{"guid": "1f920ea5-b522-4b0e-9119-aa92ca694890:2c0dc665-f89b-4e4b-a676-68ae13bde56b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5609010061.3", "spisova_znacka": "2To/103/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/103/2013 z 25. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. februára 2014, sp. zn. 2To/103/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5609010061.3", "identifikacne_cislo": "5609010061", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 623, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-623", "datum_vydania": "2014-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-200.odsek-1", "nazov": "§ 200 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-200.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-199.odsek-1", "nazov": "§ 199 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-199.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-200", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-199"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c0dc665-f89b-4e4b-a676-68ae13bde56b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5609010061.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5609010061.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5609010061.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/103/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609010061
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5609010061.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2014 v Žiline
o odvolaní obžalovaného N. C. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/22/2009-334
zo dňa 30. marca 2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
1T/22/2009-358 zo dňa 24. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/22/2009-334 zo
dňa 30.3.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/22/2009-358
zo dňa 24.6.2010   z r u š u j e .

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.,

obžalovaného N. C., nar. X.X.XXXX v Q. K., bytom D. č. XXX,

okres Q. K.

u z n á v a   z a    v i n n é h o ,  ž e :

1./ dňa 27.7.2007 v čase približne medzi 20.30 hod. až 21.30 hod. v Jasnej okres Liptovský Mikuláš, v
samostatnom objekte označenom ako „Peklo“, číslo popisné XX patriacom k Mikulášskej chate v izbe
na prízemí označenej ako súkromný byt, zneužil bezbrannosť X. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. K.,
S. ul. č. XXX/X, zapríčinenú nadmerným požitím alkoholických nápojov, s touto bez jej súhlasu vykonal
súlož,

2./ dňa 27.7.2007 v čase približne medzi 20.30 hod. až 21.30 hod. v Jasnej, okres Liptovský Mikuláš,
v samostatnom objekte označenom ako „Peklo“, číslo popisné XX, patriacom k Mikulášskej chate v
izbe na prízemí označenej ako súkromný byt, zneužil bezbrannosť X. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
Q. K., S. ul. č. XXX/X, zapríčinenú nadmerným požitím alkoholických nápojov bez jej súhlasu s ňou
vykonal sexuálne praktiky tým spôsobom, že keď si sama ľahla na posteľ a následne zaspala, vyzliekol
jej nohavičky, roztiahol jej nohy a vkladal do jej pošvy svoje prsty a policajný obušok

t e d a

- donútil ženu k súloži a na taký čin využil jej bezbrannosť,

- donútil iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť,



č í m     s p á c h a l

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.,

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.

Z a   t o    s a     o d s u d z u j e

Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody  zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú X. K. odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš uznal obžalovaného N. C. vinným  v bode 1/
zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200
ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

1/ dňa 27.7.2007 v čase približne medzi 20.30 hod. až 21.30 hod. v Jasnej okres Liptovský Mikuláš, v
samostatnom objekte označenom ako „Peklo“, číslo popisné XX patriacom k Mikulášskej chate v izbe
na prízemí označenej ako súkromný byt, zneužil bezbrannosť X. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. K.,
S. ul. č. XXX/X, zapríčinenú nadmerným požitím alkoholických nápojov, s touto bez jej súhlasu vykonal
súlož,

2/ dňa 27.7.2007 v čase približne medzi 20.30 hod. až 21.30 hod. v Jasnej, okres Liptovský Mikuláš,
v samostatnom objekte označenom ako „Peklo“, číslo popisné XX, patriacom k Mikulášskej chate v
izbe na prízemí označenej ako súkromný byt, zneužil bezbrannosť X. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
Q. K., S. ul. č. XXX/X, zapríčinenú nadmerným požitím alkoholických nápojov bez jej súhlasu s ňou
vykonal sexuálne praktiky tým spôsobom, že keď si sama ľahla na posteľ a následne zaspala, vyzliekol
jej nohavičky, roztiahol jej nohy a vkladal do jej pošvy svoje prsty a policajný obušok.

Za to mu uložil podľa § 199 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h),  § 41  ods. 2 Tr. zák. úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 4 mesiace.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú X. K. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Opravným uznesením  Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1T/22/2009 zo dňa 24. júna 2010
bola podľa § 174 ods. 1 Tr. por. opravená pisárska chyba vo vyhotovenom rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš tak, že namiesto § 49 ods. 2 písm. a) Tr. zák. má správne znieť ust. § 48 ods. 2 písm.



a) Tr. zák., a to v časti vo výroku o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody  s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré  odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 8.10.2010 a doplnil písomným podaním
zo dňa 17.1.2011. V písomných dôvodoch poukázal na to, že okresný súd v plnom rozsahu uveril
niekoľkokrát meneným výpovediam poškodenej bez toho, aby bolo objektívne zistené, že v podanom
namiešanom víne mala údajne mať podľa jej tvrdenia nejaké hypnotiká, pod ktorými následne nevedela
svoje konanie ovládať a dostala sa do stavu bezbrannosti, čo mal podľa vyhodnotenia súdu využiť
obžalovaný. Nestotožňuje sa pritom s takýmto odôvodnením rozsudku, pretože rozhodnutie o vine je
založené len na výpovedi poškodenej, pričom jej výpoveď je v diametrálnych rozporoch s výpoveďami
ostatných svedkov.  Poukázal na to, že obžalovaný už v prípravnom konaní od samotného počiatku
zotrval na tom, že s poškodenou mal dobrovoľný pohlavný styk, pričom k jeho uskutočneniu nedal popud
on, ale poškodená, ktorá už počas požívania alkoholických nápojov s ním flirtovala a následne s ním
odišla na vedľajšiu chatu nazývanú Peklo, kde s ním mala dobrovoľný pohlavný styk.

Obhajoba namietala , že súd z výpovedí ostatných svedkov neustálil, aké približné množstvo miešaného
alkoholu, teda červeného vína, koly, ľadu a citrónu v pomere 1:1 poškodená objektívne vypila, pričom
je zarážajúce, že jediná poškodená tvrdí, že okrem vyššie uvedených ingrediencií mala mať aj destilát,
ktorý nevedela bližšie špecifikovať. Pokiaľ poškodená tvrdí, že po požití miešaného nápoja videla na
dne pohára bielu usadeninu, jednoznačne obhajoba zotrváva na tom, že sa jednalo o vinný kameň a
takáto usadenina bola aj v pohároch ostatných svedkov, ktorí tieto nápoje pili. Postráda pritom logiku
tvrdenie poškodenej, že práve v jej pohároch bol destilát, pričom niet dôvodu prečo by obžalovaný mal
miešať do vína ešte tvrdý alkohol.

Obhajoba ďalej poukázala na osobu poškodenej s tým, že nešlo o osobu neskúsenú s požívaním
alkoholických nápojov a naviac bolo preukázané, že mala skúsenosti aj s psychotropnými látkami.
Skutočnosť, že poškodená aj v súčasnosti má sklony k požívaniu alkoholických nápojov je usvedčená
tým, že mala účasť na smrteľnej dopravnej nehode, kde bola ako spolujazdkyňa, pričom jej bolo dňa
20.6.2010 namerané pri dychovej skúške 0,89 mg/l alkoholu v dychu.

Obhajoba ďalej namietala, že súd sa nevysporiadal s objektívnym zistením, koľko miešaných nápojov
vypila a z čoho tieto miešané nápoje pozostávali, pričom poukazuje na znalecké dokazovanie v
predmetnej veci s tým, že z výsluchov svedkov vyplýva práve eufória a zvýšená veselosť u poškodenej.
Je pritom nelogické tvrdenie poškodenej, že s obžalovaným išla na vedľajšiu chatu zvanú Peklo a tento
išiel s úmyslom ju znásilniť a pritom museli prejsť cez parkovisko, kde sa nachádzala skupina cvičiacich
turistov. Svedkovia pritom práve naopak potvrdili, že keď obžalovaný s poškodenou prechádzali cez
parkovisko, on ju držal rukou okolo pliec a ona jeho okolo pása a z tohto ich správania tak, ako to
uviedol svedok J., „vyzerali byť ako milenci“. Ďalej obhajoba poukázala na výpovede svedka Z. a J.
a  na to, že z výpovede samotnej poškodenej vyplýva, že poškodená podala trestné oznámenie o
znásilnení až dňa 2.8.2007, pričom v tento deň bola aj na gynekologickej prehliadke v doprovode polície
u MUDr. J., ktorá jednoznačne potvrdila, že nezistila na tele poškodenej žiadne stopy násilia. Samotná
poškodená uviedla, že tri dni predtým mala mať dobrovoľný pohlavný styk. Ak išla poškodená na túto
prehliadku po tom, ako podala trestné oznámenie na obžalovaného, niet dôvodu, prečo by poškodená
na tejto prehliadke neuviedla, že mala dobrovoľný pohlavný styk s K. J., ale znásilnil ju obžalovaný
C.. Pritom J. jasne uviedol, že viac s poškodenou pohlavný styk nemal ako v ten deň, teda 27.7.2007
v objekte označenom Peklo. Je teda zarážajúce a nelogické počínanie a postoj poškodenej K., že
oznámila  znásilnenie po šiestich dňoch, pričom celé toto podľa obhajoby bolo iniciované z toho dôvodu,
že jej matka dňa 2.8.2007 sa dozvedela o predmetnej videonahrávke  svojej dcéry, na ktorej je nahratá
sexuálna praktika s obuškom. Je nelogické správanie poškodenej, že po piatich dňoch, ako malo dôjsť k
údajnému znásilneniu, opätovne išla s obžalovaným J. a N., sadla si s nimi do motorového vozidla medzi
J. a C., pričom ju počas jazdy obžalovaný aj s J. chytali za nohy, prsia a poškodená sa tomuto nebránila.

Z videonahrávok, ktoré boli natočené s poškodenou je pritom evidentné, že z jedného videa je zrejmé, že
mobilný telefón, ktorým došlo k vytvoreniu videonahrávky s obuškom, je na 100% isté, že toto nemohol



nahrávať obžalovaný, pretože jeho ruky boli na pohlavnom ústrojenstve poškodenej. Taktiež zo záberu
tváre poškodenej nemožno ustáliť, či tento výraz tváre bol z dôvodu sexuálneho vzrušenia, čo tvrdí
obžalovaný, alebo z bezbrannosti, čo tvrdí poškodená. Ak obžalovaný tvrdí a potvrdil to aj svedok Z.,
že počul vzdychy a stony, tieto nebolo počuť z videonahrávky, pretože evidentne tam prehlušoval hlas,
ktorý pochádzal buď z rádia alebo televízora.

Dňa 18.1.2011 bolo doručené krajskému súdu doplnenie dôvodov odvolania, v ktorom obžalovaný
spochybňuje  pôvod predmetných videonahrávok s tým, že prvýkrát videl predmetné videonahrávky až
dňa 25.1.2010 a následne potom, ako mu boli poskytnuté kópie predmetných videonahrávok a v kľude
si tieto pozrel, zistil, že sa nejdená o tie nahrávky, ktoré vykonal on. Preto okresný súd pochybil, keď sa
uspokojil s dôkazom predmetných videonahrávok, pričom neskúmal kto tieto videonahrávky vyhotovil,
najmä kedy boli vyhotovené, v akom čase, kto ich vyhotovil, kto tieto videonahrávky zverejnil na internet.
V konečnom dôsledku videonahrávky predložila buď poškodená, resp. jej matka zo svojho mobilného
telefónu, resp. orgány prípravného konania jednu nahrávku stiahli z internetu. Preto považuje obhajoba
za potrebné dokázať resp. vyvrátiť, že sa jedná o nahrávky, ktoré mal nahrať obžalovaný alebo sa jedná
o nahrávky, ktoré s obžalovanou vykonal úplne niekto iný v inom čase. Táto podstatná otázka nie je
objektívne zodpovedaná, a preto obžalovaný kategoricky popiera, že toto sú videonahrávky, ktoré mal
vykonať on.

