{"guid": "1f8dd8dc-e931-4bc3-be86-014775a83dc9:1f4ed181-7bb3-431d-8bb2-a924db8c72cc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6916205368.1", "spisova_znacka": "13Co/106/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/106/2017 z 26. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. marca 2018, sp. zn. 13Co/106/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6916205368.1", "identifikacne_cislo": "6916205368", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Milan Lipovský", "sudca_id": 671, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-lipovsky-671", "datum_vydania": "2018-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/29/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 29/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/29/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/29-2010/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/29#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f4ed181-7bb3-431d-8bb2-a924db8c72cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6916205368.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6916205368.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6916205368.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/106/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916205368
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916205368.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu:
Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: F. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. V. XXXX/XX, R. V., občan SR, o zaplatenie
2.816,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 12C/142/2016 - 75 zo dňa 17. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/142/2016 - 75 zo dňa 17.  01. 2017 v
napadnutej časti    p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania                          n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.045,16 Eur
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 24. 02. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.).
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.)
Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 45,22 % (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd  uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy  2.816,71
eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru  na základe Zmluvy o úvere č. 4410121620 zo dňa
30. 10. 2014.

3.   Na základe vykonaného dokazovania mal súd  preukázané, že žalobca  so žalovaným uzavreli dňa
30. 10. 2014  Zmluvu o úvere č. 4410121620. Na jej základe poskytol žalobca  žalovanému úver vo výške
2.600 eur. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom  splácať v 84-roch pravidelných mesačných
splátkach vo výške 63,54 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola  vo výške  5.337,36 eur  (84
x 63,54 eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške  23,09 % ročne. Ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) predstavovala 26 %. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 16,81 %.

4.   Žalovaný si svoju povinnosť  voči žalobcovi nesplnil, z celkového počtu  84-roch splátok uhradil
9 splátok v celkovej výške 571,86 eur. Tým, že  žalovaný  riadne svoj dlh nesplácal, dostal sa do
omeškania.  Výzvou  zo dňa 04. 02.  2016  oznámil žalobca žalovanému, že dlžná suma nebola aj
napriek opakovaným upozorneniam uhradená,  celá jeho  pohľadávka vo výške  2.816,71 eur vrátane
príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ho na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania  výzvy.



5.  Okresný súd uzavrel, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere
(zák. č. 129/2010 Z. z.), ide o typickú  formulárovú zmluvu. Okresný súd  posudzoval predmetnú
zmluvu z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy uvedených  v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 30. 10. 2014, t.j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“). Obligatórnou náležitosťou  zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj
údaj  o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch).  V úverovej zmluve  je konečná splatnosť uvedená v 39. bode, pri ktorom je uvedený počet
mesiacov 84  po poskytnutí úveru. Okresný súd   pri výklade predmetnej  náležitosti si pomohol
tzv. legálnym výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej
jasne uvádza, že zmyslom  určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise  zmluvy
informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a  ako  dlho je povinný plniť si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu poukázal na  záver uvedený
v rozhodnutí  Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012: „Vyžaduje sa teda  časová (dátumová)
špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito
sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok).
Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol
do konkrétneho (jedného) časového  údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského  úveru
predstavovať.“ Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju uviedol žalobca v zmluve nie je v súlade
s vyššie citovanými  závermi a preto  okresný súd považoval predmetný úver  s odkazom na ust. § 11
ods. 1 písm. b)  zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Bolo v  kompetencii
poskytovateľa úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že  spotrebiteľ
pri podpise zmluvy  by  mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil
len k neurčitému   (slovne vágnemu) uvedeniu o termíne konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí
úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

6.    Vzhľadom na uvedené žalobu  na zaplatenie 2.816,71 eur považoval okresný súd za  dôvodnú
iba v časti  sumy  predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého úveru vo výške  2.028,14 eur
a zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur.  Od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške  2.600,-
eur okresný súd odčítal všetky úhrady, ktoré vykonal žalovaný, a to  vo výške 571,86 eur.  Rozdiel
týchto súm kvantifikuje oprávnenú výšku žalobcovho nároku. Okresný súd zmluvnú pokutu priznal v
dohodnutej výške 17,- eur. Vo zvyšnej časti  preto okresný  súd žalobu  zamietol, vrátane nároku na
poplatok za upomienku. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku poukazál na to, že podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem iného  ,,náklady  spojené
s jej uplatnením“. Paušálna náhrada výdavkov, premietnutá do poplatku za upomienku ( Hlava 11 §
1 ÚZP),  preto umožňuje navýšenie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady, a tak sa táto zmluvná
podmienka dostáva do rozporu s ust. § 121 ods. 3 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Nemali
by byť pochybnosti, že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady je nevýhodnejším
ustanovením oproti zákonnému pravidlu a preto ich žalobcovi nepriznal.

7.   Okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v požadovanej výške, avšak len z priznanej sumy
2.045,14 eur, teda z istiny (a zmluvnej pokuty) a to od  24. 02. 2016.

8.   O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Z uplatneného nároku 2.816,71 eur
bolo žalobcovi rozhodnutím priznaných 2.045,14 eur. Úspech žalobcu predstavuje  72,61% a neúspech
27,39%, čistý úspech žalobcu je takto vo výške 45,22%  (ako rozdielu medzi pomerom úspechu a
neúspechu) a v tomto rozsahu je aj daný nárok žalobcu  na náhradu trov konania.

9. Proti rozsudku v súlade s § 355 CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie žalobca v
časti, v ktorej súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a do výroku o náhrade trov konania, z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP). Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené
a priznaná mu náhrada trov konania.

10. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, ak tvrdí, že úverová zmluva
neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.  Z
podmienok zmluvy o úvere môže spotrebiteľ bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín



konečnej splatnosti úveru, keďže musí len spočítať dobu 48 mesiacov od poskytnutia úveru. V zmysle
záväznej interpretácie Súdneho dvora je takéto určenie termínu dostatočné. Poukázal na Čl. 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej
únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Zákon č. 129/2010 Z. z. bol prijatý v dôsledku
Smernice 2008/48/ES.  V danom prípade je potrebné zohľadniť Čl. 10 predmetnej smernice, označený
ako „informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere“. V súvislosti s obsahovými náležitosťami Súdny
dvor vyslovil záväzný právny názor s poukazom na absenciu náležitosti v úverovej zmluve, že: „Za týchto
okolností je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku tak, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť
každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Z výkladu smernice možno
jednoznačne odvodiť záver, že nie je potrebné uvádzať v úverových zmluvách konkrétny dátum, ako
časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru. Názor súdu prvej inštancie nie je správny, ak má za to, že
veriteľ/dodávateľ má povinnosť uviesť v každej úverovej zmluve konkrétnym dátumom začiatok a koniec
splatnosti úveru, ale postačí zrozumiteľne a stručne uviesť len výšku, počet a frekvenciu splátok, čo
zmluva obsahuje, keď uvádza mesačnú splátku vo výške 63,54 eur a počet splátok 84, pričom sa uvádza
aj splatnosť splátok do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Následne odvolateľ udáva, že z podmienok
zmluvy o úvere môže spotrebiteľ bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti
úveru, keďže musí len spočítať dobu 48 mesiacov od poskytnutia úveru.

11. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadril.

12.      Krajský súd ako súd odvolací  (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie   súdu prvej inštancie potvrdil v súlade
s § 387 ods. 1 CSP  ako vecne správne.

13.  Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

15.    Odvolací súd v súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení rozhodnutia  súd venoval náležitú pozornosť zisteniu
všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady
pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia.

16.    Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

17.      Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody  udáva, že súd prvej inštancie rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav
subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú  správne interpretoval.

