Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/451/2011 z 20. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. decembra 2011, sp. zn. 17CoE/451/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3210201411.1 Krajský súd Trenčín | 17CoE/451/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3210201411.1 | 2011-12-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb99a342-ed24-43cf-8842-945a4901e66b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3210201411.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/451/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210201411
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3210201411.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefánikova č. 17, Bratislava, proti povinnému S. Q., bytom F. č. XX, o vymoženie
130,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 30. augusta 2011, č.k. 3Er/197/2010-36, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh povinného zo dňa 26.08.2011, na zastavenie
exekúcie, ktorým sa povinný domáhal zastavenia exekúcie pre svoju nemajetnosť. Uviedol, že návrh
povinného nie je odôvodnený a z návrhu nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že povinný
je nemajetný. Zároveň okresný súd poukázal na skutočnosť, že nemajetnosť povinného musí byť
preukázaná zisteniami súdneho exekútora a tvrdenia povinného o vlastnej nemajetnosti nie sú
relevantným dôkazom umožňujúcim zastaviť exekúciu pre nemajetnosť, v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Ex. poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie povinný, ktorý opätovne žiadal o zastavenie predmetnej
exekúcie, ale aj ďalších exekúcií vedených proti nemu, čo rovnako ako aj návrh, zo dňa 26.08.2011,
zdôvodnil svojou nemajetnosťou a dlhodobo zlou finančnou situáciou. Svoje tvrdenia preukázal
potvrdením o príjme pre uchádzača o zamestnanie, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, zo dňa
12.09.2011, z ktorého vyplynulo, že povinný je zamestnaný na neurčitý čas od 04.07.2011, pričom jeho
hrubý príjem za mesiac august 2011 bol vo výške 136 eur.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie
okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

O zastavení exekúcie sa rozhoduje na návrh i bez návrhu. Exekútor je povinný v každom štádiu skúmať,
či sa nevyskytol dôvod na zastavenie exekúcie, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez
ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie môže
podať aj účastník konania, a to súdnemu exekútorovi alebo priamo exekučnému súdu. O každom návrhu
treba rozhodnúť, avšak návrh na zastavenie exekúcie zásadne nebráni vo vykonávaní exekúcie. V tomto
prípade podal návrh na zastavenie exekúcie povinný, z dôvodu nemajetnosti, teda v zmysle § 57 ods.
1 písm. h) Ex. poriadku.



Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.

V tomto prípade sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom okresného súdu prezentovaným v
napadnutom uznesení, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh povinného na zastavenie predmetnej
exekúcie pre nemajetnosť, keď konštatoval, že tvrdenia povinného o vlastnej nemajetnosti nie sú
relevantným dôkazom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku. V prípade
zastavenia exekúcie, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57
ods. 1 písm. h) Ex. poriadku), musí byť nemajetnosť povinného preukázateľne zistená súdnym
exekútorom. V danom prípade však súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie nepodal, ale podal
ho povinný, z dôvodu vlastnej nemajetnosti. V tejto súvislosti odvolací súd hodnotí návrh povinného
ako neodôvodnený a do určitej miery diskutabilný, pretože, ak by mal exekučný súd rozhodnúť o
zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na jeho vlastný návrh, bez toho, aby táto skutočnosť
bola podložená aj zisteniami súdneho exekútora, je viac ako pravdepodobné, že svojou nemajetnosťou
by návrhy na zastavenie exekúcii odôvodňovali v prevažnej miere všetci povinní, a tým by sa zbavili
povinnosti niesť zodpovednosť za vlastné dlhy.

V predmetnej veci z dokladov povinného, predložených k odvolaniu, bolo preukázateľne zistené len to,
že povinný vykonáva ako uchádzač o zamestnanie zárobkovú činnosť, z ktorej mal za mesiac august
2011 hrubý príjem vo výške 136 eur, avšak samotná táto skutočnosť nestačí na to, aby súd rozhodol o
zastavení exekúcie vedenej voči nemu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku. Bez podnetu súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, alebo aspoň jeho súhlasného stanoviska
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, nemohol okresný súd zastaviť exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku.

Odvolací súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol
návrh povinného na zastavenie exekúcie, potvrdil ako vecne správne.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .