{"guid": "1fb03d68-a426-42c2-8b33-4cb464cd0e3b:20d0015a-07dc-44fd-9ab2-1b65694f2771", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2216213443.1", "spisova_znacka": "10Co/393/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/393/2017 z 5. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. novembra 2018, sp. zn. 10Co/393/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2216213443.1", "identifikacne_cislo": "2216213443", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-169", "datum_vydania": "2018-11-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20d0015a-07dc-44fd-9ab2-1b65694f2771", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2216213443.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2216213443.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2216213443.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/393/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216213443
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216213443.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného Mgr. Veronikou Navrátilovou,
advokátkou so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: F. H., nar. X.S. XXXX, bytom
XXX XX F. č. XXX, o zaplatenie 474,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14Csp/62/2016-39 zo dňa 14. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  v napadnutej zamietajúcej časti  vo výroku II.  v časti
zaplatenia sumy 54,57 eur s prísl.  p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  v napadnutej zamietajúcej časti  vo výroku II.  v časti
zaplatenia sumy 248,70 eur s prísl.  m e n í   tak, že žalovaný                       j e   p o v i n n ý  zaplatiť
žalobcovi sumu 248,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 248,70 eur od 30.
marca 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu
77 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo  výroku I. žalovanému uložil povinnosť  zaplatiť
žalobcovi  171,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 171,71 eur od 30.marca
2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.  Vo výroku II. súd vo zvyšku žalobu
zamietol. Vo výroku III. súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na  § 43 ods. 1, 12, 13, § 44 ods. 1 zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 37 ods. 1, § 544 ods. 1, § 517 ods. 2, § 53 ods. 4
písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, vecne odôvodnil tým, že základe vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany
sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb  podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný
poskytovať žalovanému dohodnutý druh služieb a žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za
poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil
a dohodnuté služby žalovanému poskytoval. Žalovaný však svoju povinnosť nesplnil, keď žalobcovi
vyfakturované služby neuhradil riadne a včas, v dôsledku čoho dlžná suma žalovaného predstavovala
sumu 171,71 eur, preto súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi túto sumu. Keďže
žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky
v podobe úroku z omeškania, súd žalobe i v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z
omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, počnúc od 30.marca 2016 až do zaplatenia.



3. Čo do zaplatenia sankcií v podobe upomienok a zmluvných pokút (3 x 4,99 eur; 2 x 19,80 eur a
248,70), táto nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž uvedené vyúčtované pokuty znevýhodňujú
spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti a ktorej výška
nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná. V predmetnom prípade mali byť dohody o
zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky,
všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.). Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné
definovať ako podmienky, ktoré boli vopred pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou
pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Pre
platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou doložkou
nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa zmluvných strán
s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených v dokumentoch,
ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich ustanovení
dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013). V predmetnom prípade žalobca
nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní sa žalovaný mal možnosť oboznámiť
s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach, všeobecných podmienkach, prípadne v
cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím podpisom potvrdzuje, že ich prevzal, nie
je však uvedené, že aj mal pred podpisom zmluvy možnosť sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť
nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z iných žalobcom predložených dôkazov. Preto podmienky
