Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/428/2014 z 25. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. marca 2015, sp. zn. 8CoE/428/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3614205297.1 Krajský súd Trenčín | 8CoE/428/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3614205297.1 | 2015-03-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. d) OSP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc4c89c7-7428-40f5-83d5-82e53dba0e58 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3614205297.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/428/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205297
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614205297.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, V.
XX, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného X.. Q. Q., advokátom vykonávajúcim činnosť prostredníctvom
advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: V. B., bytom B. S., S. Z. XX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie sumy 812,44
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 9.
septembra 2014, č. k. 1Er/709/2014 - 9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným
do zápisnice súdnym exekútorom dňa 24.05.2014 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre
vymoženie sumy 812,44 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR
7514/07 zo dňa 24.10.2007. Súd prvého stupňa sa oboznámil so žiadosťou súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie, výpisom z obchodného
registra, obsahom spisu tamojšieho okresného súdu sp. zn. 5Er/2178/2008 a dospel k záveru, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť.
Dôvodil, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu
rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy zo dňa 07.12.2006 posúdenej ako zmluva o
úvere. Z obchodného registra vyplýva, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je
okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom.
Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu uzatvoril v rámci
predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Keďže predmetnú zmluvu uzatváral na
jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ, súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu
spotrebiteľskú a vzťah založený touto zmluvou ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľ neprestáva byť
spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v
exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že súčasťou
zmluvy o úvere sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú okrem iného aj rozhodcovskú
doložku. Táto rozhodcovská doložka však nespĺňa podmienku jej individuálneho dojednania. Za
individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo náležité
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. V predmetnej exekučnej veci však povinný nemohol ovplyvniť zmysel a



obsah rozhodcovskej doložky, pretože táto bola inkorporovaná do všeobecných obchodných podmienok.
V prípade, ak chcel zmluvu o úvere povinný uzavrieť, musel ju akceptovať ako celok alebo ako
celok odmietnuť. Povinný teda nemal možnosť sa rozhodnúť, či chce alebo nechce rozhodcovskú
zmluvu vo forme doložky uzavrieť, nemal možnosť vybrať si rozhodcovský súd, či obmedziť rozsah
sporov, ktoré budú riešené v rámci rozhodcovského konania. Podpisom takejto zmluvy sa povinný
pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdáva svojich
práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ak aj zmluva o úvere
poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna,
pretože trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania. Z rozhodovacej praxe
exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje
rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa
prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných
podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť,
kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi
dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľom (povinným), na podklade ktorej dodávateľ (oprávnený)
iniciuje voči spotrebiteľovi (povinnému) rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne
po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú (nekalú)
podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský
rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Pre úplnosť súd prvého stupňa dodal, že rozhodcovská
doložka bola posúdená ako absolútne neplatná už v uznesení č. k. 5Er/2178/2008 - 19 zo dňa
15.01.2010, právoplatným dňa 12.05.2010. Skutkový a ani právny stav sa medzi účastníkmi od
právoplatnosti predmetného uznesenia nezmenil a dôvody, pre ktoré bola exekúcia zastavená, platia aj
v tomto exekučnom konaní. Súd prvého stupňa použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu
spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach
v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, v súlade s § 44 ods.
2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre
rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom
právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie
veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal
za to, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v
konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z
formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný
súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu
čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej
zastával názor, že súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový
stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská
zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa
§ 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V
niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok.
Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol
vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal
nad rámec zákonných ustanovení.



Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. a exekučné konanie zastaviť podľa § 103
a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251
ods. 4 O.s.p . z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. dňa 24.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 812,44
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 24.10.2007,
sp. zn. SR 7514/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 03.12.2007 a
vykonateľnosť dňa 06.12.2007.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5Er/2178/2008 vyplýva, že
oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 24.10.2007,
sp. zn. SR 7514/07, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 842,46 Eur s
príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 5Er/2178/2008 - 19 zo
dňa 15. januára 2010 exekúciu zastavil, keď dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený
ako exekučný titul je nevykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2010 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/94/2010 - 32 zo dňa 30. marca 2010.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:



1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 5Er/2178/2008 - 19
zo dňa 15. januára 2010, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.05.2010 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/94/2010 - 32 zo
dňa 30. marca 2010. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté
o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom
skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené,
ide meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 5Er/2178/2008 -
19 zo dňa 15. januára 2010 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 4CoE/94/2010 - 32 zo
dňa 30. marca 2010, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho
zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov postup súdu prvého stupňa, ktorý opätovne posudzoval spôsobilosť totožného
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v totožnej veci medzi tými istými účastníkmi konania
nemožno považovať za vecne správny a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. a exekučné konanie zastavil podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.
 v spojení s ustanovením § 251 ods. 4
O.s.p .

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .