Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/48/2014 z 14. 7. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. júla 2014, sp. zn. 6CoP/48/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3614201025.1
Krajský súd Trenčín | 6CoP/48/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3614201025.1 | 2014-07-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/071f56b3-87d0-4fc2-b49e-26c6d2c42944
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3614201025.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614201025
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3614201025.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y., F. XXX, zastúpenú C. práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa matky: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., F. XXX a otca: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., F.
XXX, t.č. bytom R., Q. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou v
Partizánskom, Hrnčírikova 1/B, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. apríla 2014, č. k. 4P/7/2014-53,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e   .

Žiaden z účastníkov     n e m á     právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom,  okresný súd návrh otca na zmenu úpravy práv  a
povinností k maloletému dieťaťu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec dieťaťa sa domáhal  zverenia maloletej do
jeho osobnej starostlivosti, z dôvodu nedostatočnej starostlivosti matky o dieťa a nevyhovujúcich
hygienických podmienok, v ktorých sa dieťa nachádza. Výživné matke  žiadal určiť sumou 30,- eur
mesačne.     Matka  s návrhom otca  nesúhlasila.    Kolízny opatrovník   doporučil návrh  otca zamietnuť.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že okresný súd vykonaným dokazovaním zistil,
že maloletá Y. je dieťa narodená zo vzťahu matky H. J., nar. XX.XX.XXXX a otca N. D., nar. XX.XX.XXXX.
Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom  zo dňa 29.01.2014 č.k. 1P/75/2013-36
súd schválil dohodu rodičov maloletej, na podklade ktorej, bola zverená do osobnej starostlivosti matky a
otcovi bola určená vyživovacia povinnosť sumou 70,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 12.02.2014.  Otec žije v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte so svojou matkou a s nevlastným
otcom. Jeho matka je invalidná dôchodkyňa. O maloletú sa zaujíma, stretáva sa s ňou každý druhý
týždeň, vyživovaciu povinnosť si plní. Od 07.04.2014 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na
ÚPSVaR Partizánske. Na bývanie a stravu prispieva podľa svojich možností, sumou 100,- -150,- eur
mesačne. Od 28.04.2014 je zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa J.
D. - W. ako taxikár, v dohode nemá určený rozsah dohodnutej práce. Z jeho výpovede vyplýva, že so
zverením maloletej matke v čase poslednej úpravy súhlasil preto, že matka bola s touto doma a osobne



sa starala  o ňu, v tom čase nepracovala.  On bol v tom čase zamestnaný. O zverenie maloletej do
svojej osobnej starostlivosti požiadal z  dôvodu, že matka od februára 2014 nastúpila do práce, čo si
myslí, že pri takom malom dieťati je zavčasu.  Maloletej sa nevenuje, každú druhú sobotu chodí do práce
do 16.00, takže o maloletú sa stará jej matka. Uvádzal, že dieťa je stále špinavé, nevie, či ju vôbec
kúpe, žijú v otrasných podmienkach, po stenách majú plesne,  matka žije v izbe 2x3 m, kde sú 2 skrine,
poschodová posteľ, písací stôl, ona tam má posteľ a je tam ešte postieľka. Na jeho strane sú dobré
podmienky, žije u matky v 3-izbovom byte, spolu s  otčimom. On vykonáva prácu na základe dohody
o vykonaní práce u svojho brata, pričom pracovný čas si môže prispôsobiť. Uvádzal, že kedˇsa bude
starať o dieťa nepotrebuje príjem, pretože na zaplatenie výdavkov súvisiacich s bývaním a stravovaním
tak seba ako aj maloletej má, keďže má odložené peniaze z doby, keď bol zamestnaný, a to asi 900,-
eur. V byte má vlastnú zariadenú izbu, dieťa u neho noc ešte nestrávilo. Matka maloletej býva v dome
svojej matky spolu so svojimi tromi deťmi. V dome bývajú aj jej dvaja bratia. Dom je zariadený starším
nábytkom, udržiavaný na primeranej úrovni. O maloletú aj ostatné deti sa stará, komisiou ochrany
verejného poriadku obce Y. nebola riešená. Od 01.02.2014 je zamestnaná u zamestnávateľa Rialto
s.r.o., Partizánske. Zamestnávateľom je hodnotená kladne. Poberá rodičovský príspevok 203,20 eur
mesačne, prídavky na deti v sume 70,56 eur mesačne, za mesiace február a marec 2014 dosiahla u
zamestnávateľa netto mzdu v sume 492,86 eur a v sume 476,56 eur. Na úhradu výdavkov spojených s
bývaním prispieva sumou 300,- eur mesačne, spláca pôžičku v sume 100,- eur mesačne. Má výdavky
na plienky v sume 20 -30,- eur mesačne a na kozmetiku v sume 10-20,- eur mesačne. Z jej výpovede
vyplynulo, že otec maloletej jej povedal, že keď nastúpi do zamestnania, tak urobí všetko pre to, aby
mal maloletú zverenú on. Do práce nastúpila preto, že materský príspevok a rodinné prídavky, ktoré
poberala, jej nepostačovali na zabezpečenie odôvodnených potrieb jej a detí. Pracovnú dobu má od
6:00 do 14:00 v U., z domu ide o 5:00 a vracia sa o 14:30. Keď potrebuje voľno kvôli deťom, pracuje
nadčas. Každú druhú sobotu pracuje od 6:00 do 14:00. V čase, keď nie je doma, stará sa o maloletú jej
matka, ktorá má 60 rokov. So zverením maloletej otcovi nesúhlasila, pretože je nezamestnaný, v čase,
keď boli spolu, tak pil, bojí sa, že to robí aj teraz, dieťa by nechal svojej matke a on by išiel s kamarátmi.
Keď si maloletú brával v stredu aj v nedeľu, tak plakala, nechcela ísť s ním. Keď otcovi hovorí o dieťati
a jej zvykoch ,  tak jej povie, že mu nemusí nič hovoriť pretože sa o deti vie postarať. Ona maloletú kojí
večer a v noci, pri kojení jej vlastne zaspáva.  Je pravda, že v dome majú vlhkosť, nemali prostriedky
na to, aby to dali do poriadku. Dieťa je zdravé. Kolízny opatrovník v starostlivosti o dieťa nezistil žiadne
nedostatky. Počas matkinej neprítomnosti, v čase keď je matka v práci, sa o ňu stará stará matka. Z
fotografií z domácnosti matky maloletej vyplýva, že na stenách domu sa nachádzajú zvlhnuté miesta.
Z výpovede kolízneho opatrovníka vyplýva, že je pravda, že v domácnosti, kde žije matka, bola pleseň
na stenách, ale nie  v takom rozsahu, ako to bolo na fotografiách, fotografie sú podľa nich staršieho
dáta. Domácnosť je zariadená skromne, ale vyhovujúco, o dieťa je dobre postarané. Netrpí podvýživou,
nebolo špinavé, prišli v čase, keď sa práve zobudila. Mala ju na rukách stará matka.

Na danú vec aplikoval okresný súd ust. §  36 ods. 1, § 24 ods. 1, 4, § 26 Zákona o rodine, s odkazom
na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že  po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho
výsledkov dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť . O úprave práv a povinností rodičov k
dieťaťu, súd naposledy rozhodoval rozsudkom zo dňa 29.01.2014 č.k. 1P/75/2013-36, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.02.2014, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej dieťa bolo
zverené do osobnej starostlivosti matky, od ktorej doby nedošlo k takej zmene pomerov na strane rodičov
ani maloletej, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností.
Jedinou zmenou je, že matka  nastúpila do zamestnania, avšak  počas práce zabezpečuje  starostlivosť
o maloletú  prostredníctvom svojej matky.  Tvrdenia otca, že matka sa o maloletú riadne nestará,
nekŕmi ju, nekúpe , že je špinavá , neboli v konaní preukázané. Zo správy a výpovede zástupcu
kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka s dieťaťom síce býva v skromných podmienkach, avšak žiadne
nedostatky v starostlivosti o maloletú nezistili. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že
nie je dôvod výkon rodičovských práv a povinností k maloletej meniť, pričom prihliadal aj na to, že aj
otec maloletej je zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce a takisto by starostlivosť o maloletú
musel počas práce zabezpečiť prostredníctvom inej osoby, alebo by musel pracovný pomer ukončiť, čím
by ale bola ohrozená materiálna a finančná stránka starostlivosti o maloletú, pretože by prišiel o príjem,
z ktorého by mohol zabezpečovať potreby maloletej. Takisto prihliadol aj na to, že ide o dieťa útleho
veku , ktoré má len niečo viac ako rok, je zvyknuté na prítomnosť matky, ktorá ho ešte večer a v noci
kojí, teda v súčasnosti nie je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti otcovi, preto
návrh  otca ako nedôvodný zamietol.    O náhrade trov konania  rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a)



Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu,  pretože ide
o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého dieťaťa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadal odvolací súd o jeho zmenu, a to tak, že maloletá Y.
bude zverená do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a matka
bude zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 30,-  eur mesačne. Styk matky  s maloletým dieťaťom
nežiadal upraviť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil dôvod odvolania, uvedený v ust. § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p.  a že pri svojom rozhodnutí  vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím
uplatnil dôvod odvolania, uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.   Poukázal na to, že svojím návrhom
sa domáha zmeny úpravy práv a povinností  k maloletému dieťaťu z dôvodu, že matka dieťaťa podľa
jeho názoru si dostatočne neplní svoje rodičovské povinnosti  a napriek tomu, že dieťa je ešte v útlom
veku a závislé od kojenia, nastúpila od 1. februára 2014 do zamestnania, kam každý deň dochádza
do vzdialenosti 16 km, pričom pracuje aj počas víkendov, a to každú druhú sobotu v mesiaci, kedy je
dieťa v starostlivosti starej matky dieťaťa, ktorá sa však lieči na vysoký krvný tlak, ktorý režim podľa
jeho názoru, nie je vhodný  pre výchovu dieťaťa. Uviedol, že poukazoval počas konania aj na nevhodné
podmienky v byte matky, kde býva aj dieťa, a to vlhkosť  a plesne na stenách, ktoré negatívne môžu
vplývať na  zdravie dieťaťa a môžu spôsobiť aj alergie a dýchacie problémy.   Domnieva sa, že je schopný
dieťaťu poskytnúť neporovnateľne lepšie podmienky, ako ich poskytuje matka, pretože býva  spolu so
svojou matkou a otčimom v trojizbovom byte, riadne zariadenom, priestrannom, čistom a udržiavanom, v
ktorom sú podmienky pre dieťa vytvorené.   Rovnako  z dôvodu, že pracuje u svojho  brata, má flexibilný
pracovný čas, ktorý  môže prispôsobiť potrebám starostlivosti  o dieťa.  Poprel tvrdenia matky o tom, že
požíva alkohol a tieto hodnotil ako  účelové.  V prípade, že by potreboval pomoc so starostlivosťou o
dieťa, jeho matka je vždy ochotná mu s týmto pomôcť.  Poukazoval na to, že v konaní pred okresným
súdom mu bol zamietnutý návrh na znalecké dokazovanie, ktorý by bol potvrdil, že aj on je schopný
zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa.

Matka maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnutý
rozsudok za vecne správny.  Uviedla, že je pravdou, že dom, v ktorom býva s dieťaťom je starší, ale
je útulný, čistý a nie v stave, ako ho opisuje otec dieťaťa.  Maloletá Y. je  čistá, nie je zanedbaná, čo
môžu  potvrdiť všetci, ktorí ju poznajú.  Nepoprela, že chodí do práce, k čomu však bola nútená  z
finančných dôvodov, za čo je zodpovedný aj samotný otec dieťaťa, ktorý jej rok neprispieval výživným
na dieťa, pričom  ona ako matka, súčasne sa musí starať aj o ďalšie maloleté  deti.  Nerozporovala,
že  v starostlivosti o dieťa v čase, keď je ona v práci, jej pomáha  matka.  Namietala tvrdenie otca,
že tento pracuje u svojho brata, podľa jej názoru, ide len o zavádzanie, keďže  v mieste bydliska otca
je všeobecne vedomosť o tom, že tento  nepracuje, je alkoholik a hrá na automatoch.  Spochybnila
prezentovanú citovú väzbu otca na maloleté dieťa s poukazom na to, že počas dvoch týždňov, kedy
dieťa tento nevidí, sa vôbec na dieťa neinformuje a keď aj pre dieťa príde, nemá záujem zistiť o ňom
nič,  len ho vezme a odchádza preč.

Kolízny opatrovník  vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu,  žiadal rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dospel k záveru, že  odvolanie otca  nie je dôvodné.

Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav, zistený súdom prvého stupňa, ktorý považoval
za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku a v
zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:

Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom konania v preskúmavanej veci, je rozhodovanie o návrhu otca,
na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.



Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu, zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Z  cit. zákonného ustanovenia teda vyplýva, rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, nie je rozhodnutím nemenným. Zákon umožňuje, aby takéto rozhodnutie, bolo
do budúcna zmeniteľné, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri
vyhlásení rozsudku. Zmena pomerov v čase vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek, musí ísť o
podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či došlo k
zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú,
oproti pôvodným okolnostiam. Súd je vždy povinný zistiť a ustáliť v takýchto rozhodnutiach všetky
okolnosti, za ktorých k výroku rozsudku dospel. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo
jedným z významných faktorov, prispievajúcich k riadnej výchove dieťaťa, je stabilita jeho pomerov,
vrátane stability výchovného prostredia. Súčasná právna úprava, plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko
záujem dieťaťa.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že o úprave práv a povinností k
maloletému dieťaťu bolo rozhodnuté rozsudkom  Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. januára 2014,
č. k. 1P/75/2013-36, ktorým bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti  matky a otec bol zaviazaný  k
plateniu výživného.  V čase rozhodovania matka bola na materskej dovolenke a spolu s dieťaťom bývala
v rovnakých podmienkach, ako je tomu v súčasnosti. Z hľadiska  určujúcich  zákonných kritérií tak bolo
úlohou súdu  posúdiť, či okolnosti, z ktorých  vychádzal pri  poslednej úprave sa zmenili do takej miery,
že opodstatňujú zmenu  existujúceho súdneho rozhodnutia.  Pokiaľ okresný súd vo svojom rozhodnutí
dospel k záveru, že jediná zistená zmena oproti pôvodnému stavu spočíva v tom, že matka  začala
pracovať, čo však nie je možné považovať za takú zmenu pomerov, ktorá by bola spôsobilá privodiť
zmenu existujúceho rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, aj odvolací súd
považuje tento jeho záver za v celom rozsahu správny.  Samotná skutočnosť , že  matka maloletého
dieťaťa začala pracovať, aby tak bola schopná  v zodpovedajúcom rozsahu zabezpečiť  jednak svoje
odôvodnené potreby, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, pričom v čase, keď pracuje,
je starostlivosť o dieťa zabezpečená dostatočným spôsobom prostredníctvom starej matky dieťaťa,
rozhodne nemôže  ísť na ťarchu matky dieťaťa a opodstatnene viesť k záveru, že týmto spôsobom
zanedbáva starostlivosť o dieťa.  Dôvodne poukázal okresný súd aj na to, že  otec samotný tvrdí, že tiež
pracuje a teda rovnako v čase výkonu svojho zamestnania,  by musel starostlivosť o dieťa zabezpečovať
prostredníctvom svojej matky, ktorá je invalidná dôchodkyňa, z čoho vyplýva, že tiež trpí zdravotným
problémami.  Pokiaľ je otec toho názoru, že by samotná matka mala  celodennú starostlivosť o dieťa
zabezpečovať sama, nič mu nebráni dobrovoľne prispievať zodpovedajúcim spôsobom aj na jej výživu,
ktorá povinnosť mu v konečnom dôsledku vyplýva  z ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom prípade
by matka, disponujúc  dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie  svojich potrieb a potrieb
dieťaťa, mohla  zvážiť  možnosť prípadnej celodennej starostlivosti o maloleté dieťa, o to viac, ak  tento
tvrdí, že on pracovať nemusí a  príjem nepotrebuje, pretože má dostatok finančných prostriedkov na
zabezpečenie potrieb svojich, ako aj dieťaťa.  Nemožno opomenúť ani skutočnosť, na ktorú v písomnom
vyjadrení poukazuje aj matka a to, že  otec dieťaťa od doby jeho narodenia si vyživovaciu povinnosť
vo vzťahu k dieťaťu neplnil, čo  vyplýva aj zo spisu OS Partizánske, č. k. 1P/75/2013, v ktorom konaní
bolo rozhodované o úprave práv a povinností  k maloletému dieťaťu, tento až v priebehu konania
čiastočne doplatil  výživné na dieťa a v čase  rozhodovania súdu mal stále nedoplatok na výživnom
za obdobie  5 mesiacov, v dôsledku čoho to bola práve matka, na pleciach ktorej bolo výživu dieťaťa
zabezpečiť. Otec sa tak týmto svojim nezodpovedným správaním nepochybne tiež podieľal na existencii
nepriaznivej finančnej situácii matky.  Je potrebné si uvedomiť, že  výška určeného výživného v sume
70,- eur mesačne,  rozhodne nemôže pokrývať náklady na všetky odôvodnené potreby  maloletého
dieťaťa.  Aj keď je vyživovacia povinnosť matky  čiastočne kompenzovaná  jej osobnou starostlivosťou,
podieľa sa nevyhnutne na tejto  aj  finančne, z ktorého dôvodu sa správa zodpovedne a zabezpečuje si
prácou príjem, z ktorého bude spôsobilá  tak svoje potreby, ako aj potreby dieťaťa zabezpečiť. Tvrdenia
otca,  že matka zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa,  sa v konaní nepreukázali, naopak zo správy
kolízneho opatrovníka, ktorý vykonával šetrenie vyplýva, že matka starostlivosť o dieťa zabezpečuje
zodpovedajúcim spôsobom, a to napriek tomu, že s dieťaťom býva v skromných podmienkach.   V
rovnakých podmienkach  však s dieťaťom žila aj v čase, keď rodičia  vo veci úpravy práv a povinností  k



dieťaťu uzatvorili dohodu, ktorú súd schválil.   V konečnom dôsledku nemožno opomenúť ani  skutočnosť,
že  ide o dieťa útleho veku, ktoré matka stále kojí.   Odvolací súd tak zhodne so súdom prvého stupňa
dospel k jednoznačnému záveru, že za súčasného stavu, tu nie je  existencia takých skutočností, ktoré
by opodstatnene mohli viesť  k záveru o zmene pomerov či už na strane dieťaťa, alebo rodičov dieťaťa
a že zmena úpravy práv a povinností  k maloletému dieťaťu tak, ako ju žiadal otec, by bola súladná s
jeho záujmami a potrebami.  Súd prvého stupňa preto postupoval v celom rozsahu správne, keď návrh
otca  zamietol, ako neopodstatnený.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka otca, spočívajúca v tom, že nebolo vykonané ním navrhované
znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je  schopný ako otec, zabezpečiť starostlivosť o maloleté
dieťa v požadovanom rozsahu. Vychádzajúc z ust. §  120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú  povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná.  Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, ale
výber dôkazov, ktoré sa budú vykonávať, je výlučne na súde. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
súd musí mať vždy vyriešenú  otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti  vykonáva ten ktorý dôkaz.
V preskúmavanej veci  súd prvého stupňa postupoval správne, keď  otcom požadované znalecké
dokazovanie nenariadil, pretože  záver o tom, či je otec schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa v
požadovanom rozsahu, je možné vyvodiť aj z v  konaní zistených skutočností a zodpovedanie tejto
otázky si nevyžaduje odborné posúdenie znalcom o.i. aj  z hľadiska útleho veku dieťaťa a skutočnosti,
že matka stále dieťa kojí, kde  aj bez znaleckého dokazovania je zrejmé, že  minimálne túto funkciu
nemôže plniť vo vzťahu k dieťaťu otec. V konečnom dôsledku,  určujúcim pre rozhodnutie v tejto veci,
nebolo primárne posúdenie spôsobilosti otca o dieťa sa postarať, ale posúdenie zistených skutočností
z hľadiska toho, či od doby posledného rozhodovania o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu
došlo k takej zmene  pomerov,  v dôsledku ktorej  by matka  nebola schopná zodpovedajúcim spôsobom
starostlivosť o dieťa zabezpečiť a až v prípade takéhoto zistenia, by bolo namieste sa zaoberať tým, či
výkon tejto starostlivosti, je spôsobilý zabezpečiť v celom rozsahu otec.  Na strane matky, však takéto
skutočnosti v priebehu konania, ako už bolo  uvedené vyššie , zistené neboli.

Z uvedených dôvodov, preto krajský súd napadnutý rozsudok  okresného súdu  ako vecne správny, za
použitia § 219 ods. 1 O.s.p.  potvrdil.

O trovách odvolacieho konania  súd rozhodol za použitia  § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p.   tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu s poukazom na skutočnosť, že ide
o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .