Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/20/2017 z 26. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. novembra 2017, sp. zn. 2CoP/20/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8815203528.1 Krajský súd Prešov | 2CoP/20/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8815203528.1 | 2017-11-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d8aa2dc-6535-48e7-8eca-4730951ab378 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8815203528.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/20/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203528
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815203528.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. M., nar.
XX.X.XXXX a mal. F. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, N. nad R., za účasti matky Z.. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, zastúpenej JUDr.
Dušanom Kmecom, advokátom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika 2465 a otca P.. A.
M., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, N., zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom,
so sídlom v Prešove, Vajanského 33, o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21.3.2017
č. k. 8P/59/2015-100 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí. Na čas po
rozvode zveril mal. C. M. a mal. F. M., do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu mal. C. M. sumou po 100,- eur mesačne a na výživu mal. F. M. sumou 70,- eur mesačne od
právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
nimi každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Ďalej určil, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v pondelok od 15:00 hod. do 18:00
hod., v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že počas školského roka si deti vyzdvihne zo školského
a predškolského zariadenia, mimo školského roka vydvihne deti pred domom kde bývajú a maloleté
deti vráti matke pred domom kde deti bývajú v určenom čase. Súd prvej inštancie ďalej určil, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý rok od 1.7. od 09:00 hod. do 7.7. do 19:00 hod. a od
1.8. od 09:00 hod. do 7.8. do 19:00 hod., každý párny rok od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod.
a každý nepárny rok od 26.12. od 09:00 hod. do 1.1. do 16:00 hod., každý párny rok od veľkonočného
štvrtka od 09:00 hod. do veľkonočnej soboty do 16:00 hod. a každý nepárny rok od veľkonočnej nedele
od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod., počas jarných prázdnin každý rok od soboty od
09:00 hod. do utorka do 16:00 hod. Matke uložil povinnosť maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť,
odovzdať pred domom kde bývajú a otcovi uložil maloleté deti vrátiť matke pred domom kde bývajú v
určenom čase. Každému z rodičov uložil povinnosť telefonicky oznámiť druhému rodičovi vážny dôvod
nemožnosti realizácie styku vždy aspoň štyri hodiny pred určeným stretnutím. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že s prihliadnutím na zistený rozvrat v
manželskom spolužití účastníkov, toto manželstvo rozviedol. Na čas po rozvode upravil rodičovské práva



