Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/388/2011 z 29. 3. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. marca 2012, sp. zn. 3Co/388/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7208231073.1
Krajský súd Košice | 3Co/388/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7208231073.1 | 2012-03-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1364f1dd-2f25-41fa-84fc-2a4ee6e105b2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7208231073.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/388/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208231073
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208231073.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu v 1. rade Letisko Košice - Airport Košice, a.s. so
sídlom Letisko Košice, IČO: 36 579 343, v 2. rade Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácii so sídlom v Bratislave, Námestie Slobody 6, IČO: 30416 094, obaja zastúpení JUDr.
Michalom Mandzákom, advokátom vykonávajúcim advokáciu v mene a na účet spoločnosti Advokátska
kancelária Mandzák a spol., s. r.o. so sídlom v Bratislave, Zámocká 5, IČO: 35 943 882, proti žalovanému
Felbermayr - IMMO s.r.o., so sídlom v Bratislave, Galvaniho 24, IČO: 35 775 122, v konaní o zaplatenie
984.833,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 26.
októbra 2011 č.k. 45C/148/2008-147 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v konaní domáhajú po pripustení zmeny žalobného návrhu zaplatenia sumy
984.833,87 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia za pozemky užívané žalovaným.

Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 26. októbra 2011 konanie prerušil
do právoplatného rozhodnutia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o podnete žalovaného
na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14.01.2010
č.k. 27C/620/1999-802 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.06.2011 č.k.
3Co/105/2010-853.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a skonštatoval,
že  žalovaný navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia Generálnej prokuratúry o jeho podnete na
podanie mimoriadneho dovolania. Žalovaný dôvodil, že ako účastník konania doručil dňa 26.08.2011
Generálnej prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho dovolania spolu so žiadosťou o odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, avšak generálny prokurátor o podnete doposiaľ nerozhodol.
Žalovaný má za to, že ak generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie a súčasne s jeho podaním
navrhne aj odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, doručením mimoriadneho dovolania sa odloží
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu, a teda pokračovanie v konaní by bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. Súd prvého stupňa má za to, že výsledok tohto konania môže mať
význam pre rozhodnutie v občianskoprávnej veci, preto konanie prerušil.

Proti uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až
f/ O.s.p. a navrhli uznesenie zrušiť. Považujú napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a za nenáležite
odôvodnené, pričom súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd prvého stupňa
konanie prerušil len na základe tvrdenia účastníka konania, pričom sa nezaoberal tým, v akom štúdiu sa
nachádza konanie o podnete na Krajskej prokuratúre v Košiciach, prípadne na Generálnej prokuratúre



Slovenskej republiky. Generálny prokurátor totiž môže postupovať aj tak, že podá mimoriadne dovolanie
s návrhom na odloženie vykonateľnosti bez jeho odôvodnenia v súlade s ust. § 243h O.s.p. tak, aby
mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie nebolo vykonateľné do právoplatného rozhodnutia o
mimoriadnom dovolaní. Aj napriek skutočnosti, že od podania podnetu na mimoriadne dovolanie prešli
viac ako dva mesiace, nie je zrejmé, že by Generálny prokurátor SR postupoval tak, že by podal
mimoriadne dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti. Preto vzhľadom na okolnosti prípadu bolo
na mieste, aby si súd prvého stupňa pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyžiadal správu ohľadom
štádia konania  o podnete na Generálnej prokuratúre SR. Za situácie, keď je napadnutý rozsudok
právoplatný a vykonateľný, je súd viazaný právoplatným rozhodnutím súdu. Konanie o podnete na
podanie mimoriadneho dovolania preto nemôže byť dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c/ O.s.p..

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
prechádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

Mimoriadne dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý účastník konania nemôže uplatniť
osobne. Právo podať dovolanie patrí jedine Generálnemu prokurátorovi SR. Podanie dovolania
predpokladá podanie podnetu zo strany účastníkov pôvodného konania.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje možnosti tzv. fakultatívneho prerušenia konania, to
znamená prerušenie, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Pre rozhodnutie súdu však môže
mať význam otázka, ktorú je inak konajúci súd oprávnený posúdiť sám ako otázku predbežnú, prebieha
však iné konanie, ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci, pričom z hľadiska procesnej ekonomiky
je výhodnejšie vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie Generálnej prokuratúry SR o podnete na
podanie mimoriadneho dovolania samo o sebe ešte nie je takým konaním, ktoré môže akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť konanie v prejednávanej veci. Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí. Tieto je možné napadnúť
iba mimoriadnymi opravnými prostriedkami. V prípade mimoriadneho dovolania nastáva odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia až v prípade, ak generálny prokurátor súčasne s podaním
mimoriadneho dovolania navrhne odklad vykonateľnosti.

Súd prvého stupňa navyše neskúmal, či o podnete na podanie mimoriadneho dovolania už medzi tým
nebolo rozhodnuté. Preto jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Odvolací súd je teda toho názoru, že podanie na podnet na mimoriadneho dovolania samo o sebe nie
je dôvodom preto, aby prvostupňový súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Preto
napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.