{"guid": "1f6b9c8c-298d-442a-8af7-25c96ddddbef:5ed6ca27-1d3a-4b81-bb0b-d9e745a1c153", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7201899634.1", "spisova_znacka": "4Co/42/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/42/2012 z 20. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. marca 2013, sp. zn. 4Co/42/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7201899634.1", "identifikacne_cislo": "7201899634", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2013-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ed6ca27-1d3a-4b81-bb0b-d9e745a1c153", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7201899634.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7201899634.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7201899634.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/42/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201899634
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7201899634.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šoltýsovej a sudcov
JUDr. Soni Minxovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v právnej veci navrhovateľa: Z. I., E.. XX.XX.XXXX, I.
E. F. Č.. XX, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Jurčom, Partizánska 5, Bardejov, proti odporcovi: S.
X. - W. S., Y. A. F. S., Ú. M. Z. Y. D. X, I., za účasti vedľajšej účastníčky Sociálnej poisťovňe Bratislava,
pobočka Košice, Festivalové nám. č. 1, Košice, v konaní o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného
ako aj o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 19C/1349/2001-215 zo
dňa 25.10.2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd   p o t v r d z u j e    rozsudok súdu v napadnutých častiach, t.j. vo výroku ktorým bolo
žalobe vyhovené ako aj vo výroku ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sú prvého stupňa rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 28.354,62 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu  zamietol a návrh
navrhovateľa  za stratu na zárobku vylúčil na samostatné konanie.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že navrhovateľ svojím návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie mimoriadne zvýšenej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za spôsobené
poškodenie zdravia a to v dôsledku pracovného úrazu a to vo výške 50-násobku a náhradu škody,
ktorá spočíva na strate na zárobku počas práceneschopnosti, na strate na zárobku po skončení
práceneschopnosti  v celkovej výške 3.673.491,60 Sk istiny a prísl. Uviedol, že pri výkone vojenskej
služby vo VÚ 5854 Košice utrpel úraz, z ktorého podľa trestného rozkazu Okresný súd Košice II spis zn.
6T 356/99-80 zo dňa 26.11.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.12.1999 bol
uznaný vinným W. X. a navrhovateľ bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach
občianskoprávnych. Odporca podľa svojho rozhodnutia č. K.-F.-XXX/XX-X/III, zo dňa 3.5.2000 úraz
navrhovateľa kvalifikoval podľa § 190 ods. 1 a násl. Zákonníka práce a čl. 46 a nasl. Vojenského predpisu
Všob-P-21 ako úraz pracovný, pretože sa stal pri plnení úloh vojenskej služby, pričom zodpovednosť za
škodu spôsobenú úrazom uznal Armádu SR.

Rozhodnutím č. K.-F.-XXX/XX-X/III zo dňa 3.5.2000 odporca navrhovateľovi priznal náhradu škody za
stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti za obdobie od 07.06.1999 do 30.06.1999 vo výške 716,-
Sk, za bolesť 22.951,- Sk, za sťaženie spoločenského uplatnenia 29.700,- Sk a za účelne vynaložené
náklady 1.015,- Sk, spolu 54.282,- Sk.



Navrhovateľ aj po 30.06.1999 ostal práceneschopný, pričom do 31.12.1999 mu dávky nemocenského
poistenia vyplácal jeho bývalý zamestnávateľ LESPOL s.r.o. Bardejov. Od 11.01.2000 navrhovateľovi
dávky nemocenského poistenia vyplácala Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov až do 12.08.2000.

Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2001 Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava
navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške      2.617,- Sk od 03.2001 s tým, že
za obdobie od 13.11.2000 do 13.03.2001 mu bolo vyplatené celkom 10.556,- Sk.

Rozhodnutím č. K.-F.-XXX/XX-X/III zo dňa 09.03.2001 navrhovateľovi priznal náhradu škody za stratu
na zárobku po dobu práceneschopnosti za obdobie od 01.07.1999 do 31.10.2000 15.659,- Sk, za bolesť
1.575,- Sk a za účelne vynaložené náklady spojené s liečením 11.730,- Sk, spolu 28.964,- Sk.

Rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/XXX Y. dňa 20.7.2001 Okresného úradu vo Svidníku, odbor sociálnych
vecí bol navrhovateľ uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu vydaný preukaz
občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu s časovým obmedzením do 31.08.2003.

Celkove teda základné bodové ohodnotenie na bolestnom bolo stanovené na 716,25 bodov, sťaženie
spoločenského uplatnenia 495 bodov, t.j. spolu 1211,25 bodov, ktoré si uplatnil takto: 1211,25 bodov krát
2-násobok  x 30,- Sk/bod = 72.675,- Sk x 50-násobok = 3.633.750,- Sk - 24.525,50 Sk vyplatené bolestné
+ 29.700,- Sk vyplatené sťaženie spoločenského uplatnenia, teda celkove si uplatnil za bolestné a SSU
3.579.524,50 Sk.

Navrhovateľ dňa 16.02.1999 pri výkone vojenskej služby vo VÚ 5854 Košice utrpel úraz, z ktorého podľa
trestného rozkazu OS Košice II sp. zn. 6T 356/99-80 zo dňa 26.11.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť, bol uznaný vinným W. X.. Navrhovateľ bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu
škody na občianskoprávne konanie. Odporca podľa svojho rozhodnutia č. K.-F.-XXX/XX-X/III zo dňa
03.05.2000 úraz navrhovateľa kvalifikoval podľa § 190 ods. 1 a násl. Zákonníka práce a čl. 46 a nasl.
Vojenského predpisu Všob-P-21 (práv.) ako úraz pracovný, pretože sa stal pri plnení úloh vojenskej
služby, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú úrazom uznal Armádu SR.

Rozhodnutím č. K.-F.-XXX/XX-X/III zo dňa 03.05.2000 odporca navrhovateľovi priznal náhradu škody za
stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti za obdobie od 07.06.1999 do 30.06.1999 vo výške 716,-
Sk, za bolesť 22.951,- Sk, za sťaženie spoločenského uplatnenia 29.700,- Sk a za účelne vynaložené
náklady spojené s liečením 1.015,- Sk, spolu 54.282,- Sk.

Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2001 Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava
navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 2.617,- Sk od 03.2001 s tým, že za
obdobie od 13.11.2000 do 13.03.2001 mu bolo vyplatené celkom 10.556,- Sk.

Prvostupňový súd hodnotil podľa ustanovení v zmysle ust. § 190 ods. 1, § 193 ods. 1 a § 196 Zákonníka
práce.

V zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia  zmien a
doplnkov podľa vyhl. č. 47/95 zb. zák. s účinnosťou od 01.06.1995 výška odškodnenia za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30,- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť
sumu 120.000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36.000,- Sk.

Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl., v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1, 2. Na základe
zisteného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení a možností súdu primerane



zvýšiť odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 120.000,- Sk súdu bolo
preukázané, že navrhovateľ v dôsledku pracovného úrazu utrpel ťažké poškodenie zdravia, ktoré viedlo
k jeho čiastočnej invalidite. Pre možné následky pracovného úrazu, pretrvávajúce rôzne komplikácie
vyradili navrhovateľa čiastočne z aktívneho spoločenského pracovného života. Preto súd vzhľadom na
vykonané dokazovanie, predovšetkým lekárskymi posudkami o bolestnom a SSU, znaleckým posudkom
MUDr. Martina Kováča dospel k záveru, že v danom prípade 25-násobné odškodnenie je primeraným
odškodnením na zdraví navrhovateľa včítane jeho spoločenských strát v ďalšom živote.

Podľa lekárskych posudkov zo dňa 12.04.2000 a 11.10.2000 je bolestné ohodnotené na 716,25 boda,
sťaženie spoločenského uplatnenia  podľa lekárskeho posudku zo dňa 12.04.2000 je ohodnotené na
495 bodov, čo  základné bodové ohodnotenie bolestného a S. predstavuje celkove 1211,25 bodov, teda
25-násobné zvýšenie odškodnenia predstavuje sumu 908.437,50  Sk. Navrhovateľ však prevzal plnenie
zo strany odporcu  z titulu bolestného 22.512,- Sk a za S. 29.700,- Sk, neskôr na základe rozhodnutia
K.-F. XXX-XX-X/III bolestné vo výške 1.575,- Sk, preto jeho nárok predstavuje sumu 854.211,50 Sk.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že primerané odškodnenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 25-násobku zohľadňuje  obmedzenia a znemožnenie navrhovateľa
realizovať sa v živote, zároveň návrh navrhovateľ v prevyšujúcej časti zamietol, kedy žiadal  zaplatenie
mimoriadne zvýšenej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za spôsobené poškodenie
zdravia a to v dôsledku pracovného úrazu vo výške 50-násobku.

Súd, pokiaľ si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania, tieto nepriznal a to s poukazom na ust. §
3 Nariadenie vlády č. 87/95 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Návrh navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti a po skončení
práceneschopnosti vylúčil na samostatné konanie a taktiež vyslovil, že v tomto konaní bude rozhodnuté
aj o náhrade trov konania.

Proti rozsudku včas a v zákonnej lehote podali odvolanie všetci účastníci, navrhovateľ do zamietavej
časti výroku rozsudku, odporca do vyhovujúcej časti rozsudku a vedľajší účastník sa pripojil k odvolaniu
vo výroku v časti rozhodnutia, ktorým bolo návrhu vyhovené.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietol, že podľa jeho názoru súd pochybil,
keď v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia priznal navrhovateľovi len 25 - násobné odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia a nevyhovel tak v celom rozsahu návrhu navrhovateľa na 50 - násobné odškodnenie.
Vyslovil v odvolaní názor, v zmysle ktorého považoval 25 - násobné odškodnenie za bolesť a sťaženie
spoločenského  uplatnenia za nedostačujúce vzhľadom k ujme, ktorú v dôsledku pracovného úrazu
navrhovateľ utrpel. Poukázal na to, že u navrhovateľa bolesti pretrvávajú dodnes, najmä pri zmenách
počasia. V  dôsledku poruchy nervov je u navrhovateľa prítomná strata citlivosti na teplo a chlad ako
aj porucha rozlišovania predmetov. Zdôraznil, že navrhovateľ má zápästie nehybné, čo ho obmedzuje
vykonávať pohyby v  kĺbe, nedokáže uchopiť pero, drobné predmety, má problémy pri holení a osobnej
hygiene.

V dôsledku toho žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a
návrhu v celom rozsahu  vyhovej a zaviazal aj nahradiť trovy odvolacieho konania.

Odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené zdôrazňujúc taktiež
okolnosti nedostatku vykonaného dokazovania, kedy podľa názoru odvolateľa v konaní navrhovateľ
nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa pred úrazom venoval nejakým športovým, kultúrnym, či
iným aktivitám na vysokej, či už mimoriadnej úrovni a že neobstojí všeobecná argumentácia súdu
v odôvodnení napadnutého rozsudku, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, a to predovšetkým



lekárskymi posudkami, je primeraný odškodneniu na zdraví navrhovateľa. Zdôraznil, že   samotná
existencia trvalých nepriaznivých následkov poškodenia zdravia navrhovateľa nie je dôvodom hodný
osobitného zreteľa, ale zakladá len nárok na zásadné odškodnenie na základe bodového ohodnotenia
lekárom, prípadné zvýšenie, ktoré samo o sebe už predstavuje odškodnenie za rôzne obmedzenia v
živote spojené s následkami úrazu.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa len potvrdil, že tvrdenia navrhovateľa sú
neopodstatnené, pretože  výnimočnosť sa viaže len ku konkrétnemu poškodenému a jednoznačne bolo
súdom prvého stupňa dokázané, že navrhovateľ pred úrazom žil štandardným životom mladého človeka,
pričom jeho zdravotný stav ho v ničom neobmedzoval na plnenie jeho životných potrieb a nepochybne
25-násobok základného bodového hodnotenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia považuje za
primerané a s poukazom na  vykonané dokazovanie, ktoré potvrdilo, že navrhovateľ splnil podmienky
stanovené v ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.,  podľa ktorého súd môže odškodnenie za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť len v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
Vedľajšia účastníčka sa v časti bolestného stotožnila s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní
odporcu  a považovala za nepopierateľné, že navrhovateľ mal určité zistené objektívne ťažkosti, ktoré
boli zohľadnené v základnom bodovom hodnotení a preto neprichádza do úvahy ďalšie zvýšenie.

K odvolaniu bolo podané vyjadrenie zo strany navrhovateľa, ktorý zdôraznil, že prichádza do úvahy
aplikácia ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá je opodstatnená a opätovne tak ako v odvolaní
poukázal na to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Niet pochýb, čo bolo preukázané aj znaleckým
posudkom, že navrhovateľ v čase vzniku poranenia trpel veľkými bolesťami, ktoré sa opakovali počas
celého liečenia, v dôsledku prebiehajúcich operácii, ako aj následného hojenia a taktiež pokiaľ ide o
sťaženie spoločenského uplatnenia, ide prakticky o jednorukosť a došlo  v dôsledku pracovného úrazu
k obmedzeniu jeho občianskeho, súkromného ako aj pracovného uplatnenia v značnej miere.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (v zmysle
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. ) s tým, že bolo oznámené verejné vyhlásenie (§ 156 ods. 1 O.s.p.) rozhodnutia
na deň 21.03.2013 na 08.30 h, čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa
11.03.2013 a zvesené 21.03.2013.

Rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ bolo žalobe vyhovené, ale pokiaľ bola žaloba zamietnutá, je
správny a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil v oboch napadnutých častiach.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a dôkazy vykonané v konaní na návrh účastníkov sporu
na preukázanie svojich skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Ani počas odvolacieho
konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvého stupňa a na doplnenie dôvodov jeho rozhodnutia k obom odvolaniam je potrebné zdôrazniť
nasledovné:

Už v prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu tento zdôraznil, že je potrebné vykonať ďalšie
znalecké dokazovanie, aby v konaní bol splnený účel a aby bolo jednoznačne preukázané posúdenie
následkov úrazu na zdravotný stav poškodeného. K odvolaniu navrhovateľa je potrebné zdôrazniť, že na
základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že bol navrhovateľovi priznaný čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 2.617,- Sk, strata na zárobku od 01.07.1999 do 30.10.2000 vo výške
15.659,- Sk, náhrada za bolesť 1.575,- Sk a náklady 11.730,- Sk, spolu 28.964,- Sk. Teda celkovo bodové
ohodnotenie na bolestné bolo stanovené na 716,25 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 495
bodov, t.j. spolu 1.211,25 bodov, ktoré si uplatnil navrhovateľ, ale bolo priznané 25-násobok za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ako aj za bolestné.

Je nepochybné, že ide o stratu dominantnej ruky so vzniknutým trvalým stavom a nemožnosťou
úpravy hybnosti v oblasti pravého zápästia, čo bolo preukázané na základe doplneného znaleckého



dokazovania a preto odvolací súd uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu v zmysle
zákonných ustanovení a možností súd primerane zvýšil odškodnenie za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Bolo preukázané, že navrhovateľ v dôsledku pracovného úrazu utrpel ťažké
poškodenie zdravia, ktoré viedlo k jeho čiastočnej invalidite a naviac následky pracovného úrazu vyradili
navrhovateľa z aktívneho spoločenského, pracovného života, čo bolo preukázané lekárskymi posudkami
a znaleckým posudkom. Avšak aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že
vzhľadom na všetky zistenia 25-násobne odškodnenie je primerané odškodnenie na zdraví navrhovateľa
včítane jeho spoločenského uplatnenia v ďalšom živote a taktiež aj bolestného.

S poukazom na vyššie uvedené je potom treba povedať, že neprichádza do úvahy odvolanie žalovaného,
teda odporcu proti vyhovujúcej časti, pretože toto je primerané a neobstoja odvolacie námietky v žiadnom
prípade, pretože nepochybne je potrebné zdôrazniť, že existencia trvalých následkov poškodenia
zdravia navrhovateľa je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Nepochybne bolo preukázané, že
pracovným úrazom došlo k nenapraviteľnému zásahu do integrity navrhovateľa, do jeho schopností a
možností viesť čo i len štandardný spôsob života. Navrhovateľ nie je schopný nadviazať známosť, má
obrovské problémy sa uplatniť aj na trhu práce, nevie sa zamestnať, čo sa samozrejme odráža aj v jeho
finančnej situácii a je odkázaný na osobnú starostlivosť od príbuzných.

Naviac odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o výške priznania bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné prihliadnuť aj na to, že v súčasnej dobe judikatúra
Slovenskej republiky upustila od diferencovania, či poškodený bol činný v spoločenskom či kultúrnom
živote výraznejšie, alebo menej výrazným spôsobom a vychádza z objektívneho hľadiska, teda či
dôsledky úrazu môžu sťažiť spoločenské uplatnenie tak, že to vážnym spôsobom zhoršuje kvalitu života
poškodeného a v tomto smere nepochybne toto dokazovaním bolo preukázané. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd považoval napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch ako vecne správny potvrdiť
v zmysle ust. § 219 O.s.p..

Prvostupňový súd po vrátení veci bude potrebné, aby rozhodol o náhrade na stratu na zárobku po
dobu PN a po skončení PN, ktoré vylúčil na samostatné konanie a taktiež rozhodol o trovách celého
konania aj odvolacieho konania. Odvolací súd preto nerozhodoval ani o náhrade trov konania, pretože
prvostupňový súd tak neurobil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/1349/2001", "guid": "70abff62-2574-45f9-b1c6-71bb68fe9d6b:9db002dc-567f-448e-ae39-7dc3f135f0fd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}