dojednané v týchto dokumentoch nie je možné považovať za riadne inkorporované do zmluvy a teda
za súčasť zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného,
podmienky, v ktorých je táto dohoda obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o
poskytovaní služieb a nájme KZ a podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je
nutné konštatovať, že dohody o zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté
ani v zákonom predpísanej forme, a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné. Súd dospel k
záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom od spotrebiteľa predstavuje neprijateľnú podmienku
podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda
neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku
poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť
výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či
obmedzeniu služby poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony
vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Preto súd žalobu v tejto časti, ohľadne
uplatnených poplatkov a zmluvných pokút aj s uplatneným príslušenstvom zamietol. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému žiadne trovy nevznikli,
súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku výlučne zamietnutej časti (II. výrok) a rozhodnutiu o náhrade trov konania
(III. výrok) podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 33,74 Eur. Poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku. Namietal nepriznanie zamietnutej časti nároku uplatneného žalobou, keď dôvodom jeho vzniku
bolo porušenie povinnosti žalovaného platiť za služby, čo malo za následok upomínanie žalovaného,
obmedzenie a prerušenie služieb, s čím mal žalobca náklady. Poplatok nemožno považovať za sankciu,
poplatok za prerušenie služieb vo výške 19,80 eur je stanovený v cenníku, predstavuje náhradu reálne
vynaložených nákladov na technický zásah do SIM karty zákazníka, pričom právo na obmedzenie
a prerušenie služieb vyplýva priamo z ust. § 43 ods. 1 písm. d) zákona č. 351/2011 Z.z. a chráni
žalobcu pred neplatiacim zákazníkom a aj samotného zákazníka pred narastaním dlhu. Poplatok za
upomienku žalobca vyberá za úkony kontroly dodržiavania zmluvných záväzkov, za úkony urgovania
zákazníka a za samotné vystavenie upomienky, pričom zákazník má dostatok času, aby sa vyhol
upomienke. Žalobcovi tak vznikajú náklady, ktoré je spravodlivé aby v plnom rozsahu znášal žalovaný.
Nárok na poplatok za upomienku vyplýva priamo z ust. § 121 ods. 3 OZ. Individuálne dojednávanie
cenníkových poplatkov nie je možné a nepredpokladá to ani zákon č. 351/2011 Z.z. (§ 44 ods. 1),
žalobca musí za rovnaké úkony účtovať zákazníkom rovnaké poplatky. Všeobecné obchodné podmienky
a cenník žalobcu sú verejne a voľne dostupné v každej predajni žalobcu a na jeho webovej stránke.
Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, tieto sa stali platnými súčasťami zmluvy,



poplatky tak boli dojednané platne. Čo sa týka dojednania zmluvnej pokuty, súd nezohľadnil, že sa
jedná o nový typ degresívnej zmluvnej pokuty, táto bola dojednaná v dodatku k zmluve, ktorý žalovaný
osobne podpísal. Zmluva o pripojení, rovnako ako aj dodatok k zmluve sa uzatvára vždy na základe
slobodnej voľby spotrebiteľa, a to buď kúpou mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú cenu, alebo
bez kúpy mobilného telefónu. Zmluvná pokuta, ako štandardný prostriedok pre zabezpečenie zmluvných
záväzkov, sa dojednáva iba vtedy, keď zákazník prejaví záujem a rozhodne sa využiť ponuku žalobcu
so záväzkom viazanosti. Spotrebiteľ teda výlučne svojou slobodnou vôľou rozhoduje o tom, či uzavrie
dodatok k zmluve alebo nie, a tým priamo rozhoduje o tom, či bude dojednaná zmluvná pokuta alebo
nie, a svojím rozhodnutím o výbere programu služieb, prípadne o type mobilného telefónu rozhoduje
o tom, v akej výške bude dojednaná zmluvná pokuta čo do jej základu. Uzavretie dodatku k zmluve je
vždy výsledkom individuálneho dojednania, resp. individuálneho rozhodnutia zákazníka, ktorú z ponúk
žalobcu si vyberie. To, že zmluva a dodatok majú podobu typovej zmluvy však nevylučuje individuálnosť
ich dojednania. Zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov
ako degresívna, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli so záväzku spoločnosti. Zároveň je potrebné
prihliadnuť na to, že žalovanému bol poskytnutý mobilný telefón za symbolickú cenu 19,- eur a tiež
mobilné zariadenie za 0,04 eur, ako aj neobmedzený mobilný internet, to všetko pod podmienkou
odoberania a platenia služieb po dobu 24 mesiacov. V čase uzavretia zmluvy bola hodnota záväzku
žalovaného v sume 819,72 eur, zmluvná pokuta bola vo výške 300,- eur, t.j. primerane k hodnote
záväzku. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná vo výške 248,70 eur zohľadniac, že z doby viazanosti
uplynulo 125 dní. K záveru súdu o tom, že žalobca nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť
vyúčtované poplatky a neuniesol dôkazné bremeno čo do výšky poplatkov a nepreukázal, či skutočne
došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby, odvolateľ poukázal na to, že tento záväzok žalovaného vznikol
ako dôsledok neplatenia za služby, v tejto časti vo výške 171,71 eur s prísl. bol nárok priznaný, čím
súd potvrdil porušenie základnej zmluvnej povinnosti žalovaného majúcej za následok vznik záväzku
žalovaného hradiť aj vyúčtované poplatky, v súlade s cenníkom. Pokiaľ mal súd pochybnosti o tom, či
skutočne došlo k obmedzeniu a prerušeniu poskytovania služieb, mal žalobcu vyzvať na preukázanie
týchto skutočností, resp. mal nariadiť pojednávanie. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami na
vyjadrenie, žalovaný sa nijako nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil
ani nepoprel, súd ich mal preto podľa § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné a mal žalobe vyhovieť
v celom rozsahu. Ochrana sa má poskytnúť poctivému spotrebiteľovi, ktorý sa pri uzatváraní a plnení
zmlúv správal čestne, nie spotrebiteľovi, ktorý si zásadným spôsobom neplnil svoje povinnosti. Poukázal
na názor sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Milan Ľalíka (I. ÚS 547/2012), rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 9Co/35/2013. Súd nemal vo veci postupovať podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, ale mal
vo veci nariadiť pojednávanie a vyzvať žalobcu na objasnenie sporných skutočností.
5. Žalovaný odvolanie nepodal,  k dourčenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil    (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné,
v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zamietajúcej časti
zaplatenia sumy 54,57 eur s prísl. s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť a ako vecne nesprávny  v
zamietajúcej časti zaplatenia sumy 248,70 eur s prísl. s použitím § 388 C.s.p. zmeniť, ako aj v závislom
výroku o trovách konania.
8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom



pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
však nesprávne právne posúdil.
9. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len
právne posúdenie otázky dôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu, ktorú posudzoval už súd prvej inštancie
a obidve sporové strany mali možnosť sa k tejto otázke vyjadriť, odvolací súd nepovažoval za potrebné
a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP).
10. Vzhľadom na to, že odvolaním bola napadnutá len zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku II., vyhovujúci výrok I. odvolaním napadnutý nebol, tento nadobudol právoplatnosť a nestal
sa predmetom odvolacieho prieskumu.
11. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu žalobcu v časti nároku na zmluvnú pokutu vo výške 248,70 eur, v časti nároku na
poplatky za upomienky a prerušenia služieb vo výške  54,57 eur, ako aj závislého výroku o náhrade
trov konania.
12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu voči žalovanému na zaplatenie
sumy 474,98 Eur, úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 474,98 Eur od 30.06.2016 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel I. výrokom (suma 171,71 Eur, úrok z omeškania 5,05 %
ročne zo sumy 171,71 Eur od 30.03.2016 do zaplatenia), ktorý nebol odvolaním žalobcu (žalovaného)
napadnutý, preto je právoplatný.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu  zamietol v časti zmluvnej pokuty
(suma 248,70 Eur), z toho dôvodu, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú
podmienku, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
14. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie, ktoré neboli odvolateľom namietané, že medzi stranami bola dňa 31.10.2014 uzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na  základe ktorej bol dojednaný účastnícky program Happy S
NAJ, typ telefónu LG L70, dojednané poskytované služby a pridelená SIM karta podľa obsahu zmluvy.
Dňa 05.05.2015 bol medzi stranami uzavretý Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému označený mobilný telefón (LG G PAD 8.0 LTE Black) za
kúpnu cenu s DPH 19,- Eur s tým, že maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného telefónu bez zľavy
je 199,- Eur, zmluvná pokuta 300,- Eur
15. V bode 3 dodatku účastníci dohodli, že Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku
viazanosti vznikne Podniku právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem
sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na
základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby
(vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľav z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou
a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity
poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku.
Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke
č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre
výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti
podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ
pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre
výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo faktúre, ktorou Účastníkovi vyúčtovaná.
Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za
porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná
pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Bolo tiež preukázaným a
nesporným, že žalovaný za poskytnuté služby žalobcovi neuhradil (okrem sumy 171,71 Eur) ani zmluvnú
pokutu 248,70 Eur.
16. Faktúrou č. 7504903873 so splatnosťou 25.6.2015 na sumu 45,98 eur bola žalovanému vyúčtovaná
upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (č.l. 9), faktúrou č. 7505897390 so splatnosťou
27.7.2015 na sumu 65,78 eur bola žalovanému vyúčtovaná taktiež upomienka oneskorenej platby



vo výške 4,99 eur ako aj poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50
bez DPH, 19,80 s DPH (č.l. 10), faktúrou č. 7506855166 so splatnosťou 25.8.2015 na sumu 45,98
eur bola žalovanému vyúčtovaná upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (č.l. 11), faktúrou
č. 7507841072 so splatnosťou 25.9.2015 na sumu 59,46 eur bol vyúčtovaný poplatok za prerušenie
poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 bez DPH, 19,80 s DPH (č.l. 12) a faktúrou č.
7602065243 so splatnosťou 29.3.2015 na sumu 248,70 eur bola žalovanému vyúčtovaná len zmluvná
pokuta v tejto výške (č.l. 13).
17. Porovnajúc obsah stranami uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku so zákonnými
ustanoveniami použitými súdom prvej inštancie je nesporné a prvoinštančný súd v preskúmavanom
rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 44 cit. zák.
č. 351/2011 Z.z. a na druhej strane žalovanou stranou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľom
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 44 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení (vrátane jej dodatku) je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku
toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
18. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Novelou Občianskeho zákonníka zák.
č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú
podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit.
§ 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
19. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak  zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
21. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie  zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.  Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.
22. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.



23. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
24. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
25. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.
26. Odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvoinštančného  súdu, že predmetná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.
27. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón,
účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s
dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich
obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. §
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané.
Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred
dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute.
Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému
dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo
individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice
93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej
pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
28. Samotná skutočnosť, že žalovaná strana ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých
žalobcom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná
pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná
podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto
podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta
bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení
ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri
kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.
29. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
žalobcu neobstojí. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne
dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/
EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty
nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky
v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej
kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
30. Ďalej odvolateľ namietal, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako degresívna, so zohľadnením počtu
dní, ktoré uplynuli zo záväzku viazanosti, v zmysle v čl. 3 dodatku.
31. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola podľa odvolacieho súdu primeraná. Odvolací súd považuje
dojednanú zmluvnú pokutu považuje za určitú, pričom výpočet, ktorý táto obsahuje považuje taktiež za
určitý a nebráni tomu ani okruh výpočtu porušení povinností (žalovanou).
32. Odvolací súd má za to, že výšku zmluvnej pokuty mesačne 12,50 Eur (300 : 24) vyčíslenú v prípade
žalovaného s poukazom aj na obsah formulovaného výpočtu žalobcom v čl. 3 dodatku, ktorý síce zmluvu



uzavrel dňa 15.05.2015 s dobou viazanosti 24 mesiacov, avšak neuhradil už prvú faktúru vystavenú mu
žalobcom, nemožno považovať za neprijateľnú a to ani s poukazom na výšku dohodnutého mesačného
poplatku za poskytnuté služby žalobcu 34,155 Eur s DPH (mesačná výška zmluvnej pokuty predstavuje
36,6 % z dohodnutého mesačného poplatku podľa žaloby). Podľa odvolacieho súdu žalovaný môže
aj po uplynutí 24 mesiacov predmetný mobilný prístroj využívať až do doby jeho funkčnosti. V tomto
konkrétnom prípade bola zmluva uzavretá dňa 15.05.2015, počnúc už prvým mesiacom žalovaný neplatil
pravidelné mesačné poplatky za služby, pričom tieto neplatil počas celej doby viazanosti zmluvy.
33. Na základe uvedeného odvolací súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,70 Eur s
príslušenstvom tvoriacim zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 248,70 eur od
30.marca 2016 do zaplatenia v súlade  s ust. § 517 ods. 2 OZ, vyčíslenú žalobcom podľa vzorca
uvedeného čl. 3 dodatku, postupom 300,- Eur - (125 dní : 731dní) x 300,- Eur.
34. Predmetom odvolacieho prieskumu zostala aj zamietnutá časť žaloby týkajúca sa sumy 54,57 eur
s prísl. titulom poplatkov za upomienky (3 x 4,99 eur) a poplatkov za obmedzenie a prerušenie služieb
(2 x 19,80 eur).
35. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa
ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o uzatvorení dohody o výške nákladov za
upomienky. Okrem nepreukázania výšky skutočných nákladov predstavujúcich náhradu vynaložených
nákladov, napr. poštovné, mzdové, režijné či iné náklady, žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že
upomienky žalovanému aj skutočne zaslal a že náklady s tým spojené predstavujú požadovanú sumu.
36. Náklady spojené s obmedzením a prerušením poskytovania služieb súd prvej inštancie žalobcovi
taktiež nepriznal, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena tvrdenia  o uzatvorení dohody o výške
týchto nákladov. Súčasne je potrebné konštatovať, že tieto paušálne náklady nemožno považovať
za službu poskytujúcu žalovanému určitý prospech, za ktoré by bol povinný platiť. Majú evidentne
sankčnú povahu, umožňujúcu navyšovanie dlhu žalovaného o neexistujúce náklady (bez ekonomickej
opodstatnenosti pre ich znášanie žalovaným ako spotrebiteľom).
37. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne
absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda
spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).
38. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.
39. Predovšetkým je potrebné uviesť, že predloženou zmluvou dohoda o výške nákladov nebola
preukázaná. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe ďalšie práva a povinnosti strán konania boli stanovené
obchodnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj cenníkom služieb a
výkonov, ktorý bol dostupný na internetovej stránke. Všeobecné obchodné podmienky, prílohy, vrátane
cenníka predstavujú zložitý súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne značne narúšajú zmluvnú
rovnováhu v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Ide o obsahovo i formálne náročný text,
znevýhodňujúci spotrebiteľa pri podpise zmluvy, vytvoriť si jednoznačný a správny úsudok, čím je
znevýhodnený v porovnaní so žalobcom ako veriteľom, ktorý zmluvu vytvoril (aj s ohľadom na jeho
profesionálnu skúsenosť, znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, i lepšiu vyjednávaciu silu), bez
možnosti ovplyvnenia obsahových a formálnych náležitostí uvedených listín, vrátane formulácie textu.
40. Žalobca nepreukázal tvrdenú dohodu, podpísaním aj obchodných podmienok, ako i cenníka
služieb a výkonov. Odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky, prílohy, cenníky, vyvoláva
opodstatnene dojem nepodstatnej časti zmluvy na úrovni vysvetľujúceho charakteru a preto bežný
adresát takéhoto úkonu nemôže očakávať, že okrem zmluvy, ktorú podpísal, sa nachádzajú v ďalších
listinách ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad na jeho práva a povinnosti.



41. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovaného)
nemôžu byť skryté v rozsiahlom zložito formulovanom texte a pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu
vo formulárovej podobe, učiní, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné
priznať právnu ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
42. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia  súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
43. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom
na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne
a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také od spotrebiteľa spravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).
44. Súd prvej inštancie preto vecne správne posúdil uvedený uplatňovaný nárok žalobcu v časti
poplatkov za upomienky a prerušenie a obmedzenie služieb ako nedôvodný, z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena tvrdení o uzavretí dohody o výške nákladov spojených s prerušením a obmedzením
služieb, ako i o výške nákladov na vystavenie a zaslanie predmetných upomienok.
45. Súd prvej inštancie tiež dôvodne konštatoval, že žalobca nepreukázal ani konkrétnu výšku
vynaložených nákladov na vyššie uvedené úkony, ktoré v dôsledku porušenia platobnej disciplíny
žalovaným vznikli žalobcovi (ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu, v dôsledku porušenia
právnej povinnosti).
46. Náklady na zabezpečenie prerušenia a obmedzenia služieb uplatňované žalobcom ako zmluvné
plnenie, dohodnuté v obchodných podmienkach a cenníku služieb, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť
zmluvy medzi stranami konania, nepredstavujú služby, poskytujúce žalovanému akýkoľvek prospech,
za ktoré by veriteľovi prináležala odplata.
47. V prípade, že uplatňované nároky žalobcu, predstavujúce náklady, mali predstavovať nárok na
reálne (nie fiktívne) náklady, bolo povinnosťou žalobcu preukázať dôvod ich vynaloženia, majúci
racionálnu ekonomickú opodstatnenosť, ako i výšku týchto nákladov (keďže dohoda so žalovaným
ako spotrebiteľom preukázaná nebola), v akej žalobcovi vznikli. Žalobca však ani v odvolacom konaní
vynaloženie konkrétnych nákladov netvrdil, domáhajúc sa plnenia len na základe zmluvy, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou mal byť aj cenník služieb a výkonov dodávateľa (žalovaným nepodpísaný).
48. Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že žalobca nepreukázal z rovnakých dôvodov ani dohodu
o výške poplatku za upomienky, ako ani ich reálne vystavenie a doručenie, vrátane ich opodstatnenosti.
49. Ak aj došlo k porušeniu základnej zmluvnej povinnosti žalovaného platiť za poskytnuté služby,
neznamená to vznik práva žalobcu ako veriteľa jednostranne (bez dohody so spotrebiteľom) stanovovať
paušálne sumy náhrady nákladov súvisiacich s prerušením a obmedzením služieb.
50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodné rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zaplatenia sumy 54,57 eur s prísl. ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, a v napadnutej zamietajúcej časti zaplatenia sumy 248,70
eur s prísl. s použitím § 388 CSP zmeniť.
51. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
52. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.



53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
55. Žalobca v konaní dosiahol čiastočný úspech (priznaná suma 171,71 Eur + 248,70 Eur), čiastočný
neúspech (54,57 Eur), jeho čistý úspech (úspech 420,41 - neúspech 54,57 : 474,98) tak predstavuje
77%. Odvolací súd teda o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 v spojení s
§  396 ods. 1 CSP, pričom prevažne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 77 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Csp/62/2016", "guid": "35f227c9-6e76-4193-acb5-4591058a96a3:27a11c09-ec75-4266-a16b-6637dda22eb3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ed59f302-2085-4101-9258-bb20cb62d4a4:80601d0d-3090-4666-b6e8-0a4356e661c1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5414204244.1", "spisova_znacka": "11Co/127/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015 z 19. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5414204244.1"}, {"guid": "744e109b-f938-432c-afba-0317cd41509c:fdbff8a2-890e-489f-a5fe-e78c37e0db69", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5013896748.1", "spisova_znacka": "9Co/35/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/35/2013 z 6. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-03-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5013896748.1"}, {"guid": "2e651887-22ff-4d66-a29c-c57082961d19:21bb5080-51a8-4faf-abd6-8fd3bdef561f", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Csp/62/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14Csp/62/2016 z 12. 9. 2016", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2016-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2e651887-22ff-4d66-a29c-c57082961d19:21bb5080-51a8-4faf-abd6-8fd3bdef561f"}], "citovane_v": []}