Za rozhodujúce ďalej považuje zistenie, či u poškodenej skutočne došlo k stavu bezbrannosti a poukázal
na to, že je potrebné vychádzať z toho, že poškodená pred udalosťou pila vinné striky, a teda sama
sa cielene uviedla do takéhoto stavu, napriek tomu, že mala podozrenie, že v tekutine bol nezistený
prášok a sama toto všetko vypila.  Ak poškodená pila z dvojdecových pohárov, mohla mať podľa
znalca v krvi po piatich pohároch 0,74 promile alkoholu, pričom stupeň alkoholického opojenie po vypití
trojdecových pohárov striku znalec neprepočítal, ani jedna ani druhá alternatíva však nenasvedčuje
na taký stupeň alkoholického opojenia, ktorý by u poškodenej znamenal bezbrannosť, ak by súd
tvrdil niečo iné, musel by to mať preukázané. Zo spisu plynie, že poškodená je vulgárna, frivolná,
promiskuitná, ľahkovážna, liečená pre komplikácie s alkoholom a drogami a za takého stavu  bolo nutné
skúmať dôveryhodnosť tvrdení poškodenej oveľa dôslednejšie. O bezbrannosti pritom rozhodol súd
bez objektívnych podkladov, neodôvodnene uveriac poškodenej a ani nie 2,7-sekundovým nejasným
záberom, ktoré si vyložil v súlade s tvrdeniami poškodenej. Opakovane poukázal na spornú motiváciu
podania trestného oznámenia a následných tvrdení poškodenej. V ďalšom ide o opakovanie argumentov
tvrdiacich už v pôvodne podanom odôvodnení písomného odvolania.  Naviac obhajoba poukázala
na nulitnosť znaleckého posudku PhDr. Piačkovej, ktorý bol  vypracovaný dňa  14.9.2007, teda pred
vznesením obvinenia dňa 30.9.2007, a teda sa opiera o dôkazy zadovážené v tomto období, čo možno
charakterizovať ako závažné porušenie ústavnej zásady práva na obhajobu, napriek čomu súd znalecký
posudok použil a použil ho jednostranne.

Okresný súd teda nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a preto obžalovaný navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1
Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného odvolania vo veci rozhodol rozsudkom,    sp. zn. 2To/113/2010
zo dňa 9.2.2011 tak, že zrušil rozsudok okresného súdu v časti vo výroku o treste a podľa § 199 ods. 1
Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 41 ods. 1,2 Tr. zák. odsúdil obžalovaného na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere          8 rokov a 4 mesiace.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 2Tdo 49/2013 zo dňa 22.10.2013 na základe
dovolania obvineného zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline a konštatoval porušenie zákona v
ustanoveniach § 8 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 321    ods. 3 Tr. por. Súčasne uložil krajskému súdu,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade podaného odvolania preto krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný N. C. podal odvolanie, ako i



správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a odôvodňovali by podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že pokiaľ ide o rozhodnutie o vine okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä teda
zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12
Tr. por. a rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Krajský súd konštatuje, že súd
prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými
procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

V odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe
akých dôvodov dospel k záveru o vine obžalovaného N. C..

Krajský súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého
rozsudku, nakoľko zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný s poškodenou
prišli do kontaktu v deň uvedený v napadnutom rozsudku.

Obžalovaný N. C. od počiatku priznával sexuálny kontakt s poškodenou X. K., avšak s tým, že z jej
strany išlo o dobrovoľné konanie, so všetkým súhlasila, vrátane sexuálnych praktík natočených na videu.
V prospech obžalovaného vyznievajú časti výpovedí svedkov N. K., K. N., X. J., K. Z. a K. J. v tom
smere, že potvrdili, že poškodená požívala alkoholické nápoje spolu s nimi a správala sa normálne,
nebolo im na nej nič divné. Svedok K. N. potvrdzoval výpoveď obžalovaného v súvislosti so správaním
sa poškodenej po uvedených udalostiach, keď mal mať úmysel mať s poškodenou sexuálny pomer.
Svedok X. J. potvrdil, že poškodená sa mu zdala byť normálna a videl C., ako poškodenú držal za plecia
a ona jeho okolo pása a vyzerali byť ako milenci. I. K. Z.  tiež potvrdil, že poškodená požívala alkoholické
nápoje tak ako oni a poškodená odišla spolu s C..  Rovnako svedok K. J. potvrdil, že spoločne popíjali, on
však nepil, pretože šoféroval a odišiel s K., keď sa vrátil, po návrate mu N. C.  ukazoval video na mobile.

Obžalovaného z trestnej činnosti usvedčuje výpoveď svedkyne poškodenej X. K.. Táto vo všetkých
svojich výpovediach v podstate popísala udalosti, ku ktorým malo dôjsť v súvislosti so skutkami a
poukázala na to, že obžalovaný jej nosil nápoje, ona vypila niekoľko pohárov, podľa nej nápoje neboli
žiadny strik, nebola to kola s vínom, ale cítila tam víno s destilátom. Videla biely prášok a bola naivná, keď
uverila J., že je to cukor. Jednou z odvolacích  námietok je skutočnosť, že poškodená niekoľkokrát menila
výpovede. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedenou námietkou a dodáva, že poškodená zásadným
spôsobom svoje výpovede nemenila. Je nutné uviesť, že bola vypočúvaná v určitom časovom období,
nie bezprostredne po sebe a je skôr logické, že človek reprodukuje skutočnosti nie od slova do slova,
ale s určitými odchýlkami po určitom čase. Aj poškodená reprodukovala udalosti s určitým časovým
odstupom, avšak v zásadných otázkach bola výpoveď poškodenej  vždy totožná.

K samotnému skutku poškodená vypovedala, že si nepamätala, že by mala mať nejaký pohlavný styk,
ani sexuálne praktiky, pamätala si, že si ľahla na posteľ vo C. izbe, keď sa zobudila na druhej posteli,
na izbe bol J., N. C. a ďalší N.. Na izbe potom zostala sama s J., s ktorým sa rozprávala, mala ho rada,
páčil sa jej, mala s ním dobrovoľný pohlavný styk. Až následne asi o týždeň nato jej volala kamarátka U.
C., že sa jej na mobil dostalo video s ňou a povedala jej, že je to aj na internete, pričom na videu videla
C. ako s ňou vykonáva určité sexuálne praktiky. Zistila, že na videu je naozaj ona a došlo jej, že sa to
stalo vtedy, keď si myslela, že spala. O žiadnej nahrávke nevedela, nikdy by na nahrávku nepristúpila.

Nahrávky boli oboznámené na hlavnom pojednávaní a  k týmto sa vyjadrili svedkovia J., Z. a J., ktorí
jednoznačne potvrdili, že nahrávky videli od C.. Svedok X. J.   vypovedal, že mu C. ukazoval video,
ktoré natočil, kde uspokojoval X. prstami, ale vedel aj o tom, že bolo nahraté aj video, na ktorom mal byť



obušok. Videl obidve videonahrávky a obžalovanému vynadal, či je sprostý, že to natáča. Svedok Z. videl
nejaké sexi video, nie v predmetný večer, ale neskôr. Svedok J. rovnako potvrdil existenciu nahrávok a
videl ich, ukazoval mu ich obžalovaný, pričom na jeho adresu reagoval výčitkou, či mu šibe.

Z týchto výpovedí je jednoznačne preukázané, že vznikli videonahrávky, o ktorých mali vedomosť viaceré
osoby a na videonahrávke bola poškodená. Poškodená sa sama o predmetných videonahrávkach
dozvedela od svedkyne U. C., ktorá presne opísala reakciu poškodenej, ako aj skutočnosti, ktoré jej
následne po vzhliadnutí videonahrávok poškodená uviedla. Videonahrávky boli niekoľkokrát prehrávané
na hlavných pojednávaniach, pričom sám obžalovaný tieto videonahrávky videl a pokiaľ v doplňujúcich
dôvodoch odvolania namietal pôvod nahrávok a spochybňoval, že nejde o nahrávky, ktoré vyhotovil
on, túto námietku považoval odvolací súd za účelovú, keďže  tieto videonahrávky nevidel prvýkrát, boli
niekoľkokrát prehrávané počas hlavných pojednávaní, ich pôvod potvrdili aj svedkovia a obžalovaný
mal možnosť sa k ním v minulosti vyjadriť.  Pokiaľ tak učinil až v odvolacom konaní a spochybňoval ich
pôvod, takéto spochybnenie nemá základ vo vykonanom dokazovaní.

Obžalovaný je zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, usvedčovaný predovšetkým výpoveďou
poškodenej, s jej výpoveďou a so skutočnosťou, že s ňou obžalovaný mal pohlavný styk a vykonával s
ňou sexuálne praktiky,  korešpondujú aj výpovede svedkov, ktorí videli bezprostredne v predmetný večer
videonahrávky a následne svedkov, ktorí nahrávky videli neskôr. Sám obžalovaný pritom vypovedal, že
keď išli do izby pozerali televízor, potom sa bozkávali, poškodená ho začala vyzliekať, chcela ho orálne
uspokojiť, on jej povedal, že neskôr, mali najskôr pohlavný styk, potom si zapálili cigaretu, potom jej
vkladal po pošvy prsty a obušok, mal po ruke mobilný telefón, tak sa jej pýtal, či môže nahrávať a ona
prikývla, bola prirodzene vzrušená. Skutočnosť, že poškodená bola znásilnená a mala pohlavný styk s
obžalovaným je jednoznačne preukázaná výpoveďou poškodenej, ktorá poprela, že by mala kedykoľvek
dobrovoľný pohlavný styk s N. C. a následne je dokázané znaleckým posudkom kriminalistického
a expertízneho ústavu, že z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že osoba, od ktorej bol na skúmanie
predložený porovnávací materiál označený „N. C., nar. X.X.XXXX“, je biologickým otcom plodu, z ktorého
časť tkaniva bola predložená na skúmanie ako stopa č. 5 s pravdepodobnosťou  99,9999999% (W).
Pokiaľ poškodená nemala dobrovoľný pohlavný styk s obžalovaným a otcom plodu, tkanivo ktorého bolo
predložené na skúmanie, bol označený obžalovaný N. C., z toho jednoznačne vyplýva, že obžalovaný
musel zneužiť len bezbrannosť poškodenej a v takomto stave  s ňou bez jej súhlasu vykonať súlož.

Obhajoba namietala, že výpoveď poškodenej je v diametrálnych rozporoch s výpoveďou svedkov.  V
tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že neboli zistené  také rozpory medzi výpoveďami svedkov,
ktorí svedčili v prospech obžalovaného a výpoveďou poškodenej, ktoré by mali za následok absolútne
spochybnenie výpovede poškodenej. K diametrálnym rozporom došlo jedine vo vzťahu k množstvu
vypitého alkoholu, či počtu pohárov, prípadne správania sa obžalovaného k poškodenej. Iné rozpory
odvolací súd nevzhliadol.

Pokiaľ obžaloba namietala nelogickosť správania poškodenej pri podávaní trestného oznámenia, k
tomuto odvolací súd musí uviesť, že z dokazovania vyplýva, že poškodená sa dozvedela o tom, že bolo
natočené video so  sexuálnymi praktikami, ako aj o tom, že vôbec mala v predmetný večer pohlavný
styk s N. C., až s odstupom určitého času. Aj vplyvom požitého alkoholu a v spojení s ostatnými
skutočnosťami nie je možné posúdiť,  či okolnosti, za akých podala trestné oznámenie, je logickým
vyústením celej situácie alebo nelogickým. Toto nie je možné posúdiť ani zo strany odvolacieho súdu,
ani zo strany obhajoby. Logickosť, či nelogickosť podania trestného oznámenia však nemá vplyv na to,
že na základe vykonaného dokazovania bola vina obžalovaného preukázaná.

Okresný súd nad rámec vykonaných dôkazov v prípravnom konaní pribral do konania aj znalca z odboru
súdneho lekárstva, teda z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia,
alkohológia, serohematológia), MUDr. Františka Štullera, PhD., ktorý vypočítal mieru alkoholického
ovplyvnenia poškodenej pri viacerých variantoch požitého množstva alkoholu pri predpoklade viacerých
možných kombinácií nápojov s ohľadom na verzie obžalovaného, svedkov a poškodenej. Z posudku,
ktorý znalec podal vyplýva, že poškodená musela  mať taký ťažký stupeň opilosti, že by musela požiť
všetky možné alternatívy uvedené v znaleckom posudku, kde znalec udáva stav nad 2,00 promile



alkoholu. Ako vyplýva z nahrávky,  poškodená nevládne ležala s pasívnym postojom bez akéhokoľvek
prejavu, či mimiky alebo pohybu tela, bez akejkoľvek reakcie, čo svedčí o stave jej bezvládnosti. Pokiaľ
obhajoba namietala, že okresný súd neustálil množstvo miešaného alkoholu, k tejto skutočnosti odvolací
súd dodáva, že množstvo alkoholu, ktoré požila  poškodená alebo ktorým obžalovaný mal dostať
poškodenú do stavu bezvládnosti, nie je znakom skutkovej podstaty daného trestného činu, pretože  už
len fakt, že obžalovaný využil taký stav, keď  sa poškodená   dostala do stavu bezbrannosti, je znakom
trestnosti tohto činu.

Obhajoba ďalej namietala, že zo záberu tváre poškodenej na videonahrávke nemožno ustáliť, či tento
výraz bol z dôvodu sexuálneho vzrušenia alebo bezbrannosti. K tomuto odvolací súd jednoznačne zaujal
stanovisko, že znalec z odboru zdravotníctva ustálil, že poškodená podľa toho, ako sa správala na
videonahrávkach, podľa výrazu tváre mala úplne pasívnu polohu bez akejkoľvek reakcie. Manipulácia v
genitáliách je pritom výrazne senzitívny podnet a v prípade, že by nemala nejakým spôsobom utlmené
vedomie, to znamená pod vplyvom alkoholu, isto by sa klinicky inak správala, než to vyplýva z nahratých
videonahrávok. Klinický obraz poškodenej nemohol zodpovedať ani požitému alkoholu v množstve
uvádzanom obžalovaným.

Na základe takto vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného
súdu, ktorým uznal vinu obžalovaného je správne a zákonné. Výpoveď poškodenej korešponduje
s výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili nahrávku obžalovaného,  najmä svedok J. potvrdil, že bolo
poškodenej zle, zvracala, bola na izbe s obžalovaným. Následne z výpovede svedkyne U. C.  vyplýva,
akým spôsobom sa poškodená dozvedela o sexuálnych nahrávkach a následne zo znaleckého
dokazovania vyplýva, že s obžalovaným C. musela mať pohlavný styk. Z tohto jednoznačne   vyplýva,
že obžalovaný   zneužil bezbrannosť poškodenej, ktorá si ľahla pod vplyvom nadmerného požitia
alkoholických nápojov a s touto bez jej súhlasu vykonal súlož a rovnako bez jej súhlasu vykonal s ňou
sexuálne praktiky opísané v skutkovej vete rozsudku.

Pokiaľ obhajoba spochybňuje povesť poškodenej, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na trestnosť
konania alebo vyvinenie  sa obžalovaného  spod trestného činu, pretože  nezáleží na spôsobe života
ženy, na jej povesti, ani na tom, či ide o ženu pohlavne nedotknutú. Každá žena má právo slobodne
rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Pokiaľ sa obžalovanému kladie za vinu, že zneužil bezbrannosť
poškodenej, o zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa žena bez pričinenia páchateľa nachádza v takom
stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopná prejaviť svoju vôľu pokiaľ ide o pohlavný styk
s páchateľom, prípadne v ktorom nie je schopná klásť odpor proti jeho konaniu. Ide predovšetkým o stav
bezvedomia, mdlobu, požitie alkoholických nápojov alebo omamných látok. Obžalovaný sa nemusel
podieľať na uvedení poškodenej do stavu bezbrannosti, postačí, že obžalovaný využil tú skutočnosť, že
poškodená spala, bola bezbranná, nereagovala absolútne žiadnym spôsobom na vonkajšie podnety a
obžalovaný využil túto situáciu, vykonal s ňou súlož a následne ďalším konaním vykonal s ňou sexuálne
praktiky.