a povinnosti k maloletým deťom. Zistil, že matka poskytuje deťom potrebnú osobnú starostlivosť, má
s nimi vytvorený kladný citový vzťah, spĺňa predpoklady pre čo najlepšie uspokojovanie ich potrieb.
Poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/13/2015, v ktorom
sa právoplatne vyriešila úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu ich
manželstva, zdôraznil, že od právoplatnosti tohto rozhodnutia sa nezmenili podstatne pomery na strane
detí alebo rodičov tak, aby bolo potrebné zmeniť túto úpravu rodičovských práv a povinností. Poukázal
na obsah znaleckého posudku vypracovaného v konaní sp. zn. 6P/13/2015, kde znalkyňa sa zaoberala
aj tým, či je dôvodné nariadiť striedavú starostlivosť rodičov o maloleté deti. Zistil, že situácia sa od
predchádzajúceho rozhodnutia v tomto smere nezmenila, poukázal na stále nízky vek mal. F. a jeho
citovú naviazanosť na matku, u ktorého striedavú starostlivosť znalkyňa neodporúčala. Preto súd prvej
inštancie nepovažoval za potrebné doplniť znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie poukázal aj na to,
že otec nevyužíva možnosti na stretávanie sa so synmi tak, ako boli stanovené súdnym rozhodnutím.
Striedavú starostlivosť súd toho času nepovažoval za vhodnú a v záujme maloletých detí aj z dôvodu,
že niektoré stretnutia otca so synmi sa ukončili skôr ako bol tento čas vymedzený súdnym rozhodnutím
a otec rešpektoval vôľu maloletých vrátiť a k matke. Tento skutkový stav bol potvrdený oboma rodičmi.
Preto zveril maloleté deti do výlučnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca uviedol,
že jeho príjem v období roka 2016 sa pohyboval okolo 200,- eur mesačne. Zohľadnil, že otec je zdravý,
schopný pracovať, vysokoškolsky vzdelaný, vyhodnotil jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem
a v predchádzajúcom konaní mu bolo určené výživné v sumách po 80,- eur a po 50,- eur mesačne.
Zárobkové pomery rodičov sú totožné ako v predchádzajúcom období. Podstatnou skutočnosťou, ktorá
súdu v čase rozhodovania o výške výživného na čas do rozvodu nebola známa je to, že otec sa
dobrovoľne vzdal majetku. Konkrétne ide o nehnuteľnosť rodinný dom s pozemkami, ktoré daroval
svojej matke, ktorá tieto nehnuteľnosti prenajíma a získava majetkový prospech. Bolo tak potvrdené,
že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetku a tým aj určitého majetkového prospechu. Aj keď
konkrétna výška nájomného nebola preukázaná, je zrejmé, že nehnuteľnosti možno reálne prenajímať s
prihliadnutím na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby tak súd prvej inštancie rozhodol o výške
výživného zo strany otca na čas po rozvode v sumách po 100,- eur a 70,- eur mesačne. Styk otca s
maloletými deťmi súd upravil podľa predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia sp. zn. 6P/13/2015.
Považoval za potrebné upraviť stretávanie sa otca so synmi nielen každý druhý víkend a v čase sviatkov
a prázdnin, ale aj počas týždňa, kedy otec s deťmi víkend netrávi. Vzhľadom na pretrvávajúce konfliktné
vzťahy medzi rodičmi bolo potrebné presne upraviť stretávanie sa s povinnosťou aspoň 4 hodiny vopred
oznámiť nemožnosť realizáciu styku zo strany toho-ktorého rodiča. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o určení výživného a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti,
pokiaľ ide o výživné, podala včas odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla v tejto časti rozsudok
zmeniť tak, aby otcovi bolo uložené prispievať na výživu mal. C. sumou 170,- eur a na výživu mal. F.
sumou 130,- eur mesačne. Podľa jej názoru sa súd nevyporiadal s tým, že otec maloletých detí ako
spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti U., s.r.o., dosahoval mesačný príjem okolo 200,- eur, čo je
potrebné považovať za neprimerané majetkové riziko. Podnikanie, v ktorom otec za rok 2016 dosiahol
čistý mesačný príjem 149,52 eur je nevyhnutné posúdiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zárobku. Matka
predložila niekoľko inzerátov svedčiacich o tom, že otec, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný, je zdravý, má
pracovné skúsenosti s prácou v zahraničí, ovláda anglický jazyk, sa môže zamestnať za výhodnejších
platových podmienok ako pri podnikaní v spoločnosti U., s.r.o.. Podľa matky sa otec cielene vyhýba
vyššiemu oficiálnemu príjmu z dôvodu, aby nemusel na výživu maloletých detí prispievať vyššou sumou.
Podľa matky je známe, že mimo oficiálneho príjmu si otec zabezpečuje finančné prostriedky dovozom
a predajom osobných motorových vozidiel zo zahraničia, dôkazom čoho je aj inzerát zverejnený na
internete. Má za to, že ak sa otec vlastným pričinením dostal do nepriaznivej finančnej situácie, keď
napriek dosiahnutému vzdelaniu a doterajším pracovným skúsenostiam vykonáva podnikanie za 200,-
eur mesačne, sám sa pripravuje o zdroj vyššieho príjmu, koná nezodpovedne, nezvažuje možné riziká
so vzdania sa iného výhodnejšieho zárobku. Poukázala aj na rozsah odôvodnených výdavkov na
zabezpečovanie potrieb maloletých detí.

4. Proti rozsudku, a to proti výrokom o zverení maloletých detí do starostlivosti matky, o určení výživného
a o úprave styku podal včas odvolanie aj otec maloletých detí, ktorý navrhol v tejto časti zmeniť
rozsudok tak, aby maloleté deti boli zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov, alternatívne
navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že od
vypracovania znaleckého posudku v inom konaní OS Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/13/2015 uplynul viac



ako rok, preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či uplynutie takéhoto časového obdobia
sa neprejavilo v primeranosti striedavej osobnej starostlivosti aj u mal. F.. Otec podal návrh na doplnenie
dokazovania doplnkom k znaleckému posudku, čo súd prvej inštancie nerešpektoval a tento dôkaz
nevykonal. Súd sa nezaoberal jeho námietkou, že správa kolízneho opatrovníka bola vypracovaná
v rozpore s platným metodickým pokynom, boli porušené jeho práva ako otca maloletých detí byť
písomne informovaný o čase a mieste vykonania pohovoru s maloletými, tým mu bolo znemožnené
byť prítomným s maloletými pred zisťovaním ich názoru orgánom K.. Správa, ktorá bola prezentovaná
kolíznou opatrovníčkou bola podľa jeho názoru jednostranná, ktorá preberá stanoviská matky. Súd sa
nevyporiadal s tým, že on sa osobne o maloletých synov staral v čase, keď sa matka pripravovala na
budúce povolanie aj v čase, keď nastúpila k výkonu povolania na polícii. Pokiaľ ide o zisťovanie jeho
majetkových pomerov, predložil všetky relevantné dôkazy svedčiace o tom, že ako spoločník spoločnosti
chce previesť tento obchodný podiel, pokúša sa nájsť si prácu tak, aby dosiahol vyšší príjem. Súd
tiež nesprávne vyhodnotil darovanie nehnuteľností jeho matke. Uvedené odôvodnil tým, že jeho matka
darovala mu tento dom pred uzavretím manželstva, a to z dôvodu, aby v tomto dome viedol riadny
rodinný život. Po uzatvorení manželstva v dome spoločne s matkou a synmi žili, matka však opustila
spoločnú domácnosť, podala návrh na rozvod a jeho matka požiadala, aby tento dom, keďže tento
dom už neslúžil pre potreby jeho rodiny, aby jej ho vrátil. Preto matke vrátil dar formou darovacej
zmluvy, nemôže to byť považované za zbavenie sa majetku, keďže dar mu bol poskytnutý na konkrétny
účel, ktorý pominul. Nie je zrejmé, prečo súd skúma dnešný účel rodinného domu, nakoľko v tomto
dome býval, a ak by aj naďalej bol jeho vlastníkom, z vlastníctva by nemal ekonomický účel, musel
by znášať náklady na jeho údržbu, platiť daň z nehnuteľnosti a pod.. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím o
výživnom pre maloleté deti, keďže určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých
detí a výška výživného tak ako bola určená, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ o úpravu
styku s maloletými deťmi, súd prevzal úpravu stretávania sa určenú v predchádzajúcom konaní, uložil
mu povinnosť preberať deti a odovzdávať ich v mieste kde bývajú a tým ho poškodil. Tak matka ako aj
otec by sa pri rovnosti práv a povinností mali rovnako podieľať na cestovaní maloletých detí. V zmysle
týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Matka vyjadrila nesúhlas s odvolaním otca. Podľa jej názoru, záujem otca o osobnú starostlivosť je
len predstieraný, čo vyplýva z doterajšieho stretávania sa otca v rámci stanovenej úpravy styku. Otec
si je vedomý toho, že ani pre jedno z maloletých detí nie je striedavá starostlivosť vhodná. Mal. F.
je stále v nízkom veku, naopak po negatívnych skúsenostiach so správaním sa otca voči nemu, ako
aj voči maloletému C. je mal. F. ešte viac citovo naviazaný k matke. Pokiaľ ide o obdobie kedy sa
otec staral o maloleté deti, toto časovo podstatným spôsobom predchádza dobe rozhodovania súdu
prvej inštancie a v tomto smere sa matka vyjadrila aj na pojednávaní 2.2.2017. Má za to, že pre
vrátenie daru - rodinného domu, neexistoval žiaden dôvod, jediným dôvodom pre takéto konanie bolo,
aby sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov znemožnilo matke domáhať
sa započítania investícií vynaložených na rekonštrukciu rodinného domu do masy BSM. Zdôrazňuje,
že otec nerešpektuje súdom určené termíny na stretávanie sa s deťmi, na čo v priebehu konania
poukazovala.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o rozvode manželstva
účastníkov spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v§ 65, §
66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov opodstatnené nie sú.

7. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdnymi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

8. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude
striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.



9. Súd pri svojom rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti sleduje vždy najlepší záujem maloletých,
pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa
má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam. Miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na
význame ďalších dotknutých záujmov, o ktoré ide. Súdy majú v prípadoch, ak rodičia samotní, a to ani
za pomoci príslušných orgánov k dohode nedospeli, široký priestor pre voľnú úvahu.

10. Medzi kritériá, ktoré musia všeobecné súdy vziať na zreteľ pri rozhodovaní o zverení maloletých detí
z hľadiska nevyhnutnosti rozhodovať v najlepšom záujme detí, patrí existencia pokrvného puta medzi
deťmi a o ich zverenie usilujúcou osobou, miera zachovania identity maloletých detí a jeho rodinných
väzieb v prípade zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, a schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie
maloletých detí do jeho starostlivosti zaistiť ich vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné
potreby a napokon aj prianie maloletých detí (porovn. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3216/13).

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do starostlivosti
matky na závere znaleckého posudku vypracovaného v konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 6P/13/2015. Znalecký posudok vyhotovila znalkyňa S.. K. K. a v tomto posudku sa podrobne
zaoberala osobnostnými predpokladmi rodičov a ich vzájomnými citovými väzbami vo vzťahu k
maloletým deťom. Predpoklady pre výchovu detí vzhľadom na citovú náklonnosť a osobnostné
predpoklady znalkyňa u obidvoch rodičov skonštatovala ako pomerne rovnaké a vyrovnané. Vzhľadom
však na niektoré osobnostné rysy zistené psychologickým vyšetrením u otca uviedla, že osobnostné
predpoklady sú u matky lepšie. Odporučila preto maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s
tým, že pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, táto by bola vzhľadom k dennému
režimu a zdravému psychickému vývoju maloletých detí primeraná. Vzhľadom na vek a citové potreby
mal. C. by bola primeraná, vzhľadom k veku a citovým potrebám mal. F. by primeraná ešte nebola. Z
dôvodu, že maloleté deti sú na seba naviazané, osobnú starostlivosť a stretávanie sa s druhým rodičom
u oboch maloletých detí znalkyňa odporúčala realizovať rovnako.

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že od obdobia predchádzajúceho
právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa pomery
na strane detí či ich rodičov nezmenili podstatným spôsobom tak, aby bolo potrebné meniť aktuálnu
úpravu rodičovských práv a povinností. Aj odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku S..
K. K. a zdôrazňuje, že mal. F. je stále v pomerne útlom veku a naďalej úzko citovo naviazaný na svoju
matku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne zdôraznil aj to, že i keď otec vyjadruje záujem o
striedavú starostlivosť maloletých detí, je zrejmé, že nevyužíva možnosti na stretávanie sa s maloletými
deťmi tak, ako to bolo určené predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, viaceré stretnutia otca so synmi
boli predčasne ukončené a otec v tejto súvislosti rešpektoval aj vôľu maloletých vrátiť sa k matky. V
starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky a vzhľadom na vyššie uvedené aj
odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do starostlivosti matky
ako vecne správne.

13. Podobne správne postupoval súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení výživného zo strany
povinného otca v prospech maloletých detí.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Pri určení vyživovacej povinnosti sa vo všeobecnosti vychádza z hľadísk uvedených v § 75 ods.
1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávnených, ako aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných
potrieb oprávnených detí, ktoré sú ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi
povinného rodiča. Odôvodnené potreby detí môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého
prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu detí, ako aj od ich fyzickej a duševnej
vyspelosti. Výživné pre deti slúži nielen na uspokojovanie všetkých ich odôvodnených potrieb (jedlo,
ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre ich výchovu a vývoj.



18. Odôvodnené potreby detí sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov.
Dôležité je upozorniť na to, že pod pojmom „schopnosti a možnosti“ sa rozumie nielen čistý priemerný
mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne
posudzuje schopnosti a možnosti povinného rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol
zbavovať vyživovacej povinnosti voči deťom napr. tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnania,
alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, príp. sa zbavuje svojho majetku.
19. Matka maloletých detí dosahuje príjem z vykonávanej pracovnej činnosti vo výške okolo 550,- eur
mesačne. K jej výdavkom patria náklady spojené so zabezpečovaním stravy, ošatenia, hygienických
potrieb, uhrádza cestovné náklady, poplatky na zabezpečovanie školských potrieb, či liekov pre maloleté
deti. Pokiaľ ide o otca, tento je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti U., s.r.o., a príjem z
výkonu z tejto činnosti uňho dosahuje sumu 200,- eur mesačne. Táto spoločnosť vykázala v roku 2014
základ dane vo výške 1.766,15 eur a v roku 2015 daňovú stratu 3.742,13 eur. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie opodstatnene poukázal na objektívnu situáciu na trhu práce, keď je zrejmé, že otec je
schopný pracovať, nemá zdravotné obmedzenia, má vysokoškolské vzdelanie. Vychádzajúc z týchto
predpokladov daných na strane otca je zrejmé, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať
príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy, keď navyše súd prvej inštancie správne poukázal aj na zistené
bezdôvodné vzdanie sa majetkového prospechu z jeho strany. Je zrejmé, že otec daroval rodinný dom
spolu s pozemkami svojej matke, keď tieto nehnuteľnosti boli zrekonštruované v priebehu manželského
spolužitia účastníkov, obýva domácnosť svojej matky a matka otca prenajíma tieto nehnuteľnosti tretím
osobám. Matka otca tak získava určitý finančný prospech z prenájmu týchto nehnuteľností a k odvolacím
námietkam otca je potrebné uviesť, že relevantne nevysvetlil dôvody, pre ktoré bezodplatne previedol
do vlastníctva svojej matky tieto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uvedené správne vyhodnotil a
určoval vyššie výživné oproti predchádzajúcej súdnej úprave vzťahov účastníkov konania. K odvolacím
námietkam matky je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil reálne zárobkové
schopnosti a možnosti otca, prihliadol na nedôvodné vzdanie sa majetkového prospechu z jeho strany a
určené výživné zodpovedá nevyhnutný odôvodneným potrebám maloletých detí s ohľadom na ich vek.
20. Súd prvej inštancie ďalej správne postupoval pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými
deťmi, vychádzal z okolností daných na strane detí zohľadňujúc ich vek, denný režim a vzťah k obom
rodičom. Je nepochybne v záujme oboch maloletých detí, aby sa s otcom naďalej stretávali, a aby
medzi nimi mohli byť upevňované vzájomné citové väzby. V záujme naplnenia vzťahu otca s maloletými
deťmi je prospešné, aby sa stretávali podľa určených podmienok, keďže rodičia sa v tomto smere
dohodnúť nevedia a ich vzťahy sú poznačené predchádzajúcimi konfliktami. Je pritom úlohou oboch
rodičov vzhľadom na záujem maloletých detí vytvárať priaznivé podmienky na realizáciu určeného styku.
Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k úprave styku otca s maloletými deťmi v priebehu každého
nepárneho týždňa od piatku do nedele, každý párny týždeň v pondelok a v stredu, ako aj počas sviatkov
a prázdnin. Rodičia v súčasnosti nežijú v jednej obci a stretávanie sa otca s deťmi doposiaľ prebiehalo
tým spôsobom, že otec prichádzal za synmi do miesta ich bydliska. Medzi bydliskami rodičov maloletých
detí nejde o takú vzdialenosť, ktorú by otec pri realizácii stretávania sa so synmi nevedel zvládnuť z
pohľadu cestovných nákladov, a to aj s prihliadnutím na vyššie spomínané schopnosti a možnosti otca,
ktoré boli zohľadnené pri určovaní vyživovacej povinnosti.
21. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok okrem výroku o rozvode manželstva
účastníkov potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. O trovách odvolacieho
konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).