Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/67/2013 z 17. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. decembra 2013, sp. zn. 17Co/67/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3211202990.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/67/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3211202990.1 | 2013-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: § 142 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b92661b1-4bd4-4790-bfe5-658d20bff946 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3211202990.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/67/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211202990
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3211202990.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň
JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky Q. X., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom P. S. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Petrom Ďurmekom,
advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 678/1, proti odporkyni J. K., rod. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, X. nad X., právne zastúpená JUDr.
Ľubomírom Porubanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Jilemnického č. 2, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 20.11.2012, č.k. 3C/106/2011-149, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporkyne
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. J., v obci J., okres Bánovce nad Bebravou, zapísanými
na LV č. 431 a to parcele registra E č. 42/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.881 m2 a
parcele registra E č. 42/3 - záhrady vo výmere 519 m2 a toto vyporiadal tak, že uvedené nehnuteľnosti
prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie
jej spoluvlastníckeho podielu sumu 5.500,- eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách
konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 136 ods. 1, 2, § 137 ods.
1, § 142 ods. 1 OZ. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníčky konania
sú podielovými spoluvlastníčkami parcely registra E a to parc.č. 42/1 - zastavené plochy a nádvoria
o výmere 1.881 m2 a parcely č. 42/3 - záhrady o výmere 519 m2 nachádzajúcich sa v k.ú. J., obec
Dvores, okres Bánovce nad Bebravou vedených na LV č. 431 u navrhovateľky v podiele 2/3-iny a u
odporkyne v podiele 1/3-ina. Obe účastníčky žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo s tým, že keďže
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctvom vzťahu a neboli žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa na nezrušenie podielového spoluvlastníctva, súd toto podielové spoluvlastníctvo účastníčok
konania zrušil. Účastníčky sa nezhodli na spôsobe vysporiadania podielového spoluvlastníctva.

Navrhovateľka žiadala vysporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením a odporkyňa
prikázaním do jej výlučného vlastníctva. Súd prvého stupňa uviedol, že vec na to, aby mohla byť reálne
rozdelená, musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobré možné
aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej
slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. V tomto prípade ide o pozemky
nezastavané stavbou, teda z technického hľadiska deliteľné rôznym spôsobom. Vzhľadom na skutkové



zistenia však súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti nie sú deliteľné z hľadiska naplnenia zákonnej
podmienky pre dobre možné rozdelenie. Obe nehnuteľnosti dlhé roky slúžia okrem iného ako prístupová
cesta k rodinnému domu, súp. č. 95 vo vlastníctve odporkyne. Žiaden navrhovaný spôsob rozdelenia
pozemkov nemožno považovať za dobre možný. V prípade rozdelenia pozemkov môže nastať len
jedna z nasledovných situácii. Odporkyňa by nemala prístup k svojmu domu motorovým vozidlom
vôbec, čím by zjavne sa zhoršilo jeho využívanie najmä pokiaľ ide o zásobovanie domu drevom,
prípadne iným materiálom. Chodník vedúci z hlavnej cesty k rodinnému domu súp.č. 95 zjavne nie
je možné využiť inak len na prístup pešo a to vzhľadom na terén pred pozemkom, kde je strmší
svah odvodňovací rigol a vzhľadom na šírku chodník a bráničky. Odporkyňa by si musela vybudovať
novú cestu z hlavnej cesty k domu, čo aj z laického pohľadu je možné. Otázna je len technická a
finančná náročnosť. Nemožnosť podľa názoru súdu od odporkyne spravodlivo požadovať za situácie,
keď viac ako 40 rokov má odporkyňa, resp. predtým jej rodičia prístup k domu cez nehnuteľnosti,
ktoré jej podielovo patria, pričom vybudovanie cesty priamo z hlavnej cesty by si už pri prvom pohľade
vyžiadalo nemalé náklady na úpravu terénu spočívajúce v spevnení brehov a odvodňovacieho kanála.
Spôsob rozdelenia pozemkov tak, že cesta by bola síce vedená cez sporné pozemky, avšak ich
okrajom nie je dobre možný, pretože okraj pozemkov je svahovitý, zarastený stromami a krami.
Akékoľvek rozdelenie nehnuteľnosti spôsobom, že by časť tzv. storočnej cesty sa stalo v podielovom
spoluvlastníctve účastníčok, prípadne vo vlastníctve navrhovateľky za súčasného zriadenia vecného
bremena, práva prejazdu k tejto nehnuteľnosti, nie je dosť dobre možným a spravodlivým spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Účastníčky majú medzi sebou spory a konflikty a ďalšie
spoločné práva k jednej veci by mohli znamenať ďalšie rozbroje. To, že obe nehnuteľnosti využívajú
ako príjazd k domu odporkyne mal súd preukázané z vykonaného dokazovania. Dlhoročné využívanie
pozemkov ako prístup k domu odporkyne je zrejmý aj z vyjazdených koľají a napokon aj z terénu, keď
je nemožné, aby drevo priviezlo nákladné auto z hlavnej cesty cez oceľovú lávku a k bráničke širokej
cca. 1 m. Faktom je, že sa jedná o nezastavané pozemky, kde je jednoznačne možné tieto technicky
rozdeliť, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Správy katastra Bánovce nad Bebravou a obce J., avšak rozdelenie
z vyššie uvedených dôvodov nie je dobre možné z hľadiska ďalšieho funkčného využitia nehnuteľností
vzájomných sporov účastníkov a nemožnosti spravodlivo požadovať od spoluvlastníka, aby si nanovo
vybudoval príjazdovú cestu k domu. Vysporiadanie rozdelením by preto bolo na ujmu odporkyne.

Keďže súd dospel k záveru, že rozdelenie veci nie je možné, prichádzalo do úvahy vyporiadanie
prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o násilné
správanie sa jednej z účastníčok k druhej, tak v konaní nebolo preukázané, že by sa jedna zo
spoluvlastníčok násilne správala k tej druhej. V tomto zostali tvrdenia účastníčok iba ničím nepodloženým
tvrdením. Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nehnuteľnosti jednoznačne
účelnejšie využíva odporkyňa, ktorá pozemky s rodinou využíva nielen na pestovanie plodín, ale aj
ako prístupovú cestu k svojmu domu, pričom nemá inú možnosť ako v blízkosti domu pristaviť auto
alebo priviesť náklad potrebný pre užívanie domu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky na
nehnuteľnostiach je jediným argumentom svedčiacim v prospech navrhovateľky. Nie je to však jediné
hľadisko, na ktoré súd pri vysporiadaní prihliada. Súd pri vysporiadaní spoluvlastníctva a prikázaní
veci za primeranú náhradu neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk uvedených v § 142
ods. 1 OZ, teda veľkosť podielov, účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka
voči ostatným spoluvlastníkom, ale ani spoločne iba tieto zákonom vyslovene označené hľadiská,
ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností. Relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo v
danom prípade nevyhnutné zobrať do úvahy, je skutočnosť, že navrhovateľka nehnuteľnosti dlhodobo
neužívala a v nedávnej minulosti cca. pred dva a pol rokmi, tieto previedla na tretie osoby, čím porušila
predkupne právo odporkyne. Aj v súčasnosti navrhovateľka nehnuteľnosti nevyužíva, ich užívanie iba
deklaruje, pričom osoby, ktoré sa o časť nehnuteľnosti starajú sú tie isté osoby, ktorým nehnuteľnosti
už raz neplatne previedla. Navrhovateľka dlhodobo nehnuteľnosti neužívala, pred krátkym časom ich
neplatne previedla a tieto skutočnosti boli preukázané z konania vedenom na Okresnom súde Bánovce
nad Bebravou pod sp.zn. 3C 77/2010. Prejavený záujem o užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou súd
nepovažoval za skutočný aj preto, že navrhovateľka dôveryhodne neuviedla ani len predstavu o ďalšom
užívaní nehnuteľnosti. Na jednej strane uviedla, že tieto chce užívať lebo manžel tam chce vysadiť
ovocný sad, no ďalej tvrdila, že tam chce nasadiť zemiaky. Pokiaľ by súd porovnal účelné využitie
veci, tak je hľadisko účelného využitia veci jednoznačne v prospech odporkyne. Čo sa týka výpovedí
jednotlivých svedkov vypočutých v konaní všetci svedkovia boli voči jednej alebo druhej strane priaznivo
naklonení a možno zhodnotiť, že s opačnou stranou sú v spore, pričom všetci boli zainteresovaní na veci



aj užívaním sporných nehnuteľností nimi samými, resp. vnášaním názorov do svedeckých výpovedí.
Preto v konečnom dôsledku súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že celé nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva odporkyne za náhradu, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke v 30-
dňovej lehote. Táto náhrada je všeobecnou trhovou hodnotou spoluvlastníckych podielov navrhovateľky
zistená znaleckým dokazovaním. To, že navrhovateľka považovala cenu zistenú znaleckým posudkom
za nízku, považoval súd len za všeobecnú a v ničom nepodloženú námietku. Znalec pri posudku
vychádzal z metódy polohovej diferenciácie. To, že účastník si v dôsledku iných okolností cení určitú
vyššie, nemožno považovať za rozhodujúce. Okrem toho navrhovateľka neuviedla akú hodnotu majú
mať jej spoluvlastnícke podiely, ako k nej dospela, prípadne ani dôkazy pre jej zistenie nenavrhla.

Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné a preto súd
nepovažoval za potrebné hospodárne a účelné, vykonávať dôkazy, ktorými by boli pozemky rozdelené
na základe geometrických plánov formou znaleckého dokazovania, ani dôkazy, ktoré by určili technickú
a finančnú náročnosť pre budovanie cesty k domu odporkyne z hlavnej cesty. Pretože vzhľadom na
užívanie pozemkov ako príjazdovej cesty po viac ako 40 rokov a dlhoročný nezáujem navrhovateľky o
pozemky, by nebolo namieste spravodlivo od odporkyne požadovať vynaloženie nákladov a úsilie na
vybudovanie cesty ani v minimálnom rozsahu.

Vzhľadom na skutkové okolnosti sporu a vykonané dokazovanie možno konštatovať, že spor je po
skutkovej stránke zložitý a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že súd
mal v prvom rade pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pozemok rozdeliť. Pozemky je možné
technicky rozdeliť, pretože sú deliteľné o čom svedčia výpovede svedkov, písomné vyjadrenie obce
alebo Správy katastra Bánovce nad Bebravou. Čo sa týka odôvodnenia odporkyne, že týmito riešeniami
by došlo k zamedzeniu prístupu k domu motorovými vozidlami, toto tvrdenie považuje za účelové,
pretože v období snehu alebo dažďov cez záhradu motorové vozidlá neprejdú a sú odstavované mimo
vyporiadavaných pozemkov. Okraj záhrady je minimálne svahovitý, nie je zarastený a aj navrhovateľka
by vedela zabezpečiť strojový mechanizmu, ktorý by v priebehu niekoľkých hodín vyrovnal terén
za účelom prístupu k okrajom pozemku. Súd prvého stupňa nesúhlasil ani s neskôr navrhovanými
riešeniami zachovania prístupu s tým, že by tento prístup zostal v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov, prípadne, že by zriadil vecné bremeno. Reálne vyčlenenie spoluvlastníckeho podielu na
zdedených pozemkov má pre navrhovateľku veľký význam a to aj nemateriálny. Navrhovateľka je
väčšinovou spoluvlastníčkou predmetných pozemkov a preto by tomuto argumentu by mal byť daný
najväčší význam. Odporkyňa na predmetných pozemkoch po dobu 20 rokov nič nerobila, neobrábala,
čo potvrdili aj niektorí svedkovia. Naopak posledné roky tam sadila navrhovateľka. Údajné rozpory vo
výpovediach navrhovateľky ohľadom toho, či na pozemku má byť zriadený sad alebo majú byť tam
sadené zemiaky naopak len preukazujú, že navrhovateľka má byť záujem vyčlenený spoluvlastnícky
podiel užívať.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie obsahuje iba mechanické opísanie skutkových
tvrdení, ktoré boli postupne predkladané v priebehu nadchádzajúceho konania. Z konštantnej judikatúry
vyplýva, že veľkosť spoluvlastníckych podielov nie je jediným, ani rozhodujúcim kritériom pre prikázanie
veci niektorému spoluvlastníkov. Čo sa týka námietky, že sporné pozemky je možné rozdeliť, ani
táto námietka nie je dôvodná, pretože podkladom pre použitie tohto spôsobu zrušenia podielového
spoluvlastníctva je, že musí ísť o deliteľné veci a ich rozdelenie je aj funkčne opodstatnené.
Nie je možné spravodlivo od odporkyne požadovať reálne rozdelenie nehnuteľností a vynaloženie
neúmerného množstva finančných prostriedkov a pracovnej sily. Poukázala na judikatúru, z ktorej
vyplýva, že prípadným reálnym rozdelením veci súdnym rozhodnutím je treba uvážiť do akej miery
možno od účastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením, pretože v
opačnom prípade je treba považovať vec za fakticky nedeliteľnú. Súd prvého stupňa posúdil otázku
účelného využitia nehnuteľnosti a správne svoje rozhodnutie aj odôvodnil. Z dôkazov vyšlo najavo, že
navrhovateľka nehnuteľnosti dlhodobo nevyužíva, iba deklaruje ich záujem o užívanie, hoci sama o



