Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/74/2011 z 25. 1. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. januára 2012, sp. zn. 8Cob/74/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3210200755.1
Krajský súd Trenčín | 8Cob/74/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3210200755.1 | 2012-01-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 301 ObZ, § 544 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f77c4ca-dd0a-494e-88c7-df2da567b618
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200755.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/74/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210200755
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210200755.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu REALITY VĚŘITEL CZ, s.r.o., IČO: 277 25 537, so sídlom
Nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou V.. F. & B.,
s.r.o., so sídlom G. - T., B. XX/XXX, R.: XX XXX XXX proti žalovanej V. N., R.: XX XXX XXX, bytom L.
XXX o zaplatenie 3.400,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3Cb/38/2010-64 zo dňa 22. februára 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým zamietol žalobu vo zvyšnej časti a v
časti výroku o náhrade trov konania  z r u š u j e  a vec  v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bánovce nad Bebravou napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 400,- eur spolu s 0,1% úrokom z omeškania denne od 08.07.2009 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že účastníci konania
uzavretím dohody o užívaní zo dňa 31.01.2009, na základe ktorej prenechal poskytovateľ (právny
predchodca žalobcu Reality - Nájomná Sk s.r.o.) žalovanej do užívania nebytové priestory označené
ako PP9 o výmere 44 m2 , PP24 o výmere 16 m2 a letná terasa o výmere 84 m2, nachádzajúce sa na
prízemí  budovy so súpisným číslom 150, ležiacej na parc. č. 200 k.ú. Trenčín, zapísanej na LV č. 3394,
založili medzi sebou záväzkový vzťah. Žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo záväzkového vzťahu splnil
a za účelom zaplatenia odplaty za užívanie za mesiac júl 2009 vystavil žalovanej faktúru č. 40901865
v dohodnutej výške 1.000,- eur. Zostávajúcu časť odplaty vo výške 400,- eur nezaplatila žalovaná.
Žalovaná uvedenú sumu v lehote splatnosti dňa 07.07.2009 zaplatila len vo výške 600,- eur, preto v
tejto časti uplatnenej istiny žalobe ako dôvodne podanej vyhovel. Zároveň žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške 0,1% denne odo dňa splatnosti
faktúry č. 40901865. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 3000,- eur, vyúčtovanej faktúrou č.
40902191 a úroku z omeškania z tejto sumy, žalobu zamietol. Dospel k záveru, že zmluvná pokuta
dohodnutá v čl. IV. bod 4.8 dohody o užívaní, je vzhľadom na povahu zabezpečovacej povinnosti, t.j.
splatenie odplaty za užívanie, ktoré je už zabezpečené úrokom z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania, dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Takto dojednaná zmluvná
pokuta vedie k neprimeranému finančnému zaťaženiu žalovanej, ktoré nie je dôvodné. Konštatoval,
že žalobcovi ako oprávnenej strane neupiera právo na príslušnú sankciu za nedodržanie zmluvných
povinností žalovanej strany (za súčasnej kumulácie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty), avšak
takéto sankcionovanie musí byť primerané okolnostiam prípadu tak, aby výkon práva nemal šikanóznu
povahu. V danej veci však zmluvná pokuta niekoľkonásobne prevyšuje výšku dojednanej odplaty za
užívanie priestorov za súčasného použitia ďalšej sankcie v podobe úrokov z omeškania (dohodnutých
vo výške, ktorá presahuje zákonom stanovenú výšku), čím žalovanú neprimerane zaťažuje. Dojednaná
zmluvná pokuta je v rozpore s princípmi dobrých mravov, preto ustálil, že dojednanie v čl. IV. bod 4.8
dohody o užívaní je neplatné podľa § 3 a § 39 Obč. zák. Z tohto dôvodu nepristúpil k modifikovaniu



zmluvnej pokuty v zmysle platnej právnej úpravy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
O.s.p. a žalovanej, ktorá si ich náhradu neuplatnila, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
vo výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal záver
o dojednaní zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na funkciu zmluvnej pokuty ako
zabezpečovacieho prostriedku, ktorého použitie a aplikáciu si musia písomne zmluvné strany dohodnúť
v zmluve. Ďalej na to, že  dojednanie zmluvnej pokuty v čl. IV. bod 4.8 dohody o užívaní je v súlade
so zákonom. Pri určovaní výšky zmluvnej pokuty, zmluvné strany vychádzali z 3 mesačnej výpovednej
lehoty, pre prípad výpovede z dohody o užívaní zo strany žalovanej, kedy by bola povinná zaplatiť
žalobcovi 3-mesačnú odplatu za užívanie, preto bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty ako 3-násobok
mesačnej odplaty. Navrhoval, aby odvolací súd v prípade, že dospeje k záveru o neprimeranosti výšky
zmluvnej pokuty využil svoje moderačné právo a primerane ju znížil. Je však názoru, že dohodnutá
výška zmluvnej pokuty je primeraná, porušeniu zmluvnej povinnosti žalovanej strany. Dohodnuté úroky z
omeškania, predstavujú zákonné sankcie pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného záväzku
a preto neobstojí záver o ich kumulácii so zmluvnou pokutou a o výkone práva, ktoré má šikanóznu
povahu. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, žalobe v
zamietajúcej časti vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre potvrdenie napadnutej časti rozsudku
súdu prvého stupňa.

Predmetom odvolania je žalobcom uplatnená zmluvná pokuta vo výške 180,- eur s 0,1% úrokom z
omeškania od 13.11.2009 do zaplatenia a trovy konania.

Podľa § 544 ods. 1 O.z., ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno
vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi
to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ
nezodpovedá.

V danej veci bola účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta (čl. IV. bod 4.8) dohody o užívaní, pre prípad
omeškania žalovanej ako užívateľa so zaplatením odplaty za užívanie alebo odplaty za služby spojené
s užívaním o viac ako 20 dní. Je nesporné, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť.

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že výška zmluvnej pokuty, ktorú
si účastníci dojednali, je v rozpore s dobrými mravmi a preto je toto dojednanie neplatné.

Odvolací súd považuje dojednanie o zmluvnej pokute v čl. IV. bod 4.8 za platné. Dopĺňa, že v obchodno-
záväzkových vzťahoch je možné dohodu o zmluvnej pokute posudzovať ako neplatný úkon pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 O.z. iba v prípade, že by sa dobrým mravom priečili okolnosti, za
ktorých bola zmluvná pokuta dohodnutá a to aj prípadne v spojení so skutočnosťou, že bola dohodnutá
neprimerane vysoká zmluvná pokuta.  V danej veci o takýto prípad nešlo, ale včasné splnenie povinnosti
žalovanej zaplatiť odplatu za užívanie bolo zabezpečené dvoma sankčnými inštitútmi a to zákonnou
sankciou - úrokmi z omeškania a zabezpečovacím prostriedkom - zmluvnou pokutou. V ustanoveniach
Občianskeho zákonníka, ani Obchodného zákonníka niet ustanovení, z ktorých by bolo možné vyvodiť
záver o tom, že aplikácia úrokov z omeškania vylučuje možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty a naopak.
Zmluvná pokuta je samostatným nárokom a strany si ju musia dohodnúť, úrok z omeškania ako
príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 O.z.), je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom (§ 369



Ob.z.). Z uvedeného vyplýva, že zmluvná pokuta môže byť dohodnutá popri zákonnej sankcii za
omeškanie  s plnením peňažného záväzku, t.j. popri úrokov z omeškania.

S ohľadom na právny názor odvolacieho súdu v platnosti dojednanej zmluvnej pokuty, pri konštatovaní
neprimeranej  výšky  zmluvnej pokuty,  prichádza  do  úvahy  postup  podľa § 301 Ob.z.

V danej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zmluvnej pokute vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia, preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ a § 221 ods. 2 O.s.p.). Ak súd prvého stupňa dospeje k názoru, že výška
zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká, avšak z iného šikanózneho dôvodu, tak tento predpoklad je
podmienkou pre použitie moderačného práva súdu podľa § 301 Ob.z. a následne nepriznanie nároku
žalobcu v plnej výške. Rozsah moderačného práva súdu je limitovaný spodnou hranicou takéhoto
zníženia. Ust. § 301 Ob.z. stanovuje, že súd môže zmluvnú pokutu znížiť až do výšky, ktorá bola
spôsobená veriteľovi porušením zabezpečovacej povinnosti. Vznik škody je okolnosťou limitujúcou
spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu vzhľadom na jej reparačnú, ale aj sankčnú
funkciu, treba zaplatiť nielen vtedy, ak vznikne škoda, ale aj vtedy, ak nevznikne žiadna škoda. V
prípadoch, keď fakticky neexistuje spodná hranica zníženia, súd nemôže odpustiť celú zmluvnú pokutu.

Odvolací súd zároveň zrušil a vrátil na ďalšie konanie aj odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov
konania. O náhrade trov celého konania, rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa
§ 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.