Okresný súd nesprávne posúdil skutkový dej ako viacčinný súbeh trestných činov, pretože - ako
ustálil Najvyšší súd SR - ide v skutkoch, ktoré sa kladú za vinu obžalovanému o jedno konanie.
Znásilnenie a sexuálne násilie je rovnorodým, motivačne homogénnym konaním páchateľa, zameraným
na vlastné sexuálne uspokojenie, ktoré zasahuje do slobody rozhodovania poškodenej osoby o
svojom sexuálnom živote, a to prostredníctvom jej prinútenia k sexuálnej praktike (praktikám) alebo
prostredníctvom zneužitia bezbrannosti na tento účel. Také konanie narúša druhovo rovnaký objekt,
ktorý je diferencovaný ochranou jeho špecifických foriem v dvoch rôznych ustanoveniach v osobitnej
časti Trestného zákona. Ak páchateľ prinúti násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia ženu k súloži
a tiež k inej sexuálnej praktike alebo ak na taký čin zneužije  jej bezbrannosť, a tieto sexuálne praktiky
(zahŕňajúce súlož) strieda, kumuluje alebo ich vykonáva v bezprostrednej nadväznosti, ide jednočinný
súbeh trestných činov znásilnenia podľa § 199 Tr. zák. a sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a v smere, ako naznačil
najvyšší súd, upravil skutkové vety  a uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu  znásilnenia



podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1 Tr. zák.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na základné zásady ukladania trestov. Je pravdou,
že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život.
Okresný súd správne vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák.,
avšak  nesprávne obžalovanému pripísal ďalšiu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák.
Obžalovanému podľa okresnému súdu priťažovalo, že spáchal viac trestných činov.  Krajský súd vo
svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že v tomto smere okresný súd pochybil, pretože
skutočnosť, že obžalovaný spáchal dva trestné činy, sa odrazila v nutnosti použitia tzv. asperačnej
- zostrujúcej zásady a aplikácia ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. Pokiaľ by obžalovanému bola pričítaná aj
priťažujúca okolnosť, spočívajúca v spáchaní dvoch trestných činov, znamenalo by to, že obžalovanému
by jedna okolnosť  priťažovala dvakrát. Aj keď krajský súd - s ohľadom na to, že kvalifikoval konanie
obžalovaného ako jednočinný súbeh, neaplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (čo by de facto s
ohľadom na vyhlásený nález Ústavného súdu SR z 28.11.2013 sp. zn. PL ÚS 106/2011 už ani nebolo
možné)  a ukladal trest úhrnný, čím by  prichádzalo do úvahy prihliadanie na priťažujúcu okolnosť
spočívajúcu v spáchaní viacerých trestných činov. Nakoľko však v dovolacom konaní bol zrušený
rozsudok krajského súdu  na základe dovolania obžalovaného, tento sa nemohol dostať do zhoršenej
situácie, ako pred týmto rozhodnutím. Preto krajský súd v súčasnosti pri opätovnom rozhodovaní o
odvolaní obžalovaného  a pri ukladaní trestu, na priťažujúcu okolnosť neprihliadal a uložil obžalovanému
trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Okresný súd pochybil, keď pri vyhlásení rozsudku rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a následne zhodnotil túto skutočnosť ako
zrejmú nesprávnosť. Keďže nesprávne uvedenie zákonnej úpravy bolo vyhlásené pri vyhlásení rozsudku
a následne sa prenieslo aj do písomného odôvodnenia rozsudku, nemôže ísť o zrejmú nesprávnosť,
odvolací súd preto napravil pochybenie okresného súdu a v súlade s právnou úpravou rozhodol o
zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa správneho zákonného  ustanovenia, teda
podľa § 48 ods. 2      písm. a) Tr. zák.  Samotné zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia je správne a zákonné.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, okresný súd rozhodol správne, keď poškodenú s nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože poškodená si uplatňovala náhradu
morálnej ujmy  a ujmy na zdraví, avšak bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie
týchto nárokov a toto dokazovanie by výrazným spôsobom presahovalo potreby trestného stíhania.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/22/2009", "guid": "fbf564ff-34d1-4c35-a2ad-84c315c6f8c1:9ff1396b-6f4b-491d-91b3-c32ac3537a5e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}], "citovane_v": []}