudku.

32. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

33. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

34. Z obsahu odvolania otca vyplýva, že napadol len dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa výrokom
V., odmietnutie podania nenamietal. Vzhľadom na to, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie
je prípustné, neboli splnené podmienky pre konanie o odvolaní, a preto odvolací súd v súlade s ust. §
386 písm. c) O.s.p. jeho odvolanie v tejto časti odmietol.

35. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                 (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,



ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)             (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/6/2015", "guid": "660154d1-9d93-440d-a628-54d09e037292:d7e9e85a-0dc5-497b-a6a4-e5dbd8ccf7de", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7c13fe29-f7e0-4f01-a270-88e049c6b042:0ead8798-0773-43a3-957c-610a06f295bb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114216480.2", "spisova_znacka": "6CoP/3/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoP/3/2015 z 4. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114216480.2"}], "citovane_v": []}