{"guid": "1f6b0c11-7558-4d23-9694-c68fa9dffe7e:d260e589-ab01-4605-a84f-f15aa4f54b54", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3114215342.1", "spisova_znacka": "17Co/871/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/871/2015 z 26. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. januára 2016, sp. zn. 17Co/871/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3114215342.1", "identifikacne_cislo": "3114215342", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Emília Zimová", "sudca_id": 1408, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-zimova-1408", "datum_vydania": "2016-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 205 ods. 2 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d260e589-ab01-4605-a84f-f15aa4f54b54", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3114215342.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3114215342.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3114215342.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 17Co/871/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3114215342\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114215342.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.\nGabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa Ing. D. D., nar. XX.XX.XXXX,\nštátneho občana SR, bytom H. XXXX/X, F., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. N. R., s.r.o.\nD. XX, F. proti odporcovi: E. A., zastúpená I. D. SR, so sídlom v R., H. 2, v konaní o náhradu\nškody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. apríla 2015 č. k.\n20C/150/2014-118, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu v napadnutej časti    m e n í       tak, že odporca je povinný zaplatiť\nnavrhovateľovi sumu 1.643,47 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 1.643,47 eur od\n28.05.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 12,04 eur titulom súdneho\npoplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 287,16 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nNáhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi     n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým rozsudkom uložil  odporcovi povinnosť, aby zaplatil navrhovateľovi sumu\n1.816,67 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 1.816,67 eur od 28.05.2014 do\nzaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 13,37 eur titulom súdneho poplatku a trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 319,06 eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných\ndôkazov, z ktorých vyvodil záver o tom, že navrhovateľ sa domáha proti Slovenskej republike náhrady\nškody spôsobenej orgánom verejnej moci nezákonným rozhodnutím, a to uznesením vyšetrovateľa PZ\nzo dňa 27.05.2010 o vznesení obvinenia navrhovateľovi v trestnom konaní pre trestný čin sprenevery.\nVyslovil názor, že za túto škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone\nverejnej moci zodpovedá podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z. z. štát, ktorý je v konaní\npasívne legitimovaný a ktorý sa zodpovednosti nemôže zbaviť. Posúdenie otázky, ktorý štátny orgán\nkoná v mene štátu má procesný význam, nejde o otázku pasívnej legitimácie odporcu. Ďalej zisťoval\nexistenciu podmienok, ktoré v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu\nza vznik škody a ktoré musia byť splnené súčasne, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinná\nsúvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Konštatoval, že navrhovateľ splnil\nv zmysle § 6 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z. z. podmienku podania riadneho opravného prostriedku\nnavrhovateľom proti nezákonnému rozhodnutiu, nakoľko súd z vyšetrovacieho spisu, ktorý je súčasťou\ntrestného spisu sp. zn. 3T/12/2011 mal za preukázané, že proti rozhodnutiu o vznesení obvinenia\npre trestný čin sprenevery podal navrhovateľ riadny opravný prostriedok, t. j. sťažnosť, ktorú okresná\nprokuratúra zamietla. Z listinných dôkazov mal preukázané, že navrhovateľ v súlade s § 15 ods. 1\nZák. č. 514/2003 Z. z. požiadal odporcu dňa 26.11.2013 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\n\nškody, pričom v lehote 6 mesiacov od podania žiadosti nebol nárok ani čiastočne uspokojený, a teda\nnavrhovateľ sa dôvodne s poukazom na § 16 Zák. č. 514/2003 Z. z. obrátil na súd s návrhom na\nzačatie konania o náhradu škody. Ďalej citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/53/93 zo\ndňa 28.06.1993, ďalej z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Mcdo/15/2009 zo dňa 18.08.2010,\nz ktorých vyplynul názor o tom, že skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu právoplatného nezákonného\nrozhodnutia nie je podstatná, ale rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je\nneskorší výsledok trestného konania. V prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nrozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má oslobodenie spod obžaloby rovnaké\ndôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.\nV danom prípade škoda na strane navrhovateľa prestavovala náhradu trov právneho zastúpenia v\ntrestnom konaní, ktoré uhradil v sume 2.177,73 eur ako odmenu obhajcom za poskytnutie právnych\nslužieb, čo mal súd prvého stupňa preukázané z predložených príjmových pokladničných dokladov. Za\nopodstatnenú považoval škodu vo výške 1.816,67 eur ako odmenu za úkony účelne vykonané v trestnom\nkonaní. Navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania podľa § 217 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení\ns § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to od uplynutia šesťmesačnej lehoty, ktorá začala plynúť\n26.11.2013, kedy navrhovateľ uplatnil svoj nárok na Ministerstve vnútra SR. Navrhovateľovi priznal aj\nnáhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže mal v konaní čiastočný úspech, pričom náhradu\ntrov pomerne rozdelil.\n\nProti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, za ktorého koná Generálna prokuratúra\nSR, ktorý navrhol jeho zmenu a zamietnutie návrhu na začatie konania, prípadne zrušenie a vrátenie\nveci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/\nO.s.p. s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.  tým, že súd prvého stupňa\nnesprávne vec právne posúdil tým, že nepožil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne\nzistil skutkový stav, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Súdu prvého stupňa\nvyčítal, že sa s otázkou príslušnosti orgánu, ktorý koná v mene štátu vysporiadal tým spôsobom, že pri\njej určení aplikoval ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/, b/ Zák. č. 514/2003 Z. z. a z dôvodu zamietnutia\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátorom, podania žaloby na súd a z dôvodu, že\njediným právoplatným rozhodnutím súdu bol oslobodzujúci rozsudok, automaticky určil ako príslušný\norgán Generálnu prokuratúru SR bez toho, aby ďalej skúmal podmienky zakotvené v § 4 ods. 1 písm.\nf/ a § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2023 Z. z., teda či bola škoda spôsobená prokuratúrou (v tomto prípade v\ntrestnom konaní), a to buď vydaním nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávnym úradným postupom,\nprípadne kombináciou oboch uvedených. V tejto súvislosti vyslovil názor, že v zmysle ustanovenia\ntrestného poriadku obžaloba nie je rozhodnutím, preto o nej ako o nezákonnom rozhodnutí nie je ani\nvôbec možné uvažovať. V zmysle siedmej hlavy trestného poriadku sú rozhodnutiami v trestnom konaní\niba rozsudok, trestný rozkaz alebo príkaz súdu a uznesenia a príkaz orgánov činných v trestnom konaní,\nak zákon neustanovuje niečo iné. Z ust. § 162 a iných ustanovení trestného poriadku nemožno vyvodiť,\nže obžaloba je rozhodnutím, a preto v prípade podania obžaloby možno uvažovať iba v intenciách\nnesprávneho úradného postupu. Ďalej uviedol, že zákonným predpokladom podania obžaloby na súd v\ntrestnom konaní je v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. skutočnosť, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného\nvyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Orgány činné v trestnom konaní\nmôžu trestné stíhanie zastaviť iba v prípade, kedy je spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie sa nestal, prípadne z iných taxatívne\nvymedzených dôvodov uvedených v § 215 Tr. por.. Ak takéto podmienky nie sú splnené, prokurátor\npodľa platnej právnej úpravy nemá inú zákonnú možnosť ako postupovať, len podať obžalobu a naopak\nnepodanie obžaloby by v takomto prípade bolo nesprávnym úradným postupom zo strany prokuratúry.\nPodľa súdnej praxe  za nesprávny úradný postup je však možné považovať porušenie povinnosti pri\nuskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie, alebo ich\nvykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených\nzáujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj\nnekonanie príslušného orgánu, porušenie povinnosti uskutočniť úkon, alebo vydať určité rozhodnutie\nv zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia. V prípade nesprávneho úradného postupu ide o\nnáhradu škody vzniknutej iným spôsobom, ako práve rozhodovacou činnosťou, a preto v danom prípade\nje potrebné vychádzať z ustálenej súdnej praxe, že ak tieto orgány v lehotách určených zákonom a\nv súlade s právnymi predpismi posudzovali zistené skutočnosti určeným spôsobom bez toho, aby sa\ndopustili protiprávneho konania, nie je možné považovať tento postup za nesprávny úradný postup a\npotom v dôsledku takéhoto postupu nemohla vzniknúť navrhovateľovi škoda. Ďalej vyčítal súdu prvého\nstupňa, že považoval Generálnu prokuratúru SR ako orgán, ktorý má konať v danej veci, pretože tak\n\nv priebehu trestného konania ako v konaní o náhradu škody nebolo preukázané, že by škoda bola\nspôsobená nezákonným rozhodnutím prokuratúry, teda rozhodnutím vydaným v rozpore so zákonom\na už vôbec nie nesprávnym úradným postupom prokuratúry. Titulom náhrady škody v danej veci môže\nbyť iba uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré je účinné a vykonateľné už jeho vydaním, a teda jeho\núčinky nastávajú jeho vydaním, bez ohľadu na to, kedy ho prokurátor obdrží. Prokurátor sa nielenže\nna jeho vydaní nepodieľa, ale ani jeho účinkom, ktoré nastali jeho vydaním, nemôže v tomto štádiu\nnijako zabrániť a už vôbec nemôže podaním obžaloby škodu spôsobiť. V danom prípade okresný súd\nobžalobu prijal, ale aj prvostupňový súd uznal obvineného vinným zo spáchania daného skutku, a preto\nje minimálne sporné, ktorý orgán má konať v mene štátu a takéto situácie riešiť práve ust. § 4 ods.\n2 Zák. č. 514/2003 Z. z. tým, že v takýchto prípadoch koná za štát Ministerstvo spravodlivosti SR.\nNamietal ďalej aj výšku uplatnenej škody, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní.\nZotrval na stanovisku, že aj ďalšie trovy právneho zastúpenia, než ako to ustálil súd prvého stupňa,\nneboli v trestnom konaní účelne vynaložené. Konkrétne namietal úkon právnej služby pozostávajúci z\npísomného vyhotovenia v záverečnej reči zo dňa 09.04.2013 s tým, že nie je potrebné priznávať odmenu\nza tento úkon, nakoľko sa zvolený advokát zúčastnil pojednávania konanom dňa 09.04.2013, kde priamo\nna pojednávaní predniesol záverečnú reč, čo vyplýva aj zo zápisnice z hlavného pojednávania. Za\ntento úkon mu už bola priznaná odmena ako náhrada za účasť na hlavnom pojednávaní, ktorá v sebe\nobsahuje aj prednes záverečnej reči. Išlo by teda o duplicitné priznanie trov a rovnako považoval za\nneúčelne vynaložené trovy v prípade vyhotovenia písomného stanoviska obhajoby zo dňa 02.05.2012\na zo dňa 03.10.2013 ako aj návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 24.09.2013. Vyslovil názor, že ide o\nsnahu novozvoleného právneho zástupcu o umelé navyšovanie trov právneho zastúpenia, pričom všetky\nnázory, návrhy na doplnenie dokazovania bolo možné vykonať v priebehu hlavného pojednávania,\npričom práve za účasť na pojednávaní bola priznaná odmena a náhrada právnemu zástupcovi, kde by\nmal vystupovať aktívne a predkladať svoje návrhy a nie až dodatočne v písomných vyhotoveniach po\npojednávaní.\n\nNavrhovateľ v písomnom vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol\nrozsudok okresného súdu potvrdiť. V odvolaní uviedol, že k otázke „pasívnej legitimácie“ okresný súd\nzaujal stanovisko, ktoré náležite zdôvodnil. Navrhovateľ má za to, že na strane odporcu správne koná\nza Slovenskú republiku Generálna prokuratúra, ktorý názor prezentovalo aj Ministerstvo vnútra SR aj\nMinisterstvo spravodlivosti SR. Pokiaľ ide o posúdenie či titulom náhrady škody môže v danej veci môže\nbyť iba uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré je účinné a vykonateľné už jeho vydaním, a teda jeho\núčinky nastávajú jeho vydaním, bez ohľadu na to, kedy ho prokurátor obdrží, a preto úvaha o jeho\nzodpovednosti nie je opodstatnená, citoval príslušné ustanovenia Trestného poriadku, z ktorých takáto\nzodpovednosť má vyplývať. Za nedôvodné považoval aj námietky odporcu voči úkonom, za poskytnutie\nktorých bola navrhovateľovi priznaná náhrada.\n\nKrajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. vo výroku,\nktorým bolo v návrhu na začatie konania čiastočne vyhovené a rozhodnuté o náhrade trov a zistil, že v\ntejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez\nnariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť\naj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.\n\nOdvolaním nenapadnutej časti, t. j. pokiaľ bol návrh na začatie konania čiastočne zamietnutý sa krajský\nsúd nedotýkal, pretože proti tomuto  výroku odvolanie nesmerovalo a tak nadobudol právoplatnosť (§\n206 ods. 2 O.s.p.).\n\nOdvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.\n§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.\n\nOdporca uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Pokiaľ poukazuje na ust. § 205 ods. 2 písm.\na/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.) tak z vád upravených v citovanom zákonnom\nustanovení poukazuje práve na nesprávne právne posúdenie umožňujúce zrušenie prvostupňového\nrozhodnutia, čo znamená, že súdu prvého stupňa žiadnu inú vadu konania nevyčíta, a preto aj odvolací\nsúd sa zaoberal len otázkou právneho posúdenia veci.\n\nPodľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie veci považuje mylná aplikácia a výklad právnej\nnormy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno\npoužiť.\n\nV prejednávanej veci je nepochybné, že daná vec mala byť posudzovaná podľa Zák.č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V zmysle\ncitovaného zákona zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustálená v\n§ 3, podľa ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola\nspôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona rovnako pri výkone verejnej moci\nnezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nrozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným\npostupom, pričom v zmysle ods. 2 cit. zákonného ustanovenia tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.\n\nOdvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa predovšetkým správne ustálil, že za Slovenskú\nrepubliku, ktorá v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nveci má konať v danom prípade podľa § 4 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 514/2003 Z. z. Generálna prokuratúra.\nPodporne citoval zo súdnej praxe rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/702/2014-91 zo\ndňa 25.03.2015. Takýto názor podporuje aj rozhodnutie č. 4 prijaté na zasadnutí Kolégia Najvyššieho\nsúdu SR, ktoré sa konalo dňa 03.12.2015, podľa ktorého ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo\nprávoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa\nPolicajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu\npríslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/\nZák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení zákona\na o zmene niektorých zákonov v znení Zák. č. 412/2012 Z. z. je od 01.01.2013 Generálna prokuratúra\nSR, pričom na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z\núradnej povinnosti.\n\nSúd prvého stupňa správne ustálil zodpovednosť štátu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z.\nz., ktorý názor podporil citáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu 4MCdo/15/2009. Citované rozhodnutie\nbolo uverejnené v zbierke rozhodnutí pod č. 57/2010, pričom v poznámke k takémuto rozhodnutiu\nsa uvádza, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré\nneskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Zák. č.\n514/2003 Z. z. a rovnako bolo aj podľa predtým platného Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do\n30.06.2004. Judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá,\naby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi\n(fyzickej osobe) bola odčinená a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania\nalebo k oslobodeniu spod obžaloby treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať\nz toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na\nnáhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia\n(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného stíhania. Oslobodenie spod obžaloby má\npritom rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia\npre nezákonnosť a rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia alebo vedenia trestného stíhania\nje neskorší výsledok trestného konania. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne považoval\nza významnú okolnosť, že trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi bolo v konečnom dôsledku\nskončené tak, že navrhovateľ bol právoplatne oslobodený spod obžaloby, lebo bolo preukázané, že\nskutok nie je trestným činom, čím vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a\no vznesení obvinenia.\n\nDôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. teda nebol čo do posúdenia základu\nuplatňovaného nároku v danej veci opodstatnený, lebo pokiaľ ide o základ zodpovednosti štátu ako aj\nposúdenie kto v danej veci za štát koná, súd prvého stupňa vec správne právne posúdil.\n\nOdvolanie však považoval odvolací súd za čiastočne dôvodné pokiaľ ide o výšku náhrady škody (§\n17 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z.), ktorá v danom prípade spočívala v náhrade trov, ktoré navrhovateľ\nv trestnom konaní vynaložil na svoju obhajobu a v dôsledku toho bol aj rozsudok okresného súdu\nodvolacím súdom čiastočne zmenený.\n\nZ ust. § 17 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že sa v súvislosti so zodpovednosťou štátu pri výkone\nverejnej moci uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n\nPodľa súdnej praxe je zrejmé, že za škodu sa považuje aj náhrada trov, ktoré boli vynaložené v trestnom\nkonaní na obhajobu. Platí však aj tu, že za skutočnú škodu možno považovať len náhradu za také\núkony v trestnom konaní, ktoré boli účelne vynaložené, t. j. bolo ich nevyhnutné vykonať v súvislosti s\nuplatnením práv obvineného, resp. obžalovaného v trestnom konaní.\n\nNavrhovateľ sa návrhom na náhradu škody domáhal náhrady vo výške 2.184,55 eur s tým, že v takomto\nrozsahu boli zaplatené trovy jeho právneho zástupcu v predmetnom trestnom konaní, ktoré napokon\nskončilo jeho oslobodením spod obžaloby.\n\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa nepovažoval za účelne\nvynaložené všetky úkony, ktoré advokát v trestnom konaní vykonal. Za takto účelne vynaložené trovy\nnepovažoval žiadosť obhajcu navrhovateľa zo dňa 11.09.2013 o vyhotovenie kópie CD, avšak  ďalšie\núkony považoval za účelne vykonané.\n\nGenerálna prokuratúra, ktorá koná za odporcu v danom konaní v odvolaní spochybnila účelnosť\nvynaložených trov na úkony právnej služby, ktoré pozostávajú z písomného vyhotovenia záverečnej reči\nzo dňa 09.04.2013 ako aj písomné stanovisko obhajoby zo dňa 02.05.2012 a 03.10.2013 a rovnako aj\nnávrh na doplnenie dokazovania zo dňa 24.09.2013.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci sa v otázke výšky náhrady škody stotožnil s odvolaním pokiaľ ide o\nposúdenie náhrady za úkon právnej služby, pozostávajúci z písomného vyhotovenia záverečnej reči zo\ndňa 09.04.2013 a rovnako aj s dôvodmi, ktorými odvolateľ svoj názor odôvodnil.\n\nOdvolací súd považoval takýto úkon za duplicitný s tým, že jedná sa zrejme o písomnú prípravu\nzáverečnej reči, ktorú má možnosť aj z časového hľadiska obhajca predniesť na hlavnom pojednávaní,\nčo sa aj v danom prípade stalo, tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo\n09.04.2013. Predloženie záverečnej reči obhajcu v písomnom vyhotovení preto treba považovať za\nduplicitné, čo je v rozpore so záverom o účelnosti trov účastníka trestného konania.\n\nZa rovnako neúčelný bolo treba považovať aj úkon, a to návrh na doplnenie dokazovania zo dňa\n24.09.2013, a to najmä v kontexte s ďalšími úkonmi vykonanými obhajcom navrhovateľa a s týmto\nbezprostredne súvisiacimi. Zo spisu sp. zn. 3T/12/2011 Okresného súdu Trenčín pritom vyplýva, že\nv dôsledku zmeny právneho zastúpenia oznámil právny zástupca Krajskému súdu v Trenčíne listom\nzo dňa 09.09.2013 túto zmenu a požiadal o odročenie určeného verejného zasadnutia, následne\nlistom z 24.09.2013 navrhol doplniť dokazovanie poskytnutím informácií od Slovenskej sporiteľne a bez\ntoho aby bol medzi tým vykonaný iný úkon zo strany súdu písomným podaním zo dňa 04.10.2013\npredložil písomné vyjadrenie obhajoby, ktoré aj bolo považované súdom prvého stupňa za úkon účelne\nvynaložený.\n\nOdvolací súd sa preto stotožnil s názorom odvolateľa, že úkon zo dňa 24.09.2013 nie je takým\núčelne vykonaným úkonom, za ktorý by odmena zaplatená navrhovateľom mala predstavovať škodu\nnavrhovateľa v zmysle § 17 Zák. č. 514/2003 Z. z..\n\nKrajský súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že priznanú náhradu škody znížil o odmenu\n+ režijný paušál + DPH za úkon zo dňa 09.04.2013, t. j. písomné vyhotovenie záverečnej reči v celkovej\nvýške 85,52 eur a rovnako aj za úkon zo dňa 03.10.2013, t. j. za návrh na doplnenie dokazovania v\nsume 87,47 eur (odmena 65,08 + 7,81 režijný paušál + 20% DPH).\n\nSúd prvého stupňa o trovách rozhodol správne za aplikácie ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom odvolacím\nsúdom bola primerane v dôsledku zmeny rozhodnutia zmenená aj výška náhrady trov prvostupňového\nkonania.\n\nV odvolacom konaní bol tak navrhovateľ úspešný v podstatnej časti, v dôsledku čoho by mu patrila\nnáhrada trov podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., avšak náhradu trov\nodvolacieho konania si neuplatnil, a preto mu nebola priznaná.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie     n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/150/2014", "guid": "9e7215e0-6e65-4cf1-8f63-c63403cd0a71:e2b7649e-1084-46db-a656-4fbdc81e20af", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "1bce11df-d4e6-4894-b639-d14cded39a2d:2014a01a-b789-4807-b442-71ee99e650d0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7213226183.1", "spisova_znacka": "5Co/702/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/702/2014 z 25. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7213226183.1"}], "citovane_v": []}