Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/288/2018 z 28. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. januára 2019, sp. zn. 5Co/288/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5316208440.1 Krajský súd Žilina | 5Co/288/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5316208440.1 | 2019-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/060f0628-556b-48cf-a60e-d05249f76995 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5316208440.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/288/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316208440
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5316208440.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobkyne:
C. E., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX V., V. č. XXXX, zastúpená JUDr. Janou Hanulákovou,
DiS, Advokátska kancelária C. L. XXXX, XXX XX V., proti žalovaným: 1/ S. O., rod. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX V., V. č. XXX, 2/ E. Y., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX, Z. XX V., 3/ Doc. Ing.
P. T., PhD., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXXX XX X., žalovaní 1/, 3/ zastúpení JUDr.
Annou Mozolíkovou, advokátkou, G. XXXX, XXX XX V., v konaní o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv,
o odvolaní žalovaných v 1/ a 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/112/2016-102 zo
dňa 20.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1/ a 3/ rade
v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o určenie neplatnosti kúpnych
zmlúv rozhodol nasledovne:
I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 18.7.2014 medzi žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim a
žalovaným v rade 2/ ako predávajúcim, ktorej predmetom sú spoluvlastnícke podiely o výška 323/12320-
in, 3/252-ín, a 3/220-in na parcele KNC č. 6575 - TTP o výmere 527 m2, zapísanej na LV č. XXXXX pre
k.ú. V., ktorej vklad bol povolený pod V 2554/2014, je neplatná.
II. Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 2.11.2015 medzi žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim a
žalovaným v rade 3/ ako predávajúcim, ktorej predmetom je spoluvlastnícky podiel o výške 3/220-ín na
parcele KNC č. 6575 - TTP o výmere 527 m2 zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie V., a
spoluvlastnícke podiely vo výške 3/440-ín, 3/220-ín na parcele 6571 - TTP o výmere 58 m2 zapísanej
na LV č. XXXXX pre k.ú. V., ktorej vklad bol povolený pod V 4614/2015, je neplatná.
III. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výšku trov konania vyčísli vyššia
súdna úradníčka samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 140, § 39 - § 40a, § 3, § 116, § 117 Občianskeho
zákonníka, § 137 písm. c) CSP a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne
závery:
Súd v prvom rade skúmal, či žalobkyňa má na určení neplatnosti kúpnych zmlúv naliehavý právny
záujem. Podľa súdnej praxe (rozhodnutia NS SR zo 14.5.2014 s.p. zn. 7Cdo/46/2013) žaloba o určenie



neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva môže obstáť z pohľadu naliehavého
právneho záujmu aj vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Rozsudok, ktorým súd rozhodne
o neplatnosti právneho úkonu týkajúci sa nehnuteľností je listinou, na základe ktorej Správa katastra
vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 43 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.), čo
samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, ktorej patrí predkupné právo voči
ostatným spoluvlastníkom, preto je aktívne legitimovaná na podanie žaloby. Žalovaní v 1/ až v 3/ rade pri
predaji podielov neakceptovali predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov, preto sú pasívne
legitimovaní.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, spoluvlastníci majú
predkupné právo, iba že by išlo o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú inak, majú
právo podiel vykúpiť pomerne podľa veľkosti svojich podielov. V tomto prípade však nejde o predkupné
právo založené zmluvou, teda o inštitút záväzkového práva, ale o inštitút vecného práva. Jeho podstata
spočíva v tom, že spoluvlastník má právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, a ak ju tento iný spoluvlastník
chce previesť. Predkupné právo predstavuje povinnosť predávajúceho spoluvlastníka ponúknuť vec ako
prvému inému spoluvlastníkovi, prípadne spoluvlastníkom.
Súd v konaní uviedol, že je nesporné, že medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanými v 2/ a v 3/ rade boli
uzatvorené kúpne zmluvy V 2554/2014, V 4614/2015. Žalovaná v 2/ rade ako vo svojom písomnom
vyjadrení, tak aj na pojednávaní uviedla, že nemala vedomosť o tom, že existuje predkupné právo, a v
celom rozsahu uznala návrh navrhovateľky. Keďže išlo o nesporné tvrdenie, súd určil kúpnu zmluvu zo
dňa 18.7.2014 zavkladovanú pod V 2554/2014 za neplatnú.
Právny zástupca žalovaných v 1/ a v 3/ rade v konaní nenamietal, že by pri uzatváraní kúpnej
zmluvy V 4614/2015 nedošlo k porušeniu predkupného práva, keďže žalovaný v 3/ rade pri predaji
svojich spoluvlastníckych podielov nevyzval ďalších podielových spoluvlastníkov na kúpu predmetných
podielov, medzi inými aj žalobkyňu, čím mal súd preukázané nerešpektovanie predkupného práva podľa
§ 140 OZ. Poukázal na to, že tento prípad je individuálny, kedy žalobkyňa zjavne zneužíva právo, chce
si vysporiadať celý pozemok pre seba, žalovanej v 1/ rade nedovolí vysporiadať si ani kúsok pozemku
za svojou záhradou v minimálnej miere, čo považuje za evidentný rozpor s dobrými mravmi. Taktiež tú
skutočnosť, že samotná žalobkyňa bezbreho porušuje predkupné právo pri odkupovaní podielov, keďže
predávajúci, od ktorých odkupovala tieto podiely, mali povinnosť ponúknuť ich na predaj aj samotnej
žalovanej v 1/ rade ako podielovej spoluvlastníčke týchto nehnuteľností. Žalovaná sa proti tomu doteraz
žiadnym spôsobom nebránila, ona sama nepodala žalobu o porušenie predkupného práva, či ju podá,
bude závisieť od výsledku tohto konania. Taktiež namietal tú skutočnosť, že medzi žalovanou v 1/ rade
a žalovaným v 3/ rade a ich príbuznými existuje dlhodobo obdobný vzťah rodinnému, ide o osoby blízke,
kde možno dôvodne predpokladať, že by jedna z nich, ktorej by sa stala ujma, pociťovala túto ujmu ako
svoju vlastnú.
Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktoré síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti, a majú povahu noriem základných. Nie je teda vylúčené,
že takýto výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými mravmi, a že mu preto
bude súdom odoprená právna ochrana. Na druhej strane však fungovanie systému písomného práva
je založené najmä na dodržiavaní pravidiel vyplývajúcich z právnych predpisov, a dobré mravy nesmú
byť na ujmu princípom právnej istoty, a nesmú neprimerane oslabovať subjektívne právo účastníka
vyplývajúceho z právnych noriem, teda aj § 140 OZ. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má preto miesto
len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,
než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojovanie iných potrieb, kedy hlavnou, alebo aspoň
prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva),
prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa jednak vo
vzťahu medzi účastníkmi, ako aj na postavení niektorého z nich. To, že si žalovaná v 1/ rade neuplatnila
porušenie predkupného práva voči žalobkyni pri kúpach jej podielov, kedy predávajúci, ktorí svoje podiely
predávali žalobkyni, títo neoslovili ostatných podielových spoluvlastníkov s ponukou na odkúpenie ich
podielov, a tým nerešpektovali ich predkupné právo, neznamená, že by jednala v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovanej v 1/ rade nič nebráni podať voči žalobkyni a predávajúcim, ktorí jej odpredali podiely
bez ponuky ostatným podielovým spoluvlastníkom, podať žalobu podľa § 140 a § 40 ods. 1 OZ.
Súd sa v prípade uzatvorenej kúpnej zmluvy V 4614/2015 zaoberal aj tým, či v prípade prevodu
spoluvlastníckeho podielu medzi žalovanými v 1/ a v 3/ rade išlo o prevod medzi blízkymi osobami, alebo
nie. Pojem blízke osoby definuje Občiansky zákonník ako príbuzných v priamom rade - súrodenec a



manžel (čo v prípade žalovaného v 3/ rade neprichádza do úvahy), alebo iné osoby v pomere rodinnom
alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú.
Súd nepovažoval za preukázané, že žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 3/ rade boli osobami blízkymi
v zmysle § 116 OZ. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že žalovaný v 3/ rade začal tvrdil,
že je osobou blízkou žalovanej v 1/ rade, až v priebehu konania. Žalovaní v 1/ a v 3/ rade vo svojom
spoločnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 12.5.2017 vôbec neuviedli, že sú blízkymi osobami, pričom
ide o tak dôležitú a podstatnú skutočnosť, ktorú by opomenúť nemali. Pokiaľ by uvádzali, že nemali o
tom vedomosť, súd poukazuje na to, že boli právne zastúpení. Naopak, uvádzajú, že žalovaná v 1/ rade
sa pokúsila o dohodu a zmierne vyriešenie veci so žalobkyňou v AK právnej zástupkyne žalovanej v 1/
rade, ku ktorému nemuselo vôbec dôjsť, ak by žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli blízkymi osobami podľa §
116 OZ. Až v následnom vyjadrení (duplike) zo dňa 13.10.2017 (č.l. 73 spisu) uvádzajú, že žalovaný
v 3/ rade svoj spoluvlastnícky podiel neponúkol ostatným podielovým spoluvlastníkom na predaj len z
toho dôvodu, že žalovanú v 1/ rade považoval za osobu blízku. Zároveň k tomuto vyjadreniu doložil
svoje čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, ako aj na pojednávaní, že rodinu Rebrošovcov považujú za
veľmi blízku ich rodine, keďže si pomáhali od detstva, navštevovali sa, zdieľali spoločný voľný čas. C.
O. (manžel žalovanej v 1/ rade) pomáhal jeho babke v záhrade. Navzájom si pomáhali, robili zabíjačky,
oslavy, svadby. Do budúcna boli dohodnutí, že jeho babka I. T. daruje tieto podiely rodine O. . Preto
pociťuje, že v prípade ujmy, ktorú by utrpeli, by túto druhá strana dôvodne pociťovala ako vlastnú. Aj
z čestného prehlásenia a svedeckej výpovede MVDr. J. T., ako aj z výpovede žalovanej v 1/ rade, súd
nemá spochybnené, že by sa rodiny navzájom stretávali, spolu dobre vychádzali, ale jednoznačne nemal
preukázané, že by intenzita vzťahu medzi žalovanými v 1/ rade a v 3/ rade bola taká, že by ujmu, ktorú
by utrpela žalovaná v 1/ rade, dôvodne pociťoval ako svoju vlastnú. Súd má zato, že blízkymi osobami
by boli napríklad v takom prípade, ak by bývali v spoločnej domácnosti, prípadne sa jeden o druhého
starali v čase choroby, staroby. To, že sa navzájom navštevovali, robili oslavy, mali sa radi, mali priateľský
vzťah, nezakladá medzi nimi samo osebe vzťah blízkych osôb podľa § 116 OZ. Súd má teda zato,
že v danom prípade nešlo o prevod medzi blízkymi osobami, preto ostalo predkupné právo ostatných
spoluvlastníkov vo vzťahu k tomuto podielu zachované.
Na základe skutočností uvedených v odsekoch 25. - 27. tohto rozsudku súd žalobe vyhovel aj pokiaľ ide
o druhý výrok, a určil kúpnu zmluvu V 4614/2015 za neplatnú.
Nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech, súd jej priznal plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods.
1 CSP. Výšku trov konania vyčísli vyššia súdna úradníčka samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní v 1/ a 3/
rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne a žalovanej v 1/ a žalovanému v 3/ rade prizná nárok
na náhradu trov konania a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu,
resp. napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, postupoval formalisticky a mechanicky a rozhodol skôr bez prihliadnutia na individuálne
okolnosti sporu namietané žalobkyňou, ktoré námietky žalovaných vyhodnotil nesprávne a nesprávne
neaplikoval právne normy, ktoré aplikovať mal a ktoré sa na spor vzťahujú a mali byť použité (§ 3 ods.
1 OZ čl. 5, 16 CSP). Uviedli, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, nakoľko
právne postavenie žalobkyne sa i v prípade vyhovujúceho rozsudku žiadnym spôsobom nezmení a
žalobkyňa tým nič nedosiahne žiadnu zmenu ani zlepšenie svojho právneho postavenia. Súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil námietku porušenia dobrých mravov zo strany žalobkyne rovnakým
konaním, ktoré je predmetom tohto sporu. Nesprávne právne posúdil, že žalovanými namietaným
konaním žalobkyne nedošlo k porušeniu dobrých mravov zo strany žalobkyne, čo ju diskvalifikuje z práva
domáhať sa ochrany z rovnakého porušenia práva. Súd prvej inštancie nemal priznať právnu ochranu
žalobkyni, ktorá v niekoľkonásobne väčšom rozsahu porušila predkupné právo žalovaných viacerými
kúpnymi zmluvami, ktoré uviedli žalovaní. Nesprávne nevzal do úvahy, že žalovaná v rade 1/ bola
podielovou spoluvlastníčkou sporných parciel z titulu dedenia a ďalšie spoluvlastnícke podiely nadobudla
ich od ďalších podielových spoluvlastníkov - žalovanej v rade 2/ a žalovaného v rade 3/. Poukazujú na
podstatnú okolnosť pre odvolanie, na ktorú je tiež potrebné prihliadnuť, a to, že žalovaná v rade 1/ nebola
v čase nadobudnutia spoluvlastníckych podielov napadnutými kúpnymi zmluvami tretia osoba, ale bola
podielovým spoluvlastníkom. Spolu so skutočnosťou, že pomerný výkup podľa § 140 druhá veta OZ je
v praxi, aj v tomto konkrétnom prípade neuskutočniteľný, je napadnutý rozsudok nesprávny.



Žalovaná v rade 1/ sa pokúsila o dohodu a zmierne vyriešenie veci so žalobkyňou, na základe čoho
sa uskutočnilo jednanie v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne JUDr. Anny Mozolíkovej za účasti
žalobkyne a jej právnej zástupkyne JUDr. Jany Hanulákovej, DiS. Na základe tohto jednania žalovaná
1/ požiadala súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, nakoľko na jednaní sa žalobkyňa
vyjadrila, že je možné dospieť k dohode. Žalobkyňa však v krátkom čase po tomto jednaní bezdôvodne
odmietla ďalej jednať o zmiernom usporiadaní veci a za každú cenu chce žalobou poškodiť žalovaných,
hoci žalobkyňa sama nadobúdala podiely v predmetných parcelách bez ponúknutia všetkým ostatným
spoluvlastníkom, a teda tiež porušila predkupné právo. Pri všetkých svojich nadobúdaniach neoslovila
žalovanú v rade /1, hoci vie, že táto je dedička po neb. E. O., a teda podielová spoluvlastníčka oboch
označených parciel. Túto však nikdy neoslovila a nepodala ponuku v súlade so zákonom, ako neoslovila
a nepodala ponuku v súlade so zákonom ani žalovanej v rade 2/ ani žalovanému v rade 3/, hoci sú
tiež podielovými spoluvlastníkmi. Uviedla nehnuteľnosti, pri ktorých nebolo rešpektované predkupné
právo zo strany žalobkyne. Takéto konanie žalobkyne nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s
dobrými mravmi i spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi účastníkmi s prihliadnutím na individuálne
okolnosti prípadu a správanie žalobkyne, ktorú námietku žalovaných súd prvej inštancie nevzal do úvahy
a nevyhodnotil ju správne. Správne právne posúdenie malo byť, že žalobkyňa sa domáha ochrany práva,
ktoré sama porušuje ešte závažnejším spôsobom než žalovaní, pretože nepožíva právnu ochranu a jej
konanie je v rozpore s dobrými mravmi, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí v žalobe, že na predmetných nehnuteľnostiach majú oplotenie a užívajú ich
výlučne, a preto majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv, tak v tejto súvislosti
poukázali na to, že žalobkyňa s manželom na predmetných parcelách majú iba podiel, nie je oprávnená
robiť stavby vrátane oplotení, ak nie je vlastníkom parcely v podiele 1/1 alebo písomne dohodnutá s
ostatnými spoluvlastníkmi. Poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa má menšinový podiel na uvedených
parcelách, svojpomocne postavila s manželom betónový plot, ktorým rozdelila C-KN 6575, ako aj
postavila na hranici C-KN 6571 niekoľko hospodárskych drevených kôlni a pod. Takéto nezákonné
a arogantné správanie by nemal súd ponechať bez povšimnutia, pretože je nielen nezákonné, ale
aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nerešpektuje zákon ani práva ostatných osôb a domáha
sa ochrany svojho práva len s cieľom konať proti žalovanej v rade 1/, pričom požadovaným určením
sa preukázateľne jej právne postavenie žiadnym spôsobom nezmení a nezlepší oproti terajšiemu
zapísanému stavu v katastri nehnuteľnosti, a preto v tomto prípade ide vzhľadom na všetky uvedené
okolnosti o šikanózny výkon práva zo strany žalobkyne voči žalovanej v rade 1/.
Opätovne uvádza ako odvolací dôvod ďalší okruh námietok voči žalovanému nároku, ktoré súd prvej
inštancie nevzal do úvahy a nevyhodnotil okrem rozporu s dobrými mravmi. Vzhľadom na individuálne
okolnosti prípadu a odvolací dôvod spočívajúci v správaní sa žalobkyne v rozpore s čl. 5 CSP a čl. 16
ods. 1 a čl. 16 ods. 2 CSP, čo sa týka priložených kúpnych zmlúv pri žalobe tým, že sama porušovala
a porušuje predkupné právo je odvolacím dôvodom aj skutočnosť, že žalovaná v rade 1/ je podielovou
spoluvlastníčkou dotknutých parciel z titulu dedenia, a teda pri nadobudnutí nebola treťou osobou
stojacou mimo podielových spoluvlastníkov uvedených parciel, z čoho vyplýva, že skutkové tvrdenia a
právne zdôvodnenie žaloby nie je správne. Ako podielová spoluvlastníčka - dedička po neb. E. O. mala
žalovaná v rade 1/ právo na kúpu spoluvlastníckych podielov v uvedených parcelách.
Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil i námietku žalovanej v rade 1/ a žalovaného v 3/ rade, ktorá
sa týkala skutočnosti, že je medzi nimi vzťah v zmysle § 166 OZ. Súd prvej inštancie neposúdil ani
túto námietku správne, pretože pre preukázanú kvalitu a intenzitu vzťahov medzi žalovanou v rade 1/ a
žalovaným v rade 3/ je zrejmé, že ich je možné považovať za blízke osoby v zmysle § 166 OZ, pretože
ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá by dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu a naopak.

3. K odvolaniu žalovaných v 1/ a 3/ rade proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie
žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a priznať jej trovy odvolacieho konania. Vo svojom
vyjadrení uviedla, že považuje odvolanie žalovaných v rade 1/ a 3/ za účelové a nedôvodné, pretože
neuviedli ani jeden relevantný dôvod pre jeho podanie.
Uviedla, že je pravdou, že kupovala spoluvlastnícke podiely v predmetných parcelách ešte v roku 2003
spolu s manželom, ale od skutočnej užívateľky, ktorá bola vedená na príslušnom evidenčnom liste
vedenom Mestským úradom Čadca. Neskôr od jednotlivých vlastníkov kúpila podiely na predmetných
parcelách, avšak podielovou vlastníčkou už bola. Na jej strane však nedošlo k porušeniu predkupného
práva. nakoľko už bola podielovou vlastníčkou, keď kupovala predmetné podiely. Pokiaľ sa žalovaní
domnievajú, že spolu s manželom porušila predkupné právo, mohli sa domáhať svojich práv súdnou
cestou v zákonnej trojročnej lehote.



Je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku žalovaných vo vzťahu k interpretácii
používania právnej ochrany a porušenia vo vzťahu k dobrým mravom, nakoľko z jej strany k takému
porušeniu nedošlo. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že nie je oprávnená robiť stavby vrátane oplotení na
parcele, že nie je dohodnutá s ostatnými spoluvlastníkmi, toto nie je predmetom konania. Pokiaľ žalovaní
poukazujú, že požadovaným určením sa nezlepší jej právne postavenie oproti terajšiemu zapísanému
stavu v katastri nehnuteľnosti, nie je správne, pretože práve týmto určením sa posilní - zvýši sa
spoluvlastnícky podiel na predmetných parcelách, ktoré vedie k vysporiadaniu predmetných parciel do
celosti. Tým sa zosúladí stav faktický s právnym. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj ostatné
námietky žalovaných a s týmto právnym názorom sa stotožňuje v plnom rozsahu.

4. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaných v 1/ a 3/ rade proti rozsudku okresného súdu podali
žalovaní v 1/ a 3/ rade vyjadrenie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení
- replike zotrvali na doterajších predchádzajúcich vyjadreniach. Zopakovali skutočnosti týkajúce sa
pokusu o uzatvorenie dohody, v skutočnosti týkajúce sa porušenia predkupného práva zo strany
žalobkyne, neoprávneného užívania nehnuteľnosti a vybudovania oplotenia žalobkyňou a jej manžela.

5. K vyjadreniu žalovaných v 1/ a 3/ rade - replike podala písomné vyjadrenie žalobkyňa - dupliku
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V uvedenom vyjadrení opätovne zopakovala skutočnosti
uvádzané v predchádzajúcich podaniach.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorými sú žalovaní v 1/ a 3/ rade, v zákonom stanovenej lehote (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.



12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Predkupné právo spoluvlastníka znamená, že každý spoluvlastník môže nakladať so svojim
spoluvlastníckym podielom podobne ako vlastník so svojou vecou, avšak jeho právo je obmedzené
predkupným právom. Práva a povinnosti z predkupného práva vznikajú vtedy, keď jeden zo
spoluvlastníkov chce svoj podiel previesť na inú, než blízku osobu. Z predkupného práva vyplýva,
že ak jeden zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti previesť cudzím
osobám alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí tento podiel najskôr ponúknuť všetkým ostatným
spoluvlastníkom. Ak však spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe (t.j. príbuznému v priamom
riade, súrodencom a manželovi, iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktoré sa pokladajú
za osoby sebe navzájom blízke), ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala
ako vlastnú ujmu (§ 116 OZ), vtedy sa predkupné právo neuplatní. Predkupné právo spoluvlastníka
uvedené v ust. § 140 OZ vyplýva priamo zo zákona, preto sa mu hovorí zákonné predkupné právo.
V prípade nerešpektovania predkupného práva sa dotknutý spoluvlastník musí dovolať neplatnosti
právneho úkonu, inak sa tento úkon - prevod podielu považuje za platný. V prípade predkupného práva
spoluvlastníka majú právo odkúpiť podiel všetci rovnako, a to podľa veľkosti svojho podielu pomerne.
Predkupné právo sa neuplatní, ak ide o prechod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu.
Z dikcie zákonnej úpravy o predkupnom práve vyplýva, že spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj
spoluvlastnícky podiel k veci ostatným spoluvlastníkom. Ponuka na prevod nehnuteľnosti musí byť
písomná, pričom v ponuke sa uvádza cena spoluvlastníckeho podielu a časť, do ktorej má byť návrh
prijatý. Ak spoluvlastník neprijme ponuku, jeho predkupné právo zanikne (§ 606 OZ) bez ohľadu na
dôvod, prečo ponuku neprijal. Predkupné právo sa uplatňuje iba jeden raz, pričom lehoty sú pomerne
krátke, ak si spoluvlastníci nedohodli inú lehotu. Po uplynutí lehoty vzniká prevodcovi právo na prevod
previesť podiel na tretiu osobu. V prípade nerešpektovania predkupného práva sa oprávnený môže
domáhať svojho predkupného práva žalobou vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne
plynúť odo dňa, keď oprávnený mohol svoje predkupné právo vykonať po prvýkrát.
Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené druhým spoluvlastníkom, má nasledovné
možnosti:
a) Prvá možnosť je domáhať sa vyslovenia neplatnosti zmluvy o prevode podielu (relatívna neplatnosť)
na tretiu osobu (§ 40a OZ), v žalobe na súde je potrebné všetkých účastníkov zmluvy (t.j. pasívne
legitimované osoby). Lehota na podanie žaloby je trojročná a začína plynúť od uzavretia zmluvy o
prevode podielu.
b) Druhá možnosť je domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od bývalého spoluvlastníka. Ak
nedôjde k dohode, spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri
kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Lehota je tiež trojročná a začína plynúť od okamihu
prevodu vlastníctva. Žaloba pritom bude smerovať iba voči nadobúdateľovi podielu.
c) Tretia možnosť je ponechať si predkupné právo, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu.

14. V predmetnom konaní si žalobkyňa uplatnila prvú možnosť - domáhala sa určenia neplatnosti zmlúv
o prevode podielu.

15. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne vyhodnotil naliehavosť právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení, správne vyhodnotil skutkový stav, pričom dospel k záveru, že
predkupné právo žalobkyne bolo porušené a následne žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. K námietkami uvádzaným v podanom odvolaní žalovanými v 1/ a 3/ rade odvolací súd uvádza, že
predmetom preskúmavania v odvolacom konaní bol nárok žalobkyne, nezaoberal sa kúpnymi zmluvami
uzatvorenými žalobkyňou v minulosti. Uvedené kúpne zmluvy by boli predmetom preskúmavania v inom
konaní. Okresný súd, ako aj odvolací súd, sú v konaniach viazaní predmetom konania, ktorý je určený
podanou žalobou a v odvolacom konaní sa odvolací súd zaoberá odvolacími námietkami podanými voči
príslušnému rozhodnutiu okresného súdu.



17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľov, na
ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobkyne, a
preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalovaným v 1/ a 3/ rade. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)