Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/13/2019 z 26. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. februára 2019, sp. zn. 8Co/13/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5313204578.3 Krajský súd Žilina | 8Co/13/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5313204578.3 | 2019-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cf8a280-7951-4e9c-a285-774bc54cb6c6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5313204578.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313204578
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5313204578.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnom spore žalobkyne: P. P., rod.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X - T., ul. P. č. XXXX/XXX, Česká republika, zastúpená splnomocneným
zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom M., ul. E. č. XX, proti žalovaným: 1/ R. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, Q., 2/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, 3/ H. T., nar.
XX.XX.XXXX, toho času na neznámom mieste, 4/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, toho času na neznámom
mieste, žalovaní 3/ a 4/ zastúpení Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, ul. Búdkova č. 36,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 6C/19/2013-190 zo dňa 27. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaní 3/ a 4/ n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 6C/19/2013-190 zo dňa 27.03.2018 žalobu žalobkyne zamietol
(výrok I.). Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o ktorej výške po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny
úradník (výrok II.). Žalovaným v rade 3/ a 4/ nepriznal náhradu trov konania (výrok III.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa v žalobe doručenej súdu 16.05.2013 sa voči v tom čase
označeným žalovaným 1/ a 2/ domáhala rozhodnutia, ktorým súd určí, že nehnuteľnosti, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX k. ú. B.. ako parcela CKN č. 4889 - trvalý trávny porast o výmere 2566 m2,
CKN 4955 - trvalý trávny porast o výmere 550 m2, CKN 4980 - trvalý trávny porast o výmere 1204 m2 a
CKN 5023 - ostatné plochy o výmere 900 m2 v podiele 1/1-iny, na LV č. XXXX parcela CKN 4588 - lesné
pozemky o výmere 43668 m2 pod B15 v podiele 7/240-ín a na LV č. XXXX parcela CKN 4721 - lesný
pozemok o výmere 16759 m2 pod B7 v podiele 33/160 k. ú. B.., patria do dedičstva po nebohom R. T..
V prvom rade súd skúmal podmienku, či je zo strany žalobkyne riadne ustálený okruh účastníkov, a to
nielen tých, ktorým aktuálne na listoch vlastníctva svedčí vlastnícke právo (žalovaní 1/ a 2/ ako právni
nástupcovia po I. R.), ale najmä vo vzťahu k nerozlučnému spoločenstvu, ktoré tvoria dedičia, resp.
osoby prichádzajúce do úvahy ako dedičia po poručiteľovi R. T.. Mal preukázané, že tomu tak nie je a z
tohto dôvodu preto ďalšie dokazovanie, najmä identifikáciou parciel znaleckým dokazovaním zamietol,
pretože ku dňu 27.03.2018 (deň rozhodnutia vo veci samej) právny zástupca žalobkyne neustálil okruh
účastníkov a dokazovanie, čo do identifikácie nehnuteľností z tohto dôvodu sa javilo ako nadbytočné.
Súčasne pokiaľ právny zástupca žiadal odročiť pojednávanie pre účely zabezpečenia dedičského spisu,
súd v tomto smere jeho návrhu nevyhovel, nakoľko už predchádzajúce pojednávanie bolo odročované



pre účely riadneho ustálenia okruhu účastníkov a dôkazné bremeno čo do ustálenia okruhu dedičov
zaťažovalo žalobkyňu. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/89/97 zo dňa 26.06.1998
otázka nerozlučného okruhu účastníkov konania je otázkou vecnej legitimácie, teda otázkou, kto je podľa
hmotného práva účastníkom konania. Súd mal v konaní z dedičského rozhodnutia č. k. 9D/574/72-24
(č.l. 10 spisu) preukázané, najmä z odôvodnenia citovaného rozhodnutia, že v dedičskom konaní po
zomrelej E. T., rod. E., prichádzali do úvahy zákonní dediča, a to manžel R. T. ako aj deti, a to dcéra
E. H. (matka žalobkyne), syn M. T. (syn) a vnučky W. E. (v konaní vypočutá svedkyňa) a maloletá L.
C., zastúpená matkou L. C.. V predmetnom dedičskom konaní na podklade tohto rozhodnutia zdedil
všetko manžel R. T. vrátane nehnuteľnosti k. ú. C. parcela č. 5432, 5434, 5459 a pozemky zapísané
vo vložke č. 213, 924, 922 pozemkovej knihy. Z vyjadrenia právneho zástupcu vyplynulo, že má za to,
že je okruh riadne ustálený. Svedkyňa W. E. uviedla, že dedičmi po R. T. boli jeho synovia a to H., R.,
M. a E. (deti E. T. a R. T.). Z týchto zomreli však M. aj R.. Podľa vyjadrenia svedkyne R. zahynul pri
havárii na motorke. Súd mal z úradnej lustrácie preukázané, že M. zomrel XX.XX.XXXX v T. - F. E.. Súd
však nemal preukázané, či po tejto osobe existovali právni nástupcovia. Taktiež v súdenom prípade bolo
potrebné prihliadnuť na osobu s menom L. C., ktorá bola jednou z dedičiek po E. T., a teda je zrejmé,
že bola dcérou jedného zo synov poručiteľky, ktorú však ku dňu rozhodovania žalobkyňa v podanej
žalobe označila, hoc preukázateľne musela mať žalobkyňa vedomosť (hoc len formálnu) o tejto osobe
a bolo ju možné dostatočným spôsobom identifikovať, čo do dátumu narodenia a posledného bydliska.
Taktiež pokiaľ súd uznesením nepripustil vstup do konania na strane žalovaného M. T., následne
procesným úkonom žalobkyne mal byť minimálne okruh účastníkov rozšírený o neznámych dedičov po
tomto zomrelom, pričom ku dňu rozhodovania súdu je zrejmé, že žalobkyni nič nebránilo v tom, aby na
príslušnom súde zistila pre účely svojho súdneho sporu, či do úvahy nepripadajú iné osoby ako dedičia
po zomrelom. Pokiaľ uvádzal právny zástupca, že žalobkyňa je jeho právnou nástupkyňou, toto zostalo
iba v rovine tvrdení.
Súd na základe vyššie uvedeného chronologického opisu univerzálnej právnej sukcesie konštatoval, že v
čase vyhlásenia tohto rozsudku nie sú účastníkmi konania v tejto prejednávanej veci všetci zo zákona (§§
473 a nasl. Občianskeho zákonníka) do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľa R. T., nar. XX.XX.XXXX,
o určenie majetku do dedičstva po ktorom ide v tomto sporovom konaní, tvoriaci tzv. nerozlučné
spoločenstvo účastníkov, ako to vo vzťahu k posúdeniu podmienky existencie naliehavého právneho
záujmu na navrhovanom rozhodnutí súdu a jeho záväznosti pre všetkých dotknutých účastníkov podľa
§ 137 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ predpokladá procesné
ust. § 77 C. s. p. Súd preto žalobu i v nadväznosti na § 77 ods. 2 C. s. p. zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C. s. p., § 262 ods. 1, 2
C. s. p. a priznal žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej strane v spore nárok na náhradu trov voči neúspešnej
strane - žalobkyni. Žalovaným 3/ a 4/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zástupkyňa
za Slovenský pozemkový fond výslovne uviedla, že si trovy neuplatňuje. O konkrétnej sume (vo vzťahu
k nároku žalovaných 1/ a 2/) rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením poverený
súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, ktorá navrhla rozsudok okresného súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušiť.
V odvolaní uviedla, že ho podala v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. S rozsudkom okresného súdu
nesúhlasila, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to najmä dôkaz žiadosťou na Okresný súd
Bratislava III, z ktorého by bolo možné zistiť ňou tvrdené skutočnosti, že M. T., ktorý zomrel XX.XX.XXXX
nemá žiadnych právnych nástupcov a jeho právnou nástupkyňou je ona, nakoľko súd má k dispozícii
prístup do evidencie obyvateľstva SR, z ktorého je možné zistiť v rámci vzťahových údajov - okruh
príbuzných a z tohto by bol zistil, že M. T. zomrel slobodný, bezdetný. Súd okrem iného z úradnej moci
pripojením si dedičského spisu z Okresného súdu Bratislava III by zistil, že ňou tvrdená skutočnosť
je skutočnosťou dôvodnou a oprávnenou. Okrem toho súd nevykonal dôkaz identifikáciou predmetu
konania tak ako bolo nariadené Krajským súdom v Žiline uznesením sp. zn. 8Co/435/2015 zo dňa
29.01.2016. Podľa žalobkyne okresný súd mal v danom prípade vychádzať z ust. § 470 ods. 2 C. s.
p., z ktorého je zrejmé, že nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní
veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech
strany. V danom prejednávanom spore bolo nutné aplikovať ust. § 470 ods. 2 C. s. p., pretože ona nemá
možnosť nahliadať do dedičských spisov, pokiaľ nie je priamo účastníčkou konania, a tieto dedičské
spisy za účelom preukázania okruhu účastníkov si môže vyžiadať súd z úradnej moci.



3. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom v tom čase splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k
odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal im trovy
odvolacieho konania vo výške 100 %.
Uviedli, že súd prvej inštancie ako každý všeobecný súd je nestranný tribunál, ktorý neobstaráva dôkazy,
ktoré môže obstarať strana konania spôsobom, ktorý by podporil procesný útok alebo procesnú obranu
strany konania. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého nemá možnosť nazrieť
do spisov, pretože zákonom predpísaným spôsobom a na podklade rozhodnutie príslušného orgánu
môže do súdneho spisu nazrieť aj iná osoba ako strana konania. Z tvrdenia odvolateľky a ani z jej
činnosti v konaní pred súdom prvého stupňa nevyplýva, že sa vôbec pokúsila obstarať si dôkazy, ktorých
obstarania sa domáha prostredníctvom súdu. Aktivity žalobcu v rámci jeho procesného útoku nemôže
nahradzovať svojou činnosťou nestranný súd a takto napomáhať jednej zo strán konania s výsledným
efektom, ktorým je úspech v spore. Neexistuje teda žiaden zákonný dôvod, aby súd prvej inštancie
obstarával dôkazy, ktoré si môže strana konania pre zabezpečenie svojho procesného útoku obstarať
sama. Ďalej žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že skutočnosť, že odvolateľka sa nestotožňuje so skutkovými a
právnymi názormi súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku nemôže sama o sebe viesť odvolací
súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvej inštancie.
Podľa ich názoru odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok,
lebo súd prvej inštancie v potrebnej miere vysvetlil na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne
odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Napokon žalovaní 1/ a 2/ poukázali na to, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to,
aby strana konania bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej
požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov. Podľa nich preto odvolacie argumenty odvolateľky nie sú spôsobilé
zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúce výroky napadnutého rozsudku. Sú len iným hodnotením
zisteného skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie so záverom o
predčasnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

4. Žalovaní 3/ a 4/ sa prostredníctvom zástupcu Slovenský pozemkový fond so sídlom Bratislave k
odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX zamietol pre
nedostatok vecnej legitimácie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci.

7. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z
procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, strany sporu musia mať vecnú legitimáciu a po
druhé, žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

8. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník
konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov
úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, má predovšetkým ten, ktorý je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní
ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 C.
s. p.).

9. Žalobkyňa odvolacie dôvody subsumovala pod ust. § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p., podľa ktorého
odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti vytýkala súdu, že nevykonal navrhnuté dôkazy, a



to najmä dôkaz žiadosťou na Okresný súd Bratislava III, z ktorého by bolo možné zistiť ňou tvrdené
skutočnosti, že M. T., ktorý zomrel XX.XX.XXXX nemá žiadnych právnych nástupcov a jeho právnou
nástupkyňou je ona, nakoľko súd má k dispozícii prístup do evidencie obyvateľstva SR, z ktorého je
možné zistiť v rámci vzťahových údajov - okruh príbuzných a z tohto by bol zistil, že M. T. zomrel
slobodný, bezdetný. Ňou tvrdená skutočnosť by bola preto skutočnosťou dôvodnou a oprávnenou.

10. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že sporným bol okruh účastníkov konania. Žalobkyňa
podaním zo dňa 15.12.2017 došlom súdu dňa 11.01.2018 označila právnych nástupcov po R. T. a to H.
T., R. T. a M. T.. Pokiaľ ide o M. T. uviedla, že tento zomrel XX.XX.XXXX v T. ako slobodný a jeho právnou
nástupkyňou je ona. Na pojednávaní dňa 27.03.2018 žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného
zástupcu poukázala na to, že čo sa týka samotného M. T., z lustrácie je zrejmé, že zomrel slobodný a
bezdetný a teda ona ako taká je jeho neterou a teda jeho právnou nástupkyňou. Tiež žiadala, aby súd
pojednávanie odročil za účelom doloženia alebo vyžiadania si príslušného spisového materiálu zo súdu
v Bratislave. Okresný súd na pojednávaní uznesením návrh právneho zástupcu žalobkyne na odročenie
pojednávania pre účely zabezpečenia dedičského rozhodnutia zamietol. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ právny zástupca žiadal odročiť pojednávanie pre účely zabezpečenia
dedičského spisu, súd v tomto smere jeho návrhu nevyhovel, nakoľko už predchádzajúce pojednávanie
bolo odročované pre účely riadneho ustálenia okruhu účastníkov a dôkazné bremeno čo do ustálenia
okruhu dedičov zaťažovalo žalobkyňu.

11. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať
a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo
veci samej. Zákonodarca pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave vychádzal z
doterajšie právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, ktorú precizuje a sprehľadňuje. Žalobca má
v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 C. s. p. je žalobca
povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný
ich k žalobe pripojiť, ak to povaha pripúšťa. Do ust. § 185 C. s. p. zaviedol princíp formálnej pravdy,
ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.
Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj
obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.
Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy
súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

12. V zmysle § 215 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa ods. 2
skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. Aj podľa odvolacieho súdu v súvislosti s určením okruhu účastníkov konania po poručiteľovi R. T.,
bolo na žalobkyni aby uvedené preukázala a teda splnenie vecnej legitimácie. Teda konkrétne, aby
preukázala, že je právnou nástupkyňou po M. T., ktorý je jedným do úvahy prichádzajúcich dedičov
po R. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX ohľadom ktorého žiada určiť, že označené
nehnuteľnosti patria do jeho dedičstva. Žalobkyňa už v podaní zo dňa 11.01.2018 (č.l. 157 spisu)
uvedené tvrdila bez toho, aby to preukázala. Pokiaľ žiadala, aby súd pojednávanie odročil za účelom
doloženia alebo vyžiadania si príslušného spisového materiálu zo súdu v Bratislave, tak odvolací súd
poukazuje na to, že v zmysle § 97 C. s. p. strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho
spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných
nákladov (ods. 1), pričom inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1 môže súd povoliť nahliadnuť do
spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť dotknuté
(ods. 2). V tomto smere žalobkyňa netvrdila, že by sa pokúsila uvedený dôkaz od okresného súdu v
Bratislave takýmto spôsobom obstarať a teda svoje tvrdenie preukázať osobitne s prihliadnutím na to,
že v konaní je zastúpená právnym zástupcom - advokátom. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom
okresného súdu, že dôkazné bremeno čo do ustálenia okruhu účastníkov zaťažovalo žalobkyňu. Z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k okruhu účastníkom konania žalobu žalobkyne
správne zamietol. Výtkou žalobkyne v odvolaní ohľadom nevykonania dôkazu identifikáciou predmetu
konania tak ako bolo nariadené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sa preto
okresný súd aj podľa odvolacieho súdu už dôvodne nemal zaoberať.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.



15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/ a 2/, preto majú voči
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
262 ods. 2 C. s. p.). Pokiaľ ide o žalovaných 3/ a 4/, zastúpených Slovenský pozemkový fond so sídlom
v Bratislave, z obsahu spisu nevyplýva, že by im preukázateľne žiadne trovy nevznikli (v konaní sa k
odvolaniu písomne nevyjadrili), odvolací súd vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, im nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o
výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).