pozemky nevládze starať. Okrem toho súd pri tomto type konania nie je viazaný návrhmi účastníkov a
preto mohol rozhodnúť aj iným spôsobom. Okrem toho prikázanie veci za primeranú náhradu určenú
posudkom súdneho znalca je ústavne konformné a v súlade s čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne zistil skutkový aj právny stav veci a správne sa
zaoberal tak, ako to ukladá ust. § 142 ods. 1 OZ jednotlivými možnými spôsobmi vyporiadania
podielového spoluvlastníctva účastníčok v konaní. Z ust. § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že súd je
povinný postupovať podľa jednotlivých spôsobov vyporiadania a nemôže jednotlivé spôsoby ľubovoľne
uprednostňovať. Podmienka reálneho rozdelenia veci nie je naplnená len faktickou možnosťou a
technickou vykonateľnosťou rozdelenia spoločnej veci, čo je prejednávaný prípad, ale tiež funkčným
opodstatnením takéhoto rozhodnutia, pretože judikatúra sa zaoberala predovšetkým funkčnou stránkou
rozdelenia spoločnej veci. Zároveň je potrebné zohľadniť aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia
veci. Čo sa týka samotných pozemkov a ich reálnej deľby, takéto reálne rozdelenie prichádza do úvahy
tam, kde ide o predmet spoluvlastníctva fakticky aj funkčne deliteľný, čo je dané predovšetkým u
nezastavaných pozemkov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, ak
by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, alebo ak by časti vzniknuté rozdelením
nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkov predovšetkým vzhľadom k ich povahe a ich funkčnosti využitia.
U pozemkov sa vychádza z posúdenia aj hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám,
účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia, tiež je potrebné zohľadniť polohu pozemkov,
tvar a celkovú rozlohu.

Súd prvého stupňa sa v prejednávanej veci dôsledne riadil všetkými vyššie uvedenými princípmi.
Odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu s čím sa súd prvého stupňa riadne vyposporiadal, že obecný
úrad ako správa katastra uviedli, že dané nehnuteľnosti sú reálne deliteľné, takouto reálnou deľbou
ako vyplýva z ohliadky na mieste samom ako aj jednotlivých nákresov založenými v spisy ako aj z
vykonaného svedeckého dokazovania by vznikli pozemky nepravidelných tvarov s veľkými vztyčnými
plochami, ktoré by mohli predstavovať zdroj vzájomných konfliktov medzi účastníčkami tohto konania.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že navrhovateľka v minulosti svoj
spoluvlastnícky podiel previedla na cudzie osoby a preto prebiehalo na Okresnom súde Bánovce nad
Bebravou konanie o relatívnu neplatnosť týchto právnych úkonov, v rámci ktorých bola odporkyňa vo veci
úspešná, pretože navrhovateľka nedodržala jej predkupné právo. Ťažko tu potom možno deklarovať
jej záujem na vlastníctve daných nehnuteľností a ich reálnom využívaní za stavu, kedy sa sama svojim
vlastným konaním pripravila o svoje vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.

Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa,
ktorý sa dôsledne zaoberal dôvodmi, prečo dané pozemky napriek ich výmere a napriek tomu, že
sa nejedná o zastavané plochy sú reálne nedeliteľné. Dôsledne sa zaoberal možnosťou rozdelenia
pozemkov z hľadiska zabezpečenia prístupovej cesty odporkyne k domu, ktorý vlastní ako aj z hľadiska
prípadných nutných nákladov na vybudovanie novej prístupovej cesty alebo prípadným zriadením
vecného bremena v prospech odporkyne cez pozemky vlastnícky pripadajúcimi navrhovateľke.



Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením
súdu prvého stupňa, ktorý v rámci jednotlivých logických a vecných súvislostí dospel ku korektnému
skutkovému aj právnemu záveru o reálnej nedeliteľnosti daných pozemkov a preto možno v dôsledku
prikročil k ďalšiemu možnému spôsobu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a to
prikázaním veci za primeranú náhradu.

Odvolací súd nemal dôvod nič meniť na záveroch znaleckého posudku, kde znalec dôsledne zohľadnil
trhovú cenu daných nehnuteľností za použitia metódy polohovej diferenciácie a preto aj v tejto časti
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa.

O náhrade trov odvolacieho konania v prejednávanej veci nebolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 224
ods. 4 O.s.p., kedy súd prvého stupňa v prejednávanej veci zvolil postup podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
z čoho vyplýva, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .