Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/368/2013 z 28. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. októbra 2013, sp. zn. 5Co/368/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5912207045.1 Krajský súd Žilina | 5Co/368/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5912207045.1 | 2013-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b755698e-0b2e-49c9-8f3f-635272038703 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5912207045.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/368/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207045
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5912207045.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu v Ružomberku č. k. 3C/100/2012-60 zo dňa 08.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 3C/100/2012-60 zo dňa 08.04.2013 zamietol návrh
navrhovateľa v celom rozsahu, odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podaným návrhom uplatnil voči žalovanému podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len zákon
č. 514/2003 Z. z.) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a majetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že Okresný súd Liptovský Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní
o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti.

Okresný súd po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise a obsahom spisu sp. zn.
3Er/482/2010 zistil, že dňa 12.8.2010 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bolo rozhodcovský rozsudok.
Exekučný súd v exekučnom konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený
aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/105/2011). V danom prípade za účelom objektívneho
posúdenia zákonnosti vedenej exekúcie najmä z dôvodov podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní konajúci exekučný súd po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na



vykonanie exekúcie si vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave ďalšie podklady, preto z
dôvodu potreby starostlivého súdneho prieskumu exekučného titulu nemohlo dôjsť k udeleniu poverenia
na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote. Napokon uznesením 3Er/482/2010-12 zo dňa 18.10.2010
bola exekúcia v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 708,-eur za dobu
od 17.09.2009 do zaplatenia zastavená. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že nevydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote zapríčinil samotný navrhovateľ, ktorý sa ako oprávnený
v exekučnom konaní domáhal výkonu exekučného titulu, ktorý v celom rozsahu nebol v súlade so
zákonom. Na základe uvedeného súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne,
bez zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/2002
súd konštatuje, že samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia (12.08.2010) do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (18.10.2010) vzhľadom na
vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na
jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie
o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s
porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže súd nemal preukázaný nesprávny
úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, návrh navrhovateľa
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Uviedol, že pred vynesením napadnutého rozsudku nebol oboznámený s písomným
vyjadrením žalovaného k žalobe a toto mu bolo doručené až samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto
procesný postup súdu nepredstavuje len porušenie základného práva žalobcu na kontradiktórny súdny
proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O.s.p. Vytýkal súdu, že pred vyhlásením rozsudku
nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a nemal možnosť sa k nimi vyjadriť a zároveň nemal
možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V situácii keď by bolo potrebné vo veci vykonať
dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril
k podanej žalobe, mal okresný súd umožniť žalobcovi, aby uplatnil svoje stanoviska k skutkovým a
právnym otázkam. Ak tak okresný súd neurobil a vo veci meritórne rozhodol, porušil právo žalobcu
na kontradiktórny súdny proces. Ďalej žalobca s poukazom na ust. § 15 O.s.p. uviedol, že v texte
žaloby upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom,
že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony
a rozhodol vylúčený sudca. Ďalej zdôraznil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o
zrušenie termínu pojednávania až do konečného rozhodnutia v otázke nestrannosti sudcu a zákonného
sudcu a zároveň navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd. Tieto tvrdenia okresný súd nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie súdneho
pojednávania s čím odvolateľ nesúhlasí.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania včas, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ust. v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil
rozsudok, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako
vecne správny z týchto dôvodov:



Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, dospel k právnemu záveru, že okresný súd v prejednávanej
veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na podklade
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne
právne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje
správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť,
že tvrdenie žalobcu, že vyjadrenie žalovaného k žalobe mu nebolo pred vyhlásením napadnutého
rozsudku doručené, je síce pravdivé, ale k tomu je potrebné tiež uviesť, že nedoručenie vyjadrenia
žalovaného v žalobe žalobcu bolo vadou konania v zmysle ust.§ 114 ods. 2 O.s.p., no nešlo o takú
vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), preto odvolací
súd na túto vadu konania neprihliadol. Ani námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a tvrdení a že nemá možnosť sa k nim vyjadriť, nevyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú.
Zo spisového materiálu mal nepochybne preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci
pojednávanie na deň 8.4.2013. Na určený termín sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavil, keď
žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o zrušenie termínu pojednávania až do konečného
rozhodnutia v otázke nestrannosti sudcu a zákonného sudcu. Navrhol prerušiť konanie do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Okresný súd nepovažoval tvrdenia žalobcu za
dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania a rovnako ani nezistil iný dôležitý dôvod pre odročenie
súdneho pojednávania. Súd mal nepochybne preukázané, že v danom prípade zákonná sudkyňa dňa
10.1.2013 Mgr. Renáta Krajčiová oznámila v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. skutočnosti, pre ktoré by mala byť
vylúčená z prejednania a rozhodnutia tejto veci s poukazom na skutočnosť, že bola zákonnou sudkyňou v
exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 3Er/482/2010, postup ktorej má byť predmetom preskúmania v danej
veci. Opatrením predsedu súdu bola vec následne pridelená náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov do senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka, ktorý neoznámil
žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa cítil vo veci zaujatý, resp. ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o
jeho zaujatosti. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že postupoval v súlade so zákonom a námietky
navrhovateľa ohľadne vyriešenia otázky nestranného súdu a ustanovenia nestranného zákonného
sudcu nepovažuje za dôvodné. Podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o nevylúčení sudcov
okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci nemá odkladný účinok, preto súd nezistil žiadnu
prekážku, ktorá bránila prejednaniu veci samej. Keďže odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezistil
pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom žalobcu na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací
súd považoval za nedôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.