Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/2/2014 z 11. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. februára 2014, sp. zn. 17Co/2/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3713212260.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/2/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3713212260.1 | 2014-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ZoR, § 62 ZoR, § 75 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4449292b-47a0-4329-a1de-913e3aacc1ac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3713212260.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713212260
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713212260.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky F. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. J., R. L. XXX/XX proti odporcovi F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Z. Q. XXXX/XX, o
zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
18. novembra 2013, č.k. 6C/216/2013-42, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné odporcovi na navrhovateľku zo sumy 80 Eur na 140
Eur mesačne, od 12.09.2013. Zameškané výživné od 12.09.2013 do 30.11.2013 vo výške 158 Eur povolil
odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur, od právoplatnosti rozsudku do vyrovnania, pod
stratou výhody splátok. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 21.12.2010,
č.k. 10P/86/2010-16. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zvýšil
výživné odporcu na ňu zo sumy 80 Eur na 180 Eur mesačne, s tým, že výživné na ňu bolo naposledy
upravované v roku 2010, odkedy došlo k zmene jej pomerov. Po vykonanom dokazovaní súd dospel
k návrhu, že návrh navrhovateľky je dôvodný sčasti. Vykonaným dokazovaním zistil, že od poslednej
úpravy výživného došlo k zmene pomerov. Navrhovateľka je staršia, jej potreby sú väčšie. V tomto
školskom roku bude maturovať, preto sa skladajú so spolužiakmi na stužkovú slávnosť. Navrhovateľka
potrebuje peniaze na zakúpenie školských pomôcok, preto sa snaží chodiť na brigády, kde je schopná
zarobiť si 19 Eur až 38 Eur mesačne. Odporca tak, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia má
naďalej tri vyživovacie povinnosti, jeho zárobok sa však zvýšil na 781,92 Eur mesačne. Príjem matky
navrhovateľky, ktorá je na materskej dovolenke, sa naopak znížil, matke navrhovateľky pribudla jedna
vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na uvedené považoval súd za potrebné zvýšiť odporcovi výživné zo
sumy 80 Eur na sumu 140 Eur mesačne, s účinnosťou od 12.09.2013, teda do dňa podania návrhu na
súd. Vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby výživné na navrhovateľku
bolo zvýšené na sumu 90 Eur mesačne. V odvolaní uviedol, že je síce pravdou, že na strane
navrhovateľky došlo k zmene pomerov, ktoré spočívajú najmä v tom, že od poslednej úpravy pomerov
uplynuli tri roky, avšak navrhovateľka navštevuje stále tú istú strednú školu, v 4. ročníku jej pribudli len
náklady na stužkovú. Náklady na pomôcky, stravu, či iné potreby sú porovnateľné spred obdobia troch



rokov. Len rast životných nákladov nemôže mať za následok zvýšenie výživného zo sumy 80 Eur na
sumu 140 Eur, ktoré považoval za neprimerane vysoké. Nesúhlasil ani s názorom prvostupňového súdu,
že došlo k výraznej a trvalej zmene pomerov na jeho strane, keď jeho príjem je vyšší. Poukázal na to,
že zvýšený mesačný príjem za posledný rok je spôsobený jeho enormným pracovným vyťažením, keď
využíva možnosť pracovať nadčas a takýmto spôsobom si privyrobiť. Jeho základná mzda predstavuje
pritom len sumu 398,33 Eur. Ďalej poukázal na to, že sa stal obeťou trestného činu, keď mu tretia osoba
spôsobila dlh voči splátkovým spoločnostiam vo výške 3.210 Eur, ktorý musí splácať, ak nechce, aby
tento narastal, rôzne úroky a poplatky, túto zadlženosť si nezapričinil sám, mesačné splátky ho veľmi
finančne zaťažujú a musí ich platiť. Navrhovateľka v konaní uviedla, že je schopná si mesačne privyrobiť
na brigáde, na čo musí súd taktiež prihliadať pri hodnotení jej pomerov. Skutočnosť, že jej matka má
ďalšie dieťa s druhom, ktorý je nezamestnaný, nemôže mať dosah na neho, ktorý je riadne zamestnaný
a snaží sa plniť si všetky finančné povinnosti.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
časti potvrdiť. K tvrdeniu odporcu, že z jej strany nedošlo k rastu životných nákladov uviedla, že všetky
jej potreby jej zabezpečuje jej matka, ktorej finančná situácia sa za posledné roky podstatne zmenila, čo
má za následok to, že jej nemôže zabezpečiť jej životné potreby v takej miere, ako to bolo v minulosti.
Matka je na rodičovskej dovolenke, mladšia sestra začala navštevovať strednú školu. Na trhu práce je
tak málo pracovných príležitostí, že si už nemôže zohnať brigádu a finančne si prilepšiť. Je v 4. ročníku
strednej školy a v tomto ročníku bude maturovať. Z tohto dôvodu nemá ani čas na prácu popri škole a
nemá ani možnosť si v mieste bydliska brigádu zohnať.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutej časti, t.j. výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh zamietnutý,
sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudol
právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča
a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie
vyživovacej povinnosti, uvedených v § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o
rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Zo spisu odvolací súd zistil, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke bola naposledy určená
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.12.2010 č.k. 10P/86/10-16, ktorým bola
schválená dohoda rodičov, ktorou sa rodičia dohodli na zvýšení výživného na navrhovateľku na sumu 80
Eur mesačne. V tom čase mala navrhovateľka 16 rokov, bola študentkou Stredného odborného učilišťa
sklárskeho v Lednických Rovniach. Matka navrhovateľky bola zamestnaná, mala ďalšie tri vyživovacie
povinnosti k deťom z druhého manželstva, jej priemerný mesačný zárobok predstavoval sumu 396,40
Eur mesačne. Navrhovateľka, ktorá v tom čase bola maloletá, bola zverená do osobnej starostlivosti



matky. Odporca bol zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný zárobok v tom čase predstavoval sumu
569,76 Eur, mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

V súčasnosti má navrhovateľka 19 rokov a je študentkou posledného ročníka Stredného odborného
učilišťa sklárskeho v Lednických Rovniach. Matka navrhovateľky je v súčasnosti na materskej dovolenke,
jej príjem poklesol a predstavuje ho rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne a rodinné
prídavky v sume 115,50 Eur mesačne. Oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia jej
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Odporca sa druhýkrát rozviedol. Jeho priemerný čistý mesačný
zárobok v súčasnosti dosahuje 781,90 Eur mesačne.

Z uvedeného je tak zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov,
a to na strane všetkých účastníkov konania. Je nepochybné, že navrhovateľke, ktorá je študentkou
posledného ročníka strednej školy, sa náklady na výživu zvýšili, pretože tak, ako je všeobecne známe,
študenti maturitného ročníka majú nemalé výdavky spojené so stužkovou slávnosťou; k zvýšeniu
nákladov došlo aj v súvislosti s tým, že navrhovateľka potrebuje prostriedky na špeciálne výtvarné
pomôcky. V konaní bolo zistené, že doposiaľ väčšinu týchto nákladov hradila navrhovateľke jej matka,
táto však tým, že je v súčasnosti na materskej dovolenke a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť,
nie je schopná všetky náklady navrhovateľky hradiť. Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka sa
snažila hradiť si tieto náklady aj tým, že brigádne pracovala, v súčasnosti však navrhovateľka uvádza,
že brigádu si nemôže zohnať a taktiež pri štúdiu nemá na brigádnickú činnosť čas. Keďže na strane
odporcu od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu jeho zárobku o cca 212 Eur mesačne, záver
súdu prvého stupňa, že odporca je schopný prispievať na výživu navrhovateľky vyššou sumou, a to
sumou vo výške 140 Eur mesačne, považoval odvolací súd za správny. K námietke odporcu uvádzanej
v odvolaní, že sa nie vlastnou vinou dostal do situácie, keď musí splácať úver, ktorý mu spôsobila tretia
osoba nezákonnou činnosťou, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona
o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto je prvoradou povinnosťou odporcu
postarať sa o výživu svojich detí.

Preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v
odvolacom konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .