Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/220/2015 z 29. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. mája 2016, sp. zn. 3Co/220/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7112225839.1 Krajský súd Košice | 3Co/220/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7112225839.1 | 2016-05-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6174c07-12e5-4f4d-a212-c7be966a8c93 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7112225839.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/220/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112225839
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112225839.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1. I.. V. M., T.. XX. XX. XXXX, X. V.. M. M., T..
XX. XX. XXXX, B. H. D. Y., I. X, zastúpení AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47237406, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo I. Košice, so sídlom
v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 31 661 734, zastúpenému JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Vojenská 14, v konaní o zaplatenie 190,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I z 18. 12. 2014 č.k. 25C/210/2012-92 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy
konania 173,32 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume
156,82 eur na účet ich právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba "súd prvého stupňa") napadnutým uznesením konanie zastavil a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade na účet ich právneho zástupcu trovy
konania vo výške 204,88 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Výrok o zastavení konania odôvodnil podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p., pretože žalobcovia vzali žalobu v
celom rozsahu späť. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. s tým, že návrh bol
vzatý späť pre správanie žalovaného a bol podaný dôvodne. Žalobcom priznal náhradu trov za zaplatený
súdny poplatok 16,50 eur a za trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 188,38 eur, čo je odmena za
6 úkonov právnej pomoci, vrátane režijného paušálu a DPH vo výške 20 % podľa ustanovení vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, a to iba proti výroku o trovách konania z dôvodu,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namieta, že súd prvého
stupňa nesprávne posúdil časť priznanej odmeny za právne zastupovanie, pretože použil nesprávne
ustanovenie právneho predpisu. Podľa jeho názoru nemožno ďalšiu poradu s klientom zo dňa 07. 04.
2014 považovať za účelný úkon právnej služby, tak ako sa mala uskutočniť pár dní po pojednávaní,
kde boli žalobcovia v kontakte s advokátom a mohli s ním prebrať čokoľvek, čo považovali za potrebné.
Preto tento úkon nemožno považovať za účelný. Navyše za tento úkon súd prvého stupňa priznal
náhradu v plnej výške 18,26 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa názoru žalovaného
však mal správne posudzovať túto poradu podľa § 14 vyhlášky, k čomu nedošlo a mal priznať odmenu
iba vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny. Ďalej žalovaný považuje za neúčelný úkon právnej
služby žiadosť o vyžiadanie dôkazu zo dňa 04. 04. 2014, keďže týmto úkonom sa žalobca nevyjadroval
k podstate veci, iba navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania, čo mohol urobiť aj v žalobnom návrhu.



Preto je toho názoru, že súd prvého stupňa mal priznať odmenu iba za 4 úkony právnej služby v sume
116,79 eur, čo predstavuje trovy konania spolu vrátane súdneho poplatku 133,29 eur.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázali na charakter účelnosti trov vynaložených na
bránenie práva. Uvádzajú, že navrhnutie dôkazov v zmysle písomného podania zo 04. 04. 2014 nebolo
možné realizovať v žalobnom návrhu, pretože to vyplynulo z uznesenia súdu, ktorým pojednávanie dňa
03. 04. 2014 odročil. Pokiaľ ide o poradu s klientom zo dňa 07. 04. 2014 je irelevantné, kedy sa porada
uskutočnila, navyše ust. § 14 vyhlášky sa týka úkonov právnej služby v trestnom konaní a v konaní o
priestupkoch. Navrhujú uznesenie potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146
ods. 2 druhá veta O.s.p., pretože žalobný návrh bol podaný dôvodne a bol vzatý späť pre správanie
žalovaného.

Pokiaľ sa týka výšky náhrady trov, úspešný účastník má vždy nárok na náhradu iba účelne vynaložených
trov konania, to isté platí aj v prípade trov, ktoré sa priznávajú na základe princípu procesnej
zodpovednosti za zastavenie súdneho konania.

Žalovaný namietal priznanie odmeny za 2 úkony právnej služby, a to žiadosť o vyžiadanie dôkazov zo
dňa 04. 04. 2014 (písomné podanie vo veci) a porada s klientom dňa 07. 04. 2014.

Pokiaľ sa týka úkonu právnej služby, ktorý je označený ako žiadosť o vyžiadanie dôkazov zo strany
žalovaného je odvolací súd toho názoru, že nejde o taký úkon právnej pomoci, za ktorý by žalobcom
patrila náhrada. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť spolu s návrhmi na vykonanie dokazovania
je súčasťou procesných povinností, ktoré súvisia so zodpovednosťou každého účastníka za výsledok
konania. Takýto dôkazný návrh mohli žalobcovia predložiť v ktoromkoľvek štádiu konania, vrátane
pojednávania uskutočneného deň pred písomným podaním. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že vo veci
bolo vykonané pojednávanie dňa 03. 04. 2014, na ktorom žalobcovia, resp. ich právny zástupca mohol
predložiť dôkazné návrhy. Písomné podanie zo dňa 04. 04. 2014 preto odvolací súd nepovažuje za taký
účelne vynaložený úkon, za ktorý by patrila náhrada trov právneho zastúpenia.

Naopak, odvolací súd považuje za opodstatnený úkon právnej pomoci poradu s klientom dňa 07. 04.
2014. Výška odmeny za tento úkon bola vyčíslená správne v napadnutom uznesení. Odmena vo výške
2/3 tarifnej odmeny sa nevzťahuje na občianskoprávne spory.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie v jeho napadnutej časti tak,
že nepriznal odmenu za 1 úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH, čím došlo k zníženiu
odmeny o 31,56 eur oproti sume priznanej uznesením súdu prvého stupňa. Celková výška trov vrátane
súdneho poplatku tak je 173,32 eur.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože obaja účastníci mali
v odvolacom konaní čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.