18.      Je nesporné, že  predmetom konania je nárok uplatnený zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú
súd prvej inštancie správne posudzoval podľa § 52 a nasl. OZ, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. účinným
ku dňu uzatvorenia zmluvy. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie  nesprávne právne posúdil vec,
keď mal za to, že zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona
č. 129/2010 Z. z., a to konečnú splatnosť úveru, pričom poukázal na to, že Súdny dvor v rozhodnutí pod
sp. zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 vyslovil záväzný právny názor s poukazom na absenciu náležitosti
v úverovej zmluve s tým, že Čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Z výkladu smernice podľa odvolateľa, potom jednoznačne možno
odvodiť, že nie je potrebné uvádzať v úverových zmluvách konkrétny dátum ako časovú špecifikáciu
konečnej splatnosti úveru, ale postačí zrozumiteľne a stručne uviesť len výšku, počet a frekvenciu splátok
spotrebiteľa.



19.    Odvolací súd k dôvodom odvolania žalobcu udáva, že z ROZSUDOKU SÚDNEHO DVORA
z 9. novembra 2016  (C - 42/15) ,  vyplýva, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade,
ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2  smernice, zmluva sa
bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Smernica bola prijatá v záujme
boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky
podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri
uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo
dňa 09. 07. 2015, Bucura, C 348/14, neuverejnený; EÚ:C:2015:447, bod 57).

20.    Zákon č. 129/2010 Z.z. účinný k 30. 10. 2014 v § 9 ods. 2 písm. f/ uvádzal ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uvedenie údaju o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve.
V konkrétnej úverovej zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený v bode 39: ako „84 mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“.  V bode 39 nie je uvedené, kedy bude
úver poskytnutý. Pokiaľ ide o prvú splátku jej splatnosť je podľa zmluvy dohodnutá „po mesiaci od
dátumu poskytnutia úveru“. Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí
a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv
na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Ide teda o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Správny je potom záver súdu prvej
inštancie, keď posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov a zdôraznil, že dodávateľ mal, všeobecné
(tkz. typové) údaje matematicko-logickými operáciami premietnuť do konkrétneho  časového  údaju,
ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského  úveru predstavovať. Bolo v  kompetencii poskytovateľa
úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že  spotrebiteľ pri podpise
zmluvy  by  mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania úveru, napriek tomu pristúpil len
k neurčitému    (slovne vágnemu) uvedeniu o termíne konečnej splatnosti. Spôsob určenia konečnej
splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými  závermi a preto  okresný súd
správne považoval predmetný úver  s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b)  zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko
neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho
plnenia uzavretej zmluvy,   ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

21.  Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
rozhodnutie  okresného súdu v napadnutej časti potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, keď
súd prvej inštancie aplikoval vzhľadom na výsledok sporu správne ustanovenie zákona (§ 255 ods. 1
CSP) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v konaní.

22.  O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a preto by jej  vzniklo  proti žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však žalovanej v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy,
odvolací súd jej nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

23.  O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu



sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/142/2016", "guid": "c390175b-f163-421a-bcdc-481d2571b8a9:dddc19d0-5d35-41cd-a19a-db98e4812682", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8632beaf-989c-423f-9ed8-cbc4439e1bc8:aa3f592e-883e-44ec-9ab8-caa5c04753c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6611218135.1", "spisova_znacka": "17Co/151/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/151/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6611218135.1"}], "citovane_v": [{"guid": "451ac2d2-ed46-415b-8507-2bc881503a3e:0cf3cd35-90e6-4b97-92e2-35f368ea7d89", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2518202800.2", "spisova_znacka": "23CoCsp/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/32/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2518202800.2"}, {"guid": "7d15030e-72c7-4787-9816-8faad2aa2c4b:8db3f30f-0a5d-470e-bfca-696bf7c0e2f9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2117220531.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoCsp/41/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2117220531.1"}, {"guid": "7d15030e-72c7-4787-9816-8faad2aa2c4b:a98669b1-8d86-4759-b89f-3ce77877ccc5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2117220531.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoCsp/41/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2117220531.1"}]}