Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/100/2015 z 10. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. februára 2016, sp. zn. 3Co/100/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813206723.1 Krajský súd Košice | 3Co/100/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7813206723.1 | 2016-02-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d3ad431-d1bc-4b10-be6f-efd37cbe1fbc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813206723.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/100/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813206723
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813206723.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu
Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
v Y., A. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom v Rožňave, Akademika
Hronca 9, proti žalovaným: 1/ Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, a 2/ Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
v Y., Q. XX, zastúpenej LEGAL IURIS - advokátskou kanceláriou s.r.o. so sídlom v Rožňave, Tehelná
11, IČO: 47 242 795, v konaní o zaplatenie 9.048,94 eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/516/2013-123 zo dňa 20.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v sume 315,80 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v
1.a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 9.048,94 eur istiny s 5,50 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 7.383,94 eur od 26.6.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.665,- eur od 26.4.2014 do
zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 542,50 eur zo súdneho poplatku a 1.511,29 eur z trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Juraja Dubovského, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že podľa podanej žaloby žalobca ako ručiteľ úveru uhradil namiesto
žalovaných v 1. a v 2. rade sumu 5930,24 eur, ako aj dlh na službách spojených s užívaním bytu
vo výške 1.453,70 eur. Následne uhradil aj ďalšie platby úveru vyplývajúce z ručiteľského záväzku za
žalovaných v 1.a 2. rade, a to 4.9.2013 sumu 180,- eur, v dňoch 18.9.2013, 21.10.2013, 22.11.2013,
16.12.2013, 31.1.2014, 24.2.2014, 24.3.2014 sumy 185,- eur a 22.4.2014 sumu 190,- eur. Žalobca nárok
na úhradu súm, ktoré zaplatil za žalovaných v 1. a 2. rade ako ručiteľ úveru odôvodnil v zmysle § 550
Občianskeho zákonníka a sumu 1.453,70 eur, ktorú uhradil za žalovaných v 1. a 2. rade v prospech
Spravbytu Rožňava s.r.o. titulom ich bezdôvodného obohatenia, prípadne pôžičkou. Dodal, že podľa
ústnej dohody so žalovanými v 1. a 2. rade im túto sumu mal požičať a mali mu ju vrátiť započítaním do
kúpnej ceny za byt, ktorý mu mali predať. K uzatvoreniu zmluvy o predaji bytu, ale nedošlo a žalovaní v
1. a 2. rade napriek výzvam mu sumu nevrátili. Žalovaný v 1. rade s podanou žalobou súhlasil a uviedol,
že žalobca je jeho bratom, ktorý ako ručiteľ zaplatil za žalovaných v 1. a 2. rade úver od Slovenskej
sporiteľne, ako aj dlžobu za byt, na ktorom mali dlh, pričom sa dohodli, že zaplatená suma sa vyrovná
započítaním za kúpnu cenu bytu, ktorý chcel žalobca odkúpiť pre svoju dcéru. Žalovaná v 2. rade so
žalobou nesúhlasila a tvrdila, že nemala vedomosť o predčasne splatenom úvere, ani o tom, že jej mal



žalobca požičať peniaze na zaplatenie dlhu u Spravbytu, pričom vzniesla kompenzačnú námietku vo
výške 6.023,70 eur oproti žalovanej sume a poukazovala na preplatky na byte v rokoch 2012 a 2013.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 546 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 548 ods. 1 OZ, § 550 OZ, § 657 OZ a § 580 OZ.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebolo
sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a
žalobca bol ich ručiteľom, ako aj to, že žalobca uhradil z titulu úveru za žalovaných v 1.a 2. rade ako
ručiteľ sumu 7.595,24 eur. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z listinných dôkazov a to hotovostných vkladov
na účet úveru, ktorý bol totožný s číslom Úverovej zmluvy XXXXXXXXX. Keďže žalobca ako ručiteľ
uhradil dlh za žalovaných v 1.a 2. rade, vzniklo mu právo požadovať úhradu tejto sumy od žalovaných
v 1. a 2. rade ako pôvodných dlžníkov úveru v zmysle § 550 OZ.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal taktiež súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca uhradil
za byt vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2. rade v prospech Spravbytu Rožňava s.r.o. dlh, ktorý mali k
11.9.2012 vo výške 1.198,53 eur a tiež náhradu trov konania ako bola priznaná v konaní 14Ro/164/2012.
Čo sa týka nároku žalobcu, ktorý mal byť uspokojený započítaním do kúpnej ceny za byt, ktorý mal
kúpiť od žalovaných v 1.a 2. rade dospel súd prvého stupňa k záveru, že nakoľko k dohode nedošlo,
žalobca si nemal čo započítať. Vzhľadom k tomu dôvodne vyzval žalovaných v 1.a 2. rade na vrátenie
dlžnej sumy z titulu splatenej časti úveru, ako aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo sa
týka úhrad dlžnej sumy v prospech Spravbytu Rožňava s.r.o., a to bez ohľadu na to, či došlo k uzavretiu
pôžičky ohľadom týchto úhrad s odkazom na ust. § 454 OZ, podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj
ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca nemal
žiadny záväzok voči Spravbytu Rožňava s.r.o. a keďže dlh plnil za žalovaných v 1.a 2. rade, súd prvého
stupňa aj v tejto časti považoval žalobu žalobcu za dôvodnú.

V zmysle § 580 OZ súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca nemal žiadny dlh voči žalovaným v 1.a
2. rade a žalovaní v 1.a 2. rade dlhovali žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je uvedená vo výroku tohto
rozsudku, z titulu úhrady úveru a úhrady dlhu na byte. Keďže podmienkou započítania je, že existujú
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky a dlžník, súd prvého stupňa mal za to, že žalovaná v 2. rade nemohla vzniesť započítaciu
(kompenzačnú) námietku voči žalobcovi.

Súd prvého stupňa preto neuznal obranu žalovanej v 2. rade, spočívajúcu v námietke započítania,
nakoľko žalovaná v 2. rade nepreukázala, že by existovala započítateľná pohľadávka voči žalobcovi,
vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že byt žalovaných v 1. a 2. rade užíva dcéra žalobcu, za ktorý platí
všetky úhrady spojené s užívaním bytu v prospech Spravbytu Rožňava s.r.o., pričom v rokoch 2012, 2013
jej vznikol aj preplatok na uvedených platbách. Podotkol, že žalobca sa nikdy nemohol bezdôvodne
obohatiť na úkor žalovaných v 1. a v 2. rade, keďže nikdy nebol nájomcom alebo užívateľom bytu
žalovaných v 1.a 2. rade.

Súd prvého stupňa taktiež neprihliadol ani na tvrdenie žalovanej v 2. rade, že uhradila žalobcovi sumu
370,- eur, keďže táto suma nebola predmetom konania a žalobca aj v predchádzajúcom období za
žalovaných v 1.a 2. rade uhradil dlh na úvere a tieto platby mu žalovaná v 2. rade vrátila. Nejednalo sa
však o úhradu za uplatnené obdobie v tejto žalobe. Na základe hore uvedených skutočností preto súd
prvého stupňa vyhovel žalobe v celom rozsahu a taktiež priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal
vyčíslenú náhradu trov konania v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v 2. rade z dôvodov, že v konaní pred súdom
prvého stupňa došlo k vadám a to tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil danú vec, keďže
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci s odkazom na
ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p. Navrhovala, aby odvolací súd podľa
§ 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a zaviaže žalobcu



nahradiť žalovanej v 2. rade trovy celého konania, príp. aby odvolací súd podľa § 221 O.s.p. rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podané odvolanie odôvodňovala tým, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nemal preukázané o
aký zmluvný (úverový) vzťah sa malo medzi účastníkmi konania vlastne jednať. Súd „ex offo“ neskúmal
aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu, čím sa dopustil vážnej procesnej chyby (viď rozhodnutie NS
SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Uviedla, že súd prvého stupňa neskúmal aktívnu procesnú
vecnú legitimáciu žalobcu ohľadne podrobností a podmienok ako samotného právneho titulu - úverového
vzťahu, a už vôbec nie ručenia zo strany žalobcu, keďže neskúmal kedy vznikla úverová zmluva, akú
povahu malo ručenie žalobcu a či zmluva o ručení bola uzavretá platne, ako aj ďalšie náležitosti úverovej
zmluvy týkajúcej sa jej platnosti. Uvedená skutočnosť zakladá vážnu procesnú chybu súdu s odkazom
na ust. § 121 a § 153 ods. 1 O.s.p. Uviedla, že sporné medzi účastníkmi nebolo to, že žalobca za
žalovaných niečo plnil, avšak to, na základe akého právneho titulu plnil a aké z toho vyplývajú zmluvne
pomenované dôsledky, čo podľa odvolateľky súd prvého stupňa opomenul. Ďalej poukazovala na to, že
súd prvého stupňa nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou v 2. rade a to vrátenie preplatku za úhrady
spojené s nájmom spoločnosťou Spravbyt Rožňava s.r.o. vo výške 539,22 eur za rok 2012 a 550,02 eur
za rok 2013, ktorý bol vrátený žalobcovi. Byt užíva jeho dcéra ako rodinný príslušník, a preto žalobcovi
vzniklo bezdôvodné obohatenie. Podľa žalovanej v 2. rade mal súd prvého stupňa taktiež vziať do úvahy
kompenzačnú námietku vo výške 150,- eur až 200,- eur.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedol, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné,
keďže súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci a rozhodol v súlade so zákonom.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanej v 2. rade uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 315,80 eur v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie.

Uviedol, že žalovaní boli manželmi a v r. 2009 si chceli kúpiť byt, ktorého vlastníkom bola tretia
osoba, pričom na kúpu bytu si chceli vziať úver vo výške 25.000,- eur od Slovenskej sporiteľne a.s.
Poskytnutie úveru ale bolo podmienené ručiteľským záväzkom zo strany žalobcu, ako aj zabezpečením
úveru záložnými právami v prospech banky k bytu žalovaných (viď Zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ako aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam), ktoré vyhotovila banka.
Jednoznačne čo sa týka tohto úverového vzťahu bol tak žalobca v právnom vzťahu ručiteľa, pričom úver
v sume 25.000,- eur bol poskytnutý žalovaným a žalovaní úver prestali splácať. Uvedená skutočnosť
vyplýva aj zo zhodných prednesoch oboch žalovaných, ako aj z odporu proti platobnému rozkazu,
podaným žalovanou v 2. rade. Žalovaní splácali poskytnutý úver až do rozvodu manželstva v r. 2011 a
po výzvach banky úver spláca on, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že za
obdobie od 12.7.2011 do 22.4.2014 za nich zaplatil 7.600,24 eur. K odôvodneniu námietok žalovanej v
2. rade uvádzaných v podanom odvolaní poukazoval na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde súd
prvého stupňa jasne uviedol, že z potvrdenia Spravbytu Rožňava s.r.o. vyplýva, že preplatky za roky
2012 a 2013 vo výške 539,22 a 550,02 eur boli vrátené užívateľke S. W., ktorá je dcérou žalobcu a nie
žalobcovi, ktorá byt riadne užíva. Čo sa týka tohto preplatku uplatnený nárok si môže žalovaná v 2. rade
uplatniť žalobou proti užívateľke bytu a to jeho dcére S. W..

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade poukazoval na správne rozhodnutie súdu
prvého stupňa. S odvolaním podaným žalovanou v 2. rade nesúhlasil, nakoľko je nesporná skutočnosť,
že banka im dala úver na kúpu bytu len s podmienkou, že sa za nich zaručí ich brat, ktorý aj úver
splácal namiesto nich s tým, že mu predmetný byt predajú a ich dlh sa započíta do časti kúpnej ceny.
K čomu ale aj došlo po vyhlásení rozsudku a to k spísaniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod
vlastníctva bytu žalobcovi za dohodnutú kúpnu cenu 19.500,- eur, keďže žalobca sa zaviazal prevziať
na seba celý nesplatený zostatok úveru. Taktiež je pravdou skutočnosť, že žalobca v predmetnom byte
nikdy nebýval a byt obývala jeho dcéra. Žalobca len zabezpečoval a financoval modernizáciu bytu cca
vo výške 4.000,- eur.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v 2. rade v
zákonnej lehote, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods.2 O.s.p.,
podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to aj vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorý odvolanie nepodal (§ 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keďže na strane
žalovaných ide o také spoločné povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na oboch žalovaných a
rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia



rozsudku dňa 11.02.2016 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 221/II. poschodie oznámil na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 03.02.2016.

Žalovaná v 2. rade v odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. teda,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.) a to v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1 písm. a/ až h/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré
boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník,
ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané. Súd prvého stupňa v súlade s
§ 120 ods. 1 O.s.p. vykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať skutočnosti
významné pre posúdenie uplatneného nároku z hľadiska relevantného hmotného práva, vykonané
dôkazy správne a dôsledne vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 132 a nasl. O.s.p., a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pri posúdení významu jednotlivých dôkazov pre
rozhodnutie z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), pravdivosti a vierohodnosti, pričom vzal do úvahy
všetky rozhodujúce (právne významné) skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a
vyplynuli z tvrdení účastníkov, alebo inak vyšli v konaní najavo. Uplatnený nárok súd posúdil podľa
správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav
a zo zisteného skutkového stavu (skutkových záverov) vyvodil správne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov a správny záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.



Odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods.2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. v prejednávanej
veci neboli preukázané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia na
zdôraznenie správnosti dôvodoch napadnutého rozsudku sa obmedzuje len na tieto ďalšie dôvody:

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a
žalobca bol v postavení ručiteľa. Taktiež nebola sporná ani skutočnosť úhrady sumy 7.595,24 eur, ktorá
bola sčasti predmetom konania vyplývajúcim z titulu ručenia, a ktorú zaplatil žalobca za žalovaných v
1. a 2. rade ako ručiteľ. Uvedená skutočnosť vyplýva z hotovostných vkladov na účet úveru, ktorý bol
totožný s číslom úverovej zmluvy XXXXXXXXX, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Keďže žalobca
ako ručiteľ preukázal v súdnom konaní, že za žalovaných v 1. a 2. rade uhradil sumu 7.595,24 eur ako
splátky úveru, vzniklo žalobcovi právo požadovať úhradu tejto sumy od žalovaných v 1. a 2. rade ako
pôvodných dlžníkov úveru, čo vyplýva aj zo zákonných ustanovení § 548 ods. 1 OZ s odkazom na ust. §
550 OZ, kedy ručiteľovi vzniká pohľadávka voči dlžníkovi na náhradu toho, čo za neho plnil veriteľovi. Z
ust. § 550 OZ vyplýva aj aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku sčasti jeho plnenia veriteľovi
ako ručiteľa namiesto dlžníkov z titulu poskytnutého úveru vo výške 7.595,24 eur. Vzhľadom k tomu je
odvolacia námietka o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu nedôvodná.

Odvolací súd konštatuje, že rovnako správne je odôvodnený záver súdu prvého stupňa, že ak by ďalší
nárok uplatnený žalobcom vyplýval zo zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 OZ, podľa ktorej žalobca mal
vyrovnať dlh na byte a zaplatená suma sa mala započítať do kúpnej ceny bytu, ktorý mal kúpiť žalobca
pre svoju dcéru, tak potom vzhľadom na to, že k predaju bytu žalovaných v 1. a 2. rade žalobcovi nedošlo,
žalobca si nemal čo titulom pôžičky započítať.

Z listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca uhradil za byt vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade
v prospech Spravbytu Rožňava, s.r.o., dlh, ktorý mali k 11.09.2012 vo výške 1.198,53 eur a tiež trovy
konania, priznané v konaní 14Ro/164/2012. Aj keď k uzavretiu pôžičky, ktorej predmetom by boli úhrady
dlžnej sumy medzi účastníkmi konania nedošlo, správne súd prvého stupňa v danej veci aplikoval ust. §
454 OZ o bezdôvodnom obohatení a konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade sa spoločne a nerozdielne
obohatili, nakoľko žalobca namiesto nich plnil, v prospech Spravbytu Rožňava.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd ďalej uvádza, že na dostatočne zistený
skutkový stav súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia § 550 OZ a § 454 OZ. Preto možno
námietku žalovanej v 2. rade, že v konaní nie je zrejmé na základe akého právneho titulu žalobca plnil a
aké z toho vyplývajú zmluvné pomenované dôsledky, so zreteľom na právne posúdenie veci považovať
za neodôvodnenú.

Taktiež nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej v 2. rade týkajúcou sa vznesenej
kompenzačnej námietky vo výške 150,- eur až 200,- eur z titulu ušlého nájmu za užívanie bytu a preplatku
vo výške 539,22 eur za rok 2012 a 550,02 eur za rok 2013, ktorý bol vrátený žalobcovi. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku na str. 5, kde súd prvého stupňa správne konštatoval,
že podmienkou započítania je existencia dvoch záväzkov medzi tými istými subjektmi, pričom veriteľ
jednej pohľadávky je súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. V prejednávanej veci žalobca
nemal žiadny dlh voči žalovaným v 1. a 2. rade, naopak žalovaní v 1. a 2. rade dlhovali žalobcovi žalovanú
sumu, ktorú žalobca namiesto nich uhradil tretej osobe z titulu ručiteľskej úhrady ich úveru a úhrady ich
dlhu na byte.



Odvolací súd konštatuje, že žalobca nikdy nebol nájomcom ani užívateľom bytu žalovaných v 1. a 2.
rade, a preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť tým, že by užíval byt bez platenia nájomného v prospech
žalovaných v 1. a 2. rade. Z výpovede účastníkov jednoznačne vyplynulo, že byt žalovaných v 1. a 2.
rade užíva dcéra žalobcu, ktorá za byt platí všetky úhrady spojené s užívaním bytu v prospech Spravbytu
Rožňava, s.r.o. a dokonca v roku 2012 a 2013 jej vznikol aj preplatok na uvedených platbách. Preto
správne súd prvého stupňa uviedol, že nárok z titulu preplatku na nájomnom vo výške 370,- eur sa
týka právneho vzťahu medzi žalovanými v 1. a 2. rade a dcérou žalobcu, a vrátenie preplatku si môže
žalovaná v 2. rade uplatňovať nie od žalobcu, ale od nájomcu - dcéry žalobcu.

Odvolací súd odvolanie žalovanej v 2. rade posudzoval v zmysle § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko ide
o prípad, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých
účastníkov, ktorý vystupujú na jednej strane, a kde platia aj úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91
ods.2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov.

Podľa § 91 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich
i pre ostatných.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov s odkazom na ust. § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p. sú odvolacie
námietky žalovanej v 2. rade nedôvodné, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny, ako aj s ním súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. s odkazom na ust. § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 91 ods. 2 O.s.p. a
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi
pozostávajúcich z náhrady trov jeho právneho zastúpenia JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, a to
za jeden úkon právnej pomoci vo výške 253,94 eur - vyjadrenie k odvolaniu žalovanej v 2. rade (§ 13a
ods. 1 písm. c/), 8,39 eur náhrady hotových výdavkov (§ 16 ods.3) a 20 % DPH (§ 18 ods.3), spolu
vo výške 315,80 eur, priznaných žalobcovi v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, keďže v odvolacom konaní bol žalobca úspešný a uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.