{"guid": "1f888dff-0208-4ad8-8550-8e81055d7e98:f1d9f7b6-01a8-4060-94c8-bc4dede37b30", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4017200990.2", "spisova_znacka": "23Sa/145/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/145/2017 z 8. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 8. apríla 2018, sp. zn. 23Sa/145/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4017200990.2", "identifikacne_cislo": "4017200990", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2018-04-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1d9f7b6-01a8-4060-94c8-bc4dede37b30", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200990.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200990.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200990.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/145/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200990
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200990.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: V.. F. K., bytom N., S. XX, zastúpený JUDr. Ondrejom
Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0
zo dňa 30. 10. 2017 a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. 01. 2018 , sudkyňou JUDr. Danou
Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 10. 2017 spolu s
rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 06. 2017 a 29. 06.
2017  a vec vracia žalovanému na nové konanie.

Krajský súd   z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. 01. 2018
spolu s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 09. 2017 a
rozhodnutie I., II., III., č. XXX XXX XXXX 0  zo dňa  05. 10. 2017  a vec vracia žalovanému na nové
konanie.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím  č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 10. 2017 žalovaný ako odvolací správny orgán  podľa
§ 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 06. 2017 a 26. 06. 2017 o
priznaní  a zvýšení starobného dôchodku od 13. 10. 2014 potvrdil.
II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca
žiadosťou zo dňa 31. 05. 2017 si požiadal o priznanie starobného dôchodku od 13. 12. 2014.

3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62
rokov veku, ktorý dovŕšil dňa 13. 12. 2014. Nakoľko k tomuto dňu, t. j. 13. 12. 2014 získal 15 rokov a
330 dní, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 13. 12. 2014.

4. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že  podľa § 65 ods. 2, § 112 ods. 1 a
§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení, vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený
do výkonu funkcií, t. j. nebol zaradený  I. alebo II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona
č. 461/2003 Z. z. nie je možné znížiť dôchodkový vek žalobcu, pretože zamestnanie zaradené do III.



pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 nárok na zníženie dôchodkového
veku nezakladalo. Podľa § 255 ods. 5 nie je možné zhodnotiť trvanie služobného pomeru, ako obdobie
dôchodkového poistenia, pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko za toto obdobie získal nárok
na výsluhový dôchodok.

5. Podľa  Colného riaditeľstva SR č. 52963/2014-1462-2 zo dňa 22. 10. 2004, bol žalobcovi podľa § 38 a
nasledujúce zákona č. 308/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový
dôchodok od 16. 12. 2004. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR z 12. 05. 2017 získal žalobca
dobu služobného pomeru v colnej správe od 03. 04. 1977 do 15. 09. 2004 a dobu trvania základnej
vojenskej služby od 03. 04. 1975 do 02. 04. 1977. Doba služby colníka nebola zaradená v rezortných
zoznamoch  do I. ani do II. pracovnej kategórie. Keďže za toto obdobie výkonu služby získal nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, toto obdobie sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia, a preto mu táto doba pre nárok na sumu starobného dôchodku nebola zhodnotená.

6. Žalobca proti predmetným rozhodnutiam podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal nezhodnotenie doby výkonu služby a považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukazoval
na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a
priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny,
a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

8. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na
starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

9. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do
zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení  vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný
dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych
predpisov účinných do 31. 12. 2003.

10. Podľa  Colného riaditeľstva SR č. 52963/2014-1462-2 zo dňa 22. 10. 2004, bol žalobcovi podľa § 38 a
nasledujúce zákona č. 308/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový
dôchodok od 16. 12. 2004. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR z 12. 05. 2017 získal žalobca
dobu služobného pomeru v colnej správe od 03. 04. 1977 do 15. 09. 2004 a dobu trvania základnej
vojenskej služby od 03. 04. 1975 do 02. 04. 1977. Doba služby colníka nebola zaradená v rezortných
zoznamoch  do I. ani do II. pracovnej kategórie. Keďže za toto obdobie výkonu služby získal nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, toto obdobie sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia, a preto mu táto doba pre nárok na sumu starobného dôchodku nebola zhodnotená.

11. Rozhodnutím  č. XXX XXX XXXX  0 zo dňa 05. 01. 2018 žalovaný ako odvolací správny orgán  podľa
§ 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta
a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX  0 zo dňa 28. 09. 2017 a rozhodnutia č.
XXX XXX XXXX 0 I., II., III., zo dňa 05. 10. 2017 o   zvýšení sumy starobného dôchodku potvrdil.

12. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že
rozhodnutím zo dňa 28. 09. 2017 priznal žalobcovi starobný dôchodk od 13. 12. 2014 v sume 181,80
eura po správnom zhodnotení doby štúdia na vysokej škole od 01. 09. 1971 do 29. 10. 1974.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X I. zo dňa 05. 10. 2017 bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok od
01. 01. 2015 na sumu 187,40 eur mesačne, a to za obdobie dôchodkového poistenia získané počas
poberania starobného dôchodku od 13. 12. 2014 do 31. 12. 2014.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 II. zo dňa 05. 10. 2017 bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok
od 01. 01. 2016 na sumu 195,90 eur mesačne, a to za obdobie dôchodkového poistenia získané počas
poberania starobného dôchodku od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015.



Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X  III. zo dňa 05. 10. 2017 bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok
od 01. 01. 2017 na sumu 210,80 eur mesačne, a to za obdobie dôchodkového poistenia získané počas
poberania starobného dôchodku od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016.

13. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62
rokov veku, ktorý dovŕšil dňa 13. 12. 2014. Nakoľko k tomuto dňu, t. j. 13. 12. 2014 získal 15 rokov a
330 dní, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 13. 12. 2014.

14. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že  podľa § 65 ods. 2, § 112 ods. 1
a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení, vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený
do výkonu funkcií, t. j. nebol zaradený  I. alebo II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona
č. 461/2003 Z. z. nie je možné znížiť dôchodkový vek žalobcu, pretože zamestnanie zaradené do III.
pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 nárok na zníženie dôchodkového
veku nezakladalo. Podľa § 255 ods. 5 nie je možné zhodnotiť trvanie služobného pomeru, ako obdobie
dôchodkového poistenia, pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko za toto obdobie získal nárok
na výsluhový dôchodok.

15. Podľa  Colného riaditeľstva SR č. 52963/2014-1462-2 zo dňa 22. 10. 2004, bol žalobcovi podľa § 38 a
nasledujúce zákona č. 308/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový
dôchodok od 16. 12. 2004. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR z 12. 05. 2017 získal žalobca
dobu služobného pomeru v colnej správe od 03. 04. 1977 do 15. 09. 2004 a dobu trvania základnej
vojenskej služby od 03. 04. 1975 do 02. 04. 1977. Doba služby colníka nebola zaradená v rezortných
zoznamoch  do I. ani do II. pracovnej kategórie. Keďže za toto obdobie výkonu služby získal nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, toto obdobie sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia, a preto mu táto doba pre nárok na sumu starobného dôchodku nebola zhodnotená.

III.

16. Žalobca voči rozhodnutiam II. stupňového správneho orgánu podal žaloby, v ktorých uvádzal,
že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho záveru a rozhodla v rozpore s rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR. Zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.
7So/138/2011, 10So/59/2012 a ďalšie, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná
len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórií a je potrebné zdôrazniť, že závery
rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade
nielen s týmto dohovorom ale aj Ústavou SR.

Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a že
dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia.  Rozhodnutie žalovanej
považuje za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkového zabezpečenie z
osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a taktiež zrušiť aj rozhodnutia
I. stupňového správneho orgánu.

IV.

17. V písomnom vyjadrení zo dňa 02. 01. 2018 žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu
spísanou dňa 04. 04. 2017 prvostupňový správny orgán žalovanej rozhodnutím zo dňa 12. 06. 2017
priznala žalobcovi starobný dôchodok od 13. 12. 2014.  Ďalším rozhodnutím zo dňa 26. 06. 2017 zvýšila
starobný dôchodok od 01. 01. 2015 za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania
starobného dôchodku a obdobne zvýšila aj starobný dôchodok od 01. 01. 2017.

18. Podľa  Colného riaditeľstva SR č. 52963/2014-1462-2 zo dňa 22. 10. 2004, bol žalobcovi podľa § 38 a
nasledujúce zákona č. 308/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový
dôchodok od 16. 12. 2004. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR z 12. 05. 2017 získal žalobca
dobu služobného pomeru v colnej správe od 03. 04. 1977 do 15. 09. 2004 a dobu trvania základnej
vojenskej služby od 03. 04. 1975 do 02. 04. 1977. Doba služby colníka nebola zaradená v rezortných
zoznamoch  do I. ani do II. pracovnej kategórie. Keďže za toto obdobie výkonu služby získal nárok na



výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, toto obdobie sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia, a preto mu táto doba pre nárok na sumu starobného dôchodku nebola zhodnotená.

Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I.
alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov
dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho
súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa §274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú
nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok
za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR
nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií,
nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

Žalovaná poukázala, že žalobca nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II.
kategórie funkcií, resp. I. pracovnej kategórie, a bol mu priznaný výsluhový príspevok od 01. 09. 1999,
na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v celom rozsahu, a preto nie je možné
zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného
systému poistenia a určiť jeho sumu podľa čl.  33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach č. 128.

Ďalej žalovaná uviedla vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu
SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje žalovaná
za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený.

V.

19. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, pričom dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto tieto
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny
súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia SSP na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutia I.
stupňového správneho orgánu, ktoré im predchádzali.

20. Žalobca sa pridržiaval v plnom rozsahu písomne podaných žalôb. Žiadal rozhodnutia zrušiť a priznať
náhradu trov právneho zastúpenia.

21. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní sa pridržiavala  písomného vyjadrenia zo dňa 02. 01. 2018
a  žiadala žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť.

VI.

22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný  podľa §10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia
žalovanej, ktoré spojil na spoločné konanie, ako aj konania, ktoré im predchádzali v rozsahu dôvodov
žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku a podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej
správy ak vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj
rozhodnutie verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,
poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov  a dovŕšil
dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.



Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení,  za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný
výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žiadosťou zo dňa 31. 05. 2017
požiadal o priznanie starobného dôchodku od 13. 12. 2014 po zhodnotení doby služby colníka a
vymeriavacích základov.

24. Podľa  Colného riaditeľstva SR č. 52963/2014-1462-2 zo dňa 22. 10. 2004, bol žalobcovi podľa § 38 a
nasledujúce zákona č. 308/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový
dôchodok od 16. 12. 2004. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR z 12. 05. 2017 získal žalobca
dobu služobného pomeru v colnej správe od 03. 04. 1977 do 15. 09. 2004 a dobu trvania základnej
vojenskej služby od 03. 04. 1975 do 02. 04. 1977. Doba služby colníka nebola zaradená v rezortných
zoznamoch  do I. ani do II. pracovnej kategórie. Keďže za toto obdobie výkonu služby získal nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, toto obdobie sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia, a preto mu táto doba pre nárok na sumu starobného dôchodku nebola zhodnotená.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený
v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť
pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená nepresahuje druhú dávku.

V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55
uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako
je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,  primeranej dobe
trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky
starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.

Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie
výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného
dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade
súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho
poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to
najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

25. Žalovaná pri vydávaní napadnutých rozhodnutí citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd
nepovažoval jej rozhodnutia za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa



13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový
súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí je povinný zohľadniť právne názory vyslovené NSSR
v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti  a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy
účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú
v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale
aj pre konajúci krajský súd.

Podľa Colného riaditeľstva SR č. 52963/2014-1462-2 zo dňa 22. 10. 2004, bol žalobcovi podľa § 38 a
nasledujúce zákona č. 308/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový
dôchodok od 16. 12. 2004. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR z 12. 05. 2017 získal žalobca
dobu služobného pomeru v colnej správe od 03. 04. 1977 do 15. 09. 2004 a dobu trvania základnej
vojenskej služby od 03. 04. 1975 do 02. 04. 1977. Doba služby colníka nebola zaradená v rezortných
zoznamoch  do I. ani do II. pracovnej kategórie. Keďže za toto obdobie výkonu služby získal nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, toto obdobie sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia, a preto mu táto doba pre nárok na sumu starobného dôchodku nebola zhodnotená.

26. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský
súd  dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie sú v súlade
so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie
podľa § 191 ods. 1  písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP  nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

27. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

Podľa  § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "5301b29c-cf13-476e-8e7c-fedc4a27be1f:e75d937b-3f63-41f5-a967-bfbecf5e99fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200167.1", "spisova_znacka": "1So/127/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/127/2014 z 29. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200167.1"}, {"guid": "9025d72e-bf21-4a4e-ab0a-b65923eaf37e:450e00ce-50a0-447c-b7c4-2342df9ae364", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200262.1", "spisova_znacka": "10So/59/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2012 z 21. 5. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200262.1"}], "citovane_v": []}