Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoZm/9/2017 z 14. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. marca 2018, sp. zn. 26CoZm/9/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4115215985.1 Krajský súd Nitra | 26CoZm/9/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4115215985.1 | 2018-03-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61626998-9ad4-4cad-9bd4-96aae77d0177 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4115215985.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoZm/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115215985
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115215985.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, O. H. XXX/
X, Z., o zaplatenie zmenkovej sumy 6.617,54 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 31CbZm/39/2015 - 45 zo dňa 28. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31CbZm/39/2015 - 45 zo dňa 28. novembra 2016
mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 6.617,54 eura, úrok vo výške 6 %
ročne zo zmenkovej sumy 6.717,54 eura od 05.07.2013 do 09.02.2015, zo zmenkovej sumy 6.697,54
eura od 10.02.2015 do 20.02.2015, zo zmenkovej sumy 6.667,54 eura od 21.02.2015 do 24.03.2015,
zo zmenkovej sumy 6.617,54 eura od 25.03.2015 do zaplatenia, odmenu zo zmenkovej sumy vo výške
22,39 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 987,75 eura
a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 693,42 eura, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu (o zaplatenie zmenkovej sumy 6.617,54
eura s príslušenstvom) zamietol (I. výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania v plnom rozsahu (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 471 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 79 ods. 4, § 142, § 372y ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 2, § 566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 2 ods.
1 písm. a), § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. I § 5 ods. 3, § 11 ods. 1
a 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 20 ods. 2, § 48, § 75 zákona č. 191/1950
Sb. zmenkového a šekového.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vyhodnotil hmotnoprávny vzťah
založený medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský. Žalobca
si uplatnil v predmetnom konaní zmenkový nárok z titulu indosovanej zmenky, pričom pôvodní účastníci
zmenkového vzťahu boli fyzickou osobou a remitentom právnická osoba, oprávnená poskytovať úvery.
Súd dospel k záveru, že právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala, je vzťahom spotrebiteľským,
na ktorý je súd z úradnej povinnosti povinný aplikovať spotrebiteľské právo. Novelizujúcim zákonom



č. 438/2015 Z. z. bola nielen v procesnom predpise upravujúcom konanie pred súdom (OSP) ale v
zákone č. 191/1950 Zb. prelomená absolútna abstraktnosť zmenky a zmenkovoprávneho vzťahu, čo
do skúmania kauzy, pričom súd má povinnosť prihliadať na skutočnosti (a tieto aj vyhľadávať), ktoré
uplatnené právo vyplývajúce zo zmenky uplatnenej dodávateľom spotrebiteľa oslabujú. Žalovaný je
fyzická osoba, nepodnikateľ. V uvedenom prípade právny predchodca žalobcu ako právnická osoba
konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou
nekonajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti dňa 19.09.2008 Zmluvu
o úvere č. 005862511190908. Označenie zmluvy ani dojednanie o režime voľby Obchodného zákonníka
nie je prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na
ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Zo zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie
preukázané, že medzi pôvodným veriteľom (právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným došlo k
uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej vznikol záväzok pôvodnému veriteľovi poskytnúť žalovanému úver
vo výške 171.000,-- Sk, pričom malo ísť o bezúčelový úver. Žalobca nepredložil do spisu akýkoľvek
listinný dôkaz o poskytnutí úveru. Ani z predloženého výpisu z bankovej knihy nevyplýva, kedy presne
bol úver poskytnutý, nakoľko jeho súčasťou je len dátum podpisu zmluvy, pričom tento nemusel z
dátumom poskytnutia úveru byť totožný. Súd vyzýval žalobcu na riadnu špecifikáciu poskytnutého
plnenia jeho právnym predchodcom a zároveň aj plnení poskytnutých zo strany žalovaného, na čo
žalobca dostatočne nereagoval. Žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal so splnením svojej zmluvnej
povinnosti do omeškania, preto jeho právny predchodca so žalovaným ukončil zmluvný vzťah. Medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola v článku VI. odsek 1 dohodnutá možnosť veriteľa
požadovať vrátenie celej sumy poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom pred dátumom pôvodne
dohodnutej splatnosti, za podmienok tam uvedených, medzi ktorými je aj omeškania dlžníka s úhradou
viac ako dvoch splátok. Zároveň bolo dohodnuté, že doručením výzvy veriteľa na splatenie zostatku
úveru spolu so splatným príslušenstvom, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky, poskytnuté
veriteľom z úveru, vrátane splatného príslušenstva, čím by došlo vlastne v zmysle dohody účastníkov k
vyhláseniu okamžitej tzn. mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru. Súdu prvej inštancie je z vlastnej
činnosti známe, že poskytovatelia úverov v iných, obdobných veciach pristúpili k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v prípade naplnenia predpokladov na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, čím by zároveň
bola dôvodnou námietka vyplnenia zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, v rámci ktorej
bol oprávnený veriteľ vyplniť zmenku v časti jej splatnosti dátumom splatnosti dlžníkovej pohľadávky,
ktorý by bol v tom prípade iný, ako dátum, ktorý bol pôvodne medzi účastníkmi ako dátum splatnosti
dohodnutý. Uvedené súvisí s dohodou o vyplňovaní zmenky a rozporu tohto vyplnenia so skutočnosťou.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nie je zrejmé, z čoho uplatnený nárok pozostáva, pričom
žalobca bol na špecifikáciu nároku súdom vyzvaný, na čo nereagoval dostatočne a na pojednávanie
sa žalobca nedostavil. Súd v tomto smere poukazuje aj na to, že žalobca v rámci svojho vyjadrenia
k veci síce uviedol, že nárok žalobcu je tvorený istinou vo výške 4.625,79 eura a dlžnými úrokmi
a poplatkami z úveru vo výške 2.091,75 eura, avšak súdu nie je zrejmé, čo predmetné poplatky a
úroky obsahujú, v akej výške a na základe akých ustanovení zmluvy k nim právny predchodca žalobcu
dospel a do zmenky doplnil, pričom do úvahy prichádza následne námietka nesprávneho vyplnenia
zmenky v časti zmenkovej sumy, ktorej dôvodnosť vyplnenia práve vo výške uvedenej žalobcom súd
v konaní preukázanú nemal. Súd prvej inštancie na jednej strane nespochybňuje nárok žalobcu na
úroky, ktoré boli aj medzi účastníkmi v zmluve dohodnuté, avšak aby súd mohol žalobcovi uplatnený
nárok priznať, musí mať preukázanú jeho dôvodnosť v jeho konkrétnej výške, v opačnom prípade by na
svoju zákonnú povinnosť, a to na ochranu slabšej stránky sporu, spotrebiteľa, rezignoval. V súvislosti s
dohodnutým úrokom súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi účastníkmi bolo zároveň dohodnuté, a
to v článku IV. odsek 8. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., čo bolo aj dlhoročnou praxou
medzi poskytovateľmi úverov, že veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie záväzku
z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky
a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí
inak. Týmto spôsobom dochádzalo často k tomu, že najprv došlo k úhrade dohodnutého príslušenstva
úrokov poskytnutého úveru a až následne sa plnenie započítavalo na istinu. Tento postup, ako aj toto
dojednanie je však v rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, práve naopak,
pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak. Toto ustanovenie je plne aplikovateľné aj na zmluvy o úvere vychádzajúc zo
skutočnosti, že pri spotrebiteľoch je potrebné okrem ustanovení Obchodného zákonníka aplikovať na
právne vzťahy aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa ochrany spotrebiteľov.



Samotné dojednanie článku IV. odsek 8., nakoľko súd v konaní nemal preukázané, že došlo medzi
účastníkmi k jeho zmene, nakoľko je v rozpore so zákonom, je potrebné považovať za neplatné ako
neprijateľné. Nakoľko v uvedenom právnom vzťahu boli zo strany žalovaného uskutočňované úhrady,
aj vzhľadom k uvedenému dojednaniu, aj súdu známej praxe poskytovateľov úverov, nemal v konaní
za preukázané bez pochybnosti, vyplnenie zmenky v časti zmenkovej sumy v súlade s dohodou o
vyplňovacom práve. Súd prvej inštancie teda nemal preukázané, že skutočná výška pohľadávky v
čase vyplnenia zmenky korešponduje so sumou na zmenke uvedenej, ktorá bola riadne započítavaná
najskôr na istinu až potom na úroky. Súd v rámci hospodárnosti ani ďalej iniciatívne neskúmal konkrétne
"zloženie" zmenkovej sumy, resp. hlavne poplatkov a úrokov pre ďalší dôvod. Vyplnenie zmenky
uplatnenej v tomto konaní, bolo v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., ktorá na
jednej strane vylúčila splnenie dlhu zmenkou (platobná zmenka), ale tiež vylúčila také prijatie zmenky
na zabezpečenie nárokov dodávateľa (zabezpečovacia zmenka), ktorá bola vyplnená, čo do rozsahu, v
rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. V tomto prípade, aj na základe tvrdenia žalobcu o výške
poskytnutého úveru a jej preukázania je zrejmé, že v čase vyplnenia zmenky vyplnená zmenková suma
vo výške 6.717,54 eura (ktorú žalobca vo vyjadrení rozdeľoval na neuhradenú istinu na jednej strane a
neuhradené úroky a poplatky na druhej strane) nebola vo výške maximálne 30 % z výšky poskytnutého
úveru vo výške 171.000,-- Sk, resp. 5.676,16 eura.

5. Súd prvej inštancie z uvedeného odvodil záver, že v rozpore so zákonom bolo dohodnuté také
vyplňovacie právo, ktoré bolo neskôr pri vyplňovaní aj realizované, ktoré bolo v rozpore so zákonom,
preto takúto, síce dospelú a platnú zmenku, ani dodávateľ, resp. jeho právny nástupca (z indosamentu)
nemohol prijať a už vôbec nie uplatňovať. Vyplnenie zmenky bolo realizované v rozpore so zákonom a za
inak platnou zmenkou nie je taký kauzálny vzťah, ktorý by oprávňoval osobu oprávnenú vyplniť zmenku,
vyplniť výšku zmenkovej sumy aká bola vyplnená. Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke je
potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ, a tiež vyplnenie
blankozmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., preto súd postupom podľa § 17 ods. 2
zmenkového a šekového zákona žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol. Vzhľadom na uvedené
súd z dôvodu nepreukázania vyplnenia zmenky v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke
v časti dátumu splatnosti zmenky a v časti vyplnenia zmenkovej sumy možného vyplnenia nad rámec
zmluvného nároku a vyplnenia nad rámec zákonného dovolenia, ako nedôvodnú zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 OSP s tým, že žalovaný mal vo veci plný úspech, pretože žaloba bola
zamietnutá. O výške náhrady trov súd rozhodne samostatným uznesením, pričom do rozhodnutia súdu
zo spisu a z vyčíslenia vyplývalo, že žalovanému nevznikli žiadne trovy konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

7. Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom ustanoveným v § 365 ods. 1 písm. h)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca uviedol, že súd prvej
inštancie rozhodol v prejednávanej veci v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ustanovením
§ 282 CSP. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že zmenka bola vyplnená v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie neprihliadol
na uznávací prejav žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku žalovaný na pojednávaní uznal nárok, ktorý si žalobca uplatnil, v celom
rozsahu. V podaní zo dňa 25.11.2016 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa
ustanovenia § 282 CSP v prípade, ak žalovaný uzná svoj dlh. Nakoľko boli splnené zákonné podmienky
pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu
žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ustanovenia § 282 CSP tak,
ako to žalobca uviedol v návrhu, a to bez toho, aby súd prvej inštancie vyhodnocoval skutkový stav,
predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného
práva, pretože takýto postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s podstatou rozhodovania na základe
uznania nároku podľa § 282 CSP. V prípade uznania nároku žalovaným súd nemá skúmať hmotnoprávne
predpoklady uznania. Posudzovanie skutkového a právneho stavu je potom logicky pojmovo vylúčené
i v prípadnom odvolacom konaní, pretože by tým priamo negovalo podstatu rozhodovania na základe
uznania nároku a procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovaného, ktoré nie je možné vziať späť.
Správnym procesným postupom by súd prvej inštancie žalobe vyhovel a vo veci by rozhodol rozsudkom
pre uznanie nároku. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil v súlade s petitom odvolania. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu trov konania za
zaplatené súdne poplatky a za trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 825,52 €.



8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
OSP v znení účinnom do 30.06.2016 bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, teda pred
dňom 01.07.2016, konanie sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa dovtedajšieho predpisu, ktorým
je zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016.

13. Podľa § 220 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej
len „OSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

14. Podľa § 153a ods. 1 a 2 OSP ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou
alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na
základe uznania alebo vzdania sa nároku. Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania
nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so
súhlasom žalovaného.

15. Podľa § 157 ods. 4 OSP v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods.
1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

16. Podľa § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

17. Podľa § 224 ods. 2 OSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde
prvého stupňa.

18. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

19. Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

20. Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému
vydania zmenkového platobného rozkazu vo výške zmenkovej sumy 6.617,54 eura, úrokov vo výške 6
% ročne zo zmenkovej sumy 6.697,54 eura od 10.02.2015 do 20.02.2015, úrokov vo výške 6 % ročne zo
zmenkovej sumy 6.667,54 eura od 21.02.2015 do 24.03.2012, úrokov vo výške 6 % ročne zo zmenkovej
sumy 6.617,54 eura od 25.03.2015 do zaplatenia, odmeny zo zmenkovej sumy vo výške 22,39 eura a
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vydaním vlastnej zmenky z 19.09.2008 sa žalovaný ako vystaviteľ
zaviazal zaplatiť zmenkovú pohľadávku vo výške zmenkovej sumy dňa 04.07.2013 na rad spoločnosti
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, ktorá zmenku
indosovala v prospech žalobcu. Zmenkovú pohľadávku žalovaný uhradil len v rozsahu sumy 100,-- eur,
rozdelenú na viacero platieb, všetky po lehote splatnosti zmenky. V doplnení žaloby žalobca uviedol,



že žalovaný dňa 19.09.2008 podpísal žiadosť o flexipôžičku a po splnení obchodných podmienok pre
čerpanie úveru podpísal dňa 19.09.2008 Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. 005862511190908,
ako aj Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke a blankozmenku. Žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 171.000,-- Sk (5.676,16 eura) s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 3.074,34 Sk (102,05
eura) a lehotou splatnosti 84 mesiacov. K poskytnutému úveru patria úroky z úveru a poplatky vo výške
81.282,76 Sk (2.698,09 eura). Celková hodnota spotrebného úveru bola vyčíslená na sumu 252.282,76
Sk (8.374,25 eura). Žalovaný svoju povinnosť uhrádzať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, v
dôsledku čoho právny predchodca žalobcu ukončil zmluvný vzťah so žalovaným. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.09.2014 bola nesplatená úverová pohľadávka postúpená žalobcovi a zároveň
bola zmenka prevedená indosamentom z indosanta (Všeobecná úverová banka, a.s.) na indosatára
(žalobcu), čo je preukázané rubopisom, teda písomným vyhlásením majiteľa zmenky uvedeným na
druhej strane zmenky. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.11.2016. Právny
zástupca žalobcu svoju, ako aj žalobcovu neúčasť vopred písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti
konania a v prípade, že by žalovaný uznal uplatnený nárok, navrhol súdu, aby rozhodol rozsudkom na
základe uznania nároku. Žalobca súdu prvej inštancie taktiež v podaní oznámil, že žalovaná zmenková
pohľadávka vo výške 6.617,54 eura pozostáva z dlžnej istiny úveru vo výške 4.204,98 eura a z dlžných
úrokov z úveru vo výške 1.754,38 eura.

22. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 uznal
žalovaný nárok v plnom rozsahu.

23. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom (uplatneným procesným
nárokom) sa označujú ako dispozičné procesné úkony. Určité dispozičné procesné úkony majú
relevanciu aj vo vzťahu k hmotnému právu, a tými sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania
sa nároku.

24. Rozsudok pre uznanie nároku bol upravený v § 153a OSP. V prípade uznania nároku žalovaným
ide o hmotnoprávny úkon žalovaného urobený voči súdu a súd v takom prípade vo veci meritórne
rozhoduje. Obsah tohto meritórneho rozsudočného výroku je však determinovaný práve procesným
úkonom uznania žalobou uplatneného procesného nároku. Vzhľadom na dominujúci dispozičný princíp,
ktorým je ovládané sporové súdne konanie je vydanie rozsudku pre uznanie viazané na návrh procesnej
strany (v terminológii OSP účastníka konania), čím sa prejavuje prejednací princíp (tzv. formálnej pravdy)
v súdnom procese. Ak teda žalovaný svojím úkonom, ktorý možno obsahovo posúdiť ako uznanie
žalobou uplatneného procesného nároku, tento nárok nerozporuje a výslovne ho uzná, môže žalobca
navrhnúť vydanie rozsudku na základe uznania nároku. Bez návrhu je vydanie tohto rozsudku vylúčené.
Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, ktoré je účinné len v prípade, ak sa urobí vo vzťahu
k súdu. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných
zákonom pre podania účastníkov. Ak k uznaniu nároku dôjde na pojednávaní, uvedie sa táto skutočnosť
v zápisnici (za predpokladu, že sa z pojednávania vyhotovuje).

25. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania.
V sporovom kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na procesných
stranách (účastníkoch konania). Súd sa preto pri rozsudku vydanom pre uznanie nároku obmedzí len na
skonštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou. Na to nadväzuje ustanovenie § 157 ods.
4 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku podľa § 153a ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a
ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

26. Z citovaného ustanovenia § 153a ods. 2 OSP vyplýva, že jednou z podmienok pre vydanie rozsudku
pre uznanie je, aby žalobca voči súdu procesným úkonom navrhol vydanie rozsudku pre uznanie. Zo
žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva, že žalobca musí dať návrh na vydanie rozsudku pre uznanie až
po tom, ako dôjde k uznaniu nároku žalovaným v priebehu konania. Z uvedeného potom vyplýva, že je
právom aprobovaný aj taký postup, keď žalobca kedykoľvek v priebehu konania (teda aj pred tým, ako
žalovaný uznal žalovaný nárok) navrhne vydanie rozsudku pre uznanie pre prípad, že by žalovaný až
po takomto návrhu žalobcu uznal žalovaný nárok.

27. V intenciách prejednávanej veci žalobca podal návrh na vydanie rozsudku pre uznanie v písomnom
podaní zo dňa 25.11.2016, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 28.11.2016 a žalovaný na
pojednávaní dňa 28.11.2016 výslovne uznal nárok žalobcu uplatnený v konaní v celom rozsahu.



28. Okamihom uznania nároku žalovaným (na pojednávaní dňa 28.11.2016) boli teda splnené obidve
podmienky, za ktorých je súd povinný podľa § 153a OSP vydať rozsudok pre uznanie. Súd nebol po
splnení podmienok na vydanie rozsudku pre uznanie oprávnený skúmať hmotnoprávne predpoklady
uznania, keď, ako odvolací súd konštatoval vyššie, v sporovom kontradiktórnom konaní (do 30.06.2016
upravenom v OSP) je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na účastníkoch konania.

29. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že po splnení všetkých podmienok na vydanie
rozsudku pre uznanie mal súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť rozsudkom na základe uznania nároku
podľa ustanovenia § 153a OSP a v jeho odôvodnení v nadväznosti na § 157 ods. 4 OSP uviesť
iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. Nakoľko tak súd prvej inštancie
nepostupoval, odvolací súd s poukazom na splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre uznanie a
zmenu napadnutého rozsudku napadnutý rozsudok zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu 6.617,54 eura, úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 6.717,54
eura od 05.07.2013 do 09.02.2015, zo zmenkovej sumy 6.697,54 eura od 10.02.2015 do 20.02.2015,
zo zmenkovej sumy 6.667,54 eura od 21.02.2015 do 24.03.2015, zo zmenkovej sumy 6.617,54 eura
od 25.03.2015 do zaplatenia, odmenu zo zmenkovej sumy vo výške 22,39 eura, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

30. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a 2 OSP tak, že nakoľko mal žalobca
vo veci plný úspech, odvolací súd mu priznal plnú náhradu trov prvostupňového konania v celkovej
výške 987,75 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu vo výške 398,-- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 589,75 eura. Pri vyčíslení
trov právneho zastúpenia vychádzal odvolací súd z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), vyhlášky po 237,34 eura z
tarifnej hodnoty 6.639,93 eura (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa
19.03.2015, písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu
zo dňa 13.05.2015), t. j. celkom 474,68 eura + 2 x 8,39 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
za rok 2015. Vzhľadom na to, že je právny zástupca žalobcu platiteľom DPH, odvolací súd v rámci trov
právneho zastúpenia zohľadnil aj DPH počítanú z odmeny a náhrad vo výške 98,29 eura (491,46 eura
x 20 %) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy odvolacieho konania priznal odvolací súd žalobcovi vo výške
693,42 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 398,-- eura a z trov
právneho zastúpenia vo výške 295,42 eura. Trovy právneho zastúpenia priznal odvolací súd žalobcovi
podľa vyhlášky, a to za 1 úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 237,34 eura
z tarifnej hodnoty 6.639,93 eura (písomné podanie vo veci samej - odvolanie zo dňa 27.01.2017) + 1 x
8,84 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2017 + DPH vo výške 49,24 eura (246,18 eura
x 20 %) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Žalovaný nahradí žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho
konania v celkovej výške 1.681,17 eura na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa podľa
§ 149 ods. 1 OSP, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 OSP.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.