{"guid": "1f91d86b-f904-4cba-a607-e4bae9d7ad5b:f3b106be-e7a4-4257-b233-72bd06e9a97e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4117228882.1", "spisova_znacka": "6CoP/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoP/16/2019 z 27. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. júna 2019, sp. zn. 6CoP/16/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4117228882.1", "identifikacne_cislo": "4117228882", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2019-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3b106be-e7a4-4257-b233-72bd06e9a97e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4117228882.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4117228882.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4117228882.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/16/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117228882
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117228882.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. XX, zastúpeného Mgr. Patrikom Štefkejem, advokátom so sídlom Nitra, Školská 3, proti osobe
povinnej platiť výživné: R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, zastúpenej Mgr. Zuzanou Gálikovou,
advokátkou so sídlom Nitra, Farská 33, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 29. novembra 2018, č. k. 18Pc/34/2017-212 v spojení s opravným
uznesením zo 17. januára 2019, č. k. 18Pc/34/2017 - 225, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti                          p o t v r d z u j e  .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením súd prvej inštancie (ďalej len
„napadnutý rozsudok“, „rozsudok“, „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie“) rozhodol, že osoba povinná
platiť výživné S.. R. D., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „povinný“, „otec“) je povinná prispievať na výživu
navrhovateľa Y. D., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 210 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred do rúk navrhovateľa, počnúc dňom 13. 10. 2017 a vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné za
čas od 13. 10. 2017 do 30. 11. 2018 vo výške 2 858,71 eura povolil povinnému splácať v mesačných
splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok (správne: omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia - § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ďalej aj
„CSP“). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu  z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Argumentoval, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia výživného na plnoleté dieťa vo výške
300 eur mesačne z dôvodu, že je študentom 3. ročníka R. T. v B. a pripravuje sa na budúce povolanie.
Žije v B. v spoločnej domácnosti s matkou Q. D. v I. a s mal. sestrou. Do školy dochádza 4-5 krát do
týždňa, náklady na cestovné má vo výške 30 eur mesačne, vyhovuje mu skôr dochádzka rýchlikom.
Na stravu minie približne 240 eur mesačne, pretože zje veľa, a to najmä mäso. Obedy si kupuje za
3-3,50 eura, vyberá si z menu. Mama mu dáva 50 eur mesačne. Na ošatenie a hygienické potreby
minie približne mesačne 10-15 eur. Nosí okuliare, ktoré mení každé dva, tri roky, lieky neužíva žiadne.
Motorové vozidlo je napísané na jeho mamu, on však na ňom chodí do práce. Snaží sa privyrábať
brigádnicky počas letných prázdnin 35 hodín týždenne, avšak počas školy nepracuje, pretože sa chce
naplno venovať škole. Pred 5 rokmi chodil na vysokú školu v P., kde nezvládol jeden ročník; škola bola
náročná. Otec mu ponúkol pracovať v J., toto však odmietol, nakoľko by musel zmeniť štúdium z denného
na kombinované. Zistil, že matka navrhovateľa je zamestnaná, o. i., poskytuje masérske služby a predaj
vína. Matka navrhovateľa pracuje ako laborantka s mesačným netto zárobkom 660,30 eura. Čo sa týka



masáži, zarobí mesačne 100-150 eur, masáže vykonáva od roku 2010, avšak s poukazom na zdravotný
stav v súčasnej dobe iba obmedzene. Otec navrhovateľa - povinný pracuje od 01. 12. 2017 v J. K. I. na
pozícii Inžinier dopravníkových systémov, má mesačný netto príjem 1 422,73 eura. Bol zamestnaný v
spoločnosti Y. T. s.r.o. od 01. 09. 2004, kde pracovný pomer skončil dohodou dňom 30. 11. 2017, kde
dosahoval príjem 1 469,92 eura. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére V. vo výške 200 eur,
ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/176/2017-22 zo dňa 28. 09. 2017. S
dcérou má veľmi dobrý vzťah, pričom jej prispieva i nad určenú výšku výživného, čo nebolo v konaní
sporné. Platí hypotekárny úver vo výške 285 eur mesačne, bezúčelový úver 41,86 eura, leasing auta
165 eur, strava, hygienické potreby 240 eur, telefón 9 eur, náklady na bývanie cca 100 eur. Povinný
dňa 18. 05. 2017 uzatvoril Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, na základe ktorej sa stal
vlastníkom  nehnuteľnosti, bytu č. XX, nachádzajúcej sa na X.p., na ulici X. v B., zapísanej na LV č. XXXX
za kúpnu cenu 139 000 eur. Dňa 21. 07. 2017 na základe Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena daroval predmetnú nehnuteľnosť E. Z. a bolo mu zriadené právo doživotného bývania. Podľa
jeho tvrdenia na byt prispela aj jeho priateľka, a preto prišlo k darovaniu. Dochádza z B. do V., je to 100 km
denne. Povinný využíva benefit stravu, dostáva príspevok na cestovné vo výške 20 eur. Má DDP pričom
na dôchodok prispieva zamestnávateľ 3% a on 1%. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvej
inštancie za preukázané, že boli splnené zákonné dôvody na určenie vyživovacej povinnosti, nakoľko
vyživovacia povinnosť povinného na výživné voči plnoletému navrhovateľovi stále trvá s poukazom na
§ 62 ods. 1 Zákona o rodine. Je nesporné, že  navrhovateľ navštevuje vysokú školu, riadnym denným
štúdiom na vysokej škole sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a vzhľadom na štúdium nie je
schopný sám sa živiť a výživou je odkázaný na výživné zo strany rodičov. Svoje náklady vyčíslil na
sumu vo výške 413 eur. Vyzdvihol, že na nákladoch navrhovateľa sa podieľajú obaja rodičia a v konaní
nemal preukázané také potreby, resp. zvýšené výdavky, ktoré by odôvodňovali určiť výživné vo výške
požadovanej navrhovateľom, preto určil výšku výživného na sumu 210 eur mesačne. Mal za to, že bude
v schopnostiach a možnostiach povinného plniť si takto určenú vyživovaciu povinnosť bez toho, aby bola
ohrozená jeho životná úroveň a pri zohľadnení jeho odôvodnených mesačných nákladov. Vyzdvihol,
že pri stanovení vyživovacej povinnosti nezohľadnil len reálny príjem povinnej osoby, ktorý dosahuje
v zamestnaní, ale aj jej celkové majetkové pomery, podotkol, že povinný sa bez dôležitého dôvodu
vzdal majetkového prospechu, keď sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú následne daroval. Uzavrel,
že výška výživného v sume 210 eur zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa po zohľadnení i
tej skutočnosti, že vyživovaciu povinnosť má i matka navrhovateľa. Keďže navrhovateľ žiadal určiť výšku
výživného na sumu 300 eur mesačne, vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň určil zročné výživné za čas od
13. 10. 2017 do 30. 11. 2018 vo výške 2 858,71 eura (13 mesiacov x 210 eur je 2 730 eur + alikvotná časť
za mesiac október 2017 je 128,71 eura), ktoré povolil povinnému splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok. K žiadosti povinného, aby mu pri
zročnom výživnom bolo zohľadnené, že prispieval finančne na chod domácnosti uviedol,  že výživné
nie je možné započítať so žiadnym, ani príp. nárokom povinného rodiča, a ak v súvislosti s bývaním
vznikli povinnému nároky, tieto je potrebné riešiť s matkou navrhovateľa. Výrok o náhrade trov konania
odôvodnil v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ  majúc
za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok
súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvádzal, že
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie postráda vysporiadanie sa s právnym úkonom povinného,
ktorý sa vzdal veľkého majetkového prospechu v prospech jemu cudzej osoby, ako vyhodnotil osobné,
zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov pri určovaní vyživovacej povinnosti, ktoré sú diametrálne
odlišné, v dôsledku čoho považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný v tomto rozsahu a
nedostatočne zdôvodnený. Tvrdil, že pri posudzovaní životnej úrovne oboch rodičov s ohľadom na ich
osobné, zárobkové a majetkové pomery tieto neboli zohľadnené v zmysle zásad určených právnou
normou. Argumentoval, že spôsobom určenia výšky vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie v zásade
určil obom rodičom vyživovaciu povinnosť v rovnakej výške (otec 210 eur, matka 203 eur) z ním
deklarovaných len skutočne nevyhnutných výdavkov (413 eur) spojených so životom a štúdiom na
vysokej škole. Z vykonaného dokazovania pritom vyšli najavo nesporné skutočnosti vo vzťahu k životnej
úrovni oboch rodičov, ktorá je u oboch diametrálne odlišná. Súd prvej inštancie tak určil, že na životnej
úrovni matky sa bude podieľať v rozsahu približne 26 % jej životnej úrovne (ako percentuálny podiel
sumy 203 eur na sume 750 eur - mzda matky plus občasné masáže). Zároveň  tým určil, že na životnej



úrovni otca sa bude podieľať len v rozsahu približne 14 % jeho životnej úrovne (ako percentuálny podiel
sumy 210 eur na sume 1 500 eur - mzda otca plus benefity zamestnávateľa, odmena poslanca). S
ohľadom na uvedené mal za zrejmé, že súd prvej inštancie určil výšku vyživovacej povinnosti v rozpore s
vykonaným dokazovaním a nesprávnou aplikáciu ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Zvýraznil, že
počas súdneho konania predložil podrobnú špecifikáciu len skutočne nevyhnutných výdavkov na život
a výdavkov súvisiacich so štúdiom na vysokej škole, pozostávajúcich z výdavkov na stravu, cestovné
súvisiace so štúdiom na vysokej škole, náklady na bývanie v sume 1/3 z celkových výdavkov za tri
osoby (navrhovateľ, matka, sestra), hygienické potreby s ošatením a výdavok súvisiaci s výmenou
okuliarov každé dva roky. V rámci špecifikácie výdavkov neuvádzal žiadne nadštandardné výdavky,
ktoré by bolo možné posúdiť ako nedôvodné. Neuviedol ani kredit na mobilný telefón, hoci matka mu
pravidelne prispeje na túto službu peniazmi a otec si takýto výdavok uplatnil v konaní. Za nepravdivé
považoval tvrdenie otca, že splátku hypotekárneho úveru platí výlučne zo svojich peňazí, pričom od
matky v súčasnom období požaduje uhradiť polovicu všetkých splátok úveru, ktoré formálne uhrádzal zo
spoločných peňazí, teda  z polovice splátky ide o výdavok matky, nie otca, ktorým ho platil z bankového
účtu, na ktorom sa zhromažďovali spoločné peňažné prostriedky oboch rodičov. Čistý príjem otca  spolu
s očakávaným vyšším ročným bonusom až 15% výšky jeho ročnej mzdy objektívne ustálil v sume okolo 1
500 eur mesačne a výdavky v sume 1 049,07 eura pri zarátaní len polovice splátky hypotekárneho úveru,
pričom prezentoval názor, že výdavok na autoleasing je nedôvodný výdavok, pretože tento leasing u
bývalého zamestnávateľa Y.-A. skončil ukončením pracovného pomeru (výdavok dnes neexistuje) a
odovzdaním vozidla zamestnávateľovi, pričom otec má aj druhé, a to vlastné motorové vozidlo a výdavok
v sume 165 eur odpočítal tiež od mesačných výdavkov. Otec si zobral účelovo bezúčelový úver v sume
3 000 eur, z ktorého dôvodu mesačnú splátku v sume 41,86 eura tiež odrátal z jeho odôvodnených
výdavkov. K výdavkom otca na cestovanie do práce uviedol, že má možnosť využívať bezplatnú dopravu
z B. do závodu do V., ktorú podľa potvrdenia zamestnávateľa nevyužíva. Preto ani tento výdavok by
mu nemal byť zohľadnený vo výdavkoch v celosti, ale v polovici. Z uvedeného dôvodu tak výdavky otca
považoval za oprávnené v sume 762,21 eura zosumarizoval, že z čistého príjmu otcovi zostane suma
737,79 eura mesačne na ľudsky veľmi dôstojný život a tak životná úroveň otca je na veľmi slušnej úrovni.
Pre prípad platenia výživného v sume 300 eur otcovi ostane minimálne suma 462,21 eura. Ďalej uviedol,
že je potrebné prihliadnuť aj na právny úkon otca, ktorý sa darovacou zmluvou vzdal majetkovej hodnoty
veľkého rozsahu, bytu v nadobúdacej hodnote 139 000 eur, ktorý daroval svojej súčasnej priateľke E. Z.
a pre seba zriadil právo doživotného bývania v tomto byte. Za dôvod tohto konania vzhliadol skutočnosť,
aby povinný nemohol byť podľa priezviska v katastri nehnuteľností lustrovaný a stotožnený ako vlastník
nehnuteľností s ohľadom na vyporiadanie BSM medzi otcom a matkou. Povinný svoje konanie nijako
nezdôvodnil a svojim konaním týmto spôsobom de facto vydedil svoje deti.  V závere zvýraznil, že
ním požadovaná suma 300 eur mesačne predstavuje len skutočné výživné na nevyhnutné výdavky
a priznanie práva reálne sa podieľať na životnej úrovni otca, pričom osobné, zárobkové a majetkové
pomery otca to odôvodňujú. Žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel jeho návrhu.

3.  K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril povinný písomným podaním, v ktorom žiadal napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Prezentoval názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
všetky vykonané dôkazy, zhodnotil jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň a
tiež potreby plnoletého dieťaťa. Mal za to, že odvolateľ vo svojom písomnom stanovisku poukazuje len
na jeho príjmy a výdaje, ale nevyčísluje príjmy jeho matky, ktorá sa má ako druhý rodič tiež povinnosť
podieľať na jeho výžive. Tvrdil, že príjmy matky sú: mesačná mzda vo výške 750 eur, príspevky a benefity
od zamestnávateľa 17 eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 47 eur mesačne, príjem z masáží 100
eur týždenne, príjem z predaja drogérie a vína 40 eur mesačne, výživné na dcéru 200 eur mesačne,
a v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku výživné na syna 210 eur mesačne a zročné výživné
na syna 100 eur mesačne, spolu v sume 1 764 eur. Matka navrhovateľa okrem vyššie uvedeného
poberá aj daňový bonus na deti a ďalšie benefity od zamestnávateľa. Pri vyčíslovaní vychádzal z príjmu,
ktorý matka z vedľajších činností dosahovala počas ich spolužitia. Výdavky matky vyčíslil 110 eur za
elektrinu mesačne, vodné a stočné 10 eur mesačne a polovica hypotéky 143 eur mesačne. Uviedol, že
navrhovateľ, navrhovateľova matka a mal. dcéra bývajú v rodinnom dome v I., tento dom patrí do BSM,
ktoré nebolo dodnes vysporiadané. Hodnota predmetného domu s príslušenstvom je cca 200 000 eur a
v rámci vyporiadania BSM navrhuje, aby tento dom pripadol do výlučného vlastníctva bývalej manželky,
pričom od nej doposiaľ nepožadoval vyplatenie žiadnej finančnej protihodnoty. Dodal, že užíva byt v
starom nadstavenom štvorposchodovom dome s 23 bytmi, ktorý nadobudol za finančnej pomoci svojej
priateľky. Navrhovateľ pri výpočte podieľania sa na životnej úrovni otca podľa príjmu vychádzal zo sumy,
ktorá nezodpovedá sume uvedenej v jeho pracovnej zmluve, ale zarátal do príjmu aj nepeňažné benefity,



ktoré nie sú nárokovateľné a sú určené zamestnávateľom, ako ich možno využiť. Dodal, že ročný bonus
ohlásený zamestnávateľom na rok 2019 je 0,00 eur. Odvolateľ do jeho príjmu mylne zarátal aj príjem
z jeho činnosti poslanca obecného zastupiteľstva, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
nebol poslancom obecného zastupiteľstva a nie je ním ani v súčasnosti. Bol toho názoru, že navrhovateľ
svoje deklarované výdavky riadne nepreukázal. Zvýraznil, že zo spoločného účtu manželov, na ktorý bol
pripisovaný len jeho príjem od rozvodu, boli hradené náklady na chod domácnosti matky do apríla 2018,
z ktorej sa po rozvode odsťahoval. K splácaniu spoločného hypotekárneho úveru po rozvode uviedol, že
navrhovateľova matka ako spoludlžník odmietala prispievať svojou polovicou na splátky a tieto realizoval
výlučne sám. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa výdavkov, ktoré vynakladá na spoločné aktivity s
dcérou uviedol, že na výlety pozýval aj navrhovateľa, ktorý sa však za posledných 8 rokov nechcel
zúčastniť žiadneho spoločného výletu a ponuku vždy odmietol. Záverom ešte dodal, že súd by mal pri
rozhodovaní prihliadnuť aj na skutočnosť, že navrhovateľ študuje na vysokej škole už šiesty rok. Po
vylúčení z vysokoškolského štúdia v P. nastúpil navrhovateľ na podobný odbor na T. v B. a ponúkol mu,
že môže bývať u neho v B., aby nemusel cestovať a mohol sa naplno venovať štúdiu, čo navrhovateľ
odmietol. V roku 2018 syn ukončil bakalárske štúdium na T. v B. a práve vtedy mu vybavil prácu v J. K.
I. na technickej pozícii s nadštandardným nástupným platom pre absolventa a s mnohými benefitmi a
výhodami s tým, že by mu bolo umožnené pokračovať na inžinierskom štúdiu kombinovaným spôsobom
popri zamestnaní. Túto ponuku zamestnania navrhovateľ odmietol.

4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu povinného uviedol, že životná úroveň
otca je nepomerne vyššia ako životná úroveň matky, mesačný príjem otca dosahuje dvojnásobok príjmu
matky a je preto odôvodnená požiadavka, aby v súlade so základnými zásadami určenými Zákonom
o rodine, sa náležíte prihliadlo na právnu normu ustanovenú § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o
rodine. Príjem matky z masáži vo výške 100 eur týždenne nevyplynul z dokazovania pred súdom prvej
inštancie, matka v konaní uviedla, že si dokáže občas privyrobiť, určite nie však sumu, ako uvádza otec,
pretože matka je každý deň v práci ako zamestnanec a prichádza domov neskoro. Matka má neustále
zdravotné problémy s lakťom, chodí na obstreky a jediné zlepšenie jej zdravotného stavu je možné
len vykonaním operácie lakťa. Zároveň je matka od roku 2018 sledovaným onkologickým pacientom,
žiadny predaj vína či drogérie nerealizuje. Tiež neboli zistené benefity matky od zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o výživné na sestru, ide o peniaze, ktorú sú príjmom sestry, ako oprávnenej osoby na
výživné, nie je to príjem matky a určené sú na pokrytie základných životných potrieb sestry spojené
s bývaním, stravou, štúdiom a dochádzkou na strednú školu. Dodal, že aktuálne matka spláca celú
splátku hypotekárneho úveru v sume 286 eur (rodiča doposiaľ nie sú majetkovo vysporiadaní) a po
rozvode rodičov (10/2017) v podstate takmer traja dospelí ľudia žijú len z príjmu matky, čo je dosť
obtiažne a pomáhajú im aj starí rodičia a priateľ matky. Dodal, že rodinný dom v I. podľa jeho názoru
určite nedosahuje hodnotu 200 000 eur, ako poukazuje otec, podľa vyjadrení realitného makléra
by bolo možné uvažovať odhadom o hodnote 140 000 - 160 000 eur. Otec naopak nadobudol zo
spoločných prostriedkov rodičov luxusný byt v žiadanej lokalite v blízkosti centra mesta v B., tzv.
mezanín v nadštandardnej výmere 122,49 m2 bez plochy balkónov, ktoré môžu mať pridelené dva až
štyri balkóny k mezanínu (bližšie okolnosti nie sú známe). Aktuálna odhadovaná hodnota mezanínu
je na úrovni hodnoty rodinného domu alebo aj vyššia. Otec má možnosť využívať bezplatnú dopravu,
no túto podľa vyjadrení zamestnávateľa nevyužíva. Otcovi bol priznaný ročný bonus a tento bol aj
vyplatený. Potvrdil, že matka odmietala platiť otcovi polovicu splátky hypotekárneho úveru, kým mu
otec nezačne prispievať výživným na jeho základné životné potreby. Keď otec začal prispievať na jeho
výživu po doručení rozsudku určeným výživným, začala matka rovnako platiť splátku hypotekárneho
úveru, ktorých platenia sa otec domáhal. Uviedol, že otec sám potvrdil, že má k dispozícií druhé osobné
motorové vozidlo značky A. C3 a tak výdavok na autoleasing nie je oprávneným výdavkom. Dopravu do
zamestnania má zabezpečenú zamestnávateľom, pričom v základnom konaní otec nepredložil žiadny
dôkaz, že zamestnávateľ nevytvoril objektívne také podmienky aj pre otca, v závislosti od povahy otcom
vykonávanej práce, aby mohol tento bonus reálne uplatniť. Z tvrdenia otca ani nie je možné objektívne
verifikovať, v čom by mal spočívať ten objektívny dôvod, pre ktorý podľa vlastných slov, nemôže využívať
bezplatnú dopravu do zamestnania. Samotný vzťah s otcom charakterizoval ako nie moc blízky pre
rozličnosť záujmov, čo mu nemožno vyčítať. Potvrdil, že mu otec ponúkol bývanie s ním, avšak len
v prípade, ak natrvalo odíde z domu v I. a k otcovi sa presťahuje do B.. Túto ponuku otca odmietol,
pretože chcel bývať spoločne so svojou sestrou. Keď otca požiadal, aby mu umožnil aspoň počkať na
byte v B. pár hodím, keď má prestávku medzi prednáškami aj niekoľko hodín, odmietol to s tým, že
buď príde bývať k nemu natrvalo, inak si neželá, aby v jeho neprítomnosti sa zdržiaval na byte v B..
Dodal, že otec mu emailom poslal ponuku na prácu v spoločnosti J. K. I. tri dni pred pojednávaním,



avšak predtým od októbra 2017 neprejavoval o neho záujem. Toto konanie otca považoval za účelové,
v snahe zabezpečiť výšku výživného v čo najnižšej výške. Dôvodom odmietnutia ponuky bolo ale, že
by musel prejsť z dennej formy štúdia na tzv. kombinovanú formu, počas týždňa pracovať a študovať
pravdepodobne piatky a víkendy. Nevedel posúdiť, či by to zvládol a možnosť spätného prechodu na
dennú formu by nebola možná. Bol toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať
mu výživné v požadovanej výške.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným
účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti §  363 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3
CSP a dospel k záveru,  že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil i po
právnej stránke, a preto rozsudok súdu prvej inštancie  ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia súd uvedie teda, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový
stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované
riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou,
ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a
nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke
zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia
rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa navrhovateľom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania  k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že navrhovateľ sa s



dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnil neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel a pre ktoré
návrh zamietol.

10. Predmetom konania je návrh navrhovateľa na určenie výživného na plnoleté dieťa vo výške 300
eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že je študentom 3. ročníka R. T. v B. a pripravuje sa na budúce
povolanie.

11. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. Úvodom je potrebné uviesť, že z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným
právom dieťaťa a vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí
vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ust. § 62 ods.
1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné
samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z hľadiska veku tieto nároky nediferencuje.
Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť
rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy sa živiť, resp., s ohľadom na
konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností daného
prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné
samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť
nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského
alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr.
zdravotný stav.

16. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené
potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti,
obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky
vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj
majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú
nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.



Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb
(jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie,
príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie
výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje,
že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti,
ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia len uvádza, že navrhovateľ sa v konaní domáhal voči povinnému
určenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že sa riadnym denným štúdiom na vysokej škole sústavne
pripravuje na budúce povolanie a vzhľadom na štúdium nie je schopný sám sa živiť. Trvanie vyživovacej
povinnosti zo strany povinného k navrhovateľovi v konaní nebolo sporné. Sporný je len rozsah
vyživovacej povinnosti, resp. výška výživného, ktorá v zmysle ust. § 62 ods. 2, § 75 zákona č. 36/2005 Z.
z. závisí jednak od možností a schopností výživou povinnej osoby, v danom prípade otca navrhovateľa a
od odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby - navrhovateľa. Pokiaľ ide o skúmanie pomerov na
strane navrhovateľa, povinného i matky navrhovateľa, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie ohľadne ich osobných, majetkových a zárobkových schopností,
možností a celkových pomerov. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v tomto smere
stotožňuje a v celom rozsahu na tieto odkazuje, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti spolu s
jeho matkou a s maloletou sestrou. Je študentom R. T. v B. a do školy dochádza 4-5 krát do týždňa.
Navrhovateľ vyčíslil a preukázal svoje náklady. Tiež uviedol, že sa si privyrábal brigádnicky počas letných
prázdnin 35 hodín týždenne, počas školy nepracuje, pretože sa chce venovať škole. Z obsahu spisu tiež
vyplýva, že navrhovateľ pred 5 rokmi chodil na vysokú školu v P., kde nezvládol jeden ročník, nakoľko
podľa tvrdenia navrhovateľa išlo o náročnú školu. Na strane matky bolo preukázané, že je zamestnaná
ako laborantka s mesačným zárobkom 660,30 eura v čistom, tiež poskytuje masérske služby, ktoré
vykonáva od roku 2010 a si mesačne 100-150 eur. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére
V.. Uhrádza náklady na chod domácnosti, rodinného domu v I. a na stravu, ošatenie a hygienu členom
domácnosti. Na strane povinného otca navrhovateľa bolo v konaní preukázané, že je zamestnaný,
pracuje od 01. 12. 2017 v J. K. I. na pozícii Inžinier dopravníkových systémov s čistým mesačným
príjmom 1 422,73 eura, pričom pred tým bol zamestnaný v spoločnosti Y. T. s.r.o. od 01. 09. 2004,
pracovný pomer skončil dohodou dňom 30. 11. 2017, kde dosahoval príjem 1 469,92 eura. Využíva
benefit stravu, dostáva príspevok na cestovné vo výške 20 eur. Má DDP pričom na dôchodok prispieva
zamestnávateľ 3% a on 1%. Do práce dochádza z B. do V. asi 100 km denne. Má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť voči dcére V. vo výške 200 eur, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k.
24P/176/2017-22, zo dňa 28. 09. 2017. Platí hypotekárny úver vo výške 285 eur mesačne, bezúčelový
úver 41,86 eur, leasing auta 165 eur, strava, hygienické potreby 240 eur, telefón 9 eur, náklady s bývaním
cca 100 eur. Otec navrhovateľa dňa 18. 05. 2017 uzatvoril Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k bytu, na základe ktorej sa stal vlastníkom  nehnuteľností bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X p., na
ulici X. v B., zapísaný na LV č. XXXX za kúpnu cenu 139 000 eur. Dňa 21.07.2017 na základe Darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena daroval predmetnú nehnuteľnosť E. Z.. Podľa jeho tvrdenia
k darovaniu prišlo z dôvodu, že na byt prispela aj jeho priateľka.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie posúdil komplexne pomery účastníkov ich výsluchmi,
zabezpečením listinných dôkazov a z takto vykonaného dokazovania konštatoval správne právne
závery. Navrhovateľom namietané súdom prvej inštancie nedostatočné zhodnotenie výdavkov na strane
otca i samotného navrhovateľa odvolací súd nevzhliadol. V tejto súvislosti nedá odvolaciemu súdu
podotknúť, že príjem 210 eur zo strany jedného povinného rodiča pre plnoleté dieťa je stanovený
pomerne správne jednak k zárobkom rodičov na jednej strane, ale aj v porovnaní s priemerne
žijúcou dospelou osobou. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej
inštancie určené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľa, ako i možnosti,
schopnosti a majetkové pomery povinného. Určené výživné povinného na navrhovateľa takto plne



zodpovedá nielen citovanej zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov a
zohľadňuje i skutočnosť, že navrhovateľ si privyrába brigádnicky.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
s tým, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o zročnom výživnom plne súladne s ust. § 77 ods.
1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako i správne stanovil výšku zročného výživného a podmienky jeho
zročnosti postupujúc plne v intenciách § 232 CSP.

20. Odvolací súd považuje za správne napadnuté rozhodnutie aj v časti, v ktorej rozhodol o trovách
prvoinštančného konania, ktoré rozhodnutie bolo správne odôvodnené s poukazom na ust. § 52 CMP.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti  rozhodnutiu odvolacieho  súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote  2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa  ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2  CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods.  2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP)  a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie  povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému
podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí



d/ predajom cenných papierov
e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Pc/34/2017", "guid": "6c868c63-a559-44a4-bb4f-b8a8ce2051e8:12716148-7a68-4de7-9471-01f7382caa1b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "14ac121d-07d2-429d-b508-1efb92a29887:47170845-a5c4-4711-8b3f-604eb9248902", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Pc/34/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18Pc/34/2017 z 7. 8. 2017", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2017-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14ac121d-07d2-429d-b508-1efb92a29887:47170845-a5c4-4711-8b3f-604eb9248902"}], "citovane_v": []}