Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/107/2014 z 26. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. novembra 2014, sp. zn. 18CoE/107/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8514202905.1 Krajský súd Prešov | 18CoE/107/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8514202905.1 | 2014-11-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: ZRK, EP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1067729-d139-46de-82ec-ee26a97a52c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8514202905.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/107/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202905
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514202905.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Advokátskou kanceláriou, Pribinova 25,
Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnej E. M., nar. XX.X.XXXX, L.. Y. XX/XX, T. o vymoženie
2.367,89,-eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
4Er/303/2014-23 zo dňa 09.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len "súd prvého stupňa“) žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava zo dňa 05.03.2014 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal voči povinnému vymoženie sumy 2.367,89,-eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 07173/13 zo
dňa 10.10.2013. Súd prvého stupňa preskúmal priloženú zmluvu o úvere č. 701000974 zo dňa
18.07.2011 na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1400,-eur a povinný sa
zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 1348,-eur v 12
mesačných splátkach po 229,-eur počnúc dňom 22.8.2011. Vzťah opraveného a povinného posúdil ako
spotrebiteľský, kde povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby
ako spotrebiteľ, kým oprávnený vystupoval v rámci podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Mal za to,
že úver nebol poskytnutý podľa predmetnej zmluvy o úvere reálne na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, ale týmto vyhlásením malo ísť s prihliadnutím na všetky okolnosti o obídenie zákonnej
úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva.

Následne citoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1
a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o
rozhodcovskom konaní), § 52 ods.1 až 4, § 53 ods. 1,2,4 písm. r), a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ) a uviedol, že v čl. II. predloženej rozhodcovskej zmluvy sa účastníci dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a
uplatnenie práv z takto vzniknutej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú zmluvu
za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú, a to z dôvodu, že nespĺňa podmienku individuálneho



dojednania. Vychádzal z ust. § 53 ods.2 OZ a bol to názoru, že, ak ma byť rozhodcovská zmluva
resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda
ako individuálne dojednaná musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán, čo v tomto prípade
nebolo splnené, keďže povinnému neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o možnosti
voľby medzu viacerými riešeniami a informácie čo ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej
rozhodcovskej zmluvy nevyplynulo, že by povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Súd prvého stupňa
uzavrel vec tým, že neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu
na prejedanie veci, nakoľko rozhodoval organ, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných
podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú musí exekučný súd prihliadať
pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia. Na základe uvedených skutočnosti súd prvého stupňa
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že prvostupňový súd
nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny
predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské
konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd
ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom
súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na
nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva. On však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých
prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd v zmysle zásad § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Pre posúdenie vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského podľa § 52 ods. 4 OZ je bezvýznamné to, že
v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia finančných prostriedkov „zamestnanie“. Rozhodujúce je
to, či pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Ani v prípade, že by bol povinnému ako dlžníkovi skutočne poskytnutú úver
za účelom zamestnania, neznamená to, že nejde o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zamestnanie nie je
podnikateľskou činnosťou.



Z uvedeného je zrejmé, že aj napriek tomu, že v zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú
poskytované na výkon zamestnania, dlžníkom z tejto zmluvy je spotrebiteľ a uzatvorená zmluva o úvere
je zmluvou spotrebiteľskou tak, ako ju správne posúdil súd prvého stupňa.

Aj keď v tomto prípade je samotné vyznačenie účelu „zamestnanie“ bezvýznamné pre vyňatie tejto
zmluvy z režimu spotrebiteľských zmlúv, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na vážne
podozrenia z nekalých praktík oprávneného používaných pri vyznačovaní účelu uzatváraných zmlúv
- predbežné opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.03.2011 č. k. 17C 45/2011-35 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove z 26.5.2011 č. k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Otázku tendenčného
postupu oprávneného pri vyznačovaní účelu úveru skúma aj Európska komisia a súd to má zistené z
listu Ministerstva spravodlivosti SR zo 7.júla 2011 č. 21349/2011 zaslaného súdom Slovenskej republiky.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
(t.j. k 18.07.2011), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a individuálne
dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu odvolací
súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva sú spísané na
predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa



vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografických dôvodoch v zmysle
judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno grupo editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od
miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo
vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť takmer 400 km (T. - F.) na rozhodcovské
konanie je odradzujúca.

Vo svetle uvedených záverov správne súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné