Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/251/2013 z 4. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. septembra 2013, sp. zn. 9Co/251/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5112231409.1 Krajský súd Žilina | 9Co/251/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5112231409.1 | 2013-09-04 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54872f09-5fe2-4774-abc2-8240bf798318 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112231409.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/251/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112231409
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112231409.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky K. Q., nar.
X. X. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, U., zastúpenej JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so
sídlom J. K. XX, U. proti odporcom v rade 1/ Z. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, U., rade
2/ K. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, U., zastúpeným JUDr. Igorom Šimom, advokátom so
sídlom H. XX, U., v konaní o zaplatenie 300,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v rade 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 7C/333/2012-52 zo dňa 9. 1. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovia v rade 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke na trovách
odvolacieho konania sumu 46,75 Eur a túto uhradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr.
Michaely Macalákovej, advokátky so sídlom v U., do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v rade 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľke 300,- Eur spolu s 0,5 % poplatkom z omeškania denne zo sumy 300,- Eur od 21. 7. 2012
až do zaplatenia, na trovách konania zaplatiť 18,- Eur a na trovách právneho zastúpenia 115,80 Eur na
účet jej právnej zástupkyne, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní považoval okresný súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k
platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy o nájme bytu, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31.
3. 2013. Pred uplynutím doby nájmu odporcovia ako nájomcovia doručili navrhovateľke 15. 6. 2012
výpoveď z nájmu bytu. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že nájom možno ukončiť pred stanoveným
termínom dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou ktoroukoľvek zo zmluvných strán s dvojmesačnou
výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po doručení písomnej
výpovede druhej zmluvnej strane. V zmysle tejto dohody odporcovia navrhovateľke nájom vypovedali.
K inej písomnej dohode o ukončení nájmu medzi účastníkmi nedošlo. Ustálil, že ani okolnosť, že
odporcovia v emailovej komunikácii trvali na tom, že 15. 7. 2012 sa z bytu odsťahujú a nakoniec
navrhovateľka aj byt prevzala, neznamená, že došlo k platnej dohode o ukončení nájmu k 14. 7.
2012, keď naviac navrhovateľka vo svojej emailovej komunikácii trvala na dodržaní výpovednej lehoty.
Výpoveď odporcov z nájmu bytu bola navrhovateľke doručená 15. 6. 2012, výpovedná lehota začala
plynúť 1. 7. 2012 a skončila 31. 8. 2012. Až k uvedenému dňu došlo k skončeniu nájomného vzťahu
medzi účastníkmi. V konaní nebolo sporné, že odporcovia nájom za mesiac august 2012 neuhradili. V
zmysle nájomnej zmluvy bol nájom dohodnutý vo výške 300,- Eur mesačne, splatný bol mesačne vopred,
najneskôr do 15. dňa v mesiaci na základe vyššie uvedených dôvodov. Nakoľko odporcovia si nesplnili
svoju povinnosť zaplatiť nájom za mesiac august 2012, súd odporcov zaviazal na uhradenie sumy 300,-



Eur titulom nájmu. Tým, že odporcovia navrhovateľke nezaplatili nájomné za užívanie bytu do 5 dní po
jeho splatnosti, sa od 20. 7. 2012 dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, na základe čoho
ustálil, že navrhovateľke vzniklo právo i na poplatok z omeškania, výška ktorého je ustanovená v § 4
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto i v tejto časti okresný súd jej návrhu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka
si trovy konania uplatnila, tieto vyčíslila, a preto vo výške odôvodnených trov potrebných na účelné
uplatnenie práva jej trovy konania a právneho zastúpenia priznal.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručili odvolanie odporcovia v rade 1/, 2/. Nesúhlasili
s právnym posúdením veci zo strany okresného súdu. Poukazovali, že 14. 7. 2012 predmet nájmu
odovzdali navrhovateľke, ktorá od nich predmet nájmu prevzala, o čom bol spísaný protokol o odovzdaní
a prevzatí bytu a odpočte energie. Faktickým prevzatím predmetu nájmu navrhovateľkou stratili
odporcovia možnosť predmet nájmu užívať dňom 14. 7. 2012, a to i napriek tomu, že výpovedná
doba, ako aj povinnosť navrhovateľky umožniť užívanie predmetu nájmu odporcom mala uplynúť
31. 8. 2012. Nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou je nutné považovať za synalagmatický
právny vzťah, v ktorom na oboch stranách právneho vzťahu existujú vzájomné povinnosti, to znamená
na strane odporcov povinnosť uhrádzať dohodnuté nájomné a na strane navrhovateľky povinnosť
prenechať predmet nájmu odporcom do užívania. Upozornili, že v danom prípade nedošlo k výhradne
konkludentnému konaniu, ale zmluvné strany vykonali jednoznačný prejav vôle, pri ktorom sa zmenila
faktická držba predmetu nájmu z odporcov na navrhovateľku, bol spísaný protokol o odovzdaní
bytu a odpočte energie. Došlo preto k opusteniu predmetu nájmu, avšak prevzatím predmetu nájmu
navrhovateľkou od odporcov došlo zo strany odporcov k nemožnosti užívania bytu v nadväznosti na
synalagmatickosť právneho vzťahu aj k zániku povinnosti odporcov uhrádzať dohodnuté nájomné.
Uviedli, že pokiaľ by museli zaplatiť nájomné za užívanie predmetu nájmu až do uplynutia výpovednej
doby, pričom tento v dôsledku jeho odovzdania navrhovateľke nemohli fakticky užívať, vzniklo by na
strane navrhovateľky bezdôvodné obohatenie, nakoľko po odovzdaní predmetu nájmu, už tento mohla
navrhovateľka prenechať do užívania inej osobe. V nadväznosti na uvedené žiadali rozsudok okresného
súdu zmeniť, návrh navrhovateľky zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadala rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť. Uviedla, že skutočnosť, že odporcovia už 14. 7. 2012 odovzdali predmet nájmu navrhovateľke,
svedčí len o skutočnosti, že odporcovia sa dobrovoľne vzdali svojho práva na užívanie bytu aj počas
plynutia výpovednej doby, napriek skutočnosti, že navrhovateľka im túto právnu možnosť dala a
opakovane na ňu upozorňovala. Dala do pozornosti výpoveď odporcov, podľa ktorej jednoznačne súd
mohol ustáliť, že si boli vedomí následkov, ktoré so sebou písomne podaná a doručená výpoveď prináša.
Dobrovoľné vzdanie sa práv zo strany odporcov v nijakom prípade nemôže byť na škodu navrhovateľke
v postavení prenajímateľa. V záujme ochrany svojich vlastníckych práv bola nútená byt prevziať tak,
ako sa to stalo 14. 7. 2012, čím zabránila znehodnocovaniu predmetu užívania. Zastala názor, že za
faktické opustenie bytu je možné považovať i odovzdanie bytu odporcami, ku ktorému došlo na báze
dobrovoľnosti a ich vôle. Odporcovia sami zapríčinili vlastným konaním, že predmet nájmu nemohli
užívať, lebo ho opustili. Sami si spôsobili nemožnosť užívania predmetu nájmu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil
i správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd považoval za potrebné uviesť, že i
napriek tomu, že podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi 24. 3. 2011 jednoznačne vyplýva,
že nájom je možné ukončiť pred stanoveným termínom dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou
ktoroukoľvek zo zmluvných strán s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým



dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane, odporcovia zvolili
možnosť nájom ukončiť nie dohodou, ale výpoveďou s dvojmesačnou výpovednou lehotou, a teda si
museli byť vedomí následkov, ktoré tento jednostranný právny úkon, vedúci k ukončeniu nájomného
vzťahu so sebou prináša. To, že odovzdali navrhovateľke byt pred ukončením výpovednej lehoty, ešte
neznamená, že týmto momentom zanikol nájomný vzťah medzi účastníkmi z dôvodu nemožnosti užívať
naďalej predmet nájmu, nakoľko tejto možnosti sa sami dobrovoľne vzdali a k zániku nájmu týmto
spôsobom absentoval prejav vôle druhej zo zmluvných strán - navrhovateľky. Navrhovateľka totiž iba
akceptovala správanie odporcov, ktorí jej k 14. 7. 2012 odovzdali byt, avšak prevzatím bytu od odporcov
neprejavila im svoju vôľu nájom ukončiť dohodou k predmetnému dátumu, naopak dávala im najavo, že
naďalej trvá na dodržaní výpovednej lehoty.

Účastníkmi dojednaná výpovedná lehota je časový úsek, ktorý musí po podaní výpovede uplynúť, aby
došlo k skončeniu nájomného pomeru. Na jednej strane výpovedná lehota dáva istotu nájomcom -
odporcom, že do uplynutia výpovednej lehoty ich nemôže navrhovateľka ako prenajímateľ vysťahovať,
na druhej strane navrhovateľke ako prenajímateľovi dáva istotu, že do uplynutia výpovednej lehoty má
právo na nájomné a úhradu energií a počas doby výpovednej lehoty má možnosť ponúknuť predmet
nájmu na užívanie novým záujemcom a postarať sa o to, aby po uplynutí výpovednej lehoty mohla
naďalej kontinuálne predmet nájmu prenajímať.

To, že sa odporcovia ako nájomcovia práva užívať byt do ukončenia výpovednej lehoty dobrovoľne
vzdali, nemožno prenášať na ťarchu navrhovateľky. Takémuto výkladu by bolo možné dospieť iba v
tom prípade, ak by samotná navrhovateľka podnikla vo vzťahu k odporcom kroky brániace im v užívaní
bytu a smerujúce k ich vysťahovaniu, resp. vyprataniu. Takúto skutočnosť odporcovia ani netvrdili, ani
nepreukázali, a preto i krajský súd sa po preskúmaní veci stotožnil s právnym posúdením veci zo strany
okresného súdu a dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na absenciu vôle navrhovateľky
ukončiť nájomný pomer dohodou v rámci plynutia výpovednej lehoty, nebolo možné ich odvolaniu
vyhovieť.

Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania si návrhom
uplatnila, tieto vyčíslila, v nadväznosti na čo krajský súd uložil odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľke trovy odvolacieho konania v ňou vyčíslenej výške k rukám jej právnej zástupkyne, do 3
dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .